Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)b9d/385216.9c7340.pdf
PDF · 221.26 KB
No categories available
8Sžnč/5/2011
Najvyšší súd 8Sžnč/5/2011-108
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K., a.s., E., K., IČO:
X., zast. Advokátskou kanceláriou M. a S., so sídlom Z., B., IČO: X., v mene ktorej koná
J.. M. M., advokát, proti odporcovi: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á Ministerstvu ţivotného prostredia
Slovenskej republiky povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o zrušení rozhodnutia
č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27. októbra 2004, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia
Odporca j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť
trovy konania vo výške 314,18 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa
13.6.2011 domáhal voči odporcovi uloţenia povinnosti konať a rozhodnúť, v súdom určenej
lehote, vo veci zrušenia rozhodnutia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004 o schválení
ţiadosti číslo 11420100011 s názvom H. – rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C. Zároveň
ţiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania.
Navrhovateľ uviedol, ţe ako príjemca uzatvoril dňa 8.12.2004 s odporcom (ako
poskytovateľom) zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej v texte
uznesenia len „NFP“), ktorej predchádzala ţiadosť o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku č. 11420100011, schválená rozhodnutím odporcu č. 1449/2004-min.-2 zo dňa
27.10.2004.
Odporca rozhodnutím č. 11698/2007-min zo dňa 5.11.2007 zrušil rozhodnutie
o schválení NFP a súčasne odstúpil od zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu porušenia
zmluvnej povinnosti dohodnutej v čl. IX ods. 5 tejto zmluvy.
Navrhovateľ zákonnosť rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti
o pridelenie NFP č. 11698/2007-min zo dňa 5.11.2007 namietal v ţalobe zo dňa 15.12.2007,
o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, ţe rozsudkom č. k. 2S 55/2008 – 166 zo dňa
8.12.2010 toto rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“), zrušil
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľ uviedol, ţe nesúhlasí s dôvodmi prezentovanými v uvedenom rozsudku,
keď Krajský súd v Bratislave rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP
povaţoval za nadbytočné a uviedol, ţe je len vecou orgánu verejnej správy, či bude vo veci
ďalej konať alebo nie.
Navrhovateľ uviedol, ţe správny orgán je povinný rozhodnúť o čom, či vydá nové
rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o NFP alebo toto konanie zastaví a na základe toho zruší
aj odstúpenie od zmluvy. Ak by odporca vydal nové rozhodnutie o zrušení pôvodného
rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP, toto rozhodnutie by bolo preskúmateľné v správnom
súdnictve, čoho by sa navrhovateľ domáhal. Ţalovaný však aj napriek osobným rokovaniam
a urgenciám vo veci nekoná a má za to, ţe odstúpenie od zmluvy je platné, hoci rozhodnutie
o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti NFP bolo zrušené a nové zatiaľ nebolo vydané.
Navrhovateľ pritom na základe rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení NFP
poskytnutý príspevok vrátil. Odporca po zrušení tohto rozhodnutia príspevok navrhovateľovi
nevrátil, ani ďalej vo veci nekoná. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o zrušení rozhodnutia
o schválení ţiadosti o NFP bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Navrhovateľ ďalej poukázal na jednotlivé ustanovenia zák. č. 528/2008 Z. z. o pomoci
a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
uznesenia len „zák. č. 528/2008 Z. z.), z ktorých vyvodzoval povinnosť odporcu konať
vo veci a vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o pridelení NFP. Uviedol, ţe tento predpis
výslovne ustanovuje, ţe NFP sa poskytuje na základe zmluvy uzatváranej podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, avšak procesy predchádzajúce uzavretiu zmluvy sú jednoznačne
administratívnymi postupmi a na niektoré sa vzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Správny
poriadok“).
V obsiahlej časti návrhu sa navrhovateľ zaoberal postupom správneho orgánu pri
vrátení poskytnutého príspevku pri porušení pravidiel a postupov, konkrétne pri porušení
pravidiel na úseku verejného obstarávania a zároveň poukázal na skutočnosť, ţe
predpokladom pri vrátení NFP je existencia právoplatného rozhodnutia o porušení pravidiel
na úseku verejného obstarávania; protokol z výkonu kontroly nie je rozhodnou právnou
skutočnosťou pre vyvodenie záveru, či prijímateľ prostriedkov z Európskej únie postupoval
resp. nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
Navrhovateľ uviedol, ţe dôsledkom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S 55/2008 – 166, došlo k zrušeniu rozhodnutia o zrušení pôvodného rozhodnutia
o poskytnutí NFP. Konanie o uloţenie odvodu nie je právoplatne ukončené a s ohľadom
na § 46a ods. 1, ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. je potrebné aplikovať § 27 uvedeného zákona,
odporca však nekoná.
Zmluva o poskytnutí NFP sa javí ako súkromnoprávny akt, avšak daný akt je potrebné
povaţovať za druh verejnej zmluvy, a teda akt správneho práva. V prípade verejných zmlúv
nemoţno hovoriť o kontraktačnom procese (oferta a akceptácia), ale o tvorbe, vzniku
správneho aktu, pričom navrhovateľ poukázal na prvorepublikovú náuku podľa ktorej
„V právnom poriadku sa pojednáva o žiadostiach, podaniach, prosbe, nikdy nie o oferte.
Priečilo by sa právnemu citu konštatovať, že žiadateľ o milosť dáva prezidentovi republiky
ofertu na uzavretie zmluvy“. (Hoetzel: Československé správne právo, časť všeobecná, druhé
vydanie, rok vydania 1937, Praha, Melantrich s. 275). Navrhovateľ podal ţiadosť o NFP
a túto ţiadosť odporca schválil rozhodnutím, nejednalo sa o klasický kontraktačný proces.
Ďalej navrhovateľ uviedol, ţe vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od
vyhlásenia rozsudku krajského súdu je odporca nečinný, nekoná spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom. Navrhovateľ pri osobných rokovaniach urgoval odporcu, aby
vo veci konal, čo odporca odmietol s poukazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S 55/2008 – 166.
Záverom navrhovateľ ţiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania vo výške
154,58 €.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 14.7.2011 tak, ţe ho navrhol
zamietnuť, keďţe mu nevznikla povinnosť konať a rozhodnúť vo veci zrušenia rozhodnutia
o schválení ţiadosti o NFP.
Uviedol, ţe navrhovateľ nepoukázal na konkrétne zákonné ustanovenie, obsahujúce
príkaz konať. Ustanovenia zák. č. 528/2008 Z. z. nie je moţné povaţovať za zákonné
ustanovenia ukladajúce odporcovi povinnosť konať, keďţe sa na danú vec nevzťahujú
a aj v prípade, ţe by tieto ustanovenia bolo moţné aplikovať, odporcovi nevznikla povinnosť
podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie, nakoľko navrhovateľ poskytnutý príspevok
dobrovoľne vrátil, a preto nie je ani daná povinnosť konať a rozhodnúť.
V ďalšom obsahu podania odporca opísal skutkový stav, ktorý predchádzal odstúpeniu
od zmluvy zo dňa 5.11.2007, pričom dôvodom odstúpenia od zmluvy bola následná finančná
kontrola schváleného projektu zamestnancami oddelenia finančnej kontroly, odboru rezortnej
kontroly odporcu č. ORK-26-88/2006, ktorá konštatovala viacero porušení zákona o verejnom
obstarávaní. V rámci tejto kontroly vykonal Úrad pre verejné obstarávanie kontrolu postupov
pri verejnom obstarávaní, ktoré boli uvedené v Protokole o výsledku kontroly nad verejným
obstarávateľom č. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Najzávaţnejším porušením zmluvy
bolo, ţe navrhovateľ ako obstarávateľ pri uzatváraní zmluvy o dielo so zhotoviteľom G. H. –
E. S., zo dňa 22.2.2005 nepouţil metódu a postup verejného obstarávania podľa zák.
o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ na uvedenú zákazku vôbec neuskutočnil verejné
obstarávanie, nakoľko mylne povaţoval za dostatočné verejné obstarávanie uskutočnené
mestom H., v ktorom bol zhotoviteľ vybraný.
Odporca tieţ uviedol, ţe okrem odstúpenia od zmluvy vydal aj rozhodnutie
č. 11698/2007-min. zo dňa 5.11.2007, ktorým zrušil rozhodnutie o schválení ţiadosti o NFP,
ktoré rozhodnutie bolo neskôr zrušené v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn.
2S 55/08. Poukázal na časť odôvodnenia uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 6Sţp/1/2009
zo dňa 29.4.2010, ktorým bola riešená otázka prípustnosti súdneho prieskumu tohto
správneho rozhodnutia, avšak uviedol, ţe súd bliţšie neskúmal povinnosť takéto rozhodnutie
vydať resp. nevydať, pričom vydanie rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti
o poskytnutí NFP nemalo za následok odstúpenie od zmluvy a zmluva o poskytnutí NFP má
rozhodne charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou do oblasti súkromného
práva. Odporca tieţ poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S 55/2008 – 166, z ktorej vyplýva, ţe zrušené rozhodnutie nebolo vydané podľa Správneho
poriadku a odporca nemal povinnosť postupovať podľa Správneho poriadku a samotné
rozhodnutie považuje súd naďalej za nadbytočné.
Odporca tieţ poukázal na odôvodnenie predmetného rozsudku týkajúce sa súdnych
konaní medzi navrhovateľom a Úradom pre verejné obstarávanie, keď krajský súd uviedol,
ţe tieto konania nesúvisia so zrušeným rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o schválení
ţiadosti o poskytnutie NFP. Odporca uviedol, ţe vzťah s navrhovateľom vyplývajúci
zo zmluvy je súkromnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Odporca od zmluvy odstúpil na základe porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
navrhovateľa. Porušenie zmluvnej povinnosti bolo preukázané kontrolou odporcu, ako aj
kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie, teda bolo riadne zistené. Odstúpenie od zmluvy
je predmetom samostatného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 15C 137/2008, v ktorom sa navrhovateľ od odporcu domáha zaplatenia čiastky v sume
1 260 643,63 € s prísl., dôvodom neplatného odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť,
ţe rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o uloţení pokuty bolo neskôr zrušené, nemá na
odstúpenie od zmluvy a ani na vrátenie NFP, ţiaden dopad. Toto rozhodnutie bolo zrušené iba
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (nie preto, ţe by zo strany navrhovateľa nedošlo
k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní) a k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu
porušenia zmluvnej povinnosti.
Ďalej odporca v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o pouţiteľnosti zák. č.
528/2008 Z. z. uviedol, ţe v zmysle prechodných ustanovení tohto predpisu, konania
o poskytnutí pomoci a podpory začaté pred jeho účinnosťou a neukončené schválením alebo
neschválením ţiadosti, sa dokončia podľa tohto zákona. Dotknuté konanie o schválení
ţiadosti o NFP bolo právoplatne skončené schválením ţiadosti pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a právne účinky úkonov vykonaných pri poskytovaní pomoci a podpory
do 31.12.2008 resp. 31.3.2010 ostali zachované. Odstúpenie od zmluvy nie je moţné
povaţovať za súčasť konania o schválenie resp. neschválenie ţiadosti o NFP a rozhodnutie
o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP bolo právoplatne zrušené a ako konštatoval
krajský súd, odporca nemá v danej veci povinnosť ďalej konať a rozhodnúť. Zrušenie tohto
rozhodnutia nemá vplyv na platnosť odstúpenia od zmluvy, navrhovateľ poskytnutý príspevok
dobrovoľne vrátil ako dôsledok odstúpenia od zmluvy, nie ako dôsledok zrušenia rozhodnutia
o schválení ţiadosti o NFP.
K tomuto stanovisku odporcu sa v písomnom podaní zo dňa 1.8.2001 vyjadril
navrhovateľ. Uviedol, ţe povinnosť odporcu konať vo veci je nesporná a vyplýva aj
z právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 55/2008 – 166 zo dňa
8.12.2010, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie. Keďţe sa správny orgán proti tomuto rozsudku neodvolal, je ním v plnom rozsahu
viazaný. Označený rozsudok nie je rozsudkom, ktorým by sa ukončovalo administratívne
konanie, akým by bol napríklad rozsudok, ktorým by bolo správne rozhodnutie zrušené
z dôvodu jeho ničotnosti a súd by vo výroku administratívne konanie zastavil podľa § 250j
ods. 3 O. s. p. Krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
t. j. neukončil začaté správne konanie. Odporcovi teda vznikla povinnosť vo veci konať
a uzavrieť administratívne konanie. Hoci v čase vydania tohto zrušeného rozhodnutia
administratívne konanie neupravoval ţiaden procesný poriadok, neznamená to, ţe orgánu
verejnej správy nevznikla povinnosť začaté konanie aj administratívnym aktom uzavrieť.
Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP bolo zrušené z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nie preto ţe by nemalo byť vydané. Za situácie,
keď orgán verejnej správy povaţoval za potrebné vydať rozhodnutie a toto aj vydal, je preto
s ohľadom na dôvod jeho zrušenia ţiaduce, aby toto rozhodnutie aj náleţite zdôvodnil t. j.
zrozumiteľným spôsobom uviedol, na základe akých skutočností dospel k názoru, ţe je
potrebné rozhodnutie zrušiť. Odporcovi nič nebráni, aby, pokiaľ povaţuje svoje
predchádzajúce rozhodnutie za vecne správne, takéto rozhodnutie vydal a náleţite odôvodnil.
Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe odporca svojou nečinnosťou bráni tomu, aby mal
navrhovateľ moţnosť súdneho prieskumu jeho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.
Ak odporca má za to, ţe je na ňom či vydá alebo nevydá ďalšie rozhodnutie, tak ani toto
právo nemôže odôvodňovať jeho nečinnosť. Správny orgán by mal vydať rozhodnutie,
ktorým administratívne konanie zastaví alebo rozhodne, ţe vo veci konať ďalej uţ nebude.
V odôvodnení by potom mohol správny orgán vysvetliť, prečo povaţoval za potrebné vydať
rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení NFP a aké právne úvahy ho viedli k tomu,
ţe v súčasnosti uţ nepovaţuje za potrebné vydať toto rozhodnutie; vydanie alebo nevydanie
rozhodnutia totiţ nemôţe byť prejavom svojvôle orgánu verejnej správy. Navrhovateľ
poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, ţe rozhodovanie správneho orgánu
musí byť náleţite odôvodnené a zaloţené na náleţitom zistení skutkového stavu a to o to viac,
ak správny orgán uţ raz vo veci rozhodnutie vydal a teraz zmenil svoj doterajší postoj,
a to bez toho, aby túto zmenu vo svojom postupe náleţite odôvodnil. Takýto postoj môţe
signalizovať svojvôľu v rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy. Povinnosť vydať
záverečné rozhodnutie vyplýva aj z toho pohľadu, ţe súčasný postoj odporcu je zjavne
protirečivý, keď na jednej strane má za to, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku je platné a na druhej strane zostáva v platnosti aj jeho
rozhodnutie o pridelení NFP a v konaní o jeho zrušení nechce pokračovať.
S poukazom na § 27a zák. 528/2008 Z. z. navrhovateľ ďalej uviedol, ţe odporca
je povinný postupovať podľa tohto ustanovenia, keďţe sa jednalo o neprávoplatné konanie.
V § 27a zák. č. 528/2008 Z. z. sú predovšetkým procesnoprávne normy a orgán verejnej
správy nemôţe v súčasnosti konať podľa procesných pravidiel, ktoré platili v minulosti, ibaţe
by intertemporálna norma výslovne stanovila inak. V prejednávanej veci však ţiadna
intertemporálna norma nič iné neustanovila, pričom v tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval
na judikatúru Ústavného súdu ČR.
V závere vyjadrenia navrhovateľ polemizoval s názorom odporcu ohľadne
dobrovoľného vrátenia nenávratného finančného príspevku ako aj tvrdeného porušenia
zákona o verejnom obstarávaní.
Podľa § 244 ods. 4 O. s. p. súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na
uloţenie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich
rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán
verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O. s. p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej
a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu
boli predloţené, bez existencie váţneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Váţnym
dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná
prekáţka. Nečinnosť orgánu verejnej správy môţe spočívať v jeho opomenutí vykonať
predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe spočívať aj v tom,
ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez
vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise).
Najvyšší súd ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O. s. p. preskúmal
návrh na začatie konania, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj pripojený spisový
materiál, pričom dospel k záveru, ţe návrh bol podaný dôvodne.
Odporca vydal dňa 27.10.2004 rozhodnutie o schválení ţiadosti o NFP
č. 1449/2004-min.2, ktorým schválil ţiadosť navrhovateľa č. 11420100011, pričom na
základe tohto rozhodnutia navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o poskytnutí NFP.
Dňa 5.11.2007 vydal odporca rozhodnutie č. 11698/2007, ktorým zrušil rozhodnutie
o schválení ţiadosti o NFP č. 1449/2004-min.2, ktoré krajský súd v Bratislave rozsudkom
č. k. 2S 55/08 – 166 zo dňa 8.12.2010 (právoplatným dňa 18.1.2011) zrušil ako
nepreskúmateľné a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania administratívneho rozhodnutia
o zrušení rozhodnutia o schválení NFP, po tom, čo pôvodné rozhodnutie bolo zrušené v rámci
súdneho prieskumu.
Odporca poukazujúc na odôvodnenie zrušujúceho rozsudku sa domnieval, ţe nie je
povinný takéto rozhodnutie vydať.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. pomoc a podpora sa poskytuje na základe
zmluvy uzavretej so ţiadateľom, ktorého ţiadosť bola schválená v konaní o ţiadosti.
Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe
rozhodnutia o schválení ţiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva
so ţiadateľom podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára.
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. ţiadosť podáva ţiadateľ riadiacemu orgánu na
základe vyhlásenej výzvy. Riadiaci orgán vyhlási výzvu zverejnením na svojej internetovej
stránke.
10 8Sžnč/5/2011
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. konanie o ţiadosti sa začína doručením
ţiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5.
Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z. riadiaci orgán rozhodne o schválení ţiadosti
alebo neschválení ţiadosti.
Podľa § 14 ods. 10 zák. č. 528/2008 Z. z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu
je oprávnený z vlastného podnetu v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť
rozhodnutie o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1.
Podľa § 14 ods. 11 zák. č. 528/2008 Z. z. riadiaci orgán rozhodnutím zastaví konanie
o ţiadosti, ak ţiadateľ vzal svoju ţiadosť späť, zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo
zanikol bez právneho nástupcu. Rozhodnutie o zastavení konania sa iba vyznačí v spise.
Podľa § 152 ods. 1 O. s. p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
Podľa § 155 ods. 1 O. s. p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku.
Podľa § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre
kaţdého.
Najvyšší súd SR povaţoval za potrebné prvotne sa zaoberať povahou rozhodnutia
o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP a jeho právnymi účinkami.
11 8Sžnč/5/2011
Právnym účinkom zaloţeným vydaním rozhodnutia o schválení ţiadosti navrhovateľa
o poskytnutie NFP, bola transformácia právneho nároku na poskytnutie pomoci a podpory na
také právo, ktorého ochrany je moţné domáhať sa súdnou cestou, čo vyplýva aj z uznesenia
iného senátu tunajšieho súdu sp. zn. 6Sţp/1/2009 zo dňa 29.4.2010.
Spôsob poskytnutia tohto NFP, teda to, ako bude uvedené rozhodnutie realizované,
vyplýval v rozhodnom čase z vnútorného predpisu odporcu, v súčasnosti vyplýva zo zák.
č. 528/2008 Z. z., keď pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy (§ 15).
Nemoţno konštatovať, ţe uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP zanikli právne účinky
uvedeného rozhodnutia, resp. ţe boli konzumované. Uvedené rozhodnutie je stále
právoplatné, jeho právne účinky neboli v jeho obsahu časovo obmedzené (napríklad časovou
doloţkou, dokedy sa moţno plnenia z neho domáhať). Účinky individuálneho správneho aktu
nemoţno rušiť na základe jednostranného súkromnoprávneho aktu - odstúpenia od zmluvy,
ale zmenou alebo zrušením správneho aktu, ktorý tieto právne účinky zakladá. V tejto
súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 10 zák. č. 528/2008 Z. z., ktorý
správnemu orgánu dáva zmocnenie v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť
rozhodnutie o schválení ţiadosti, pričom toto bolo účinné uţ v čase vrátenia veci odporcovi
po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia krajským súdom.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie
materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho
právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné
súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp
materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz
kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych
orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané".
(I.ÚS 17/1999, nález zo dňa 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
SR 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane
12 8Sžnč/5/2011
aj legitímne očakávanie, ktoré je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu
SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05
zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa
orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským
zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m.
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008).
Po vrátení veci krajským súdom, odporca, viazaný výrokom zrušujúceho rozsudku,
keď mu vec bola vrátená na ďalšie konanie, bol povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť,
keďţe iným spôsobom nebolo moţné dosiahnuť zásah (zmenu resp. zrušenie) do právnych
účinkov rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP. Jedná sa práve o prípad
prezumovaný § 14 ods. 10 zák. č. 528/2008 Z. z., nie o pouţitie § 27a, ktorý upravuje postup
riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, keďţe v čase
porušenia povinností zo strany navrhovateľa a následného vrátenia NFP nebolo toto
ustanovenie účinné, postup upravoval vnútorný predpis odporcu, a účinok právnych úkonov
ostal v zmysle § 46a zák. č. 528/2008 Z. z. zachovaný, naviac NFP bol vrátený na základe
odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý.
Oprávnenie v zmysle § 14 ods. 10 nemoţno chápať ako moţnosť svojvôle pre správny
orgán, keďţe aj v tomto prípade je tento povinný rešpektovať zásadu právnej istoty v zmysle
čl. 1 Ústavy SR. Najvyšší súd SR sa stotoţňuje s argumentáciou navrhovateľa, ţe kaţdé
administratívne konanie je potrebné určitým spôsobom ukončiť, a to buď vydaním
meritórneho rozhodnutia alebo iným spôsobom. V tejto súvislosti rovnako nie je bez právneho
významu, ţe odporca takéto rozhodnutie uţ raz vydal a bol si vedomý jeho právnej povahy.
t.j. ţe je spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry jeho adresáta a skutočnosti, ţe adresát tohto
rozhodnutia je oprávnený brojiť proti nemu prostredníctvom správnej ţaloby, avšak svojou
nečinnosťou odporca uvedenému postupu bráni. Preto ak vec bola vrátená odporcovi
na ďalšie konanie, tento za pouţitia § 14 ods. 10 zák. č. 528/2008 Z. z., bol povinný posúdiť,
či sa jedná sa o situáciu tam predpokladanú.
Najvyšší súd SR povaţuje za potrebné uviesť, ţe sa v ďalšom nezaoberal
argumentáciou účastníkov konania ohľadne porušenia povinností podľa zákona o verejnom
13 8Sžnč/5/2011
obstarávaní a rovnako ani postupom pri vrátení NFP, keďţe táto nebola podstatou tohto
konania; to či odporca odstúpil platne od zmluvy a navrhovateľ základe tohto úkonu bol
povinný vrátiť NFP, je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I.
pod sp. zn. 15C/137/2008.
Na základe uvedeného Najvyšší súdu SR dospel k záveru, ţe odporca je v konaní
o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP nečinný bez váţneho dôvodu,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O. s. p. tak, ţe navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 314,18 €, keďţe návrhu vyhovel.
Priznaná náhrada trov konania pozostáva z odmeny za zastupovanie, a to za dva úkony
právnej sluţby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Vyhláška), za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 3.6.2011,
za písomné podanie na súd vo veci samej – návrh na začatie konania zo dňa 10.6.2011,
za kaţdý úkon vo odmena vo výške 123,50 € (§ 11 ods. 4 Vyhlášky, 1/6 z výpočtového
základu vo výške 741 € podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky), reţijného paušálu k dvom úkonom
právnej sluţby, á 7,41 podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky (1/100 výpočtového základu) a DPH
vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky. Náhradu iných trov navrhovateľ neuplatnil.
Odporca je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250t ods. 7
O.s.p.).
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská