Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/112/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. M., bývajúceho v B.,

zastúpeného A. spol. s r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému A., spol. s r.o., so sídlom v B.,

zastúpeného JUD. Ľ. H., advokátom v B., o 19.252,48 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobca domáhal (po zmene ţaloby) zaplatenia sumy 19.252,48 Eur s príslušenstvom

a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

3.982,23 Eur na účet advokáta do 15 dní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe

účastníci 4. decembra 1995 uzavreli písomnú zmluvu označenú ako zmluva o obstaraní

predaja veci č. X. podľa a nasl. , ktorej predmetom bol predaj

osobného motorového vozidla Audi TD 100 ŠPZ B. bielej farby za dohodnutú kúpnu cenu

660.000,- Sk. Listom z 28. mája 1996 ţalobca ţalovanému oznámil, ţe na vozidle zistil vady

a ţiadal priznať buď zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy. Listom z 3. júna 1996

ţalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu dodatočného zistenia, ţe motorové vozidlo bolo

havarované a má aj ďalšie závady, ktoré zniţujú jeho jazdné schopnosti, na ktoré nebol pri

kúpe upozornený. Počas konania ţalobca 25. januára 2001 predmetné motorové vozidlo

odpredal T. L. za sumu 80.000,- Sk, na základe čoho ţalobca so súhlasom súdu upravil

pôvodný petit ţaloby. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel

2

k záveru, ţe ţalobca, hoci od zmluvy účinne odstúpil 3. júna 1996, motorové vozidlo

ţalovanému nevrátil, naďalej ho uţíval, v roku 2001 s ním havaroval a ešte v tom istom roku

ho odpredal napriek odstúpeniu od zmluvy, t.j. správal sa ako vlastník. Vyslovil, ţe ţalobcovi

v dôsledku vydrţania vzniklo k motorovému vozidlu vlastnícke právo, preto ţalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu v poradí druhým rozsudkom

z 11. novembra 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa po

doplnení dokazovania podľa , čo aj z iných dôvodov, potvrdil.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe zo znaleckého posudku vypracovaného na ţiadosť

ţalobcu znalcom Ing. J. K. z 22. augusta 1996 vyplýva, ţe za obdobie cca 8 mesiacov od jeho

kúpy ţalobca najazdil predmetným motorovým vozidlom 23.156 km, čo dokazuje, ţe ţalobca

motorové vozidlo uţíval nielen sporadicky, pričom aj ţalobca uvádzal, ţe vozidlo pouţíval aj

po tom, ako listom z 3. júna 1996 odstúpil od zmluvy so ţalovaným, a to aţ do roku 2001,

kedy ho po dopravnej nehode predal. Podľa vyjadrenia príslušného okresného dopravného

inšpektorátu je toto motorové vozidlo naďalej v evidencii motorových vozidiel. Vyslovil, ţe

predmetné motorové vozidlo síce vykazovalo zjavne viaceré vady, tie však nebránili jeho

riadnemu uţívaniu, inak by ţalobca nemohol za cca 8 mesiacov najazdiť 23.156 km. Pretoţe

zákonná podmienka uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy spočívajúca v kumulatívnej

poţiadavke nemoţnosti riadneho uţívania veci v danom prípade nebola naplnená, písomné

odstúpenie ţalobcu listom z 3. júna 1996 od zmluvy uzavretej so ţalovaným, je neplatné. Na

základe toho uzavrel, ţe v dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy nedošlo k naplneniu

ustanovenia , t.j. k zrušeniu zmluvy zo 4. decembra 1995

a teda ani ku vzniku povinnosti zmluvných strán vrátiť si navzájom všetko, čo podľa zmluvy

dostali ( ). Ţalobu preto ako nedôvodnú, čo aj z iných dôvodov,

potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151

ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene

právnej kvalifikácie aţ v odvolacom konaní, ktorým postupom mu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom, pretoţe ku kľúčovej otázke rozhodujúcej pre meritórne rozhodnutie vo

veci, teda platnosti alebo neplatnosti jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy,

zaujal odvolací súd právny názor uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

a vzhľadom k tomu nemal ţalobca moţnosť vyjadriť sa k takto vykonanému právnemu záveru

3

a vysporiadať sa s ním. Z uvedeného vyvodil, ţe dovolanie je prípustné jednak z dôvodu

uvedeného v , ako aj z dôvodu podľa , pričom svoj

názor podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2000,

sp. zn. a jeho citáciou. Ďalej uviedol, ţe podľa výkladu k ustanoveniu § 238

ods. 1 prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku je daná vtedy, ak boli

okolnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie oboma súdmi posúdené rozdielne a takéto

závery následne konštituujú alebo deklarujú rozdielne práva alebo povinnosti účastníkov

konania, pričom nie je rozhodujúce, či odvolací súd rozhodol podľa alebo ,

ani to, akým spôsobom formuloval výrok. Uviedol, ţe konaním súdu došlo k porušeniu

zásady dvojinštančnosti konania, pretoţe zmenou právnej kvalifikácie rozhodnutím

odvolacieho súdu v rozsudku, proti ktorému nie je moţné podať riadny opravný prostriedok,

došlo fakticky k jej úplnému odstráneniu a tým i k odňatiu moţnosti práva účastníka konania

konať pred súdom a tak môcť uplatňovať svoje procesné práva, priznané mu jednotlivými

ustanoveniami . Poukázal pritom na to, ţe súd prvého stupňa

vo svojich dvoch rozhodnutiach vyslovil, ţe odstúpenie od zmluvy bolo platné a takýto názor

zaujal odvolací súd aj v zrušujúcom uznesení z 31. októbra 2007, ktorým vrátil

vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí

z neznámych dôvodov od tohto právneho názoru odchýlil. Uvedený postup povaţuje za dôvod

prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ v spojení s § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. a/

Okrem vady konania podľa má podľa dovolateľa napadnutý

rozsudok aj vadu podľa , t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa dovolateľa táto vada spočíva

v tom, ţe dokazovanie bolo zo strany súdu doplnené len formálne, keď za sporné povaţuje

najmä vykonanie dokazovania a posúdenie otázky prevádzky schopnosti osobného

motorového vozidla a vyslovenie, ţe odstúpenie od zmluvy zo strany ţalobcu listom z 3. júna

1996 je neplatné. Vo vzťahu k týmto otázkam v dovolaní podrobne zopakoval priebeh

konania a dokazovania vykonaného súdom a vyjadril nesúhlas s vysloveným právnym

názorom odvolacieho súdu. Z uvedených skutočností vyvodil opodstatnenie návrhu na

zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Zároveň ţiadal odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie povaţuje za

nedôvodné a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia

tvrdiac, ţe v prejednávanej veci sa jedná o zmeňujúci rozsudok, pretoţe odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov neţ rozhodol súd prvého stupňa, dovolací súd

povaţuje za potrebné uviesť, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozsudku

súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd

vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným

rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné,

rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda

slovné vyjadrenie rozsudku, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací súd niečo

vecne zmenil na tom, čo uţ pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa.

Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch niţších stupňov jednoznačne vyplýva, ţe

5

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď zhodne

so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná. Nie je pritom

rozhodujúce, ţe k takému záveru dospel na základe iných skutkových okolností, neţ súd

prvého stupňa. Z hľadiska prípustnosti dovolania ţalobcu je podstatné, ţe oba rozsudky

(rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) ţalobu ţalobcu, ktorou sa

domáhal uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť mu sumu 19.252,48 Eur, zamietli.

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu má povahu potvrdzujúceho rozsudku

vyjadrenú aj vo výroku jeho rozhodnutia, prípustnosť dovolania je preto potrebné podľa toho

skúmať. Pokiaľ dovolateľ poukazuje na viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom

vysloveným súdom prvého stupňa, prípadne názorom odvolacieho súdu vysloveným iným

odvolacím senátom v tejto veci, dovolací súd pripomína, ţe právnym názorom vysloveným

súdom prvého stupňa nie je odvolací súd viazaný a nie je viazaný ani právnym názorom

vysloveným v prejednávanej veci nielen iným odvolacím senátom, ale ani svojim vlastným,

najmä ak z doplneného dokazovania vyplynú nové skutkové okolnosti, a o taký prípad ide aj

v prejednávanej veci.

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom vo výroku svojho rozhodnutia

nevyslovil prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci

samej dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd

záväzné, je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z ustanovenia aţ 3

vyvodiť nemoţno.

S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť ( )

skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

6

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ţalobca vady v zmysle aţ e/ a nenamietal a tieto vady nezistil

ani dovolací súd.

Ţalobca v dovolaní namietal vadu v zmysle spočívajúcu v tom, ţe

odvolací súd dospel k záveru, ţe sú dané iné dôvody na rozhodnutie, a ţalobca nemal

moţnosť sa k takémuto právnemu názoru vyjadriť.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní

realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213

ods. 2 ).

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd postupoval v zmysle citovaných

ustanovení.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ako predbeţnú otázku riešil

súd prvého stupňa platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy č. X., ktoré ţalobca oznámil

ţalovanému listom z 3. júna 1996, pričom dospel k záveru, ţe odstúpenie od zmluvy bolo

účinné (por. č.l. 212). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

7

z 11. novembra 2011, na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, ţe krajský súd na

tomto pojednávaní s poukazom na ustanovenie poučil prítomných

právnych zástupcov účastníkov konania, ţe vzhľadom na ustanovenie § 741 ods. 1 a § 619

a nasl. , sa bude ako predbeţnou otázkou zaoberať otázkou platnosti

odstúpenia od kúpnej zmluvy a zároveň vyzval právnych zástupcov, aby sa k uvedenému

vyjadrili. Na základe tejto výzvy odvolacieho súdu právny zástupca ţalobcu do zápisnice

o pojednávaní uviedol, ţe „v predmetnej otázke sa dostatočne vyjadril v rámci

prvostupňového konania, keď má za to, ţe navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy z dôvodu,

ţe vec mala neodstrániteľné vady, o ktorých predávajúci vyhlásil, ţe ich nemá a z tohto

dôvodu si platne uplatnil svoje právo v stanovenej lehote“. Právny zástupca ţalovaného

uviedol, ţe „podľa jeho názoru vec nevykazovala vady, ktoré boli uvádzané navrhovateľom,

odporca bol iba sprostredkovateľom predaja, preto bolo potrebné na vec aplikovať ust. § 774

a 777 Obč. zák. a platné odstúpenie od zmluvy malo smerovať voči vlastníkovi motorového

vozidla.“ (por. č.l. 251-252).

Námietku dovolateľa, ţe uvedeným postupom mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ) zakladajúca prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu tak nebolo moţné povaţovať za dôvodnú.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza, ţe

inú procesnú vadu ( ) povaţuje za

prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná

táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Pre úplnosť k námietkam dovolateľa, ktorý ako inú vadu konania namieta nesprávne

hodnotenie dôkazov, či len „formálne“ doplnené dokazovanie (čo však z obsahu zápisnice

o pojednávaní pred odvolacím súdom nemoţno vyvodiť) dovolací súd dodáva, ţe v prípade

nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania

podľa Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je dovolacím

dôvodom v zmysle (viď tieţ R 42/1993).

Vzhľadom na uvedené v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť

z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom

zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď v súvislosti s dovolacím konaním

neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková