Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžnč/5/2011

Najvyšší súd -108

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K., a.s., E., K., IČO:

X., zast. Advokátskou kanceláriou M. a S., so sídlom Z., B., IČO: X., v mene ktorej koná

J.. M. M., advokát, proti odporcovi: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á Ministerstvu ţivotného prostredia

Slovenskej republiky povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o zrušení rozhodnutia

č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27. októbra 2004, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia

Odporca j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť

trovy konania vo výške 314,18 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa

13.6.2011 domáhal voči odporcovi uloţenia povinnosti konať a rozhodnúť, v súdom určenej

lehote, vo veci zrušenia rozhodnutia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004 o schválení

ţiadosti číslo 11420100011 s názvom H. – rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C. Zároveň

ţiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania.

2

Navrhovateľ uviedol, ţe ako príjemca uzatvoril dňa 8.12.2004 s odporcom (ako

poskytovateľom) zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej v texte

uznesenia len „NFP“), ktorej predchádzala ţiadosť o poskytnutie nenávratného finančného

príspevku č. 11420100011, schválená rozhodnutím odporcu č. 1449/2004-min.-2 zo dňa

27.10.2004.

Odporca rozhodnutím č. 11698/2007-min zo dňa 5.11.2007 zrušil rozhodnutie

o schválení NFP a súčasne odstúpil od zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu porušenia

zmluvnej povinnosti dohodnutej v čl. IX ods. 5 tejto zmluvy.

Navrhovateľ zákonnosť rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti

o pridelenie NFP č. 11698/2007-min zo dňa 5.11.2007 namietal v ţalobe zo dňa 15.12.2007,

o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, ţe rozsudkom č. k. – 166 zo dňa

8.12.2010 toto rozhodnutie podľa Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „“), zrušil

ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľ uviedol, ţe nesúhlasí s dôvodmi prezentovanými v uvedenom rozsudku,

keď Krajský súd v Bratislave rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP

povaţoval za nadbytočné a uviedol, ţe je len vecou orgánu verejnej správy, či bude vo veci

ďalej konať alebo nie.

Navrhovateľ uviedol, ţe správny orgán je povinný rozhodnúť o čom, či vydá nové

rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o NFP alebo toto konanie zastaví a na základe toho zruší

aj odstúpenie od zmluvy. Ak by odporca vydal nové rozhodnutie o zrušení pôvodného

rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP, toto rozhodnutie by bolo preskúmateľné v správnom

súdnictve, čoho by sa navrhovateľ domáhal. Ţalovaný však aj napriek osobným rokovaniam

a urgenciám vo veci nekoná a má za to, ţe odstúpenie od zmluvy je platné, hoci rozhodnutie

o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti NFP bolo zrušené a nové zatiaľ nebolo vydané.

Navrhovateľ pritom na základe rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení NFP

poskytnutý príspevok vrátil. Odporca po zrušení tohto rozhodnutia príspevok navrhovateľovi

nevrátil, ani ďalej vo veci nekoná. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o zrušení rozhodnutia

o schválení ţiadosti o NFP bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

3

Navrhovateľ ďalej poukázal na jednotlivé ustanovenia o pomoci

a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

uznesenia len „), z ktorých vyvodzoval povinnosť odporcu konať

vo veci a vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o pridelení NFP. Uviedol, ţe tento predpis

výslovne ustanovuje, ţe NFP sa poskytuje na základe zmluvy uzatváranej podľa § 269 ods. 2

, avšak procesy predchádzajúce uzavretiu zmluvy sú jednoznačne

administratívnymi postupmi a na niektoré sa vzťahuje o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Správny

poriadok“).

V obsiahlej časti návrhu sa navrhovateľ zaoberal postupom správneho orgánu pri

vrátení poskytnutého príspevku pri porušení pravidiel a postupov, konkrétne pri porušení

pravidiel na úseku verejného obstarávania a zároveň poukázal na skutočnosť, ţe

predpokladom pri vrátení NFP je existencia právoplatného rozhodnutia o porušení pravidiel

na úseku verejného obstarávania; protokol z výkonu kontroly nie je rozhodnou právnou

skutočnosťou pre vyvodenie záveru, či prijímateľ prostriedkov z Európskej únie postupoval

resp. nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Navrhovateľ uviedol, ţe dôsledkom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 166, došlo k zrušeniu rozhodnutia o zrušení pôvodného rozhodnutia

o poskytnutí NFP. Konanie o uloţenie odvodu nie je právoplatne ukončené a s ohľadom

na , je potrebné aplikovať uvedeného zákona,

odporca však nekoná.

Zmluva o poskytnutí NFP sa javí ako súkromnoprávny akt, avšak daný akt je potrebné

povaţovať za druh verejnej zmluvy, a teda akt správneho práva. V prípade verejných zmlúv

nemoţno hovoriť o kontraktačnom procese (oferta a akceptácia), ale o tvorbe, vzniku

správneho aktu, pričom navrhovateľ poukázal na prvorepublikovú náuku podľa ktorej

„V právnom poriadku sa pojednáva o žiadostiach, podaniach, prosbe, nikdy nie o oferte.

Priečilo by sa právnemu citu konštatovať, že žiadateľ o milosť dáva prezidentovi republiky

ofertu na uzavretie zmluvy“. (Hoetzel: Československé správne právo, časť všeobecná, druhé

vydanie, rok vydania 1937, Praha, Melantrich s. 275). Navrhovateľ podal ţiadosť o NFP

a túto ţiadosť odporca schválil rozhodnutím, nejednalo sa o klasický kontraktačný proces.

4

Ďalej navrhovateľ uviedol, ţe vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od

vyhlásenia rozsudku krajského súdu je odporca nečinný, nekoná spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom. Navrhovateľ pri osobných rokovaniach urgoval odporcu, aby

vo veci konal, čo odporca odmietol s poukazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. – 166.

Záverom navrhovateľ ţiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania vo výške

154,58 €.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 14.7.2011 tak, ţe ho navrhol

zamietnuť, keďţe mu nevznikla povinnosť konať a rozhodnúť vo veci zrušenia rozhodnutia

o schválení ţiadosti o NFP.

Uviedol, ţe navrhovateľ nepoukázal na konkrétne zákonné ustanovenie, obsahujúce

príkaz konať. Ustanovenia nie je moţné povaţovať za zákonné

ustanovenia ukladajúce odporcovi povinnosť konať, keďţe sa na danú vec nevzťahujú

a aj v prípade, ţe by tieto ustanovenia bolo moţné aplikovať, odporcovi nevznikla povinnosť

podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie, nakoľko navrhovateľ poskytnutý príspevok

dobrovoľne vrátil, a preto nie je ani daná povinnosť konať a rozhodnúť.

V ďalšom obsahu podania odporca opísal skutkový stav, ktorý predchádzal odstúpeniu

od zmluvy zo dňa 5.11.2007, pričom dôvodom odstúpenia od zmluvy bola následná finančná

kontrola schváleného projektu zamestnancami oddelenia finančnej kontroly, odboru rezortnej

kontroly odporcu č. ORK-26-88/2006, ktorá konštatovala viacero porušení zákona o verejnom

obstarávaní. V rámci tejto kontroly vykonal Úrad pre verejné obstarávanie kontrolu postupov

pri verejnom obstarávaní, ktoré boli uvedené v Protokole o výsledku kontroly nad verejným

obstarávateľom č. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Najzávaţnejším porušením zmluvy

bolo, ţe navrhovateľ ako obstarávateľ pri uzatváraní zmluvy o dielo so zhotoviteľom G. H. –

E. S., zo dňa 22.2.2005 nepouţil metódu a postup verejného obstarávania podľa zák.

o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ na uvedenú zákazku vôbec neuskutočnil verejné

obstarávanie, nakoľko mylne povaţoval za dostatočné verejné obstarávanie uskutočnené

mestom H., v ktorom bol zhotoviteľ vybraný.

5

Odporca tieţ uviedol, ţe okrem odstúpenia od zmluvy vydal aj rozhodnutie

č. 11698/2007-min. zo dňa 5.11.2007, ktorým zrušil rozhodnutie o schválení ţiadosti o NFP,

ktoré rozhodnutie bolo neskôr zrušené v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn.

. Poukázal na časť odôvodnenia uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.

zo dňa 29.4.2010, ktorým bola riešená otázka prípustnosti súdneho prieskumu tohto

správneho rozhodnutia, avšak uviedol, ţe súd bliţšie neskúmal povinnosť takéto rozhodnutie

vydať resp. nevydať, pričom vydanie rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti

o poskytnutí NFP nemalo za následok odstúpenie od zmluvy a zmluva o poskytnutí NFP má

rozhodne charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou do oblasti súkromného

práva. Odporca tieţ poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 166, z ktorej vyplýva, ţe zrušené rozhodnutie nebolo vydané podľa Správneho

poriadku a odporca nemal povinnosť postupovať podľa Správneho poriadku a samotné

rozhodnutie považuje súd naďalej za nadbytočné.

Odporca tieţ poukázal na odôvodnenie predmetného rozsudku týkajúce sa súdnych

konaní medzi navrhovateľom a Úradom pre verejné obstarávanie, keď krajský súd uviedol,

ţe tieto konania nesúvisia so zrušeným rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o schválení

ţiadosti o poskytnutie NFP. Odporca uviedol, ţe vzťah s navrhovateľom vyplývajúci

zo zmluvy je súkromnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Odporca od zmluvy odstúpil na základe porušenia zmluvnej povinnosti zo strany

navrhovateľa. Porušenie zmluvnej povinnosti bolo preukázané kontrolou odporcu, ako aj

kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie, teda bolo riadne zistené. Odstúpenie od zmluvy

je predmetom samostatného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , v ktorom sa navrhovateľ od odporcu domáha zaplatenia čiastky v sume

1 260 643,63 € s prísl., dôvodom neplatného odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť,

ţe rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o uloţení pokuty bolo neskôr zrušené, nemá na

odstúpenie od zmluvy a ani na vrátenie NFP, ţiaden dopad. Toto rozhodnutie bolo zrušené iba

z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (nie preto, ţe by zo strany navrhovateľa nedošlo

k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní) a k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu

porušenia zmluvnej povinnosti.

Ďalej odporca v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o pouţiteľnosti zák. č.

uviedol, ţe v zmysle prechodných ustanovení tohto predpisu, konania

o poskytnutí pomoci a podpory začaté pred jeho účinnosťou a neukončené schválením alebo

6

neschválením ţiadosti, sa dokončia podľa tohto zákona. Dotknuté konanie o schválení

ţiadosti o NFP bolo právoplatne skončené schválením ţiadosti pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona a právne účinky úkonov vykonaných pri poskytovaní pomoci a podpory

do 31.12.2008 resp. 31.3.2010 ostali zachované. Odstúpenie od zmluvy nie je moţné

povaţovať za súčasť konania o schválenie resp. neschválenie ţiadosti o NFP a rozhodnutie

o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP bolo právoplatne zrušené a ako konštatoval

krajský súd, odporca nemá v danej veci povinnosť ďalej konať a rozhodnúť. Zrušenie tohto

rozhodnutia nemá vplyv na platnosť odstúpenia od zmluvy, navrhovateľ poskytnutý príspevok

dobrovoľne vrátil ako dôsledok odstúpenia od zmluvy, nie ako dôsledok zrušenia rozhodnutia

o schválení ţiadosti o NFP.

K tomuto stanovisku odporcu sa v písomnom podaní zo dňa 1.8.2001 vyjadril

navrhovateľ. Uviedol, ţe povinnosť odporcu konať vo veci je nesporná a vyplýva aj

z právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 166 zo dňa

8.12.2010, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Keďţe sa správny orgán proti tomuto rozsudku neodvolal, je ním v plnom rozsahu

viazaný. Označený rozsudok nie je rozsudkom, ktorým by sa ukončovalo administratívne

konanie, akým by bol napríklad rozsudok, ktorým by bolo správne rozhodnutie zrušené

z dôvodu jeho ničotnosti a súd by vo výroku administratívne konanie zastavil podľa § 250j

ods. 3 Krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

t. j. neukončil začaté správne konanie. Odporcovi teda vznikla povinnosť vo veci konať

a uzavrieť administratívne konanie. Hoci v čase vydania tohto zrušeného rozhodnutia

administratívne konanie neupravoval ţiaden procesný poriadok, neznamená to, ţe orgánu

verejnej správy nevznikla povinnosť začaté konanie aj administratívnym aktom uzavrieť.

Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP bolo zrušené z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nie preto ţe by nemalo byť vydané. Za situácie,

keď orgán verejnej správy povaţoval za potrebné vydať rozhodnutie a toto aj vydal, je preto

s ohľadom na dôvod jeho zrušenia ţiaduce, aby toto rozhodnutie aj náleţite zdôvodnil t. j.

zrozumiteľným spôsobom uviedol, na základe akých skutočností dospel k názoru, ţe je

potrebné rozhodnutie zrušiť. Odporcovi nič nebráni, aby, pokiaľ povaţuje svoje

predchádzajúce rozhodnutie za vecne správne, takéto rozhodnutie vydal a náleţite odôvodnil.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe odporca svojou nečinnosťou bráni tomu, aby mal

navrhovateľ moţnosť súdneho prieskumu jeho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.

7

Ak odporca má za to, ţe je na ňom či vydá alebo nevydá ďalšie rozhodnutie, tak ani toto

právo nemôže odôvodňovať jeho nečinnosť. Správny orgán by mal vydať rozhodnutie,

ktorým administratívne konanie zastaví alebo rozhodne, ţe vo veci konať ďalej uţ nebude.

V odôvodnení by potom mohol správny orgán vysvetliť, prečo povaţoval za potrebné vydať

rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení NFP a aké právne úvahy ho viedli k tomu,

ţe v súčasnosti uţ nepovaţuje za potrebné vydať toto rozhodnutie; vydanie alebo nevydanie

rozhodnutia totiţ nemôţe byť prejavom svojvôle orgánu verejnej správy. Navrhovateľ

poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, ţe rozhodovanie správneho orgánu

musí byť náleţite odôvodnené a zaloţené na náleţitom zistení skutkového stavu a to o to viac,

ak správny orgán uţ raz vo veci rozhodnutie vydal a teraz zmenil svoj doterajší postoj,

a to bez toho, aby túto zmenu vo svojom postupe náleţite odôvodnil. Takýto postoj môţe

signalizovať svojvôľu v rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy. Povinnosť vydať

záverečné rozhodnutie vyplýva aj z toho pohľadu, ţe súčasný postoj odporcu je zjavne

protirečivý, keď na jednej strane má za to, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku je platné a na druhej strane zostáva v platnosti aj jeho

rozhodnutie o pridelení NFP a v konaní o jeho zrušení nechce pokračovať.

S poukazom na zák. navrhovateľ ďalej uviedol, ţe odporca

je povinný postupovať podľa tohto ustanovenia, keďţe sa jednalo o neprávoplatné konanie.

V sú predovšetkým procesnoprávne normy a orgán verejnej

správy nemôţe v súčasnosti konať podľa procesných pravidiel, ktoré platili v minulosti, ibaţe

by intertemporálna norma výslovne stanovila inak. V prejednávanej veci však ţiadna

intertemporálna norma nič iné neustanovila, pričom v tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval

na judikatúru Ústavného súdu ČR.

V závere vyjadrenia navrhovateľ polemizoval s názorom odporcu ohľadne

dobrovoľného vrátenia nenávratného finančného príspevku ako aj tvrdeného porušenia

zákona o verejnom obstarávaní.

Podľa súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na

uloţenie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich

rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

8

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán

verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu

boli predloţené, bez existencie váţneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Váţnym

dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná

prekáţka. Nečinnosť orgánu verejnej správy môţe spočívať v jeho opomenutí vykonať

predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe spočívať aj v tom,

ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez

vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise).

Najvyšší súd ako súd vecne príslušný podľa preskúmal

návrh na začatie konania, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj pripojený spisový

materiál, pričom dospel k záveru, ţe návrh bol podaný dôvodne.

Odporca vydal dňa 27.10.2004 rozhodnutie o schválení ţiadosti o NFP

č. 1449/2004-min.2, ktorým schválil ţiadosť navrhovateľa č. 11420100011, pričom na

základe tohto rozhodnutia navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o poskytnutí NFP.

9

Dňa 5.11.2007 vydal odporca rozhodnutie č. 11698/2007, ktorým zrušil rozhodnutie

o schválení ţiadosti o NFP č. 1449/2004-min.2, ktoré krajský súd v Bratislave rozsudkom

č. k. – 166 zo dňa 8.12.2010 (právoplatným dňa 18.1.2011) zrušil ako

nepreskúmateľné a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania administratívneho rozhodnutia

o zrušení rozhodnutia o schválení NFP, po tom, čo pôvodné rozhodnutie bolo zrušené v rámci

súdneho prieskumu.

Odporca poukazujúc na odôvodnenie zrušujúceho rozsudku sa domnieval, ţe nie je

povinný takéto rozhodnutie vydať.

Podľa SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát.

Podľa SR štátne orgány môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa pomoc a podpora sa poskytuje na základe

zmluvy uzavretej so ţiadateľom, ktorého ţiadosť bola schválená v konaní o ţiadosti.

Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe

rozhodnutia o schválení ţiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva

so ţiadateľom podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára.

Podľa ţiadosť podáva ţiadateľ riadiacemu orgánu na

základe vyhlásenej výzvy. Riadiaci orgán vyhlási výzvu zverejnením na svojej internetovej

stránke.

10

Podľa konanie o ţiadosti sa začína doručením

ţiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5.

Podľa riadiaci orgán rozhodne o schválení ţiadosti

alebo neschválení ţiadosti.

Podľa štatutárny orgán riadiaceho orgánu

je oprávnený z vlastného podnetu v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť

rozhodnutie o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1.

Podľa riadiaci orgán rozhodnutím zastaví konanie

o ţiadosti, ak ţiadateľ vzal svoju ţiadosť späť, zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo

zanikol bez právneho nástupcu. Rozhodnutie o zastavení konania sa iba vyznačí v spise.

Podľa rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje,

kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku.

Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre

účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre

kaţdého.

Najvyšší súd SR povaţoval za potrebné prvotne sa zaoberať povahou rozhodnutia

o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP a jeho právnymi účinkami.

11

Právnym účinkom zaloţeným vydaním rozhodnutia o schválení ţiadosti navrhovateľa

o poskytnutie NFP, bola transformácia právneho nároku na poskytnutie pomoci a podpory na

také právo, ktorého ochrany je moţné domáhať sa súdnou cestou, čo vyplýva aj z uznesenia

iného senátu tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 29.4.2010.

Spôsob poskytnutia tohto NFP, teda to, ako bude uvedené rozhodnutie realizované,

vyplýval v rozhodnom čase z vnútorného predpisu odporcu, v súčasnosti vyplýva zo zák.

č. , keď pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy ().

Nemoţno konštatovať, ţe uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP zanikli právne účinky

uvedeného rozhodnutia, resp. ţe boli konzumované. Uvedené rozhodnutie je stále

právoplatné, jeho právne účinky neboli v jeho obsahu časovo obmedzené (napríklad časovou

doloţkou, dokedy sa moţno plnenia z neho domáhať). Účinky individuálneho správneho aktu

nemoţno rušiť na základe jednostranného súkromnoprávneho aktu - odstúpenia od zmluvy,

ale zmenou alebo zrušením správneho aktu, ktorý tieto právne účinky zakladá. V tejto

súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustanovenie , ktorý

správnemu orgánu dáva zmocnenie v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť

rozhodnutie o schválení ţiadosti, pričom toto bolo účinné uţ v čase vrátenia veci odporcovi

po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia krajským súdom.

Podľa prvá veta SR je Slovenská republika zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie

materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho

právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné

súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp

materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz

kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych

orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané".

(, nález zo dňa 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu

SR 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení

Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane

12

aj legitímne očakávanie, ktoré je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu

SR, sp. zn. zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn.

zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa

orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským

zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m.

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR

sp. zn. zo dňa 6.2.2008).

Po vrátení veci krajským súdom, odporca, viazaný výrokom zrušujúceho rozsudku,

keď mu vec bola vrátená na ďalšie konanie, bol povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť,

keďţe iným spôsobom nebolo moţné dosiahnuť zásah (zmenu resp. zrušenie) do právnych

účinkov rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP. Jedná sa práve o prípad

prezumovaný , nie o pouţitie , ktorý upravuje postup

riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, keďţe v čase

porušenia povinností zo strany navrhovateľa a následného vrátenia NFP nebolo toto

ustanovenie účinné, postup upravoval vnútorný predpis odporcu, a účinok právnych úkonov

ostal v zmysle zachovaný, naviac NFP bol vrátený na základe

odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý.

Oprávnenie v zmysle § 14 ods. 10 nemoţno chápať ako moţnosť svojvôle pre správny

orgán, keďţe aj v tomto prípade je tento povinný rešpektovať zásadu právnej istoty v zmysle

SR. Najvyšší súd SR sa stotoţňuje s argumentáciou navrhovateľa, ţe kaţdé

administratívne konanie je potrebné určitým spôsobom ukončiť, a to buď vydaním

meritórneho rozhodnutia alebo iným spôsobom. V tejto súvislosti rovnako nie je bez právneho

významu, ţe odporca takéto rozhodnutie uţ raz vydal a bol si vedomý jeho právnej povahy.

t.j. ţe je spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry jeho adresáta a skutočnosti, ţe adresát tohto

rozhodnutia je oprávnený brojiť proti nemu prostredníctvom správnej ţaloby, avšak svojou

nečinnosťou odporca uvedenému postupu bráni. Preto ak vec bola vrátená odporcovi

na ďalšie konanie, tento za pouţitia , bol povinný posúdiť,

či sa jedná sa o situáciu tam predpokladanú.

Najvyšší súd SR povaţuje za potrebné uviesť, ţe sa v ďalšom nezaoberal

argumentáciou účastníkov konania ohľadne porušenia povinností podľa zákona o verejnom

13

obstarávaní a rovnako ani postupom pri vrátení NFP, keďţe táto nebola podstatou tohto

konania; to či odporca odstúpil platne od zmluvy a navrhovateľ základe tohto úkonu bol

povinný vrátiť NFP, je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I.

pod sp. zn. .

Na základe uvedeného Najvyšší súdu SR dospel k záveru, ţe odporca je v konaní

o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP nečinný bez váţneho dôvodu,

a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, ţe navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 314,18 €, keďţe návrhu vyhovel.

Priznaná náhrada trov konania pozostáva z odmeny za zastupovanie, a to za dva úkony

právnej sluţby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Vyhláška), za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 3.6.2011,

za písomné podanie na súd vo veci samej – návrh na začatie konania zo dňa 10.6.2011,

za kaţdý úkon vo odmena vo výške 123,50 € (§ 11 ods. 4 Vyhlášky, 1/6 z výpočtového

základu vo výške 741 € podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky), reţijného paušálu k dvom úkonom

právnej sluţby, á 7,41 podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky (1/100 výpočtového základu) a DPH

vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky. Náhradu iných trov navrhovateľ neuplatnil.

Odporca je povinný náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250t ods. 7

).

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská