Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/255/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. , s.r.o., so sídlom M.

X., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom P. X., Č., proti žalovanému:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom

Námestie slobody 6, Bratislava (právny nástupca bývalého Ministerstva výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. MVRR- -2008-9213/41938 14 zo dňa 14. júla 2008, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -45 zo dňa 7. septembra 2010,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-45 zo dňa 7. septembra 2010 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. MVRR-2008-9213/41938 14 zo dňa

14. júla 2008, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej

stavebnej správy a územného plánovania č. MVRR-9213/9045-5:530/Rý zo dňa

26. februára 2008, ktorým v konaní o proteste prokurátora podľa § 69 ods. 2 zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nebolo

vyhovené protestu krajského prokurátora č. Kd 120/07-8 zo dňa 30. novembra 2007

podanému proti právoplatnému rozhodnutiu krajského stavebného úradu č. 2007/00865/Cho

zo dňa 13. augusta 2007 a rozhodnutie bolo ponechané v platnosti. Obci Oščadnica ako

príslušnému stavebnému úradu bola uložená povinnosť nahradiť rozhodnutie o umiestnení

predmetnej stavby, zrušené v odvolacom konaní, rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný správny orgán

dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Mal zato, že

napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so

zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia

v celom rozsahu. Krajský súd poukázal tiež na to, že žaloba neobsahuje predpísané

náležitosti v zmysle , teda v akom rozsahu žalobca napáda predmetné

rozhodnutie a uvedenie dôvodov, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho

orgánu. Uviedol, že žalobca sa v celej žalobe zaoberá oneskoreným doručením odvolania N.,

a.s. (ďalej len „N.“), ďalej cituje ustanovenia správneho poriadku a zaoberá sa tým, čo má

obsahovať odôvodnenie správneho rozhodnutia. Zároveň uviedol, že „aké konkrétne dôvody

nezákonnosti rozhodnutia v danom prípade majú tvoriť obsah žaloby a určovať ich rozsah

preskúmavania súdom musí žalobca v žalobe uviesť, súd túto úlohu za účastníka nerobí

a nevyhľadáva za neho konkrétne dôvody“. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou

žalovaného ohľadom včasnosti podania odvolania N. Zdôraznil, že v administratívnom spise

sa nenachádza ani poštová ani prezenčná pečiatka, kedy bolo odvolanie N. doručené, resp.

podané na pošte, pričom N. tvrdí, že odvolanie bolo dané na poštu ako obyčajná zásielka

a preto nie je o tom doklad. Zároveň odkázal na § 27 ods. 4 správneho poriadku, podľa

ktorého v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. Prisvedčil

názoru žalovaného, že opak sa nepreukázal a uviedol, že „z listinných dôkazov založených

v administratívnom spise správneho orgánu sa nachádzajú dôkazy, ktoré preukazujú, že

odvolanie bolo doručené včas“. Podotkol, že stavebný úrad reagoval na odvolanie N. listom č.

2554/2004 zo dňa 22. decembra 2005, ktorým doplnil napadnuté územné rozhodnutie podľa

požiadaviek N. a v závere listu uviedol, že toto doplnenie tvorí neoddeliteľnú súčasť

územného rozhodnutia č. 2554/2004 zo dňa 15. novembra 2005. Aj keď takýto postup

stavebného úradu nemá oporu v zákone, súd prvého stupňa ho pokladal za dôkaz toho, že

odvolanie N., na ktoré reaguje, bolo doručené v zákonom stanovenej lehote. Súčasne

považoval za nesporné, že stavebný úrad v predmetnom územnom konaní závažným

spôsobom porušil ustanovenia viacerých právnych predpisov, tak ako je konštatované

v rozhodnutí krajského stavebného úradu, napadnutom protestom prokurátora, podľa ktorého

zrušené územné rozhodnutie obce O. nesie toľko závažných nedostatkov, že by muselo byť

zrušené aj postupom podľa § 65 správneho poriadku mimo odvolacieho konania. O trovách

konania rozhodol súd podľa (ďalej len „“)

tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu

odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu

č. k. -45 zo dňa 7. septembra 2010 zmenil v zmysle tak, že

rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-

-2008-9213/41938 zo dňa 14. júla 2008 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň

navrhol, aby odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. V podanom odvolaní

namietal, že rozhodnutie krajského súdu má formálne nedostatky, nakoľko sa v ňom ako

účastník konania na strane žalovaného uvádza Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Uvedené žalobca pokladal za zjavne nesprávne, keďže v žalobnom návrhu sa domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, proti ktorému aj samotný návrh podával. Pokladal za nepochopiteľné,

že v rozsudku krajského súdu je ako žalovaný uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky a v časti predmetu sporu je uvedené o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 2008-9213/41938 zo dňa 14. júla 2008.

Takéto rozhodnutie je podľa názoru žalobcu značne nezrozumiteľné.

Žalobca ďalej namietal, že v konaní bolo potrebné vyriešiť otázku včasnosti doručenia

odvolania N., nakoľko dodržanie zákonom stanovenej lehoty je predpokladom toho, aby

sa odvolací orgán mohol zaoberať rozhodnutím orgánu prvého stupňa i z vecnej stránky.

Ohľadom odvolania N. uviedol, že už v samotnom proteste prokurátora Krajskej prokuratúry

v Žiline bolo konštatované viacero porušení správneho poriadku pri rozhodovaní o tomto

odvolaní, doručenom dva dni po uplynutí lehoty na jeho podanie. Žalovaný protestu

prokurátora nevyhovel z dôvodu, že predmetné odvolanie N. považoval za doručené

v zákonom stanovenej lehote. Následne žalobca zdôraznil, že N. nepredložila žiaden dôkaz

o tom, že by podala predmetné odvolanie včas, pričom takýto dôkaz nebol doposiaľ

„produkovaný“ ani v samotnom súdnom konaní. Mal teda zato, že žalovaný nesprávnym

spôsobom aplikoval § 27 ods. 4 správneho poriadku. Vyslovil, že v prvom rade sa vyžaduje

existencia dôkazu o včasnom podaní zásielky, t.j. predmetného odvolania, a až v prípade, keď

takýto dôkaz nie je použiteľný (napr. pre nečitateľnosť), využije sa v záujme ochrany

účastníka uvedená prezumpcia. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že o včasnom podaní odvolania

svedčia dva listy stavebného úradu – Obce Oščadnica, ktorými reagoval na odvolanie N.

a tiež informoval krajský stavebný úrad o stave konania. Zároveň poukázal na skutočnosť,

že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že N. dňa 4. mája 2007 podala aj podnet na

preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom z uvedeného podľa žalobcu

vyplýva, že samotná N. považuje rozhodnutie o umiestnení stavby za právoplatné a svoje

odvolanie za podané oneskorene. Mal zato, že týmto svojím postupom spochybnila svoje

vyjadrenie v tomto konaní. Krajskému súdu vyčítal, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že

v listinných dôkazoch založených v administratívnom spise správneho orgánu sa nachádzajú

dôkazy, preukazujúce, že odvolanie bolo podané včas, avšak vo svojom rozhodnutí tieto

dôkazy nepomenoval, nepoukázal na ne, nevysporiadal sa s nimi a ani nijakým spôsobom ich

nevyhodnotil, čo je v rozpore s . Ďalej namietal, že krajský

súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o konštatovanie, že v administratívnom spise

sa nachádzajú dôkazy, a preto sa stotožniť s názorom žalovaného. Takéto rozhodnutie

je podľa žalobcu nepreskúmateľné a zakladá aj pochybnosti o garantovanom práve

na spravodlivý súdny proces. V závere odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

pokladá za nepreskúmateľné a odôvodnenie rozhodnutia za nejasné a rozporné, čím bolo

dotknuté a medzinárodnými dohovormi garantované právo na spravodlivý súdny

proces.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ,

ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bolo Ministerstvo výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zrušené a jeho kompetencie prešli na

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že ,

ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, prešli tieto kompetencie na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky. Vyjadril sa, že s ohľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli

predložené žiadne nové dôkazy, trvá na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení.

V závere uviedol, že s rozsudkom krajského súdu sa stotožňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa , prejednal

odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa a

a dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zrušiť podľa § 221

ods. 2 a konanie zastaviť, pretože dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu

na podanie predmetnej žaloby.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že napadnutým rozhodnutím nebolo

vyhovené protestu prokurátora podaného proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského

stavebného úradu v Žiline č. 2007/00865/Cho z 13. augusta 2007.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov upravuje inštitút protestu prokurátora v ustanovení § 69. Podľa § 69 ods. 1

citovaného zákona, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie

vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo

nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Podľa § 69 ods. 4 proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania

odvolať (podať rozklad).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) právnym prostriedkom, ktorým prokurátor

vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov orgánmi verejnej správy, je protest prokurátora.

V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre prokurátor

je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný

všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 21 ods. 4 zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže

prokurátor podať nový protest.

Podľa § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste

prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad. Na konanie o odvolaní,

alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní.

Podľa § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán,

dozerajúci orgán nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. b/

podať návrh na začatie konania.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora, a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného

roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, t.j. preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov je,

že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu

na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva ( ),

ako aj že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté ( ).

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, rozhodnutie, ktorým správny orgán

nevyhovie protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje

právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe ani sa priamo ich práv alebo právom

chránených záujmov alebo povinnosti netýka. Preto ustanovenie dáva

prokurátorovi v prípadoch neúspešného konania právo domôcť sa preskúmania

rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky a v určenej

lehote.

Prokurátor takýto návrh však nepodal a žalobca, ktorý predmetnú žalobu podal, takéto

právo v zmysle uvedených skutočností nemal.

Na základe uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, že predmetnú žalobu podala

neoprávnená osoba, a preto podľa konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a ,

v zmysle ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie

zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská