Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. F., s. r. o., G., IČO: X.,

zast. advokátom Mgr. M. V., M. proti žalovanému: D. H., S., o zaplatenie

774,41 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 8. septembra 2010, č. k. , jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého

stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu v Revúcej na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Revúcej rozsudkom zo dňa 24. marca 2010, č. k. -128

žalobu zamietol, žalovanému trovy konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

731,63 Sk v prospech Okresného súdu v Revúcej.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenia

sumy 774,41 eur / 23 330 Sk / s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že mal so žalovaným uzavretú

zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej žalovaný konal v mene žalobcu a uzatváral

zmluvy o úvere. Žalovaný podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere na meno S. Č. a dlh z tejto

zmluvy predstavuje 23 330 Sk.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že on sám zmluvu nepodpísal, ani S. Č.,

ale osobne peniaze menovanej odovzdal.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, výsluchom

účastníkov, svedka a zistil, že žalobca dňa 28.decembra 2005 uzavrel so žalovaným Zmluvu

o obchodnom zastúpení, ktorou sa zaviazal pre žalovaného uzatvárať zmluvy o spotrebiteľskom

úvere s tretími osobami. Tento zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou dňa 15. 03. 2007.

2

Svedkyňa p. Č. dňa 1. marca 2007 urobila čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že so

žalovaným nikdy zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuzavrela, ani nedostala finančnú hotovosť.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. januára 2007 vyplýva, že mala byť

uzavretá medzi žalobcom v zastúpení žalovaným, ako obchodným zástupcom a S. Č., na základe

ktorej je mal byť poskytnutý úver 15 000 Sk, pričom menovaná podpisom zmluvy potvrdila

i prevzatie finančnej hotovosti. Úver bol splatný v splátkach

po 615 Sk.

Žalobca uviedol, že zmluvu podpísal žalovaný v mene S. Č., ktorý túto skutočnosť

popieral. Na preverenie tejto skutočnosti súd pribral znalca z odboru písmoznalectvo, ktorý

v posudku č. 75/2009 vrátane doplňujúceho vyjadrenia z 16. novembra 2009 uviedol,

že odporca jednoznačne nie je osobou, ktorá podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zároveň

uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou je sporný podpis podpisom S. Č.

/ z V. stupňovej škály priradený II. stupeň –vysoká pravdepodobnosť /.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ išlo o samotný proces uzatvárania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere so S. Č., tento prebiehal rovnako ako u ostatných klientov.

Ďalej uviedol, že sa mu zdajú byť nelogické tvrdenia svedka, že nechcel žiadny úver a napriek

tomu poskytol všetky potrebné osobné doklady. Ďalej uviedol, že pohľadávku neuznal. Sumu 2

500 Sk zaplatenú na tento úver, nezaplatil on, ale sumu mu pri prevzatí 15 000 Sk zaplatila S. Č.

ako mesačnú splátku zloženú zo 4 týždenných splátok.

Po vykonanom dokazovaní súd vyvodil, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere nepodpísal

žalovaný miesto S. Č., ale ju podpísala s vysokou pravdepodobnosťou S. Č., ktorá podpisom

potvrdila prevzatie sumy 15 000 Sk. Svedectvo S. Č. súd považoval za nevierohodné z dôvodu

výsledku znaleckého dokazovania. Na tomto základe súd neuveril ani jej tvrdeniu, že jej bola

odovzdaná len sume 9 000 Sk.

V priebehu konania žalobca podal návrh na zmenu žaloby podľa súd

s návrhom oboznámil žalovaného a návrh na zmenu na pojednávaní pripustil uznesením,

ktoré účastníkom doručil.

3

Tvrdenie žalobcu, že jeho nárok je daný uznaním záväzku žalovaným, súd vyhodnotil

ako neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku podstatnej náležitosti spočívajúcej v určitosti

uznávaného záväzku.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe vyhovieť tak, že odporca 1/ a odporkyňa 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 774,41 eur s 14,25 % z omeškania ročne od 30. 01. 2008

do zaplatenia.

V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobou si uplatnil právo na náhradu škody

a písomným podaním zo dňa 19.marca 2010 navrhol, aby súd do konania pripustil vstup S. Č. na

strane žalovaného. Súd na jednej strane pripustil zmenu návrhu tak, ako ju žalobca navrhol,

avšak zároveň v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca nenavrhol podľa § 92

ods. 1 pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Uvádza, že z obsahu jeho podania

je nepochybne zrejmé, že žalobca podaním navrhol pristúpenie S. Č. na strane žalovaného.

Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že súd nesprávne dospel k záveru, že vyjadrenie

dlžníka k pohľadávke z 11. 03. 2008, ktorým uznal pohľadávku žalobcu, nie je určitým

záväzkom. V tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa

bez nariadenia pojednávania podľa a napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

Súd zo spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie 774,41 eur

s príslušenstvom z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej zo zmluvy

o obchodnom zastúpení, ktorú vypovedal 15. marca 2007. Žalobca uviedol, že žalovaný sám

podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez vedomia a súhlasu osoby, ktorá bola v zmluve

uvedená ako zmluvná strana. Z dlžnej sumy bolo žalobcovi zaplatené 82,98 eur. Dlžná suma

predstavuje 774,41 eur. Súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého

bolo zistené, že žalovaný zmluvu nepodpísal, ale ju podpísala s vysokou pravdepodobnosťou S.

Č.. Na tomto základe žalobca podal návrh na zmenu žaloby podľa tak, že petit bude

znieť „Odporca 1/ rade a odporkyňa v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

4

navrhovateľovi istinu 774,41 euro spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne

od 30. 01. 2008 do zaplatenia“

Odvolací súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 19. 03. 2010 podľa jeho obsahu

/ § 41 ods. 2 / a z podaného návrhu, ktorým žalobca navrhol zmenu žaloby podľa § 95

ods. 1 vyvodil, že z podania vyplýva, že návrh na pripustenie vstupu žalovaného

do konania podľa nebol podaný, preto súd konal v súlade s návrhom žalobcu,

o ktorom rozhodol a zmenu na pojednávaní pripustil. Súd aj po pripustení zmeny žaloby konal

len so žalovaným a voči nemu aj rozhodol.

V prípade, ak by bol žalobcom návrh podľa podaný, ktorý by bol

neúplný prípadne nezrozumiteľný, súd by postupoval podľa a vyzval žalobcu

na opravu resp. doplnenie návrhu. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca podal len návrh na zmenu

žaloby podľa , teda zmenu petitu bez toho aby menil okruh účastníkov konania.

Nakoľko žalobca nepodal návrh na postup podľa a ani takýto návrh z jeho

písomného podania nevyplýva, nebol daný dôvod pre postup súdu podľa a Súd

prvého stupňa správne rozhodol, keď zmenu žaloby pripustil podľa návrhu žalobcu.

K uznaniu záväzku žalovaným, odvolací súd vyslovil, že uznať možno len existujúci

záväzok a v konaní bolo preukázané, že záväzok voči žalovanému nevznikol.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

potvrdil a o trovách odvolacieho konania nerozhodoval podľa , pretože

žalovaný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 26. 11. 2010

v zákonnej lehote.

Dovolanie odôvodnil porušením ustanovenia , ktoré vidí v tom,

že oba súdy nesprávne posúdili podanie žalobcu zo dňa 19. marca 2010 len ako návrh na zmenu

petitu žaloby podľa ust. , čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Uviedol, že odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa mali prihliadať na obsah a dôvody podania

z 19. marca 2010 a podanie mali nepochybne posúdiť aj ako návrh na vstup S. Č.

do konania na strane žalovaného. Tieto skutočnosti žalobca uviedol už v odvolaní. Na podporu

svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie NS SR R 71/2007 podľa ktorého „Ak žalobca v podaní

5

označí ako účastníkov konania na strane doterajšieho jediného žalovaného ďalšie dva subjekty

a uvedie aj, čoho sa od nich domáha, tak je nepochybné, že jeho vôľa smeruje k tomu, aby tieto

subjekty sa stali účastníkmi konania“.

Ďalej v dovolaní uviedol, že súdy nesprávne vyhodnotili listinný dôkaz „Vyjadrenie

dlžníka k pohľadávke zo dňa 11. 03. 2008“, ktorého podpisom žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu

uznal. Poukázal na to, že vzťah žalobcu a žalovaného 1/ je vzťahom obchodno-právnym,

teda pred podpísaním uznávacieho prejavu mal žalovaný skúmať dôvodnosť takéhoto uznania

a keď záväzok uznal, má sa za to, že na neho prešlo dôkazné bremeno preukázať, že záväzok

v čase podpisu uznania neexistoval.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok odvolacieho i súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal podľa

a bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku

v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ust. až

Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa

jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,

ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom

rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia

odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu

konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané

odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou

6

z vád uvedených v prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa,

ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /.

Prípustnosť dovolania podľa nie je však daná len tvrdením dovolateľa,

ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo.

V predmetnej veci podal žalobca dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia

odvolacieho súdu.

Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa

potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom

v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné podmienky

pre podanie dovolania podľa neboli splnené.

Podľa dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd

je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.

Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ vytýka súdu prvého stupňa i odvolaciemu

súdu, že oba súdy nesprávne právne posúdili jeho podanie zo dňa 19. marca 2010, keď podanie

posúdili podľa , hoci podľa obsahu išlo jednoznačne o návrh na pripustenie ďalšieho

účastníka na strane žalovaného podľa

Vzhľadom na dôvody vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal skúmaním, či došlo

k porušeniu ust.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu priznáva

za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.

7

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu

neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / , /. K porušeniu

garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa dohovoru

mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť

komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde / /.

Dovolací súd po preskúmaní predmetnej veci vyslovil názor, že vyhodnotenie

procesného postupu súdu odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom,

pretože z obsahu podania žalobcu zo dňa 19. marca 2010 jednoznačne vyplýva, že úmyslom

žalobcu bolo pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného / ako žalovaná 2/ S. Č. /.

Dovolací súd prijal názor, že došlo k pochybeniu v procesnom postupe odvolacieho súdu, ale aj

súdu prvého stupňa, ktorý pripustil zmenu návrhu tak, ako žiadal žalobca,

pričom v rozhodnutí sa vôbec nevysporiadal s nárokom voči žalovanej 2/. Z uvedeného vyplýva,

že došlo k porušeniu ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok odvolacieho súdu

ako i rozsudok súdu prvého stupňa podľa , zrušil a vec vrátil Okresnému

súdu v Revúcej na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková