Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3fa/381438.d97d30.pdf
PDF · 146.46 KB
No categories available
9So/68/2011
Najvyšší súd 9So/68/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľa D. H., trvalé bytom X. Ž. č. X., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, a.s. ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný
dôchodok na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. februára
2011, č. k. 2Sd/108/2010-14, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
2. februára 2011, č. k. 2Sd/108/2010-14 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa
2. septembra 2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 2. februára 2011 č. k. 2Sd/68/2010-14 potvrdil rozhodnutie
odporkyne zo dňa 2. septembra 2010 č. X., ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 274 a § 72 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákona“)
priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 18. mája 2010 v sume 349,40 Eur mesačne
z dôvodu, že navrhovateľ je invalidný podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55%.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov lekárov sociálneho poistenia
pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 15.7.2010, 25.11.2010 a 17.12.2010 rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je u navrhovateľa stav po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktorým podľa
kapitoly XV, oddiel E, pod položku 4b prílohy č. 4 zákona zodpovedá 45%-ná miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekári v posudku konštatovali, že
v decembri 2009 bol navrhovateľ liečený psychiatrom pre depresívnu poruchu bez
psychotickej symptomatológie, bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a v liečbe
pokračuje ambulantne. Prítomná je aj hypertenzia, kompenzovaná a cukrovka 2. typu. Za iné
zdravotné postihnutia (poruchy nálad) podľa kapitoly V, položky 3a prílohy č. 4 zákona bola
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená v zmysle § 71 ods. 8 zákona
o 10% na celkových 55%. Krajský súd považoval závery posudkových lekárov za logické,
vychádzajúce z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa.
Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, že sa jeho zdravotný stav zhoršuje.
Zamestnávateľ mu nevie poskytnúť prácu, ktorá by vyhovovala jeho zdravotnému stavu. Pri
chodení stále používa dve barly. Nesúhlasil s tým, že pri určení miery poklesu jeho schopností
vykonávať zárobkovú činnosť sa nebrali do úvahy všetky jeho diagnózy. Žiadal, aby mu
odvolací súd priznal celý invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že nie sú
dané podmienky na jeho potvrdenie.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidity
a stanovení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.
Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia
hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého
vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľa je považovaný stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, podľa
kapitoly XV, oddielu E, položky 4b prílohy č. 4 zákona s tomu zodpovedajúcou 45%-nou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako menej závažné postihnutia
bola zhodnotená stredne ťažká depresívna porucha, arteriálna hypertenzia, cukrovka 2. typu,
pričom posudkoví lekári zohľadnili aj ďalšie zdravotné ťažkosti, napr. postihnutie v oblasti
pravého ramena s obmedzenou pohyblivosťou.
V zmysle § 71 ods. 6 zákona je potrebné pre zistenie rozhodujúceho zdravotného
postihnutia posúdiť a riadne odôvodniť aj to, prečo sa za rozhodujúce postihnutie nepovažuje
iné postihnutie, resp. aká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by podľa
prílohy č. 4 zákona tomu-ktorému postihnutiu zodpovedala.
Podľa názoru odvolacieho súdu v posudkoch nie je dostatočne vyhodnotené
predovšetkým psychické ochorenie navrhovateľa. Pokiaľ posudkoví lekári uviedli, že
psychické ochorenie je menej významné, ale neodôvodnili, prečo nepodmieňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu uvedenom v kapitole V. položka 1
prílohy č. 4 zákona, potom posudky z hľadiska ustanovenia § 71 ods. 4, 6 a 8 zákona
nemožno považovať za úplné a presvedčivé. Zo správy o hospitalizácii navrhovateľa
od 11.2.2010 do 3.3.2010 totiž vyplýva, že u navrhovateľa išlo o ťažkú (hlbokú) depresívnu
poruchu s nepriaznivou prognózou, pričom 11.3.2010 psychiater hodnotil stav ako nie
kompenzovaný na práceschopnosť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu a preto rozsudok krajského súdu
zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade
s § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ a § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p.
V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľa posudkovým lekárom za účasti aj odborného lekára - psychiatra. V novom
posudku je potrebné prihliadnuť aj na novšie lekárske nálezy, vyhodnotiť zdravotný stav
navrhovateľa nielen z hľadiska neurologického, ale aj psychiatrického, psychologického,
pričom sa zohľadnia i novšie lekárske nálezy. Až na tomto základe odporkyňa vo veci znovu
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal, lebo úspešný navrhovateľ náhradu trov neuplatnil a odporkyni náhrada
trov zo zákona nepatrí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská