Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/54/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

29. novembra 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému

V. G., pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák.

o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 23. júna 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. februára 2011, sp. zn.

, bol obvinený V. G. uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako

s uvádza v citovanom rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 41

ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol

zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný

a okresný prokurátor.

Odvolanie obžalovaného smerovalo do výroku o treste, ktorý považoval

za neprimerane prísny.

Okresný prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie skutkov spočívajúce v tom,

že okresný súd nekvalifikoval konanie obvineného aj podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Krajský súd v Žiline uznesením z 23. júna 2011, sp. zn. podľa § 319

obe odvolania zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v , t.j. že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Krajský súd podľa názoru generálneho prokurátora pochybil, keď nepoužil aj právnu

kvalifikáciu skutkov podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na základe toho, že nesprávne

považoval za moment spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa tohto

ustanovenia až moment dokončenia tohto trestného činu tzn. až vyhlásenie rozsudku súdom

prvého stupňa 21. februára 2011. Pretože, ale vtedy už uplynula 24 mesačná lehota

od predchádzajúceho odsúdenia obvineného za taký istý trestný čin neprichádza podľa názoru

krajského súdu už do úvahy kvalifikácia skutkov aj podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

S prezentovaným názorom krajského súdu však dovolateľ nesúhlasil, čo odôvodnil

tým, že tento trestný čin je spáchaný už momentom dokonania, t.j. keď sú naplnené všetky

jeho zákonné znaky – v tomto prípade v okamihu, keď páchateľ tri mesiace v období

posledných 24 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia neplnil svoju vyživovaciu

povinnosť, pričom ďalej len tento protiprávny stav udržiaval.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že citovaným uznesením

Krajského súdu v Žiline a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení

Tr. zák. a v ustanovení v prospech obvineného V. G..

Navrhoval ďalej, aby najvyšší súd napadnuté uzneseniu krajského súdu zrušil, zrušil

aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. februára 2011,

sp. zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Okresnému súdu

Liptovský Mikuláš prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd ako súd dovolací zistil, že dovolanie podané generálnym prokurátorom

spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, bolo podané v zákonom stanovenej lehote

a je prípustné.

Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil nasledovné:

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia napadnutého dovolaním sa síce rozsiahlo

zaoberá teoretickými charakteristikami pokračovacieho, trváceho a hromadného trestného

činu a následne správne konštatoval (v súlade s už doteraz ustálenou súdnou praxou),

že trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 2 Tr. zák. je pokračovacím

trestným činom trvácim s prvkami hromadného trestného činu, s tým, že trestný čin

je dokončený až dokonaním posledného útoku, teda vyhlásením odsudzujúceho rozsudku

súdu prvého stupňa.

Z uvedených teoretických úvah však krajský súd vyvodil nesprávny záver,

t.j. že špeciálnej recidívy definovanej v § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. sa páchateľ dopustí

iba v prípade ak osoba skôr odsúdená pre tento trestný čin sa opätovne dopustí tohto trestného

činu a tento bude aj dokonaný do 24 mesiacov od právoplatnosti skoršieho odsúdenia

(resp. od prepustenia z výkonu trestu za takýto trestný čin).

Ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pritom trestnosť tohto trestného činu spája

len so skutočnosťou, že páchateľ si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj

z nedbanlivosti (§ 207 ods. 1 Tr. zák.), alebo úmyselne sa vyhýba (§ 207 ods. 2 Tr. zák.)

plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať, alebo zaopatrovať iného, hoci bol

v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký trestný čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia

slobody uloženého za taký trestný čin prepustený.

Pochybenie krajského súdu (ale aj súdu prvého stupňa) potom spočíva v tom,

že naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu videl až v momente jeho dokončenia

napriek tomuto, že citované zákonné ustanovenie spája jej naplnenie už so skutočnosťou,

že páchateľ sa do dvoch rokov opätovne dopustil rovnakého trestného činu a nie, že ho

v tomto časovom rámci aj dokončí.

Páchateľ sa tohto trestného činu (trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1, 2 Tr. zák.) totiž dopúšťa už tým, že si najmenej po dobu 3 mesiacov v období

2 rokov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného čo aj

z nedbanlivosti.

Pokiaľ tak koná aj nad rámec troch mesiacov už len udržuje tento protiprávny stav,

inak povedané spojito, v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej

činnosti až do jej dokončenia.

Páchaním tejto trestnej činnosti – tohto trestného činu – sa preto rozumie celá doba

jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku

prvého stupňa, čo však už nie je rozhodujúce z hľadiska naplnenia zákonných znakov

uvedených v § 207 ods. 1, resp. ods. 2 vo vzťahu k ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Dokončenie

páchania skutku v uvedenom zmysle je rozhodujúce len pre posúdenie odkedy páchateľ začne

páchať nový skutok.

Na základe uvedeného, ale aj na základe toho, že dôvodnosť uplatneného dovolacieho

dôvodu podľa generálnym prokurátorom Najvyšší súd

Slovenskej republiky bol povinný skúmať aj z hľadiska ustanovenia ,

t.j. z hľadiska či zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Pretože

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uvedené pochybenie konajúcich súdov zásadne

neovplyvnilo postavenie obvineného V. G. (tento bol uznaný za vinného rozhodnutiami

oboch konajúcich súdov podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., t.j. trestným činom

s rovnakou trestnosťou akú zákon spája aj s právnou kvalifikáciou, ktorá v predmetnom

prípade nebola aplikovaná) o dovolaní generálneho prokurátora rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková