Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
403/381203.8d6733.pdf
PDF · 154.67 KB
No categories available
5Sžo/7/2011
Najvyšší súd 5Sžo/7/2011 Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej
veci ţalobkyne Ing. B. D., bytom T., právne zastúpenej JUDr. M. G., advokátom so sídlom AK
Z., proti ţalovanému Generálnemu riaditeľovi - vedúcemu služobného úradu
Pôdohospodárskej platobnej agentúry, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej
agentúry č. 101/341/2009 zo dňa 07. apríla 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/113/2009-50 zo dňa 26. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S/113/2009-50 zo dňa 26. októbra 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie Generálneho
riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 101/341/2009 zo dňa 07. apríla 2009
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni náhradu trov súdneho konania v sume
132 eur (súdny poplatok za ţalobu a odvolanie) na účet JUDr. M. G., advokáta, so sídlom AK
Z. do troch dní od doručenia rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne,
ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 101/341/2009 zo dňa
07. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním ku dňu 31. januára 2009.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe z pripojeného administratívneho
spisu ţalovaného zistil, ţe ţalobkyňa bola odvolaná z funkcie predstaveného riaditeľa odboru
správy nezrovnalosti a dlhov rozhodnutím o odvolaní zo dňa 08. septembra 2008 bez uvedenia
dôvodu, pričom v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe
(ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“) odvolaniu sa nevyţaduje súhlas odvolaného. Proti tomuto
rozhodnutiu sa ţalobkyňa odvolala. Ţalovaný odvolaniu ţalobkyne nevyhovel a rozhodol dňa
22. januára 2009, pričom v rozhodnutí sa uvádza, ţe ţalobkyňa namietala v odvolaní
skutočnosť, ţe nebola vymenovaná na funkciu štátny radca – predstavený.
Z rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný postupoval po odvolaní štátneho
zamestnanca – predstaveného podľa § 31 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, keď ho zaradil do toho
istého odboru štátnej sluţby a na funkciu štátny radca na príslušnom organizačnom útvare.
Dňom 22. januára 2009 generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej
aj „PPA“) rozhodoval o organizačnej zmene dodatkom č. 2 k rozhodnutiu generálneho riaditeľa
č. 21/2007 zo dňa 30. marca 2007 o organizačnej zmene v znení dodatku č. 1 – č. 200/127/2009
zo dňa 22. januára 2009, ktorým bol zmenený a doplnený organizačný poriadok PPA (ďalej len
„rozhodnutie 1“) a rozhodnutím č. 8/2009 generálneho riaditeľa PPA č. 120/83/2009 zo dňa
22. januára 2009 za účelom racionalizácie počtu zamestnaneckých miest. V rozhodnutí 2 bolo
zrušené štátnozamestnanecké miesto, ktoré toho času obsadzovala ţalobkyňa. Obe rozhodnutia
generálneho riaditeľa z 22. januára 2009 nadobudli účinnosť 01. februára 2009, z čoho
vyplývalo, ţe štátnozamestnanecké miesta, vrátane miesta ţalobkyne, boli zrušené ku dňu
31. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č. 101/163a/2009 zo dňa
22. januára 2009. Do spisu bol zaloţený i evidenčný prehľad systemizácie miest
k 01. februáru 2009 ústredia a regionálnych pracovísk, z ktorého vyplýva, ţe v čase
rozhodovania ţalovaného sluţobný úrad nemal k dispozícii také voľné štátnozamestnanecké
miesta, ktoré by mohli byť obsadzované bez výberového konania.
V administratívnom spise sa nachádza tieţ zápisnica o ústnom pohovore zo dňa
27. januára 2009, z ktorej vyplýva, ţe ţalobkyňa bola informovaná o tom, ţe ţalovaný voľné
štátnozamestnanecké miesto nemá a tie miesta, ktoré sú voľné u ţalovaného musia byť
obsadzované výberovým konaním. V administratívnom spise sa tieţ nachádzajú i ďalšie
záznamy z pohovorov, vykonanými so ţalobkyňou, a to z 09. septembra 2008,
09. decembra 2008, 10. decembra 2008 a 11. decembra 2008 ako i zápisnica zo zasadania
poradnej odvolacej komisie zo dňa 14. januára 2009. Vzhľadom na kompletný administratívny
spis ţalovaného, z ktorého vyplýva, ţe ţalovaný mal snahu vyriešiť zaradenie ţalobkyne
do štátnozamestnaneckého pomeru, avšak ţalobkyňa na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré
bola preradená nenastúpila, nevykonávala činnosti, ktoré boli v tomto štátnozamestnaneckom
mieste definované a bolo potrebné ho zabezpečovať zamestnancami na iných
štátnozamestnaneckých miestach napokon riešil tak, ţe musel zrušiť predmetné
štátnozamestnanecké miesto rozhodnutím o racionalizácii počtu zamestnaneckých miesť
s cieľom zefektívnenia činnosti PPA na tomto mieste.
Procesný postup a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo uskutočnené v súlade
s § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z.. Ţalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní
rozhodnutia štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom odvolaním zo dňa
22. januára 2009, v súlade so zákonom na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie
doplnil zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o ďalšiu podmienku
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom v súlade s ustanovením § 138
ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z.. Krajský súd mal za to, ţe neobstojí ani tvrdenie ţalobkyne,
ţe rozhodnutie o zmene č. 120/1868/2008 zo dňa 28. októbra 2008 nebolo právoplatné, teda,
ţe ešte sa nevedelo, či ţalobkyňa na zmenenej pozícii bude alebo nie a uţ sa rozhodlo o tom,
ţe túto pozíciu rušia. Ako vyplýva z administratívneho spisu i z vyjadrenia ţalovaného
o odvolaní ţalobkyne proti rozhodnutiu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
28. októbra 2008, bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 101/136a/2009 zo dňa 22. januára 2009.
Proti tomuto rozhodnutiu uţ odvolanie nie je prípustné a v súlade s ustanovením § 140 ods. 1
zákona č. 312/2001 Z. z. je takéto rozhodnutie právoplatné. Dňa 22. januára 2009 bolo
rozhodnuté generálnym riaditeľom PPA o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, ktoré bolo
dovtedy obsadzované ţalobkyňou.
Z uvedených skutočností podľa krajského súdu vyplýva, ţe skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyňou dňom 31. januára 2009 zo strany sluţobného úradu
v čase, keď rozhodnutie č. 101/136a/2009 zo dňa 22. januára 2009 bolo právoplatné.
Podľa krajského súdu neobstojí ani tvrdenie ţalobkyne, ţe sluţobný úrad mal voľné
štátnozamestnanecké miesta v čase rozhodovania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Ako vyplýva z uskutočneného ústneho pohovoru dňa 27. januára 2009, ktorého sa ţalobkyňa
zúčastnila, bola oboznámená s tým, ţe ţalovaný v tom čase nedisponoval voľnými
štátnozamestnaneckými miestami, resp. voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzoval
výberovým konaním. Táto skutočnosť vyplýva i z evidenčného prehľadu systemizácie
štátnozamestnaneckých miest na ústredí.
Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade
so zákonom, a to hmotnoprávnymi i procesnými ustanoveniami, a preto bolo potrebné ţalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Súd sa zaoberal i tvrdením ţalovaného, ţe ţalovaný, a to vedúci
sluţobného úradu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej
platobnej agentúry nie je pasívne legitimovaný v predmetnom spore. Podľa jeho názoru
generálny riaditeľ je len štatutárnym orgánom PPA tak, ako to uvádza i ţalovaný podľa čl. 5
Štatútu PPA, a ako taký nemá právnu subjektivitu, a preto ţalovaným orgánom, ktorý je pasívne
legitimovaný v predmetnej veci je Pôdohospodárska platobná agentúra ako sluţobný orgán
s právnou subjektivitou. Z uvedených dôvodov bolo potrebné ţalobu zamietnuť voči
ţalovanému i z nedostatku pasívnej legitimácie.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 OSP tak, neúspešnej ţalobkyni
trovy konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa. Ţiadala
napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec
vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. V odôvodnení svojho
odvolania nesúhlasila s tou časťou odôvodnenia rozsudku v ktorej sa uvádza, ţe ţalobkyňa
sa odvolala voči rozhodnutiu o odvolaní predstaveného zo dňa 08. septembra 2008,
č. 120/1589/2008, čo nie je pravda, nakoľko sa odvolala voči rozhodnutiu z toho istého dňa
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom č. 120/1591/2008.
Nie je pravdou ani to, ţe PPA odvolaniu nevyhovela. Vyhovela v plnej miere, čoho dôkazom
je rozhodnutie zo dňa 08. októbra 2008 101/1414/2008, ktoré napadnuté rozhodnutia zrušilo.
Namietala tieţ, ţe v odôvodnení rozsudku absentuje zmienka o tom, ţe by sa v spise
nachádzala zápisnica z prerokovania odvolania ţalobkyne poradnou odvolacou komisiou PPA
zo dňa 06. februára 2009. Ţalobkyňa odvolanie paradoxne podávala aţ potom, dňa
10. februára 2009 (časový nezmysel, ktorých je v celom konaní niekoľko). Krajský súd sa tieţ
vôbec nezaoberal odvolacím konaním proti rozhodnutiu 120/109/2009 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22. januára 2009. Vôbec nekonštatuje, kedy
sa štátnozamestnanecký pomer skončil a na základe akého rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku
súd dospel k úplne iným záverom, aké vyplývajú z pripojenej dokumentácie. Všetky nezákonné
postupy a fingované úkony presne popísané v návrhu nebral do úvahy, len stroho zdôvodnil,
ţe neodporujú zákonu.
Ďalej sa v odvolaní sa v plnom rozsahu pridrţala všetkých tvrdení, priebehu skutkového
deja i právnych názorov, ktoré vyslovila v ţalobe. K otázke pasívnej legitimácie uviedla,
ţe v § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní
je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni voči rozhodnutiu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. V zmysle uvedeného ţalobkyňa v ţalobe označila ţalovaného
presne tak, ako sa označil sám v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti namietla právnu
relevantnosť vydaných rozhodnutí.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobkyne je potrebné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli rozhodnutia správnych
orgánov o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne sluţobným úradom podľa
ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom v čase skončenia
sluţobného pomeru (ďalej len „zákon č. 312/2001“).
Poľnohospodárskej platobná agentúra v Bratislave dňa 22. januára 2009 vydala
rozhodnutie č. 120/109/2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne
sluţobným úradom odvolaním ku dňu 31. januára 2009. Ţalobkyňa bola odvolaná z funkcie
štátny radca, odbor štátnej sluţby 2.02 Financie, druh štátnej sluţby stála štátna sluţba.
Na odvolanie ţalobkyne generálny riaditeľ v postavení vedúceho sluţobného úradu
Poľnohospodárskej platobnej agentúry v Bratislave rozhodnutím zo 07. apríla 2009
č. 101/341/2009 zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.
Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 prvá veta a ods. 4 OSP účastníkmi konania sú ţalobca
a ţalovaný. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa ustanovenia § 127 zákona č. 312/2001 Z. z. účastníkmi konania sú štátny
zamestnanec a sluţobný úrad. Za sluţobný úrad koná predstavený určený sluţobným
predpisom.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona sluţobný úrad na účely tohto
zákona je iný orgán štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Postavenie a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry upravuje zákon
č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov v §§ 6 - 1.
Podľa čl. 4 bod 2 Štatútu Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 2293/2008-100
platobná agentúra zabezpečuje plnenie úloh, ktoré jej ako sluţobnému úradu vyplývajú
zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa článku 5 ods. 6 uvedeného štatútu generálny riaditeľ je podľa zákona o štátnej
sluţbe vedúcim služobného úradu, je sluţobne najvyšším predstaveným všetkým
zamestnancom v platobnej agentúre , ktorý plní úlohy podľa čl. 4 ods. 2 tohto štatútu a úlohy
spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti platobnej agentúry.
Podľa § 126 zákona č. 312/2001 Z. z. orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie
v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 citovaného zákona odvolacím orgánom je vedúci
úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správnym orgánom
je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 5 správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány,
ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný,
rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 2 správneho poriadku ak je na konanie vecne príslušný správny orgán,
ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom
stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim
jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút“). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným
na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané
náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán nepostupoval
v intenciách citovaných právnych noriem, pretoţe potvrdil rozhodnutie, ktoré v prvom stupni
vydala vecne nepríslušná právnická osoba Pôdohospodárska platobná agentúra,
čo je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi predpismi, v zmysle ktorých vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom
stupni je vedúci úradu, teda generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Z uvedených dôvodov krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu
podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pretoţe nedostatok vecnej príslušnosti správneho orgánu
na prejednanie a rozhodnutie veci je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú musí súd
prihliadnuť z úradnej povinnosti a má za následok nezákonnosť rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd podľa 250ja ods. 3 veta prvá OSP rozsudok
krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ešte na záver pre úplnosť dodáva, ţe ţalobkyňa podala ţalobu, v ktorej
ako ţalovaného označila „Vedúceho sluţobného úradu Pôdohospodárskej platobnej agentúry,
Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, so sídlom v Bratislave“. Z tohto
označenia je zrejmé, ţe ţaloba smeruje proti generálnemu riaditeľovi, ktorý je súčasne vedúcim
sluţobného úradu, teda subjektu, ktorý je účastníkom konania v predmetnom konaní. Podľa
názoru najvyššieho súdu takto správne uvedeného účastníka konania je potrebné konkretizovať
menom a priezviskom generálneho riaditeľa, nakoľko sa jedná o fyzickú osobu. Toto neúplné
označenie je potrebné doplniť. Ak by došlo v čase rozhodovania k zmene generálneho
riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, súd z úradnej povinnosti označí nového
generálneho riaditeľa. Nie je povinnosťou ţalobkyne navrhnúť zámenu účastníkov, lebo
v tomto konaní ide len o zmenu, ktorá je dôsledkom napríklad vymenovania nového
generálneho riaditeľa; pasívne legitimovaným naďalej zostáva generálny riaditeľ
Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Vzhľadom k uvedenému záveru sa stali bezpredmetnými námietky ţalobkyne týkajúce
sa procesného pochybenia krajského súdu v konaní tým, ţe v odôvodnení rozhodnutia
nezohľadnil všetky jej odvolacie námietky a ţe je zmätočné.
Ţalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej najvyšší súd priznal náhradu trov celého
súdneho konania vyplývajúcich zo spisu, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za ţalobu 66 eur a z poplatku za odvolanie 66 eur, čo je spolu 132 eur (§ 151 ods. 2, ods. 5
a ods. 8 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková