Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c3e/381677.69a470.pdf
PDF · 181.12 KB
No categories available
8Sžo/255/2010
Najvyšší súd 8Sžo/255/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. , s.r.o., so sídlom M.
X., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom P. X., Č., proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie slobody 6, Bratislava (právny nástupca bývalého Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. MVRR- -2008-9213/41938 14 zo dňa 14. júla 2008, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/16/2009-45 zo dňa 7. septembra 2010,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S/16/2009-45 zo dňa 7. septembra 2010 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. MVRR-2008-9213/41938 14 zo dňa
14. júla 2008, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej
stavebnej správy a územného plánovania č. MVRR-9213/9045-5:530/Rý zo dňa
26. februára 2008, ktorým v konaní o proteste prokurátora podľa § 69 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nebolo
vyhovené protestu krajského prokurátora č. Kd 120/07-8 zo dňa 30. novembra 2007
podanému proti právoplatnému rozhodnutiu krajského stavebného úradu č. 2007/00865/Cho
zo dňa 13. augusta 2007 a rozhodnutie bolo ponechané v platnosti. Obci Oščadnica ako
príslušnému stavebnému úradu bola uložená povinnosť nahradiť rozhodnutie o umiestnení
predmetnej stavby, zrušené v odvolacom konaní, rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný správny orgán
dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Mal zato, že
napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so
zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia
v celom rozsahu. Krajský súd poukázal tiež na to, že žaloba neobsahuje predpísané
náležitosti v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p., teda v akom rozsahu žalobca napáda predmetné
rozhodnutie a uvedenie dôvodov, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu. Uviedol, že žalobca sa v celej žalobe zaoberá oneskoreným doručením odvolania N.,
a.s. (ďalej len „N.“), ďalej cituje ustanovenia správneho poriadku a zaoberá sa tým, čo má
obsahovať odôvodnenie správneho rozhodnutia. Zároveň uviedol, že „aké konkrétne dôvody
nezákonnosti rozhodnutia v danom prípade majú tvoriť obsah žaloby a určovať ich rozsah
preskúmavania súdom musí žalobca v žalobe uviesť, súd túto úlohu za účastníka nerobí
a nevyhľadáva za neho konkrétne dôvody“. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného ohľadom včasnosti podania odvolania N. Zdôraznil, že v administratívnom spise
sa nenachádza ani poštová ani prezenčná pečiatka, kedy bolo odvolanie N. doručené, resp.
podané na pošte, pričom N. tvrdí, že odvolanie bolo dané na poštu ako obyčajná zásielka
a preto nie je o tom doklad. Zároveň odkázal na § 27 ods. 4 správneho poriadku, podľa
ktorého v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. Prisvedčil
názoru žalovaného, že opak sa nepreukázal a uviedol, že „z listinných dôkazov založených
v administratívnom spise správneho orgánu sa nachádzajú dôkazy, ktoré preukazujú, že
odvolanie bolo doručené včas“. Podotkol, že stavebný úrad reagoval na odvolanie N. listom č.
2554/2004 zo dňa 22. decembra 2005, ktorým doplnil napadnuté územné rozhodnutie podľa
požiadaviek N. a v závere listu uviedol, že toto doplnenie tvorí neoddeliteľnú súčasť
územného rozhodnutia č. 2554/2004 zo dňa 15. novembra 2005. Aj keď takýto postup
stavebného úradu nemá oporu v zákone, súd prvého stupňa ho pokladal za dôkaz toho, že
odvolanie N., na ktoré reaguje, bolo doručené v zákonom stanovenej lehote. Súčasne
považoval za nesporné, že stavebný úrad v predmetnom územnom konaní závažným
spôsobom porušil ustanovenia viacerých právnych predpisov, tak ako je konštatované
v rozhodnutí krajského stavebného úradu, napadnutom protestom prokurátora, podľa ktorého
zrušené územné rozhodnutie obce O. nesie toľko závažných nedostatkov, že by muselo byť
zrušené aj postupom podľa § 65 správneho poriadku mimo odvolacieho konania. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu
č. k. 3S/16/2009-45 zo dňa 7. septembra 2010 zmenil v zmysle § 250ja O.s.p. tak, že
rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-
-2008-9213/41938 zo dňa 14. júla 2008 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň
navrhol, aby odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. V podanom odvolaní
namietal, že rozhodnutie krajského súdu má formálne nedostatky, nakoľko sa v ňom ako
účastník konania na strane žalovaného uvádza Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Uvedené žalobca pokladal za zjavne nesprávne, keďže v žalobnom návrhu sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, proti ktorému aj samotný návrh podával. Pokladal za nepochopiteľné,
že v rozsudku krajského súdu je ako žalovaný uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky a v časti predmetu sporu je uvedené o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 2008-9213/41938 zo dňa 14. júla 2008.
Takéto rozhodnutie je podľa názoru žalobcu značne nezrozumiteľné.
Žalobca ďalej namietal, že v konaní bolo potrebné vyriešiť otázku včasnosti doručenia
odvolania N., nakoľko dodržanie zákonom stanovenej lehoty je predpokladom toho, aby
sa odvolací orgán mohol zaoberať rozhodnutím orgánu prvého stupňa i z vecnej stránky.
Ohľadom odvolania N. uviedol, že už v samotnom proteste prokurátora Krajskej prokuratúry
v Žiline bolo konštatované viacero porušení správneho poriadku pri rozhodovaní o tomto
odvolaní, doručenom dva dni po uplynutí lehoty na jeho podanie. Žalovaný protestu
prokurátora nevyhovel z dôvodu, že predmetné odvolanie N. považoval za doručené
v zákonom stanovenej lehote. Následne žalobca zdôraznil, že N. nepredložila žiaden dôkaz
o tom, že by podala predmetné odvolanie včas, pričom takýto dôkaz nebol doposiaľ
„produkovaný“ ani v samotnom súdnom konaní. Mal teda zato, že žalovaný nesprávnym
spôsobom aplikoval § 27 ods. 4 správneho poriadku. Vyslovil, že v prvom rade sa vyžaduje
existencia dôkazu o včasnom podaní zásielky, t.j. predmetného odvolania, a až v prípade, keď
takýto dôkaz nie je použiteľný (napr. pre nečitateľnosť), využije sa v záujme ochrany
účastníka uvedená prezumpcia. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že o včasnom podaní odvolania
svedčia dva listy stavebného úradu – Obce Oščadnica, ktorými reagoval na odvolanie N.
a tiež informoval krajský stavebný úrad o stave konania. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že N. dňa 4. mája 2007 podala aj podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom z uvedeného podľa žalobcu
vyplýva, že samotná N. považuje rozhodnutie o umiestnení stavby za právoplatné a svoje
odvolanie za podané oneskorene. Mal zato, že týmto svojím postupom spochybnila svoje
vyjadrenie v tomto konaní. Krajskému súdu vyčítal, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že
v listinných dôkazoch založených v administratívnom spise správneho orgánu sa nachádzajú
dôkazy, preukazujúce, že odvolanie bolo podané včas, avšak vo svojom rozhodnutí tieto
dôkazy nepomenoval, nepoukázal na ne, nevysporiadal sa s nimi a ani nijakým spôsobom ich
nevyhodnotil, čo je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Ďalej namietal, že krajský
súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o konštatovanie, že v administratívnom spise
sa nachádzajú dôkazy, a preto sa stotožniť s názorom žalovaného. Takéto rozhodnutie
je podľa žalobcu nepreskúmateľné a zakladá aj pochybnosti o ústavou garantovanom práve
na spravodlivý súdny proces. V závere odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
pokladá za nepreskúmateľné a odôvodnenie rozhodnutia za nejasné a rozporné, čím bolo
dotknuté ústavou a medzinárodnými dohovormi garantované právo na spravodlivý súdny
proces.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zákonom č. 37/2010 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bolo Ministerstvo výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zrušené a jeho kompetencie prešli na
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že zákonom č. 403/2010 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, prešli tieto kompetencie na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky. Vyjadril sa, že s ohľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli
predložené žiadne nové dôkazy, trvá na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení.
V závere uviedol, že s rozsudkom krajského súdu sa stotožňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zrušiť podľa § 221
ods. 2 O.s.p. a konanie zastaviť, pretože dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu
na podanie predmetnej žaloby.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že napadnutým rozhodnutím nebolo
vyhovené protestu prokurátora podaného proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského
stavebného úradu v Žiline č. 2007/00865/Cho z 13. augusta 2007.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov upravuje inštitút protestu prokurátora v ustanovení § 69. Podľa § 69 ods. 1
citovaného zákona, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie
vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo
nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Podľa § 69 ods. 4 proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania
odvolať (podať rozklad).
Podľa § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) právnym prostriedkom, ktorým prokurátor
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy, je protest prokurátora.
V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre prokurátor
je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis.
Podľa § 21 ods. 4 zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže
prokurátor podať nový protest.
Podľa § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste
prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad. Na konanie o odvolaní,
alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán,
dozerajúci orgán nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku podať návrh na začatie konania.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania
ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých
sa nevyhovelo protestu prokurátora, a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného
roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku, t.j. preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov je,
že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu
na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 O.s.p.),
ako aj že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, rozhodnutie, ktorým správny orgán
nevyhovie protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje
právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe ani sa priamo ich práv alebo právom
chránených záujmov alebo povinnosti netýka. Preto ustanovenie § 250b ods. 5 O.s.p. dáva
prokurátorovi v prípadoch neúspešného konania právo domôcť sa preskúmania
rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky a v určenej
lehote.
Prokurátor takýto návrh však nepodal a žalobca, ktorý predmetnú žalobu podal, takéto
právo v zmysle uvedených skutočností nemal.
Na základe uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, že predmetnú žalobu podala
neoprávnená osoba, a preto podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
v zmysle ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie
zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská