Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu: Ing. M. B., bytom S. X., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., V, M.

X., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, Nová ulica 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu

zo dňa 16. októbra 2009 č. I/225/12979-115223/2009/990705-r, rozhodnutia č. I/225/12979-

115226/2009/990705-r, rozhodnutia č. I/225/12978-115221/2009/990705-r, rozhodnutia č.

I/225/12979-115228/2009/990705-r a č. I/225/12979-115231/2009/990705-r, konajúc o

odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. septembra 2010, č. k.

-52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

- 52 zo dňa 16. septembra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zo dňa 16. septembra 2010 č. k.

-52 zamietol ţalobu ţalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí ţalovaného zo

dňa 16. októbra 2009 č. I/225/12979-115223/2009/990705-r, č. I/225/12979-

115226/2009/990705-r, č. I/225/12978-115221/2009/990705-r, č. I/225/12979-

115228/2009/990705-r a č. I/225/12979-115231/2009/990705-r (ktorým bol potvrdené

dodatočné platobné výmery Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 9. júna 2009,

č. /Pet, č. /Pet, č. /Pet,

č. /Pet, č. /Pet, ktorým bol vyrubený ţalobcovi rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia, február 2001 v sume 7681,93 Eur, apríl 2001

v sume 34 928,06 Eur, máj 2001 v sume 38 410,94 Eur, júl 2001v sume 87 151,38 Eur

a október 2001 v sume 73 413,43 Eur.

Zo skutkových zistení krajského súdu vyplýva, ţe Daňový úrad Vranov nad Topľou

vykonal u ţalobcu opakovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka

2001. Počas daňovej kontroly daňové orgány zistili, ţe ţalobca nemal obchodné vzťahy

s firmou Š., s.r.o., so sídlom vo S., H. X., od ktorej mal ţalobca nakupovať motorovú naftu;

faktúry a príjmové pokladničné doklady predloţené ţalobcom ku kontrole nevyhotovila firma

Š., s.r.o., podpisy na príjmových a výdavkových dokladoch a faktúrach nie sú totoţné s ich

podpismi, pečiatka nesúhlasí s ich originálom a adresa na pečiatke nesúhlasí s adresou ich

sídla. Správca dane v rámci opakovanej daňovej kontroly nepokračoval v spresňovaní záverov

expertízneho skúmania z dôvodu, ţe z znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať Krajské

riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Prešove znalcom z odboru grafológie

vyplynul záver, ţe Ing. M. B. jednoznačne nie je a I. Š. pravdepodobne nie je autorom

skúmaného písomného textu, t.j. podpisov na sporných faktúrach od spoločnosti Š., s.r.o.

a písaného textu na súvisiacich pokladničných dokladoch. Správca dne nespochybnil

uskutočnené obchody, spochybnil len faktúry, na základe ktorých si ţalobca uplatnil odpočet

dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, ţe ich vystavila spoločnosť Š., s.r.o.

Protokoly o opakovanej daňovej kontrole začatej dňa 29. mája 2008 boli so ţalobcom

prerokované dňa 29. mája 2009.

Na základe toho dospeli správne orgány oboch stupňov aj krajský súd k záveru, ţe

ţalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno [

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného (ďalej len zákon o správne daní

a poplatkov)], a tým nesplnil zákonnú povinnosť pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty

podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty účinnom

v čase vydania napadnutých rozhodnutí ţalovaného (ďalej len zákon o DPH). Podľa názoru

krajského súdu správca dane vykonal rozsiahle šetrenie a zabezpečil dostatok dôkazov, na

základe ktorých dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa prvostupňový súd

stotoţnil.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť podľa , alebo rozsudok krajského súdu

zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil

ustanovením , aţ f/ . Uviedol, ţe nakupoval naftu od osôb, ktoré

sa preukázali ako zástupcovi firmy Š., s.r.o., mali pečiatku spoločnosti a výpis z obchodného

registra spoločnosti a pokladničnými dokladmi. Uviedol, ţe nemal dôvod pochybovať o ich

hodnovernosti, naftu nakupoval a vystavené doklady riadne zaevidoval do účtovníctva.

Nesúhlasil so závermi expertízy, ktoré nie sú podľa jeho názoru jednoznačné. Uviedol, ţe

v trestnej veci bolo stíhanie zastavené pre vystavený znalecký posudok. Poukázal na článok

z novín, ktorý poukazoval na trestnú činnosť skupín obchodujúcich s pohonnými látkami.

Uviedol, ţe nemôţe niesť zodpovednosť za trestnú činnosť niekoho iného. Podľa jeho názoru

boli splnené všetky podmienky dané ust. o DPH, t.j.

zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo dňom dodania tovaru, ktorý som následne dodal svojim

odberateľom podľa dodacích listov. Daň na vstupe si riadne zaúčtoval v svojom účtovníctve

v súlade s platnou legislatívou. Daň zaplatil platiteľovi dne spoločnosti Š., s.r.o., ktorá mu

vystavila daňové doklady (faktúry a pokladničné doklady o úhrade faktúr). Bol mi platiteľom

vystavený doklad o zaplatení dane, pričom na daň vo výške do 200 000 Sk boli postačujúce

príjmové doklady o úhrade predmetných faktúr. Nesúhlasil s závermi ţalovaného a krajského

súdu, podľa ktorého nebolo zistené vystavenie faktúr v programe spoločnosti Š., s.r.o.

Opakovaná daňová kontrola bola vykonaná na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2Sţ-

o-KS/87/2006 zo 17. októbra 2007, ktorým bolo správcovi dane uloţené umoţniť ţalobcovi,

aby si ţalobca mohol uplatniť svoje práva a povinnosti, ktoré mu ako daňovému subjektu

podľa zákona o správe daní a poplatkov prislúchajú. Podľa jeho názoru správca dane nemal

otvárať opakovanú daňovú kontrolu, ktorej účel upravuje ust.

o správe daní a zároveň poukázal na ust. , ţe

opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania

o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch. Taktieţ

namietal aplikáciu ust. a uviedol, ţe správca dane mal

pokračovať v pôvodnej daňovej kontrole a opakovanú daňovú kontrolu nemal vykonávať na

odstránenie procesných vád daňového konania aby mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie

sa k vykonanému dokazovaniu, pričom tento úkon nie je úkonom smerujúcim k vyrubeniu

dane alebo rozdielu dane. Nestotoţnil sa ani so záverom krajského súdu, ţe správca dane sa

dôsledne riadil a rešpektoval pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V ostatnom

poukázal na svoje doterajšie podania vo veci.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. novembra 2011 navrhol

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť; rozhodnutie krajského súdu povaţuje za

správne a objektívne. Dôvody uvedené v odvolaní povaţuje v celom rozsahu za

neopodstatnené. Pridrţiaval sa svojich doterajších vyjadrení a podaní a uviedol, ţe krajský

súd nezistil zo strany ţalovaného alebo správcu dane také procesné pochybenia, ktoré by

mohli viesť k vydaniu rozhodnutí na základe neobjektívne zisteného skutkového stavu a ţe

daňovému subjektu bolo umoţnené uplatniť si všetky svoje práva v daňovom konaní a celé

konanie prebehlo v rámci zákonnej lehoty na vyrubenie dane. Poukázal na tú skutočnosť, ţe

v rámci svojej právomoci zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutia a správcovi dane dal podnet

na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, nakoľko riadna daňová kontrola uţ bola v tomto

prípade vykonaná. Podľa jeho názoru opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade so

zákonom a v zákonných lehotách bol aj rozdiel dane vyrubený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. novembra 2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Predmetom konania v danej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí

ţalovaného, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Vranov nad

Topľou, ktorými bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia

február 2001 v sume 38 410,94 Eur, apríl 2001 v sume 34 928,06 Eur, máj 2001 v sume

38 410,98 Eur, júl v sume 87 151,38 Eur, október 2001 v sume 73 413,43 Eur.

.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti,

ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle

zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom

konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie

je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3

), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada

na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (

Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3

).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa veta prvá zákona o dani z pridanej hodnoty

(v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie

rok 2001) platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú

prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase

rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie november 2002) platiteľ

má nárok na odpočet dane, ak:

a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad

o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na vstupe je 200 000 Sk

a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo

doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.

Podľa (účinného v čase rozhodnom pre

preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo

trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje

zdaniteľné plnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy na

podporu svojich tvrdení predloţil faktúry, ktoré mal vystaviť jeho dodávateľ spoločnosť Š.,

s.r.o., a to všetky na dodávku motorovej nafty, pričom správca dane v daňovom konaní zistil,

ţe sporné faktúry na dodávku motorovej nafty spoločnosť Š., s.r.o. nemala v svojom

účtovníctve vôbec zaevidované a so ţalobcom nikdy neobchodovala. Ţalobca však správcovi

dane ţiadne iné listinné dôkazy nepredloţil, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich

tvrdení, ţe predmetné dodávky motorovej nafty boli uskutočnené skutočne obchodnou

spoločnosťou Š., s.r.o. Uviedol len, ţe obchodoval s spoločnosťou Š., s.r.o., za ktorú mali

vystupovať jeho zamestnanci, ktorí sa preukázali výpisom z obchodného registra spoločnosti

Š., s.r.o. a pečiatkou spoločnosti spoločne s pokladničnými dokladmi. Spoločnosť Š., s.r.o.

neevidovala vo svojom účtovníctve ţiadne doklady, ktorými by bolo moţné preukázať

uskutočnenie zdaniteľných plnení v prospech ţalobcu.

Z obsahu spisového materiálu mal ďalej najvyšší súd za preukázané, ţe správcovi dane

sa ani s pomocou výsluchu bývalého konateľa spoločnosti Š., s.r.o. pána I. Š., ktorý uviedol,

ţe spoločnosť Š., s.r.o. najmä obchodoval bezhotovostným prevodom a len vo výnimočných

prípadoch sa platilo hotovosťou. Sám uvedené faktúry nevystavoval. Zamestnankyňa

spoločnosti Š., S. pani E. Š. uviedla, ţe spoločnosť v čase vystavenia uvedených faktúr sídlila

na ul. H. X. a nie H. X. vo S. a ţe pečiatku uvedenú na dokladoch nikdy spoločnosť Š., s.r.o.

nepouţívala a nemohla teda uvedené doklady vystavovať, lebo by boli neplatné.

Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je,

ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie motorovej nafty skutočne od

spoločnosti Š., s.r.o., nakoľko uvedená spoločnosť s nim nikdy neobchodovala a predmetné –

sporné faktúry a pokladničné doklady nevystavovala a ani neevidovala v svojom účtovníctve.

Reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia od platiteľa dane uvedeného v daňovom doklade je

základnou podmienkou pre uplatnenie si odpočtu dane z pridanej hodnoty. V prípade, ak

zdaniteľné plnenie nie je reálne uskutočnené platiteľom uvedeným podľa faktúry, potom len

samotná formálna existencia faktúry a pokladničného dokladu ako preukazovania zaplatenia

týchto súm, nie sú predpokladom pre prípadné uplatnenia si odpočítania dane v zmysle

zákona o DPH. Ţalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, ţe spoločnosť Š., s.r.o. s ním

reálne obchodovala. Správca dane pritom nespochybnil, ţe mu bol tovar dodaný a za tovar

ţalobca aj riadne zaplatil, avšak neuniesol dôkazné bremeno v tom, ţe mu tovar dodala

spoločnosť Š., s.r.o. Toto podnikateľské riziko ide na jeho ťarchu, nakoľko nebol pri

uzatváraní sporných obchodov primerane predvídavý a neoveril si totoţnosť osôb, ktoré od

neho preberali hotovosť za tovar dodaný na základe sporných faktúr.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ktorá sa týkala vykonania samotnej opakovanej

daňovej kontroly, tak odvolací súd nedospel k záveru, ţe by bol porušený zákon a v tomto

smere sa v celom rozsahu pridrţiava záverov krajského súdu. Správca dane bol oprávnený

vykonať opakovanú daňovú kontrolu, nakoľko predchádzajúca daňová kontrola bola

skončená prerokovaním protokolov o kontrole, ktoré boli s ţalobcom prerokované dňa

30. júna 2004 a teda opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade s ust. § 45 ods. 2

, nakoľko úkon smerujúci k vyrubeniu dane bol urobený

prerokovaním protokolov o opakovanej daňovej kontrole začala plynúť päťročná lehota podľa

aţ 1.1.2005 a uplynula by 31.12.2009. Teda správca dane

mohol dorubiť ţalobcovi daň do konca roka 2009, čo aj napadnutými platobnými výmermi

vykonal.

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe

ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované faktúrami, ktoré

v kontrolovanom období mala vystaviť spoločnosť Š., s.r.o., boli ţalobcovi skutočne aj touto

spoločnosťou dodané. To ţe si ţalobca neoveril totoţnosť osôb, ktoré vystupovali v mene

spoločnosti Š., s.r.o. ako domnelého dodávateľa motorovej nafty a preukázali sa platným

výpisom z obchodného registra pečiatkou spoločnosti, ale nepreukázali sa napríklad

písomným poverením, ţe ako zamestnanci spoločnosti Š., s.r.o. sú oprávnení konať v mene

tejto spoločnosti alebo boli na to splnomocnení spoločnosťou, nezakladá ţalobcovi právo na

uplatnenie si prípadného odpočtu zaplatenej dane z pridanej hodnoty. Ak mu tovar dodali iné

osoby, bolo jeho povinnosťou preukázať správcovi dane, ţe ide o platiteľa dane. Ţalobca tak

v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.

(účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutí)

v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach, ak boli

prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo a vecne

podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2.

Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 20 zákona

č. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia) spočíva

v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré

sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo

k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému

vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje

všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemoţno iba

stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané

náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa

atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho

i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane

podľa ustanovenia ani (účinného v čase

rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia).

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav krajským

súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách

( a nasl. ) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri

preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( veta druhá ).

Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho

súdnictva, ktorý je stanovený v . Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len

preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

108Sžf/1/2011

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-

právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou

vecí v tzv. plnej jurisdikcii / /) posudzuje iba právne otázky napadnutého

postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu, ţe

ţalovaný

Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej

veci aj v zmysle ustanovenia , konkrétne či daňové konanie netrpí takými

vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i

ods. 3 .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3

), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutia správneho

orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Prešove ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej

povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

118Sžf/1/2011

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská