Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)2c5/382805.1567a2.pdf
PDF · 148.03 KB
No categories available
4MCdo/20/2011
Najvyšší súd 4 M Cdo 20/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
republiky, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska
č. 14, proti povinnému P. K., M., pre vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39 Er 6083/2006, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 29. apríla 2011 sp. zn. 18 CoE 381/2010 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
z 18. decembra 2009 č.k. 39 Er 6083/06-15 rozhodol
t a k t o :
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením zo 16. júla 2008 č.k. 39 Er 6083/2006-10
exekúciu podľa § 57 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zastavil s tým, ţe o trovách súdneho exekútora rozhodne osobitným uznesením.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 18. decembra 2009 č.k. 39 Er 6083/2006-15,
Ex 11214/2006 rozhodol tak, ţe oprávnenému uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy za výkon exekučnej činnosti 97,65 Eur do troch dní od právoplatnosti. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môţe uloţiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávneného uznesením z 29. apríla 2011
sp. zn. 18 CoE 381/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie
potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch uviedol, ţe
exekúcia bola zastavená z dôvodu, ţe právo oprávneného vyplývajúce z rozhodnutia
o priestupku bolo prekludované. Mal za to, ţe súdnemu exekútorovi vzniklo pri výkone
exekučnej činnosti právo na úhradu účelne vynaloţených trov exekúcie. Povinný bol v konaní
úspešný, pretoţe konanie bolo zastavené a k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením
povinného, ale márnym uplynutím času ako objektívnej kategórie. Preto odvolaním napadnuté
uznesenie potvrdil.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej mimoriadnym
dovolaním napadol vyššie označené uznesenia okresného a krajského súdu. Navrhol obe
rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa
jeho názoru bol porušený zákon, keď sa súdy dôsledne neriadili ustanoveniami § 1, § 2, § 3,
§ 251 ods. 4 O.s.p., § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku. Ako dovolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.) oboma súdmi. Uviedol, ţe návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred
uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty), preto neboli splnené podmienky pre uloţenie
povinnosti oprávnenej na úhradu trov exekúcie. Oprávnená nemohla postup súdu ani súdneho
exekútora ovplyvniť. Okrem toho, súd bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej povinnosti,
ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Podľa názoru dovolateľa,
ak nie sú splnené zákonné podmienky stanovené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku
a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, trovy exekučného konania uhrádza
povinný na základe ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene
oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné.
Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v kaţdej veci
posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené, pritom je viazaný
dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom
stupni, odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov
podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon
vyţaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným
rozhodnutím súdu, druhou poţiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými
právnymi prostriedkami. pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom
dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému
prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu súdu
vydaného vo forme uznesenia. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkovi konania (§ 168 ods. 2
O.s.p., § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na
podanie odvolania a v prípade, ţe odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne
doručenie uznesenia účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo
nadobudnúť právoplatnosť.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znova v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občana Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 253/1998 Z.z.“), určuje mechanizmus a podmienky
prihlasovania a odhlasovania občanov na trvalý a prechodný pobyt. Citovaný zákon
v ustanovení § 5 upravuje, kedy na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy
a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov adresa sídla obecného úradu
príslušnej obce je adresou občana. Je tomu vtedy, keď občan, ktorému bol trvalý pobyt
zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d/ aţ g/ a ktorý sa nemôţe prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3
alebo 4, sa môţe prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni (obce – § 2) v mieste, kde sa zdrţiava.
V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a/ cit. zákona, ak ho
nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b/ cit. zákona a ako miesto trvalého pobytu sa uvedenie
iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takéhoto občana na účely
doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely
zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä
oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, ţe mu bola alebo ţe mu má byť
doručená písomnosť.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 253/1998 Z.z. ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa
odseku 1 písm. d/ aţ g/ je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol
občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi
vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa
uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe v prípade keď dôjde k zrušeniu trvalého pobytu
(pri splnení zákonom predvídaných skutočností - § 7 ods. 1) stáva sa miestom pobytu občana
obec, na území ktorej bol občanovi pobyt zrušený. Ohlasovňa má povinnosť takémuto
občanovi len oznámiť (formou vyvesenia na úradnej tabuli obce), ţe trvalý pobyt mu bol
zrušený.
Z obsahu spisu nie je zrejmé, z akých právnych skutočností súd prvého stupňa pri
stanovení miesta pobytu povinného vychádzal a v nadväznosti na to, či zvolený spôsob
doručovania písomnosti povinnému môţe vyvolať fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Dovolací súd poznamenáva, ţe bez ohľadu na to, či ide o miesto pobytu podľa § 5
alebo § 7 zák. č. 253/1998 Z.z. nemoţno vyvesenie oznamu na úradnej tabuli obce povaţovať
za doručenie písomností (a to ani v prípade pobytu podľa § 5), keďţe týmto spôsobom sa
občanovi len oznamuje, ţe mu bola alebo má byť doručená písomnosť a nie, ţe márnym
uplynutím lehoty vyvesenia (čo zo zákona ani nevyplýva), dôjde k jej doručeniu. Aj v prípade
takéhoto občana (pri doručovaní písomností podľa § 47 O.s.p.), platí, ţe sa adresát
písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, musí v čase doručovania v mieste
doručenia zdrţiavať. Súd prvého stupňa uvedené neskúmal, ale zásielku povaţoval za
doručenú zvesením oznámenia.
Z oznámenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky (č.l. 32 spisu) vyplýva, ţe
povinný je hlásený ako „bezdomovec“ v M.. Ak občan stratí z nejakého dôvodu svoje trvalé
bydlisko ešte neznamená „ţe ţije na ulici“ a ţe práve v tej obci, kde mal hlásené posledné
trvalé bydlisko. Trvalé bydlisko (v preskúmavanom prípade na adrese obce) pre účely
doručovania, ako uţ bolo vyššie uvedené, je právne významné len vtedy, ak sa tam občan
zdrţuje v čase doručovania.
Povinnosťou súdu bolo preto zisťovať (cestou obecného úradu, polície, sociálnej či
zdravotnej poisťovne, rodinných príslušníkov a pod.) adresu bydliska povinného a aţ potom
ustáliť, či sa na adrese doručenia písomností zdrţoval v obci, resp. kde sa zdrţuje. Keď tak
neurobil, nedošlo k účinnému doručeniu súdneho rozhodnutia a tak ho nemoţno povaţovať za
právoplatné.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a z toho dôvodu ho odmietol (§ 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe v súvislosti s dovolacím konaním mu ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková