Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
867/381251.2819f1.pdf
PDF · 157.61 KB
No categories available
4Cdo/112/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 112/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. M., bývajúceho v B.,
zastúpeného A. spol. s r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému A., spol. s r.o., so sídlom v B.,
zastúpeného JUD. Ľ. H., advokátom v B., o 19.252,48 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 121/1996, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2010 sp. zn. 9 Co 416/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa
ţalobca domáhal (po zmene ţaloby) zaplatenia sumy 19.252,48 Eur s príslušenstvom
a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške
3.982,23 Eur na účet advokáta do 15 dní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe
účastníci 4. decembra 1995 uzavreli písomnú zmluvu označenú ako zmluva o obstaraní
predaja veci č. X. podľa § 737 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol predaj
osobného motorového vozidla Audi TD 100 ŠPZ B. bielej farby za dohodnutú kúpnu cenu
660.000,- Sk. Listom z 28. mája 1996 ţalobca ţalovanému oznámil, ţe na vozidle zistil vady
a ţiadal priznať buď zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy. Listom z 3. júna 1996
ţalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu dodatočného zistenia, ţe motorové vozidlo bolo
havarované a má aj ďalšie závady, ktoré zniţujú jeho jazdné schopnosti, na ktoré nebol pri
kúpe upozornený. Počas konania ţalobca 25. januára 2001 predmetné motorové vozidlo
odpredal T. L. za sumu 80.000,- Sk, na základe čoho ţalobca so súhlasom súdu upravil
pôvodný petit ţaloby. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, ţe ţalobca, hoci od zmluvy účinne odstúpil 3. júna 1996, motorové vozidlo
ţalovanému nevrátil, naďalej ho uţíval, v roku 2001 s ním havaroval a ešte v tom istom roku
ho odpredal napriek odstúpeniu od zmluvy, t.j. správal sa ako vlastník. Vyslovil, ţe ţalobcovi
v dôsledku vydrţania vzniklo k motorovému vozidlu vlastnícke právo, preto ţalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu v poradí druhým rozsudkom
z 11. novembra 2010 sp. zn. 9 Co 416/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa po
doplnení dokazovania podľa § 219 ods. 1 O.s.p., čo aj z iných dôvodov, potvrdil.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe zo znaleckého posudku vypracovaného na ţiadosť
ţalobcu znalcom Ing. J. K. z 22. augusta 1996 vyplýva, ţe za obdobie cca 8 mesiacov od jeho
kúpy ţalobca najazdil predmetným motorovým vozidlom 23.156 km, čo dokazuje, ţe ţalobca
motorové vozidlo uţíval nielen sporadicky, pričom aj ţalobca uvádzal, ţe vozidlo pouţíval aj
po tom, ako listom z 3. júna 1996 odstúpil od zmluvy so ţalovaným, a to aţ do roku 2001,
kedy ho po dopravnej nehode predal. Podľa vyjadrenia príslušného okresného dopravného
inšpektorátu je toto motorové vozidlo naďalej v evidencii motorových vozidiel. Vyslovil, ţe
predmetné motorové vozidlo síce vykazovalo zjavne viaceré vady, tie však nebránili jeho
riadnemu uţívaniu, inak by ţalobca nemohol za cca 8 mesiacov najazdiť 23.156 km. Pretoţe
zákonná podmienka uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy spočívajúca v kumulatívnej
poţiadavke nemoţnosti riadneho uţívania veci v danom prípade nebola naplnená, písomné
odstúpenie ţalobcu listom z 3. júna 1996 od zmluvy uzavretej so ţalovaným, je neplatné. Na
základe toho uzavrel, ţe v dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy nedošlo k naplneniu
ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. k zrušeniu zmluvy zo 4. decembra 1995
a teda ani ku vzniku povinnosti zmluvných strán vrátiť si navzájom všetko, čo podľa zmluvy
dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ţalobu preto ako nedôvodnú, čo aj z iných dôvodov,
potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene
právnej kvalifikácie aţ v odvolacom konaní, ktorým postupom mu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom, pretoţe ku kľúčovej otázke rozhodujúcej pre meritórne rozhodnutie vo
veci, teda platnosti alebo neplatnosti jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy,
zaujal odvolací súd právny názor uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a vzhľadom k tomu nemal ţalobca moţnosť vyjadriť sa k takto vykonanému právnemu záveru
a vysporiadať sa s ním. Z uvedeného vyvodil, ţe dovolanie je prípustné jednak z dôvodu
uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj z dôvodu podľa § 238 ods. 1 O.s.p., pričom svoj
názor podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2000,
sp. zn. 5 Cdo 93/2000 a jeho citáciou. Ďalej uviedol, ţe podľa výkladu k ustanoveniu § 238
ods. 1 O.s.p. prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku je daná vtedy, ak boli
okolnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie oboma súdmi posúdené rozdielne a takéto
závery následne konštituujú alebo deklarujú rozdielne práva alebo povinnosti účastníkov
konania, pričom nie je rozhodujúce, či odvolací súd rozhodol podľa § 219 alebo § 220 O.s.p.,
ani to, akým spôsobom formuloval výrok. Uviedol, ţe konaním súdu došlo k porušeniu
zásady dvojinštančnosti konania, pretoţe zmenou právnej kvalifikácie rozhodnutím
odvolacieho súdu v rozsudku, proti ktorému nie je moţné podať riadny opravný prostriedok,
došlo fakticky k jej úplnému odstráneniu a tým i k odňatiu moţnosti práva účastníka konania
konať pred súdom a tak môcť uplatňovať svoje procesné práva, priznané mu jednotlivými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal pritom na to, ţe súd prvého stupňa
vo svojich dvoch rozhodnutiach vyslovil, ţe odstúpenie od zmluvy bolo platné a takýto názor
zaujal odvolací súd aj v zrušujúcom uznesení 2 Co 466/2006 z 31. októbra 2007, ktorým vrátil
vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí
z neznámych dôvodov od tohto právneho názoru odchýlil. Uvedený postup povaţuje za dôvod
prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ v spojení s § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p. Okrem vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. má podľa dovolateľa napadnutý
rozsudok aj vadu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa dovolateľa táto vada spočíva
v tom, ţe dokazovanie bolo zo strany súdu doplnené len formálne, keď za sporné povaţuje
najmä vykonanie dokazovania a posúdenie otázky prevádzky schopnosti osobného
motorového vozidla a vyslovenie, ţe odstúpenie od zmluvy zo strany ţalobcu listom z 3. júna
1996 je neplatné. Vo vzťahu k týmto otázkam v dovolaní podrobne zopakoval priebeh
konania a dokazovania vykonaného súdom a vyjadril nesúhlas s vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu. Z uvedených skutočností vyvodil opodstatnenie návrhu na
zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Zároveň ţiadal odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie povaţuje za
nedôvodné a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť opravným
prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p.
tvrdiac, ţe v prejednávanej veci sa jedná o zmeňujúci rozsudok, pretoţe odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov neţ rozhodol súd prvého stupňa, dovolací súd
povaţuje za potrebné uviesť, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozsudku
súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd
vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným
rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné,
rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda
slovné vyjadrenie rozsudku, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací súd niečo
vecne zmenil na tom, čo uţ pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa.
Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch niţších stupňov jednoznačne vyplýva, ţe
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď zhodne
so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná. Nie je pritom
rozhodujúce, ţe k takému záveru dospel na základe iných skutkových okolností, neţ súd
prvého stupňa. Z hľadiska prípustnosti dovolania ţalobcu je podstatné, ţe oba rozsudky
(rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) ţalobu ţalobcu, ktorou sa
domáhal uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť mu sumu 19.252,48 Eur, zamietli.
Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu má povahu potvrdzujúceho rozsudku
vyjadrenú aj vo výroku jeho rozhodnutia, prípustnosť dovolania je preto potrebné podľa toho
skúmať. Pokiaľ dovolateľ poukazuje na viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom
vysloveným súdom prvého stupňa, prípadne názorom odvolacieho súdu vysloveným iným
odvolacím senátom v tejto veci, dovolací súd pripomína, ţe právnym názorom vysloveným
súdom prvého stupňa nie je odvolací súd viazaný a nie je viazaný ani právnym názorom
vysloveným v prejednávanej veci nielen iným odvolacím senátom, ale ani svojim vlastným,
najmä ak z doplneného dokazovania vyplynú nové skutkové okolnosti, a o taký prípad ide aj
v prejednávanej veci.
Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom vo výroku svojho rozhodnutia
nevyslovil prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci
samej dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd
záväzné, je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
vyvodiť nemoţno.
S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného
rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ţalobca vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a tieto vady nezistil
ani dovolací súd.
Ţalobca v dovolaní namietal vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcu v tom, ţe
odvolací súd dospel k záveru, ţe sú dané iné dôvody na rozhodnutie, a ţalobca nemal
moţnosť sa k takémuto právnemu názoru vyjadriť.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie
taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní
realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213
ods. 2 O.s.p.).
Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd postupoval v zmysle citovaných
ustanovení.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ako predbeţnú otázku riešil
súd prvého stupňa platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy č. X., ktoré ţalobca oznámil
ţalovanému listom z 3. júna 1996, pričom dospel k záveru, ţe odstúpenie od zmluvy bolo
účinné (por. č.l. 212). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom
z 11. novembra 2011, na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, ţe krajský súd na
tomto pojednávaní s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. poučil prítomných
právnych zástupcov účastníkov konania, ţe vzhľadom na ustanovenie § 741 ods. 1 a § 619
a nasl. Občianskeho zákonníka, sa bude ako predbeţnou otázkou zaoberať otázkou platnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy a zároveň vyzval právnych zástupcov, aby sa k uvedenému
vyjadrili. Na základe tejto výzvy odvolacieho súdu právny zástupca ţalobcu do zápisnice
o pojednávaní uviedol, ţe „v predmetnej otázke sa dostatočne vyjadril v rámci
prvostupňového konania, keď má za to, ţe navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy z dôvodu,
ţe vec mala neodstrániteľné vady, o ktorých predávajúci vyhlásil, ţe ich nemá a z tohto
dôvodu si platne uplatnil svoje právo v stanovenej lehote“. Právny zástupca ţalovaného
uviedol, ţe „podľa jeho názoru vec nevykazovala vady, ktoré boli uvádzané navrhovateľom,
odporca bol iba sprostredkovateľom predaja, preto bolo potrebné na vec aplikovať ust. § 774
a 777 Obč. zák. a platné odstúpenie od zmluvy malo smerovať voči vlastníkovi motorového
vozidla.“ (por. č.l. 251-252).
Námietku dovolateľa, ţe uvedeným postupom mu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) zakladajúca prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu tak nebolo moţné povaţovať za dôvodnú.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza, ţe
inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za
prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná
táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Pre úplnosť k námietkam dovolateľa, ktorý ako inú vadu konania namieta nesprávne
hodnotenie dôkazov, či len „formálne“ doplnené dokazovanie (čo však z obsahu zápisnice
o pojednávaní pred odvolacím súdom nemoţno vyvodiť) dovolací súd dodáva, ţe v prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania
podľa § 237 O.s.p. Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť
jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť
dovolania nezakladá. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je dovolacím
dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (viď tieţ R 42/1993).
Vzhľadom na uvedené v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť
z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom
zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1
písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď v súvislosti s dovolacím konaním
neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková