Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
664/381263.796767.pdf
PDF · 142.04 KB
No categories available
4Cdo/97/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 97/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú A. A., narodenú
X., bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov: matky A. A., bývajúcej
v Bratislave, V., zastúpenej Mgr. L. V. advokátom vo V. a otca Ľ. A., bývajúceho v B., adresa
na doručovanie B., o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej, vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 22 P 317/2008, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 10. augusta 2010 sp. zn. 11 CoP 128/2010, 11 CoP 129/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 11. februára 2010 č.k. 22 P 317/2008-210
zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti otca, matke uloţil povinnosť platiť výţivné na
maloletú počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku v sume 110 Eur mesačne vţdy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám otca. Zároveň upravil styk matky s maloletou spôsobom, ktorý
špecifikoval vo výrokovej časti uvedeného rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a ďalším
výrokom nariadil nad výchovou maloletej dohľad, čím zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava V č.k. 65 Croz 54/2003-137 z 13. septembra 2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 491/2006-165 z 3. apríla 2008 v časti týkajúcej sa
výchovy maloletej A.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, ţe
ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, ţe výchovné problémy s maloletou sa neustále stupňujú, matka nezvláda výchovu.
Maloletá sa v škole správa škandalózne, prípravu na vyučovanie a vyučovací proces ignoruje,
na strane matky je nízka motivácia maloletej na podávanie výkonov. Otec má snahu prevziať
maloletú do svojej starostlivosti. Vzhľadom aj na závery znaleckého dokazovania súd prvého
stupňa návrhu otca vyhovel, avšak nad maloletou nariadil dohľad v zmysle ustanovenia § 37
ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine. Matke uloţil vyţivovaciu povinnosť prihliadnuc na pomery
zistené na strane oboch rodičov v sume 110 Eur a upravil aj jej styk s maloletou a to v súlade
s návrhom otca. Samostatným uznesením z 23. februára 2010 č.k. 22 P 317/2008-221 súd
prvého stupňa uloţil obom rodičom povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania
kaţdému v sume 289,68 Eur do troch dní na účet súdu.
Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. augusta 2010 sp. zn.
11 CoP 128/2010, 11 CoP 129/2010, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako aj jeho
uznesenie, to však s tým, ţe matke povolil zaplatiť trovy znaleckého dokazovania
v mesačných splátkach po 50 Eur a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné
dokazovanie a vec aj správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe vzťah medzi matkou a maloletou sa
narušil do takej miery, ţe matka výchovu nezvláda, prejavy zhoršených vzťahov vyústili
do celkového správania sa maloletej a nemoţno súhlasiť s názorom matky, ţe drzosť
maloletej patrí k jej veku. Do úvahy zobral aj vyjadrenie školy, z ktorého vyplýva, ţe
výchovné problémy s maloletou pretrvávajú, čo sa odzrkadlilo na zhoršenom prospechu
a vymeškávaní vyučovacích hodín. Nestotoţnil sa s námietkou matky týkajúcou sa výšky
vyţivovacej povinnosti. Výţivné určené súdom prvého stupňa povaţoval za primerané
vzhľadom na príjem matky a s prihliadnutím na to, ţe na plnoletú dcéru J. platí otec výţivné
vo výške 132,70 Eur a plnoletý syn T. sa podieľa vo výške 50% na platení nájomného. Za
vecne správne povaţoval aj uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola obom rodičom
uloţená povinnosť zaplatiť náklady spojené so znaleckým dokazovaním, vo vzťahu k matke
však zohľadnil jej náklady na byt, domácnosť a študujúcu dcéru J. a z toho dôvodu jej povolil
zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v mesačných splátkach. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu len do časti týkajúcej sa výchovy a výţivy napadla
dovolaním matka namietajúc, ţe v celom konaní sa poukazovalo na to, ţe niet váţnych
dôvodov na odňatie maloletej z jej výchovy. O maloletú je postarané po všetkých stránkach,
obývajú štvorizbový byt, matka je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, takţe má
prostriedky na uţivenie rodiny. Výchove maloletej venuje dostatočnú pozornosť a taktieţ jej
štúdiu. Je síce pravda, ţe došlo k zhoršeniu prospechu a správania maloletej v škole, to je však
zapríčinené aj účelovým podrývaním autority matky zo strany otca, ktorý umoţňuje maloletej
prístup do jeho bytu. Súd nevzal do úvahy kladné hodnotenie matky zo strany jej
zamestnávateľa a nezohľadnil náleţite svedeckú výpoveď sestry maloletej, ktorá ţije
v spoločnej domácnosti a tieţ nevzal do úvahy námietky matky voči znaleckému posudku
znalkyne z odboru psychológie PhDr. J. M.. Nepovaţuje za správne ani rozhodnutie v časti
týkajúcej sa určenia výšky vyţivovacej povinnosti, pretoţe súd nevzal do úvahy výšku jej
príjmu a náklady spojené s uţívaním bytu a zabezpečovaním výţivy rodiny. Z uvedených
dôvodov navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Otec právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţil.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, ţe rozsudok
odvolacieho súdu povaţuje za správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak
len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p.
dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo o pozastavenie ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo osvojení.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy výchovy
a výţivy k maloletému dieťaťu, t.j. vo veci upravenej Zákonom o rodine (pričom nejde
o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje
znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého
je dovolanie výslovne vylúčené (§ 238 ods. 4 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p.
vylúčené. Dovolateľka však v podanom dovolaní ţiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
nenamietala a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe
nesprávne právne posúdenie veci povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací
dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne
posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, ţe dovolanie matky je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 238 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová