Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. K.P.N., 2/ J.

N.K.P.N., 3/ M. N.K.P.N., zastúpených JUDr. J. F.F., proti ţalovanej J. K.P.J., zastúpenej

JUDr. D. D.D., o odstránenie oplotenia, o uložení povinnosti trpieť právo prechodu

a o protinávrhu žalovanej na zrušenie vecného bremena, vedenej na Okresnom súde

Ţilina pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v Ţilne z 28. októbra 2009 č.k. 17 C

81/2007-187 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 16. februára 2010 sp. zn. 5 Co

20/2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ţilina

z 28. októbra 2009 č.k. -187 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline

zo 16. februára 2010 sp. zn. vo výrokoch o náhrade trov konania a v zrušenom

rozsahu vec vracia Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 28. októbra 2009 č.k. -187 uloţil

ţalovanej povinnosť odstrániť oplotenie pozostávajúce z pletiva, stĺpikov a dvoch brán,

nachádzajúce sa na pozemku parcela č. CKN 64-zastavané plochy a nádvoria o výmere

2

768 m, kat. územie K. P. v miestach tak ako sú zakreslené na kópii geometrického

plánu Ing. M. K. v konaní zo dňa 4.6.1990 overený Krajskou správou geodézie

a kartografie, stredisko geodézie Ţilina, nachádzajúceho sa na spojnici bodov B a B‘

a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh ţalobcov 1/ aţ 3/, ktorým sa

domáhali, aby ţalovaná bola povinná trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým

2

vozidlom po pozemku parcela č. CKN 64-zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m

2

v kat. území K. P. po priestore vyznačenom na geometrickom pláne M. K., overenom dňa

4.6.1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ţilina v prospech

ţalobcu 3/ M. N.N., zamietol. Protinávrh ţalovanej, ktorým sa domáhala zrušenia povinnosti

vlastníka KNC parcely 64 strpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po

pozemku parcela KNC č. 64 v priestoroch vyznačenom na geometrickom pláne č. 8 C

488/1989 v prospech J. N., ktoré je zapísané na LV ako ťarcha na LV 191 katastrálne územie

K. P., zamietol. Ţalovanú zaviazal nahradiť ţalobcom 1/ aţ 3/ spoločne a nerozdielne trovy

konania v sume 1 187,31 € na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením ,

keď mal za to, ţe pri spojených veciach plne úspešnými účastníkmi boli ţalovaní 1/ aţ 3/,

ktorým priznal dôvodne vynaloţené trovy konania, vychádzajúc z vyhlášky č.

Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo 16. februára 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku,

v ktorom nezistil ţiadne pochybenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania

vychádzal z , v spojení s s tým, ţe ţiaden

z účastníkov nemal úspech, pokiaľ išlo o rozsah odvolania.

Na základe podnetu ţalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie proti rozsudku prvostupňového i odvolacieho súdu v časti výroku

o náhrade trov konania. Navrhol rozsudky v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Poukázal na to, ţe rozhodnutie súdu

o náhrade trov konania musí byť, vzhľadom na zákonom predpokladané varianty jeho

priznania, riadne odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, prečo súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absencia odôvodnenia výroku o trovách

konania má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ustanovenie

za určujúci faktor pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania povaţuje mieru úspechu

vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, prečo súd dospel

k záveru, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ mali plný úspech vo veci, keď k takémuto záveru nie je

moţné dospieť na základe porovnania výsledku konania a návrhom uplatnených nárokov, ako

sa súd vysporiadal s čiastočným úspechom ţalovanej v konaní, resp. s jej neúspechom

vo vzťahu k uplatnenému protinávrhu. Napriek odvolaniu ţalovanej proti rozsudku súdu

3

prvého stupňa smerujúcemu i do časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania,

odvolací súd sa nevysporiadal s absenciou riadneho odôvodnenia výroku o náhrade trov

konania a ani jeho vecnou správnosťou.

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky v súlade s zamietnuť. Uviedli, ţe

v konaní nebol úspešný len ţalobca 3/, ktorý si však náhradu trov neuplatnil, a preto súdy

správne vychádzali z plného úspechu ţalobcov 1/, 2/ v konaní.

Ţalovaná sa vo svojom vyjadrení stotoţnila s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom

dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníčky konania (

a 2 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne

4

v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

(tzv. vady zakladajúce zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z vád uvedených v aţ e/ a

nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná

a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací súd so zreteľom na obsah

mimoriadneho dovolania a tieţ zákonnú povinnosť vyplývajúcu z

v spojení s druhá veta osobitne skúmal, či účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom ( ).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, ţe konanie v danej veci má byť

postihnuté vadou, ktorá mala spočívať v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých súdy

zaloţili rozhodnutie o náhrade trov konania. Predovšetkým neuviedol, akú mieru úspešnosti

vo veci samej dosiahli účastníci konania, či a ako bola zhodnotená účelnosť nimi uplatnených

nákladov.

K vyššie uvedenej námietke povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť :

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

5

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Právo účastníka

súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V súlade s musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí

vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery

súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom ustálení veci podá

zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu

vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je

poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej

súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich

nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla

musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom

6

ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady

trov konania podľa (porovnaj napr. ).

Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového

konania, táto znamená, ţe účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu

všetkých účelne vynaloţených trov konania; táto je obmedzená na náhradu všetkých trov

vynaloţených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí

od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ). Účastníkovi, ktorý mal

vo veci prevaţný úspech, súd prizná pomernú časť nákladov konania, t.j. pomerné trovy

konania, proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevaţný neúspech ( ). Ak je

úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký (resp. takmer rovnaký), súd rozhodne, ţe ţiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo ( ).

V prípade ak má byť náhrada trov konania rozdelená ( ), je potrebné

určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)

odpočítať jeho neúspech (t.j. určiť mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť nákladov, ktoré vynaloţil pri

účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.

V predmetnej veci prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142

ods. 1 tak, ţe priznal, podľa jeho názoru, plne úspešným ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu

trov konania. Tento jeho záver, ktorý dostatočne neodôvodnil, je naviac v rozpore, ako

správne uviedol mimoriadny dovolateľ, so znením výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako

i jeho odôvodnením, keď návrh ţalobcov (tak znie výrok, a nie návrh ţalobcu 3/, na čo

poukazovali ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu), ktorým sa

domáhali, aby ţalovaná bola povinná trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým

2

vozidlom po pozemku parcela č. CKN 64-zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m

v kat. území K. P. po priestore vyznačenom na geometrickom pláne M. K., overenom dňa

4.6.1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ţilina, zamietol.

7

Z uvedeného je zrejmá čiastočná miera procesného úspechu i ţalovanej vo vzťahu

k náhrade trov konania, na ktorý však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania neprihliadol a tento svoj záver ani neodôvodnil.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania je nielen ţe

nepreskúmateľný, ale i protirečivý. Odvolací súd, ktorý sa v odôvodnení svojho rozsudku

vôbec nezaoberal odvolaním napadnutým výrokom o trovách prvostupňového konania,

uviedol vo výroku svojho rozsudku, ţe : „Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva“, ktorý výrok odôvodnil iba tým, ţe : „Pri rozhodovaní o náhrade trov

odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 v spojení s ust.

, ods. 1 s tým, ţe ţiaden z účastníkov nemal úspech, pokiaľ ide o rozsah

odvolania“. Ustanovenie v spojení s je však koncipované ako

nárok na plnú náhradu trov konania, priznanú tomu z účastníkov, ktorý mal plný úspech

vo veci, nie opačne. Pokiaľ chcel vyjadriť odvolací súd pomer (ne)úspechu v odvolacom

konaní, výrok rozsudku o trovách konania mal znieť „ţiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov odvolacieho konania právo“ (súladne s ). Odvolací súd rozhodnutie

o náhrade trov odvolacieho konania musí vţdy odôvodniť, a to i v prípade, ak pri odôvodnení

rozhodnutia vo veci postupuje podľa

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie napadnutých

rozsudkov prvostupňového i odvolacieho súdu vo výrokoch o náhrade trov konania,

nezodpovedá v plnom rozsahu poţiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych

rozhodnutí. Za dôvodnú preto moţno v tejto súvislosti povaţovať námietku v mimoriadnom

dovolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Právo

účastníka na to, aby mu súd riadne odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným

a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania. Postupom prvostupňového

i odvolacieho súdu nebolo toto právo ţalovanej zachované.

So zreteľom na uvedenú vadu, ktorou súdy odňali moţnosť konať pred súdom

účastníkovi konania v zmysle je mimoriadne dovolanie opodstatnené,

lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok

prvostupňového i odvolacieho súdu zrušil vo výrokoch o náhrade trov konania a vec

8

v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie (

v spojení s ).

S prihliadnutím na dôvod (tzv. zmätočnosti), pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudky

v napadnutej časti, nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky v mimoriadnom dovolaní, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ods. l písm. b/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania

o mimoriadnom dovolaní ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová