Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
62f/381537.3f0512.pdf
PDF · 158.85 KB
No categories available
9Sžso/1/2011
Najvyšší súd 9Sžso/1/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci žalobcu J.. R. S., C., bytom S. X., B., zastúpeného advokátskou kanceláriou S.
& L., S., T. X., B. proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 332-3486-GC-09/2009
z 22. júla 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12.
novembra 2010, č. k. 4S 179/2009–52, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 12. novembra 2010, č. k. 4S 179/2009–52, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 12. novembra 2010, č. k. 4S 179/2009–52, zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 22. júla 2009 číslo 332-3486-GC-09/2009, ktorým
žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Bratislava z 27. februára 2009 číslo 700-0210002808-GC09/09 podľa ktorého žalobcovi
nezanikla účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu
31. decembra 2008 ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) aj keď sa ako
advokát stal spoločníkom a zároveň konateľom v spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len
„spol. s r.o.“), ktorej predmetom činnosti je výkon advokácie. Krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych
orgánov boli v súlade so zákonom. Dospel k záveru, že advokát, ktorý vykonáva svoju činnosť
ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) sa na účely zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO). Oprávnenie advokáta
vykonávať advokáciu nezaniká tým, že sa stane spoločníkom spoločnosti s ručením
obmedzeným. Mal za preukázané, že žalobca nesplnil ani podmienky podľa § 21 zákona
o sociálnom poistení pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového
správneho orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd nesprávne
interpretoval obsah § 5 písm. c/ ako aj § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a úplne
ignoroval § 15 ods. 6 a § 7l ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z. a potvrdenie
Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, že od 1.1.2009 nie je SZČO. Nie je možné
od neho spravodlivo žiadať, aby bol proti svojej vôli povinne poistený, hoci zo zákona
nesmie vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť vo svojom mene a na svoj účet.
Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
odvolania v medziach žaloby, v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli
v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa.
Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito
námietkami žalobcu riadne vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu
považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaný ako aj krajský súd podrobne
odôvodnili, prečo žalobca, ktorý vykonáva činnosť advokáta ako spoločník a zároveň konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona
o advokácii, je naďalej SZČO, pričom bolo dostatočne zrozumiteľne a jasne ozrejmené,
že v danom prípade nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia podľa § 21 Zákona
o sociálnom poistení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku
krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom
poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie
advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti
môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r.o. Účasť advokáta v takejto spoločnosti
je viazaná na existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb.
Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenia advokáta na výkon advokátskej
činnosti, podmienené jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou
komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu alebo nedošlo
k pozastaveniu výkonu advokácie podľa § 8 zákona o advokácii má za následok, že musí byť
považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne
nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15
ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona
o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá
v § 12 zákona o advokácii, upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať,
lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou,
ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Zákonodarca rozhodovanie o vzniku, prerušení
a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch zveril do vecnej pôsobnosti pobočky
Sociálnej poisťovne. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať
advokáciu. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK o zániku oprávnenia
žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba. Ustanovenie § 15 zákona
o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu
ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu
oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov,
ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím
zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p., lebo žalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská