Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)c56/381985.f4d854.pdf
PDF · 123.73 KB
No categories available
2Tdo/49/2011
Najvyšší súd 2 Tdo 49/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci obvineného D. G., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
29. novembra 2011 v Bratislave o dovolaní obvineného D. G. proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 28. februára 2011, sp. zn. 3 To 13/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. G. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol odvolanie obvineného D. G. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín (ďalej
len okresný súd).
Týmto rozsudkom bol obžalovaný G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
v priebehu dňa 02.10.2008 prevzal od neznámeho muža v H.H. balíček
s drogami s tým, že neznámy muž sa mu ozve, po príchode do okolia T. na motorovom
vozidle Škoda Felícia EČV: P.P., ktoré viedol J. L., bol približne o 18.18 hod.
za obcou Z. kontrolovaný hliadkou KR PZ Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín,
pričom pri vykonaní bezpečnostnej prehliadky dobrovoľne, okrem iných vecí, odovzdal tri
zatavené injekčné striekačky a mikroténové vrecko s rozmermi 16x27 cm, ktoré striekačky
obsahovali 2013 mg 100% metamfetamínu, čo zodpovedá 50 - 101 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, 2298 mg 100% metamfetamínu, čo zodpovedá 57 - 115 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, 2037 mg 100% metamfetamínu, čo zodpovedá
51 - 102 obvykle jednorazovým dávkam drogy a v mikroténovom vrecku bolo 39163 mg
49,60%-ného metamfetamínu s obsahom 19425 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá 486 - 971 obvykle jednorazovým dávkam drogy, hodnota drogy predstavovala
cca 193.200 Sk (6.413 Eur), pričom metamfetamín je látka zaradená v zmysle zákona NR SR
č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny
psychotropných látok.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák., podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. a podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
7.10.2008, sp. zn. 3T/89/2008, právoplatný 7.10.2008, vo výroku o treste odňatia slobody
uloženom obžalovanému D. G. vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 3 roky a vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 3 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený G. prostredníctvom obhajcu.
Ako právny dôvod dovolania uplatňuje dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/
V písomnom dovolaní rekapituluje priebeh konania, cituje ustanovenia §§ 2 ods. 10
a 12, 34 ods. 1, 119 ods. 1, 168 ods. 1 a 326 ods. 5 Tr. por. a v nadväznosti na to dôvodí
a navrhuje:
„Uvedenými ustanoveniami zákona sa Okresný súd v Trenčíne ani Krajský súd
v Trenčíne dôsledne neriadili a hoci správne zistili skutkový stav, pochybili, keď ignorovali
návrhy obhajoby a obhajobou predložené dôkazy vo vzťahu k hodnote drogy, ktorej množstvo
a kvalita boli správne zistené vo výroku rozsudku, čo viedlo k tomu, že bola vec nesprávne
právne posúdená a nesprávne kvalifikovaná podľa príslušného ustanovenia Trestného zákona.
Obžalovaný aj obhajca v rámci dokazovania na prvostupňovom súde viackrát
namietali, že nebola spoľahlivo zistená a preukázaná hodnota drogy, ktorú mal obžalovaný
mať pri sebe a že záver súdu podľa ktorého obžalovaný chcel drogy predať po jednotlivých
dávkach, resp. prevážané množstvo rozdeliť, nemá oporu v zistenom skutku.
Z dokazovania bolo nepochybné, a svedčí o tom aj výrok rozsudku, že obžalovaný D.
G. drogu prepravoval ako kurier vo väčšom množstve, v podstate ako množstvo, ktoré sa
predáva ako celok za veľkoobchodnú cenu a neprevážal ju rozdelenú na jednotlivé dávky.
Z toho vyplýva, že hodnotu prevážaného množstva drogy nebolo možné vyčísliť
ako súčet jednorázových dávok.
Vyplýva to z toho, že cena jednej dávky sa stanovuje Národnou protidrogovou
jednotkou na základe koncového užívateľa, pričom sa neskúma množstvo ani čistota dávky.
Je nepochybné, že táto jednotka a znalec nemusia chápať a ani nechápu pojem obvyklej
jednorázovej dávky totožné, a preto kvalifikačný znak, ktorým je rozsah činu, na základe
ktorého mohlo byť konanie obžalovaného posudzované pod skutkovú podstatu § 172 ods. 2
písm. e) Tr. zák. by mal byť preukázaný správne bez akýchkoľvek pochybností vo vzťahu
k zistenému skutkovému deju a zavineniu páchateľa.
Týmito skutočnosťami sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal, v rozsudku ich
nevysvetlil, žiadnym spôsobom neodôvodnil, ale uznal obžalovaného vinným podľa
kvalifikovanej podstaty trestného činu ťažším následkom na základe jednoduchého súčtu
takzvaných jednorázových dávok, ktoré bolo údajne možné z balíka drogy vyrobiť.
V podanom odvolaní a na následnom verejnom zasadnutí krajského súdu obhajoba
opätovne poukázala na to, že hodnota zaisteného množstva drog nebola spoľahlivo zistená
a preukázaná vo vzťahu k skutkovým zisteniam, že obžalovaný drogu viezol ako balík, aby ju
odovzdal v celom množstve, nemal ju v úmysle predávať po častiach ani deliť, a teda postup
pri výpočte hodnoty drogy bol nesprávny. Obhajoba na verejnom zasadnutí predložila súdu
Výročnú správu o stave drogovej problematiky na Slovensku za rok 2008 (kedy došlo ku
skutku), vydanú Úradom vlády SR a ďalšími inštitúciami, z ktorej vyplýva, že cena 1 cm3
metamfetamínu sa v SR pohybovala od 600,- Sk do 2400,- Sk, čo v danej veci predstavuje
hodnotu drogy od cca 15 500,- Sk do 62 000,- Sk, pričom zdrojom informácií bola Národná
protidrogová jednotka.
Súdy ignorovali návrhy obhajoby, ktoré by viedli k nepochybným zisteniam ohľadne
možnosti, či je možné konanie obžalovaného kvalifikovať alebo nekvalifikovať podľa ods. 2
písm. e/ § 172 Tr. zák.
Poukazujem na to, že aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol odvolanie
ako nedôvodné, uvádza, že obžalovaný viezol drogu pre ľudí, ktorí ju mali ďalej predávať.
Z toho vyplýva, že vo vzťahu k zisteným skutočnostiam súdy ignorovali jak návrhy obhajoby,
tak nesprávne vyhodnotili úmysel obžalovaného, ignorovali skutočnosť, že nešlo o predaj
jednotlivých dávok drogy, a preto nesprávne posúdili rozsah trestnej činnosti obžalovaného
a došli k nesprávnym záverom o vine a treste, resp. o dôvodnosti odvolania (v ústnom
odôvodnení uznesenia krajského súdu bolo povedané na margo postupu pri stanovení rozsahu
trestnej činnosti „taká je bežná prax“).
Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa s tvrdeniami obhajoby a s argumentami,
ktoré predložila, nijako nevysporiadal, ani sa k nim vo svojom rozhodnutí nijako nevyjadril.
Nevyjadril sa ani k tomu, prečo dôkazy predložené obhajobou opomenul. Uviedol iba,
že prvostupňový súd správne zistil hodnotu jednej dávky drogy, teda námietky obhajoby
odignoroval, hoci správne posúdenie hodnoty malo pre predmetnú vec zásadný význam,
pretože v prípade ohodnotenia drogy veľkoobchodnou cenou by išlo o hodnotu nižšiu
ako 80 000,- Sk a nebolo by možné kvalifikovať skutok obžalovaného ako zločin podľa ods. 2
písm. e/ § 172 Tr. zák. Pritom bolo povinnosťou súdu zisťovať najnižšiu a nie akúkoľvek
cenu, za ktorú sa daný druh drogy predáva, aby mohol byť prijatý záver o právnej kvalifikácii
(viď uznesenie NSSR 6 To 17/2003).
V danej veci teda súdy ignorovali obhajobu obžalovaného, nielen, že nevykonali
dôkazy, ktoré navrhoval, ale sa s jeho návrhmi ani nevyporiadali vo svojich rozhodnutiach
a nevysporiadali sa ani s obžalovaným predloženými argumentami v odvolacom konaní.
Tým podľa nášho názoru hrubo porušili jeho práva na obhajobu.
Naviac, vo vzťahu k zistenému skutku, kedy správne zistili, že obžalovaný prevážal
drogu ako kuriér, nesprávne posúdili vec ako by išlo o drogového dílera, ktorý predáva
jednotlivé dávky drogy konečným spotrebiteľom a neposudzovali hodnotu drogy podľa
jej veľkoobchodnej ceny, a teda použili nesprávnu kvalifikáciu skutku.
S poukazom na vyššie uvedené sa domáhame, aby dovolací súd postupoval ohľadne
tohto dovolania podľa § 384 ods. 1 Tr. por.
Ďalej navrhujeme, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. vyslovil rozsudkom
porušenie zákona v danej veci a zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia a podľa § 388
Tr. por. prikázal prvostupňovému Okresnému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.“
Okresný prokurátor v Trenčíne vo svojom vyjadrení považuje rozhodnutie súdov
skutkovo i právne za správne. Naopak, dovolanie hodnotí ako v celom rozsahu nedôvodné,
a to aj vzhľadom k hodnotám drogy podľa obhajoby predloženej správy. Ako nedôvodne
podané navrhuje dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) dovolanie
predbežne preskúmal podľa § 378 Tr. por. a nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 382
písm. a/, b/, d/, e/ alebo f/ Tr. por. Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie
sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Podmienka namietania už v predchádzajúcom konaní okolnosti, uplatnenej v dovolaní,
uvedená v § 371 ods. 4 Tr. por., je v tomto prípade splnená.
Závažné porušenie práva na obhajobu vidí dovolateľ v tom, že konajúce súdy
ignorovali návrhy obhajoby a obhajobou predložené dôkazy vo vzťahu k hodnote drogy,
ktorej množstvo a kvalita boli vo výroku rozsudku správne zistené, čo vyvolalo aj nesprávnu
kvalifikáciu činu.
Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, tieto obhajobou v závere hlavného
pojednávania (272 ods. 2 Tr. por.) uplatnené neboli. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
bola obhajobou predložená správa, označená dovolaním, ktorá sa takto tiež stala podkladom
pre následné rozhodovanie krajského súdu.
Nejde teda o ignoráciu dôkazných návrhov, ktorá by mohla vyvolať splnenie
uplatneného dovolacieho dôvodu, ak by týmto návrhom nebolo vyhovené a súd by sa nimi
nezaoberal ani ich odmietnutím (k tomu pozri uznesenie najvyššieho súdu 2 Tdo 45/2009
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 7/2011).
Na verejnom zasadnutí o odvolaní potom zaznel návrh obhajoby, aby boli vypočuté
osoby, ktoré by mohli čistotu a hodnotu jednorazových dávok a tiež hodnotu väčšieho
množstva drogy na trhu za rok 2008 vysvetliť.
Reakciou odvolacieho súdu (aj) na tento návrh, a to negatívnou, bolo zamietnutie
odvolania obžalovaného G..
V tejto situáciu už nebolo potrebné odmietnutie návrhu osobitným uznesením.
S odkazom aj na vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu je potrebné uviesť,
že ak mal súd za to, že hodnota drogy je spoľahlivo dokázaná použitím určitého dôkazného
prostriedku (aktuálneho znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ a v nadväznosti naň odborným vyjadrením Národnej protidrogovej jednotky)
a nepovažoval za potrebné v uvedenom smere vykonať ďalšie dokazovanie, nie je táto úvaha
súdu (a ňou podmienená absencia výkonu ďalších dôkazov) porušením práva na obhajobu
v zmysle splnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V dovolacom
konaní (na rozdiel od odvolacieho) nemôže byť uvedená úvaha (pri dovolaní podanom
a dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por.) ani skúmaná v jej dôkaznohodnotiacej podstate,
nakoľko by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného
skutku v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vo výrokoch rozsudku je uvedená hodnota drogy, ktorú ako takú dovolací súd nemôže
skúmať a meniť, keďže ide o skutkové zistenie. Dotknutá hodnota je vyjadrená ako súčet
hodnôt obvykle jednorazových dávok drogy, v čom sa však už jedná o otázku správnosti
právneho posúdenia zisteného skutku (vo vzťahu ku týmto spôsobom určenému väčšiemu
rozsahu činu ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa
§ 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.). Uvedenou otázkou sa odôvodnenie tohto uznesenia zaoberá
nižšie.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vo výroku o vine zodpovedá celková hodnota drogy násobku súdom zistenej ceny
obvykle jednorazovej dávky, prislúchajúcemu spodnej hranici možného (súdom zisteného)
rozpätia počtu obvykle jednorazových dávok, ktoré mohli byť z inkriminovaného celkového
množstva drogy pre koncového užívatelia vyrobené. Tento výpočet, ktorý celkovú zistenú
sumu (hodnotu) podraďuje pod „väčší rozsah“, resp. jemu zodpovedajúce kvalifikačné
riešenie, je správne.
Dovolateľ namieta, že obvinený drogu prepravoval ako kuriér vo väčšom množstve,
pri ktorom sa predáva za „veľkoobchodnú“ cenu, a naopak neprevážal ju rozdelenú
na dávky, čo neumožňuje hodnotu prevážanej drogy (a teda rozsah činu) určiť ako súčet
hodnôt obvykle jednorazových dávok.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zaujať stanovisko, že pri aplikácii § 172
Tr. zák. je téza o „veľkoobchodnej“ cene drogy zásadne nesprávna.
Pri trestnoprávnom postihu výroby, držania a obchodovania s omamnými látkami,
psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi, okrem neoprávneného prechovávania
pre vlastnú potrebu, je zohľadnený účel tejto nelegálnej činnosti, resp. súboru na seba
nadväzujúcich činností. Tým je majetkový prospech, v konečnom dôsledku nedosiahnuteľný
bez fyzickej aplikácie dotknutej látky jej koncovými užívateľmi.
Rozsah činu pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. nie je závislý na postavení
páchateľa ako predajcu, a ak v tomto postavení je, na jeho zaradení v reťazci predaja
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora (ďalej len droga). Kvantifikácia
rozsahu činu zodpovedá hodnote drogy pri predaji koncovým užívateľom (konzumentom).
V tomto zmysle nie je relevantný nárast ceny od prvotného zadováženia drogy
sprostredkovateľským medzičlánkom až po jej finálnu dodávku konzumentovi.
Rozsah činu určený vyššie uvedeným spôsobom sa vzťahuje na všetky formy aktívnej
a pasívnej manipulácie s drogou, uvedené v § 172 ods. 1 Tr. zák.
Keďže rozsah činu je v ustanoveniach § 172 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. c/ a ods. 4
písm. c/ Tr. zák. okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, z hľadiska
formy zavinenia sa vo vzťahu k nej vyžaduje minimálne nevedomá nedbanlivosť (§ 18
Pri preskúmavaní rozhodnutia v dovolacom konaní na základe uplatnenia dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda nie je zistený skutok nesprávne právne
posúdený z dôvodu, že je v ňom uvedená hodnota drogy, zodpovedajúca súčtu hodnoty
jej obvykle jednorazových dávok.
K uzneseniu najvyššieho súdu 6 To 17/2003, označenému v dovolaní je potrebné
uviesť, že vo svojom odôvodnení zdôrazňuje potrebu zistenia aspoň minimálnej ceny
realizácie drogy na nelegálnom trhu. Išlo však o dôvod zrušenia odvolaním napadnutého
rozsudku pre rozpory údajov použitých dôkazných zdrojov v otázke ceny drogy, zisťovanej
tiež ako násobok ceny jednej dávky na trhu s narkotikami (obdobne ako v aktuálne
prejednávanej veci znaleckým posudkom KEÚ a odborným vyjadrením NPJ prostredníctvom
výsluchu jej príslušníka ako svedka).
Čo sa týka zavinenia vo vzťahu k zákonnému znaku väčšieho rozsahu činu,
v dovolacom konaní nie je možné skúmať jeho dôkaznú podloženosť v dôsledku viazanosti
dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. Pokiaľ ide o správnosť subsumovania skutkovej vety výroku rozsudku pod použité
ustanovenie Trestného zákona (aj z hľadiska možnosti kvalifikácie príslušnej formy
zavinenia), platí nasledovné:
Subjektívna stránka trestného činu nemusí byť v skutkovej vete výroku odsudzujúceho
rozsudku vyjadrená tak, aby to znamenalo prevzatie zákonnej definície príslušnej formy
zavinenia (§§ 15 a 16 Tr. zák.) do popisu zisteného skutku.
Subjektívnu stránku konania páchateľa pojmovo vymedzuje právna veta, pokiaľ
je forma zavinenia výslovne uvedená v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona
(dotknutej základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstate). Inak forma zavinenia vyplýva
z ustanovení §§ 17 a 18 Tr. zák.
Vo vzťahu k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby je uvedením
len tejto okolnosti v právnej vete vyjadrené z hľadiska § 18 Tr. zák. zavinenie vo forme
minimálne nevedomej nedbanlivosti. To postačuje, ak výslovné rozlíšenie formy zavinenia
vo vzťahu k dotknutej okolnosti nie je potrebné na účel rozlíšenia a uprednostnenia oproti
inej, len v tomto prvku odlišnej právnej kvalifikácii.
Skutková veta výroku odsudzujúceho rozsudku nesmie z hľadiska z vyššie uvedených
kritérií kvalifikačne použitej právnej vete výslovne ani obsahovo odporovať. Ak túto
podmienku spĺňa, nie je vo vzťahu k zavineniu a jeho skutkovému vyjadreniu, ktoré má
zodpovedať správnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku, splnený dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Konkrétne v preskúmavanej veci znie právna veta, zodpovedajúca ustanoveniu § 178
ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. nasledovne: „Neoprávnene prechovával omamnú
látku, psychotropnú látku a čin spáchal vo väčšom rozsahu“.
Z hľadiska základnej skutkovej podstaty, teda neoprávneného prechovávania
dotknutej látky (§ 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.) nie je úmysel explicitne vyjadrený v právnej
vete, ale vyplýva z § 17 Tr. zák.
Vo vzťahu k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby uvedenej v § 172
ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (spáchanie činu vo väčšom rozsahu) nie je tiež forma zavinenia
v právnej vete výslovne vyjadrená, ale vyplýva z § 18 písm. a/ Tr. zák. (ako minimum
zodpovedajúce nevedomej nedbanlivosti, keďže bližšie rozlíšenie nie je v tomto prípade
kvalifikačne relevantné).
Skutok, popísaný vo výroku rozsudku okresného súdu vyššie uvedeným a preň
konkretizovaným kritériám neodporuje. Skúmanie jeho správnosti a úplnosti je, ako bolo
predoslané, v dovolacom konaní vylúčené.
Preto ani vo vzťahu k skôr uvedenej, dovolaním tiež namietanej okolnosti, nie je
splnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Na základe týchto okolností najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol ako
nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por., konajúc na neverejnom zasadnutí v súlade s § 381
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková