Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/179/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. S., bytom H.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou L., proti žalovanému E., zastúpenému B., za ktorú koná

advokátka Mgr. O. B. ako konateľka, o zaplatenie 995 817,57 €, vedenej na Okresnom

súde Lučenec pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 30. októbra 2009 č.k. -1015 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 75 000,-- € v lehote troch dní. Vo zvyšku po výšku

920 817,57 € žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania v celom rozsahu s tým, že výška trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku

z priznanej sumy. Žalovaného tiež zaviazal nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného

súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania v sume 1 015,73 € v lehote troch dní. Právne vec

posúdil podľa , , , a . Žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť priznanú istinu po zistení, že žalobca a jeho manželka a ich dve

maloleté deti tvorili plne fungujúcu rodinu, žijúcu usporiadaným životom, v ktorej prevládali

silné citové väzby. Mal za preukázané, že žalobcovi úmrtím blízkych osôb vznikla

nemajetková ujma, ktorú mu je žalovaný povinný zaplatiť. Za primeranú satisfakciu

považoval sumu po 25 000 €, ako nemajetkovú ujmu za stratu manželky a za stratu

maloletých detí u každého zvlášť. Poukázal na o zodpovednosti

za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý určuje povinnosti výrobcovi, prípadne

dovozcovi, a jednou z nich je povinnosť, aby výrobok bol bezpečný. O povinnosti žalovaného

2

zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa v platnom znení

a o náhrade trov konania štátu rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu i žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 15. apríla 2010 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil s názorom

prvostupňového súdu, podľa ktorého porucha činnosti mechanického programátora práčky

viedla k následnému rozsiahlemu požiaru rodinného domu, ktorý mal za následok úmrtie detí

žalobcu D. a Z.. Podľa názoru odvolacieho súdu tak základ nároku žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy je daný a odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Za opodstatnené

však považoval odvolacie námietky žalobcu aj žalovaného týkajúce sa odôvodnenia

rozhodnutia. Dal za pravdu žalobcovi, že v časti žaloby, v ktorej súd návrh do výšky

920 817,57 € zamietol, absentuje odôvodnenie rozhodnutia. Súdu prvého stupňa, ktorý síce

podľa svojej úvahy určil výšku nemajetkovej ujmy v sume 25 000 € za manželku žalobcu

a 25 000 € za každé dieťa zvlášť vytkol, že túto ničím neodôvodnil, dôsledne nerozlíšil ujmu

žalobcu spôsobenú mu smrťou manželky a ujmu spôsobenú smrťou detí. Súd prvého stupňa

nezistil osobné, majetkové a sociálne pomery žalobcu, jeho súčasný spôsob života, ako sa

zmenil život žalobcu po tejto tragickej udalosti, či si založil novú domácnosť a akou

intenzitou vzniknutá tragická ujma po psychickej stránke vplývala na jeho osobu. V tomto

smere odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a na základe

novozisteného skutkového stavu vec v časti výšky nemajetkovej ujmy opätovne posúdiť

a nové rozhodnutie odôvodniť v súlade s

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, navrhol ho

zmeniť a žalobu zamietnuť alebo ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že pokiaľ odvolací súd

konštatoval, že sa stotožňuje s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy, keďže rovnako

ako súd prvého stupňa, ustálil zodpovednosť žalovaného za škodové udalosti a keď

konštatoval, že súd prvého stupňa správne posúdil vec podľa § 420 ods. 1 a následne § 11

a , , je zrejmé, že jediným dôvodom „nespokojnosti“

odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa bola výška priznaného nároku, v ktorom

prípade však nie je žiadny priestor na zrušenie rozsudku a vrátenia veci v zmysle ustanovenia

V danom prípade, keďže súd musí procesne potupovať len tak,

ako mu prikazuje zákon, by mohol len zmeniť rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa

3

v zmysle alebo potvrdiť prvostupňové rozhodnutie v jeho základe (čo de facto

i urobil) a vo zvyšku rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a v tejto časti vrátiť na nové konanie.

Tým, že odvolací súd volil (alibistickú/účelovú) cestu zrušenia rozhodnutia prvostupňového

súdu, ktorý teraz viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vydá nový rozsudok, ktorý

bude po odvolaní žalovaného v ďalšom konaní na odvolacom súde potvrdený, vylúčil

(za predpokladu, že odvolací súd možnosť dovolania v potvrdzujúcom rozsudku nepripustí)

možnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolaním žalovaného voči takémuto

rozhodnutiu v merite veci. Týmto spôsobom rozhodovania, t.j. zrušením rozhodnutia súdu

prvého stupňa bez splnenia podmienok na zrušenie rozhodnutia podľa odňal odvolací

súd žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle Ďalej odvolaciemu

súdu vytkol, že v rozpore s a na úkor preskúmateľnosti napadnutého uznesenia

v odôvodnení nevysvetlil, k akým záverom dospel pri hodnotení jednotlivých dôkazov, najmä

potom vo vzťahu k argumentom uvedeným žalovaným v rozsiahlom odvolaní. Odvolací súd

všetky argumenty len stručne citoval, avšak k žiadnemu z argumentov, ktoré spochybňujú

preukázanie základu nároku žalobcu, sa vôbec nevyjadril, čím porušil právo žalobcu konať

pred súdom a celkovo jeho právo na súdnu ochranu. V nadväznosti na uvedené žalovaný

potom podstatnú časť inak rozsiahleho dovolania venoval opisu skutkových okolností.

V závere dovolania namietal nesprávne právne posúdenie veci tak prvostupňovým ako aj

odvolacím súdom.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného toto navrhol odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/

4

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm.b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ) dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre

záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalovaný procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, že v danom prípade mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať)

procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľ tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že

odvolací súd „alibistickým/účelovým“ zrušením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vydá nový rozsudok, ktorý bude po odvolaní

5

žalovaného v ďalšom konaní pred odvolacím súdom potvrdený, vylúčil (za predpokladu, že

odvolací súd možnosť dovolania v potvrdzujúcom rozsudku nepripustí) možnosť žalovaného

podať dovolanie proti takémuto rozhodnutiu v merite veci.

V prejednávanej veci sa dovolaním napadnutým uznesením, ktorým odvolací súd

na odvolanie oboch účastníkov konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, vec dostala späť do štádia prvostupňového konania, čím nedošlo k odňatiu

možnosti žalovaného konať pred súdom. Na uvedenom nič nemení ani vyslovenie názoru

odvolacieho súdu v napadnutom uznesení o danosti základu žalobcom uplatneného nároku,

keďže tento sa týka právneho posúdenia veci, ktoré nezakladá existenciu procesnej vady

v zmysle Vo veci bude musieť súd prvého stupňa opäť rozhodnúť, proti

tomuto novému rozhodnutiu má žalovaný (samozrejme aj žalobca) zachované právo podať

odvolanie, o ktorom zas bude mať povinnosť rozhodnúť odvolací súd, pričom v danom

(aktuálnom) štádiu konania nemožno za odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom

považovať žalovaným do budúcna predpokladané znemožnenie napadnutia mimoriadnym

opravným prostriedkom očakávaného rozhodnutia odvolacieho súdu. Pre úplnosť treba dodať,

že s prihliadnutím na skutočnosť, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je právoplatným

rozhodnutím odvolacieho súdu v merite veci, ani podrobným nevysporiadaním sa v dôvodoch

tohto rozhodnutia so všetkými relevantnými argumentmi uvádzanými žalovaným v odvolaní

nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa súvisiacu s nesprávnym právnym posúdením veci

( ), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je prípustným

dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázané existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaného podľa v spojení s

6

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

Úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy

súvisiace s odmenou právneho zástupcu žalobcu za vyjadrenie k dovolaniu, v ktorom

konštatoval jeho procesnú neprípustnosť, z ktorého dôvodu nie je potrebné a vhodné bližšie sa

zaoberať obsahovými dôvodmi dovolania, dovolací súd nepovažoval za potrebné a účelné

bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová