Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/53/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obvineného M. K. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2011 v

Bratislave o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 2. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej

republiky sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa § 321

ods. 1 písm. d/ zrušil rozsudok Okresného súdu Nové mesto nad Váhom (ďalej len

okresný súd) zo 17. marca 2009, sp. zn. a zároveň rozhodol tak, že podľa § 322

ods. 3 sa obvinený M. K. uznáva vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., na tom skutkovom

základe, že po tom, čo si v presne nezistenom čase od neznámej osoby v B., pri hoteli K., bez

povolenia zadovážil pištoľ neznámej značky, ráže 7,65 mm, nezisteného výrobného čísla,

s nezisteným počtom nábojov ráže 7,65, dňa 28.6.2007 v čase okolo 23.00 hod. v S. na H.,

v rodinnom dome č. X., najmenej sedemkrát vystrelil z pištole neznámej značky, ráže 7,65

mm, nezisteného výrobného čísla, potom v garáži susedného domu č.X. so zbraňou namieril

na poškodeného F. S., sediaceho v motorovom vozidle pred garážou domu č. X., na čo

poškodený F. S. s vozidlom ušiel preč, následne obvinený vošiel do spálne rodinného domu č.

X., kde uvedenou strelnou zbraňou namieril na hlavu poškodenej MUDr. E. S., ktorá sa rukou

snažila zbraň odtlačiť od svojej hlavy, pričom jej obvinený povedal, že „to proste skončíme“,

na to obvinený odišiel do izby v suteréne domu, kde naplnil zásobník strelnej zbrane, pričom

2

kričal „ja ho zabijem“, a keď poškodená MUDr. E. S. ušla z domu č. X. ku garážovým

dverám susedného domu č. X., obvinený začal strieľať z horeuvedenej zbrane, po jednom až

dvoch výstreloch do vzduchu namieril pištoľ smerom, kde stála poškodená, dva až trikrát

vystrelil a následne strelnú zbraň odhodil na neznáme miesto, pričom svojím konaním

obžalovaný vzbudil u poškodenej MUDr. E. S. dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to mu uložil podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. za použitia §§41 ods. 1 Tr. zák., 38 ods. 2

Tr. zák. trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Zároveň

rozhodol, že podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre účely výkonu trestu

odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zrušeným rozsudkom okresného súdu bol obvinený K. uznaný vinným

1) zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294

ods. l, 2 Tr.zák,. pretože, v presne nezistenom čase si od neznámej osoby v B.,

pri hoteli K., bez povolenia zadovážil pištoľ neznámej značky, ráže 7,65 mm, nezisteného

výrobného čísla, s nezisteným počtom nábojov ráže 7,65, ktoré držal do 28.6.2007;

2) z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák.

pretože, dňa 28.6.2007 v čase okolo 23.00 hod. v S. na H., v rodinnom dome č. X., najmenej

sedemkrát vystrelil z pištole neznámej značky, ráže 7,65 mm, nezisteného výrobného čísla,

potom v garáži susedného domu č.X. so zbraňou namieril na poškodeného F. S., sediaceho v

motorovom vozidle pred garážou domu č. X., na čo poškodený F. S. s vozidlom ušiel preč,

následne obvinený vošiel do spálne rodinného domu č. X., kde uvedenou strelnou zbraňou

namieril na hlavu poškodenej MUDr. E. S., ktorá sa rukou snažila zbraň odtlačiť od svojej

hlavy, pričom jej obvinený povedal, že „to proste skončíme“, na to obvinený odišiel do izby v

suteréne domu, kde naplnil zásobník strelnej zbrane, pričom kričal „ja ho zabijem“, a keď

poškodená MUDr. E. S. ušla z domu č. X. ku garážovým dverám susedného domu č. X.,

obvinený začal strieľať z horeuvedenej zbrane, po jednom až dvoch výstreloch do vzduchu

namieril pištoľ smerom, kde stála poškodená, dva až trikrát vystrelil a následne strelnú zbraň

odhodil na neznáme miesto, pričom svojím konaním obžalovaný vzbudil u poškodenej

MUDr. E. S. dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Bol za to odsúdený podľa §§ 41 ods. 2, 294 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na §§ 38

ods. 3, 36 písm. j/, l/, 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody na 7 rokov a 6

3

mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu

odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu na podnet generálneho prokurátora podala dovolanie

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ a i/

, v neprospech obvineného, a to pre porušenie zákona v ustanovení Tr. zák.

Rekapituluje v ňom priebeh konania a ďalej dôvodí a navrhuje:

„Odvolací súd nesprávne posúdil stíhaný skutok ako jednočinný súbeh zločinu

nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr, zák. a uložil nižší trest podľa § 41

ods. 1 Tr. zák.

V danom prípade sa páchateľ dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania § 360

ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. tým, že sa mal dňa 28.6.2007 okolo 23:00 v S. na H.

č. X. a X. vyhrážať so zbraňou neznámej značky ráže 7,65 mm MUDr. E. S. a F. S., pričom

pri tomto skutku aj niekoľkokrát vystrelil do vzduchu ako aj smerom k poškodenej MUDr. E.

S., takže toto vyhrážanie vzbudilo dôvodnú obavu o zdravie a život poškodenej. Vzhľadom na

to, že zbraň, s ktorou páchateľ pri skutku narábal, bola v nelegálnej držbe, bol trestne stíhaný

aj za trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom pri

dokazovaní bolo zistené, že si páchateľ zadovážil pištoľ v presne nezistenom čase pred

hotelom K. v B..

Trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je trváci

trestný čin, ktorý je dokonaný nelegálnym nadobudnutím strelnej zbrane a trvá až dovtedy,

kým nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu.

V uvedenom prípade bolo preukázané, že páchateľ nadobudol zbraň už oveľa skôr,

ako došlo k samotnému použitiu zbrane pri nebezpečnom vyhrážaní dňa 28.6.2007. Ako

vyplynulo z výpovede samotného odsúdeného v prípravnom konaní, zbraň nadobudol

už 1-2 roky predtým. Rovnako poškodení F. S. a MUDr. E. S. vo svojich výpovediach

potvrdili, že vedeli o uvedenej zbrani a o tom, že ju má odsúdený v držbe, pretože z nej

strieľal na Silvestra. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že páchateľ

sa dopustil nedovoleného ozbrojovania nezávisle od druhého skutku, ktorým je nebezpečné

vyhrážanie, preto tieto skutky treba posúdiť ako dva samostatné skutky.

4

Trestný čin nedovoleného ozbrojovania možno posúdiť ako spáchaný v jednočinnom

súbehu s iným trestným činom v tom prípade, že samotné obstaranie zbrane bezprostredne

predchádza spáchaniu tohto druhého trestného činu a páchateľ si zaobstaral zbraň výlučne

ako nástroj na spáchanie iného trestného činu. V tomto prípade totiž možno nelegálne

obstaranie zbrane zahrnúť do prípravy na tento iný trestný čin. Išlo by teda o vývojové

štádium iného trestného činu príprava na trestný čin, ktorá by bola povýšená na dokonaný

trestný čin podľa ustanovení o nedovolenom ozbrojovaní.

V prípade obvineného M. K. je nepochybné, že páchateľ sa trestného činu dopustil

nezávisle od druhého trestného činu a zbraň už skôr nadobudnutá bola len využitá pri

spáchaní iného trestného činu, nie obstaraná na účel spáchania tohto trestného činu. Na tom

nič nemení ani fakt, že k odhaleniu trestného činu nedovoleného ozbrojovania došlo práve

dňa 28.6.2007 v súvislosti so spáchaním trestného činu nebezpečného vyhrážania. Za

jednočinný súbeh by bolo možné tieto skutky hodnotiť vtedy, ak by sa nepodarilo preukázať

kedy a ako páchateľ zbraň nadobudol a teda muselo by byť v pochybnostiach rozhodnuté v

prospech obvineného. V danom prípade však jednoznačne a nepochybne

z dokazovania vyplynulo, že zbraň páchateľ nadobudol v dávnejšom období a to potvrdili

ako poškodení, tak aj sám odsúdený. Z tohto dôvodu je potrebné uplatniť dovolací dôvod

podľa , teda že ide v danej veci o nesprávne právne posúdenie

skutku.

V prípade ukladania trestu sa mala uplatniť z dôvodu, že ide o dva skutky, z ktorých

aspoň jeden je zločinom (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) tzv. „asperačná zásada", čiže sa mala zvýšiť

horná hranica trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného (t. j nedovoleného ozbrojovania

podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., kde trestná sadzba je 3 až 8 rokov) o 1/3 a trest sa mal uložiť

v hornej polovici takto upravenej sadzby. Trest mal byť uložený v rozsahu 6 rokov a 10

mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov. Trest odňatia slobody uložený odvolacím súdom

vo výmere 4 roky a 6 mesiacov nie je v rámci tejto trestnej sadzby, je teda uložený mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Tým, že Krajský súd v Trenčíne posúdil súbeh trestných činov ako súbeh jednočinný

a následne ukladal trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h), i)

Lehota na podanie dovolania uplynie 18.8.2011.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1) podľa vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 2.3.2010 bol porušený zákon v ustanovení § 41

ods. 1 Tr, por. v prospech obvineného M. K.;

2) podľa § 386 ods. 2 Tr, por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;

4) podľa rozhodol súčasne o väzbe obvineného M. K.;

5) podľa prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“

Obvinený vo vyjadrení k dovolaniu tvrdí, že je podané oneskorene, nakoľko mu bolo

doručené na adresu advokátskej kancelárie jeho obhajcu už v roku 2010.

Generálny prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na svoj predchádzajúci

podnet.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) vec predbežne preskúmal v zmysle a nezistil dôvod na rozhodnutie

podľa , , , alebo f/ Zároveň však už pri predbežnom prieskume

zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a to vo vzťahu k dovolaniu

podanému ministerkou spravodlivosti podľa odseku 1 naposledy označeného ustanovenia.

V prvom rade je však potrebné uviesť, že vyjadrenie k dovolaniu a v ňom obsiahnutá

námietka obžalovaného, týkajúca sa doručenia rozsudku krajského súdu už v roku 2010,

a teda oneskoreného podania dovolania, je nedôvodná.

napriek priamemu zastúpeniu obvineného obhajcom (

) ustanovuje povinnosť doručiť rozsudok ako obvinenému (obžalovanému), tak aj

obhajcovi ( a ). Rozsudok bol obhajcovi doručený 18. marca 2010,

obhajca bol zároveň súdom požiadaný o doručenie rozsudku obžalovanému a táto žiadosť

bola obhajcovi doručená 17. marca 2010, potvrdenie o prevzatí zásielky obžalovaným však

súdu zaslané nebolo. Keďže rozsudok bol doručovaný do vlastných rúk (v tomto prípade ide

6

o takéto doručovanie podľa ), musel by v nadväznosti na zmenu

uvedenia adresy obžalovaného na doručovanie písomnosti (č.l. 680) z 30. marca 2009 (§ 34

ods. 5 ) nadväzovať postup podľa od. 3 (opätovné doručenie

a upovedomenie o doručení zásielky). K uvedenému postupu však nedošlo.

Znovu je potrebné zdôrazniť, že účinky doručenia rozsudku obvinenému nemôžu

nastať doručením rozsudku obhajcovi, ako je uvedené vyššie. Bolo teda namieste právoplatný

(jeho vyhlásením) rozsudok krajského súdu doručiť obvinenému po jeho dodaní do Ústavu

na výkon väzby v Bratislave, k čomu došlo 18. mája 2011. Lehota na podanie dovolania,

uvedená v , v znení účinnom do 31. augusta 2011 (

), potom plynula ministerke spravodlivosti do 18. augusta 2011, ako sama v dovolaní

tvrdí. Dovolanie, doručené okresnému súdu 16. augusta 2011, bolo teda podané včas.

K podanému dovolaniu:

Podstatou riešenia otázky, ktorá je predmetom dovolacích námietok uplatnených

v zmysle (s ich priradením k dôvodu dovolania podľa

písm. i/ ) je rezultát o tom, či v dotknutom prípade ide o jednočinný alebo viacčinný

súbeh oboch trestných činov, ktorých kvalifikácia podľa bola na zistený

skutkový stav použitá krajským súdom. Od toho potom závisí použitie asperačnej zásady

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu, a teda dôvodnosť dovolania z hľadiska § 371

ods. 1 písm. h/

Najvyšší súd sa stotožnil s riešením uvedenej otázky, ku ktorému dospel krajský súd.

Tento považoval konanie páchateľa za jeden skutok a v nadväznosti na to súbeh dotknutých

trestných činov posúdil ako jednočinný. Preto po zrušení odvolaním napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa asperačnú zásadu pri ukladaní trestu nepoužil.

Čo sa týka krajským súdom zisteného skutku, jeho správnosť a úplnosť dovolací súd

neskúmal (s. 1 písm. i/ ). Je z tohto zistenia zrejmé, že strelná zbraň bola

obžalovaným zadovážená v presne nezistenom čase od neznámej osoby v Bratislave

a následne došlo ku vo výroku rozsudku popísanému incidentu dňa 28. júna 2007.

V rozsahu dovolacieho prieskumu, limitovaného správnosťou kvalifikácie súdom

zisteného činu, resp. správnosťou použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (pri viazanosti

7

zisteným skutkom), zodpovedá skutková veta výroku o vine dovolaním napadnutého

rozsudku situácii, popísanej v odvolaní ako akceptovateľnej pre krajským súdom kvalifikačne

a z hľadiska ukladania trestu zvolené riešenie, teda že páchateľ si zaobstaral zbraň

bezprostredne pred spáchaním druhého kvalifikovaného trestného činu (§ 360 Tr. zák.),

a to ako nástroj na jeho spáchanie, teda ako súčasť prípravy na uvedený zbiehajúci sa trestný

čin.

Je potrebné pripomenúť, že obsah vykonaných dôkazov vo vzťahu k správnosti

a úplnosti zisteného skutku pri dovolaní podanom z dôvodov podľa

dovolací súd neskúma a nehodnotí. Skutok v jeho krajským súdom zistenej podobe

podmienkam posúdenia tohto skutku ako jednočinného súbehu kvalifikačne použitých

trestných činov, a to aj za vyššie uvedeného predpokladu (uvedeného v dovolaní), konvenuje,

čím je primárne dôvodnosť dovolania vylúčená.

Odhliadnuc od toho, ani v prípade, ak by skutková veta zodpovedala neskoršiemu

v skutku popísanému použitiu zbrane a streliva ako predbežne si páchateľom zadovážených

vecí bez akejkoľvek subjektívnej súvislosti s jeho vyhrážkami voči poškodeným

28. júna 2007, by nešlo o reálnu konkurenciu oboch spáchaných trestných činov.

Je potrebné potvrdiť, že dokonaním trestného činu podľa § 294 ods. 1 a zároveň ods. 2

Tr. zák., teda zadovážením si strelnej zbrane a streliva bez povolenia, bol vyvolaný

protiprávny stav, spočívajúci v ich držbe. Počas udržiavania protiprávneho stavu,

a to nelegalizovanou držbou týchto vecí páchateľom, je dotknutý trváci trestný čin stále

páchaný.

Držba strelnej zbrane a streliva bola teda naďalej protiprávna, a to ako

administratívnoprávne, teda z hľadiska o strelných zbraniach

a strelive v znení neskorších predpisov, tak aj trestnoprávne, teda z hľadiska ustanovenia

§ 294 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. Táto držba fakticky spočíva v aktívnej alebo pasívnej

manipulácii so strelnou zbraňou a strelivom, ktorá v preskúmavanej veci v určitom

jej časovom úseku naplnila aj zákonné znaky iného trestného činu, pričom jedným z týchto

znakov je spáchanie činu so zbraňou. Ide o trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. (relevantné je v uvedenom smere písmeno a/ v odseku 2

naposledy označeného ustanovenia) a spáchaním činu so zbraňou sa rozumie jeho spáchanie

s akoukoľvek zbraňou v zmysle § 122 ods. 3 veta prvá časť za bodkočiarkou Tr. zák.,

8

teda aj so strelnou zbraňou a strelivom, a to ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej

trestnej sadzby.

Každé z oboch aplikovaných ustanovení chráni iný objekt, teda jednak záujem štátu

na dodržiavaní zákonného režimu zadovažovania a držby strelných zbraní a streliva na účel

ochrany života a zdravia občanov a majetku, a jednak právo občana na nezasahovanie

do sféry jeho osobného života bezprávnymi vyhrážkami, uvedenými v § 360 ods. 1 Tr. zák.

Z tohto hľadiska každé z uvedených ustanovení inak charakterizuje konanie páchateľa,

vyvolávajúce v priamej príčinnej súvislosti ten-ktorý následok na chránenom objekte – ide

jednak o zadováženie a držbu strelnej zbrane a streliva bez povolenia a jednak o vyhrážanie

sa inému s použitím zbrane.

Vo vzťahu ku konaniu páchateľa (§ 122 ods. 1 Tr. zák.) v relevantnom časovom úseku

však ide len o iné právne nazeranie na fakticky (fyzicky) to isté konanie, ktorým je používanie

strelnej zbrane (tu pištole) a streliva v kritickom čase (28. júna 2007) obžalovaným, a to na

vyhrážanie sa obom poškodeným. V čase týchto vyhrážok, konkludentne vyjadrených

streľbou a tiež mierením na osoby, bola pištoľ a strelivo stále v protiprávnej držbe

obžalovaného, teda bez príslušnej, podľa zákona o strelných zbraniach a strelive vydávanej

verejnej listiny (zbrojného preukazu) a nákupného povolenia, oprávňujúcich obžalovaného

na nákup, držanie a nosenie strelnej zbrane. Rovnako to platí i o strelive, použitom pri čine,

a to aj na samotnú streľbu.

Tým istým konaním boli teda spôsobené dva rôzne následky vo vzťahujú k odlišným

objektom, chráneným dvoma rôznymi ustanoveniami . Tomu prislúcha

právne posúdenie skutku ako jednočinného súbehu trestných činov, ktorému nebráni

hmotnoprávny prejav zásady „ne bis in idem“.

Okolnosť, že trestný čin podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. začal byť páchaný skôr ako

trestný čin podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., ktorý prvému z uvedených trestných

činov začal reálne konkurovať 28. júna 2007, na jednočinnosti ich súbehu nič nemení.

Protiprávny stav, založený nedovoleným ozbrojením sa páchateľa, totiž stále trval (prvý

z vyššie uvedených trestných činov bol stále páchaný).

9

Na doplnenie argumentácie možno uviesť, že ak je potrebné použiť súbežnú právnu

kvalifikáciu (teda ak jednočinný súbeh dotknutých trestných činov nie je vylúčený)

pri ktoromkoľvek následnom (teda nie prvom) čiastkovom útoku pokračovacieho trestného

činu (§ 122 ods. 10 Tr. zák.), posúdi sa celý skutok (v jeho hmotnoprávnom ponímaní

v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák., teda nie ako skutok v procesnom chápaní podľa § 10 ods. 16

) ako jednočinný súbeh trestných činov. Chronologické „prečnievanie“ časti skutku,

kvalifikovateľnej len podľa jedného ustanovenia osobitnej časti ,

nie je v tomto smere tiež relevantné. V preskúmavanej veci takto ex ante prečnieva časť

trváceho trestného činu (§ 122 ods. 12 Tr. zák.) nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami, ktorá predchádza založeniu jednočinného súbehu trestných činov konaním

páchateľa z 28. júna 2007, kedy sa nelegálne zadováženou zbraňou vyhrážal iným osobám.

Jednota skutku, ktorým je popísaným spôsobom páchaný pokračovací alebo trváci

trestný čin v jednočinnom súbehu s iným trestným činom, je potom prerušená

až oznámením uznesenia o vznesení obvinenia pre tento čin ako skutok, teda pre dotknuté

konanie páchateľa (§ 122 ods. 13 Tr. zák.).

Platí teda nasledovné:

O jednočinný súbeh trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. a iného úmyselného trestného činu, ktorého

zákonným znakom je spáchanie činu so zbraňou (§ 122 ods. 3 a § 138 písm. a/ Tr. zák.) pôjde

(avšak nielen) vtedy, ak si páchateľ zadováži strelnú zbraň a strelivo ako súčasť páchania,

teda vo vývojovom štádiu prípravy na zbiehajúci sa trestný čin. Súbeh týchto trestných činov

bude posúdený ako jednočinný aj v prípade, ak páchateľ po dokonaní trváceho trestného činu

podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. zadovážením strelnej zbrane a streliva udržiava protiprávny

stav ich nezákonnou držbou (a teda tento trestný čin stále pácha) a súčasťou tejto držby je aj

nakladanie so strelnou zbraňou a strelivom, ktoré je potrebné subsumovať (okrem ust. § 294

ods. 1, 2 Tr. zák.) zároveň aj pod skutkovú podstatu zbiehajúceho sa trestného činu, chrániacu

v príslušnom ustanovení osobitnej časti iný objekt. Práve vzhľadom

k rozdielnym objektom napadnutým (ohrozeným alebo porušeným) tým istým, fakticky

homogénnym konaním páchateľa, nie je jednočinný súbeh dotknutých trestných činov

vylúčený.

10

Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak spáchanie činu so zbraňou nie je zákonným

znakom zbiehajúceho sa trestného činu, avšak manipulácia so strelnou zbraňou alebo

strelivom je takou súčasťou konania páchateľa, bez ktorej zbiehajúci sa trestný čin nemôže

byť spáchaný.

V preskúmavanej veci sa naposledy popísaná situácia týka jednočinného súbehu

trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2

Tr. zák. s trestným činom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/

Tr. zák., kde pri druhom označenom trestnom čine je jeho spáchanie so zbraňou okolnosťou,

ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (spáchanie činu s akoukoľvek zbraňou

v zmysle § 122 ods. 3 veta prvá časť za bodkočiarkou Tr. zák., teda aj strelnou zbraňou,

pričom strelivo tiež podlieha definícii podľa naposledy označeného ustanovenia).

Čo sa týka uznesenia najvyššieho súdu zo 7. júna 2005, publikovaného v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53/2006, na ktoré

sa dovolanie obsahovo odvoláva, je s týmto rozhodnutím v čiastočnej obsahovej zhode,

týkajúcej sa jednočinného súbehu trestných činov v situácii zadováženia si strelnej zbrane

páchateľom na účel spáchania iného trestného činu. Pokiaľ ide o negáciu možnosti posúdenia

súbehu ako jednočinného v prípade použitia nelegálne zadováženej a následne držanej strelnej

zbrane na spáchanie ďalšieho úmyselného trestného činu, a to v situácii, keď nešlo

o zadováženie zbrane na takto páchateľom určený účel, toto rozhodnutie prezentuje oponujúci

i právny názor vo svojom odôvodnení (jeho predchádzajúcej časti).

Právne posúdenie zisteného skutku ako jednočinného súdneho trestných činov

by aj v takejto predpokladanej, naposledy popísanej situácii, bolo správne, a teda trest nemal

byť ukladaný v asperovanej sadzbe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Žiaden z uplatnených

dovolacích dôvodom by v nadväznosti na to nebol splnený.

Inými aspektami správnosti použitia dotknutej právnej kvalifikácie a prihliadnutia

na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sa najvyšší súd v rozsahu dovolacej revízie, ktorej

rozsah je popísaný vyššie, nezaoberal.

Najvyšší súd teda odmietol dovolanie Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky

podľa , keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

(dovolanie ministerky spravodlivosti bolo v tomto prípade podané z dôvodov

11

podľa ). Takto rozhodol na neverejnom zasadnutí, nariadenom v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková