Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1ce/381273.0e28c9.pdf
PDF · 97.91 KB
No categories available
3Cdo/150/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 150/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. L., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. S. J., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
č. 14, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 30/2009,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. apríla 2011 sp. zn.
23 Co 145/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 1. apríla 2010 č.k. 8 C 30/2009-82 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“); rozhodol tiež
o trovách konania tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal. Na odôvodnenie zamietnutia
žaloby uviedol, že rozhodnutia, ktoré žalobca napáda, neboli zrušené ani zmenené, preto
žalobca nemá zákonný nárok obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody (§ 1 písm. a/, § 4
ods. l písm. a/, § 6 ods. l, 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 18. apríla 2011 sp. zn.
23 Co 145/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú správne právne posúdené.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom
namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a odvolací súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Bol toho názoru, že tvrdenie súdov, že podmienkou priznania náhrady
škody spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom je zrušenie tohto rozsudku, je
nesprávne. Uviedol, že „zrušenie rozsudku by bolo podmienkou konania o náhrade škody
voči pôvodným žalovaným. Tam ale prekážka veci rozsúdenej bráni súdu zisťovať, či
exekútorka porušením jej právnej povinnosti spôsobila škodu a o takéto zisťovanie dovolateľ
ani neusiluje. Od povinnosti exekútorky nahradiť spôsobenú škodu Okresný súd Galanta
svojím nesprávnym úradným postupom, v rozpore so zákonom, ochránil.“, ďalej, že „pretože
nezákonný rozsudok, ktorým bola spôsobená škoda, nemožno zrušiť, nie je iná možnosť
nápravy spôsobenej škody, než jej uplatnenie voči štátu, ktorý škodu spôsobil tým, že
pravému škodcovi znemožnil splnenie povinnosti náhrady škody, ktorá mu patrila. A náhradu
preukázanej škody nemožno v právnom štáte nepriznať, pretože každý, i súd, zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a zodpovednosti sa nemožno zbaviť“.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby dovolací súd „ustálil, že v konaní o žalobe voči
Okresnému súdu Galanta o náhradu škody nemôže nič brániť, pretože ide o bežnú žalobu
o náhradu škody, ktorou sa uplatňuje obvyklý nárok z porušenia právnej povinnosti.“ a zrušil
rozsudky súdov oboch stupňov a „aby im nariadil vo veci konať a meritórne rozhodnúť“.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z obsahu
dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa názoru
žalobcu dôjsť tým, že súdy nižších stupňov nesprávne vec po právnej stránke posúdili; všetky
dovolacie námietky žalobcu sa z hľadiska obsahového týkajú právneho posúdenia veci súdmi
nižších stupňov, ktoré nepovažuje za správne. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci
neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia žalobcu o založení
rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by
to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti
dovolania žalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková