Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d92/383408.006b82.pdf
PDF · 147.46 KB
No categories available
2MObdo/1/2011
Najvyšší súd 2M Obdo 1/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Beaty Miničovej a členov senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Petra Dukesa, v právnej
veci ţalobcu: S. K., a. s., C., IČO: X., proti ţalovanému: JUDr. A. J., správca konkurznej
podstaty F. I., a. s., v konkurze, V. (pôvodne A., a.s., S.), IČO: X., v konaní o zaplatenie
660 946,67 Eur s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 17. júna 2010 č. k.
13 Cob 31/2010-568, a Okresného súdu v Čadci č. k. 4 Cb 41/2007-454, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 30. júna 2009 č. k. 4 Cb 41/2007-454 súd
vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 660 946,67 Eur s 9%
úrokom z omeškania zo sumy 407 090,22 Eur od 01. 04. 2009 do 07. 04. 2009, zo sumy
424 052,31 Eur od 08. 04. 2009 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach
15 000,-- Eur vţdy, do 15. dňa v mesiaci vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo
i len jednej splátky.
22M Obdo 1/2011
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pripustil zmenu návrhu tak, ţe predmetom
sporu bol nárok ţalobcu na zaplatenie úveru vo výške 424 052,31 Eur, úroku ku dňu
31. 03. 2009 vo výške 236 894,36 Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
407 090,22 Eur od 01. 04. 2009 do 07. 04. 2009 a zo sumy 424 052,31 Eur od 08. 04. 2009
do zaplatenia. Ďalej uviedol, ţe úverová zmluva zo strany odvolacieho súdu
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, bola vyhodnotená len ako jedna z listín pri
hodnotení dôkazov a skutočnosť, ţe absentuje ako listinný dôkaz, ešte nepreukazuje, ţe
nevznikol a nebol naplnený úverový vzťah. Existenciu úverového vzťahu mal odvolací súd,
ktorý zrušil predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, preukázanú
i správaním sa ţalovaného, ktorý záväzok čiastočne plnil. Preto v ďalšom súd prvého stupňa
vychádzal z existencie aktívnej legitimácie ţalobcu a pasívnej legitimácie ţalovaného
a osvedčenia právneho základu uplatneného nároku. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, ţe
v danej veci išlo o vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti, teda o vzťah
obchodno-právny, a k momentu vzniku úverovej zmluvy (aj keď v konaní nebola
k dispozícii), bolo potrebné na tento vzťah aplikovať ustanovenie Hospodárskeho zákonníka -
§ 382a Hospodárskeho zákonníka. Súd prvého stupňa konštatoval existenciu základu
pohľadávky v zmysle usmernenia odvolacieho súdu a platnosť uznávacích prejavov
pohľadávky ţalovaným, keď podľa Hospodárskeho zákonníka § 131b je premlčacia lehota 10
rokov od uznania, návrh bol podaný dňa 22. 01. 2007 a súd prvého stupňa vychádzal
z osvedčenia o uznaní záväzku zo dňa 10. 09. 1999.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení
s § 151 O. s. p., a priznal ţalobcovi náhradu trov cestovného, ktoré náklady si účastník
uplatnil a nepriznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku z dôvodu jeho neuplatnenia
a nevyčíslenia.
Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací rozsudkom
zo dňa 17. júna 2010 č. k. 13 Cob 31/2010-568 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
potvrdil. Vo výroku o trovách konania a povinnosti doplatiť súdny poplatok rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa plne stotoţnil
s právnym záverom súdu prvého stupňa. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia
k odvolacím dôvodom ţalovaného odvolací súd uviedol, ţe k otázke aktívnej legitimácie
ţalobcu boli významné listinné dôkazy, predloţené ţalobcom a jeho postavenie ustálené, a to
32M Obdo 1/2011
ţiadosť o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 21. 02. 1991, potvrdenie o prevzatí
pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 6. augusta 1991, potvrdenie o prevzatí pohľadávok
z úveru na TOZ zo dňa 16. 08. 1991, zakladateľská listina Fondu národného majetku
Slovenskej republiky na spoločnosť A., a. s., pri zvýraznení čl. II. bod 3 zo dňa
06. 04. 1992, zmluva o postúpení pohľadávky medzi K. B., s. p. ú, P. a K. B., š. p. ú, B.,
zo dňa 08. 02. 1993, príloha, ţiadosť o úpravu splátkového reţimu úveru na trvale sa
obracajúce zásoby zo dňa 07. 12. 1998 spoločnosti A., akciová spoločnosť, zmluva
o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ č. 35/1999/2, uzavretá medzi K. B.,
B., Š. peňaţný ústav, C. a A., a. s. na základe ţiadosti klienta zo dňa 01. 06. 1999, notárska
zápisnica N 1043/1999 Nz 1027/1999, osvedčenie o uznaní dlhu a o vyhlásení povinnej osoby
podľa § 41 zák. č 233/1995 Z. z., ktorým povinný A., a. s., poţiadal o spísanie osvedčenia
o uznaní dlhu a o vyhlásení povinnej osoby podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z. z. v celkovej
výške 22 351 428,60 Sk, ktorý dlh vyplýva zo zmluvy o reštrukturalizácii splátkového
kalendára úveru na TOZ č. 35/1999/2 zo dňa 10. 09. 1999, uzavretej medzi K. B. B., Š.
peňaţný ústav, a A., a. s. zo dňa 10. 09. 1999, dodatok č. 1 k Zmluve o reštrukturalizácii
splátkového kalendára úveru na TOZ, uzavretý 25. 07. 2001, notárska zápisnica N 662/2001,
Nz 650/2001 zo dňa 25. 07. 2001 o vyhlásení povinných osôb, dodatok č. 2 k zmluve
o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ č. 35/1999/2 zo dňa 11. 08. 2003,
dodatok č. 3 k zmluve o reštrukturalizácii splátkového kalendáru úveru na TOZ č. 35/1999/2
zo dňa 30. 09. 2003, dodatok č. 3 zo dňa 24. 10. 2003, k zmluve o reštrukturalizácii
splátkového kalendára úveru na TOZ č. 35/1999/2, výzva k úhrade dlţných súm zo dňa
07. 08. 2006, špecifikácia ţalovanej sumy, privatizačný projekt A., š. p., Č., reg. č. 90,
protokol odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku, uzatvorený medzi A., š. p.,
Č. a FNM SR, protokol o prevzatí veci, zahrnutých do privatizovaného majetku, uzatvorený
medzi Fondom národného majetku SR a A., a. s., Č. zo dňa 01. 05. 1992 a súpis príloh
protokolu o odovzdaní vecí, osobitne súpis úverových zmlúv k 30. 04. 1992 s tým, ţe
v súhrne prejavu vôle pôvodného dlţníka, ako aj súčasného dlţníka, boli takej intenzity a mali
takú výpovednú hodnotu, ţe len samotná úverová zmluva sa dostala do pozície ďalšieho
listinného dôkazu, resp. jedného z viacerých označených pred okresným súdom, predloţených
a vykonaných. Ďalej konštatoval, ţe existenciu úverového vzťahu potvrdili a preukázali
listinné dôkazy predloţené zo strany ţalobcu a ţalovaného a potvrdilo i správanie sa
ţalovaného, ktorý podľa úverového vzťahu záväzok čiastočne plnil (podľa špecifikácie
na č. l. 49-54 spisu). Osvedčenie právneho základu uplatneného nároku vyplýva najmä
42M Obdo 1/2011
z listinného dôkazu ţiadosti o prevzatie pohľadávky s úverom na TOZ (č. l. 6), súhlasu
obsiahnutom v liste zo dňa 16. 08. 1991 (č. l. 9), ţiadosti ţalovaného zo dňa 07. 12. 1998 (č. l.
27) a v konečnom dôsledku aj z úkonov uznania nároku ţalovaným, a z listín o právnom
nástupníctve ţalovaného podľa listinného dôkazu (č. l. 10, 11 a nasl. spisu), ako aj
zakladateľskej listiny.
Poukázal na to, ţe v ďalšom konaní po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu ţalobca
doloţil ďalšie listinné dôkazy, a to oznámenia o zostatku pohľadávky písomne odsúhlasené
ţalovaným ku dňu 31. 12. 1992, 31. 12. 1995, 31. 12. 1996, 31. 12. 1997, 31. 12. 2000,
31. 12. 2002, 31. 12. 2003, a 31. 12. 2006 (č. l. 252 – 262 spisu), výpisy z beţného účtu
ţalovaného vedeného vo V. Ú. B., pobočka Č. č. ú. 19006-322 zo dňa 29. 01. 1992,
25. 06. 1992, 05. 12. 1991, 05. 03. 1992, 02. 06. 1992, 25. 09. 1992,
23. 09. 1991, 23. 09. 1992, 22. 09. 1992, (č. l. 263 – 267 spisu), ţiadosť o poskytnutie úveru
zo dňa 15. 01. 1990, ako aj doloţenú úverovú zmluvu č. 2 zo dňa 22. 01. 1990, predmetom
ktorej bol úver na trvale sa obracajúce zásoby, Zakladací listinu státního podniku A., š. p.,
zo dňa 26. 09. 1990 (č. l. 230 spisu), platby ţalovaného S. K., a. s., za obdobie 1999 aţ 2003
v tabuľkovom prehľade spolu s výpismi z účtu (č. l. 325 – 396 spisu), vo vzťahu ku ktorým
zotrval odvolací súd na vyslovenom závere, ţe nárok ţalobcu nemoţno posudzovať len
na základe nepredloţenia úverovej zmluvy, ale treba vyhodnocovať sumár všetkých
predloţených listinných dôkazov k preukázaniu aktívnej a pasívnej legitimácie, oprávnenosti
nároku ţalobcu, a to pri zachovaní komplexného vyhodnotenia celého vzťahu medzi
ţalobcom a ţalovaným. Z doloţených listinných dôkazov bolo preukázané poskytnutie úveru,
ako aj skutočnosť platného a účinného postúpenia pohľadávky z K. B., s. p. ú., P., na K. B., š.
p. ú., B., a to zmluvou z 08. 02. 1993, v zmysle ktorej dňom 01. 01. 1993, prevzala záväzky
K. B. s. p. ú., P., K. B., B., pretoţe po rozpade ČSFR a vzniku K. B., š. p. ú., B., boli úvery
na TOZ prevedené na základe o delení majetku ČSFR postupne na tento subjekt právneho
predchodcu ţalobcu.
Ďalej k námietke odvolateľa uviedol, ţe ţiadne z ustanovení Hospodárskeho
zákonníka, ktoré upravovali úverovú zmluvu, ničím neobmedzovali účel, na ktorý bolo moţné
úver poskytnúť. Jediným ustanovením, ktoré sa dotýka účelu, je druhá veta § 382a ods. 2,
podľa ktorej sa organizácia zaväzovala pouţiť poskytnutý úver na dohodnutý účel. Právna
úprava ani nepredpisovala, akým spôsobom (ako široko) má byť účel vyjadrený. Ţiadne
52M Obdo 1/2011
zákonné ustanovenie nebránilo tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu
z predchádzajúceho úveru. Pokiaľ bol vymedzený účel úveru ako úver na zásoby, pričom
bliţšie nie je vymedzené, o aké zásoby má ísť, tomuto slovnému vyjadreniu zodpovedajú
akékoľvek zásoby, teda i trvalé sa obracajúce zásoby. Práve úmysel účastníkov zmluvy (§ 20
ods. 2 Hospodárskeho zákonníka) pouţiť slovné spojenie v takomto význame je zrejmý
z vyššie uvedených listinných dôkazov, čo potvrdzuje i ţiadosť o prevzatie pohľadávky
z úverov na TOZ (č. l. 6). Z výrazu poskytnúť organizácii nie je moţné vyvodiť, ţe pre
naplnenie úverového vzťahu sa vyţaduje priame plnenie dlţníkovi v hotovosti alebo
bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňaţnom ústave.
Vo vzťahu k námietkam premlčania ţalovaného poukázal odvolací súd na listinu na č.
l. 6 spisu vo väzbe na Zmluvu o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ,
uzavretý 25. 07. 2001, predloţené notárske zápisnice, ako i platby vykonané ţalovaným
v zmysle doloţených výpisov z účtu a stotoţnil sa so záverom okresného súdu o nepremlčaní
nároku ţalobcu.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 10. januára 2011
na podnet účastníka konania podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
v časti výroku, ktorým uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 660 946,67 Eur
a odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhol uvedené
súdne rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Čadci na ďalšie
konanie, a to z dôvodu odňatia moţnosti ţalovanému konať pred súdom v zmysle ust. § 243f
ods. 1 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. a súčasne z dôvodu nesprávne právne
posúdenej veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa
v skoršom (zrušenom rozsudku) vyhodnotil dôkazy a zistil skutkový stav tak, ţe úver
poskytnutý nebol. Odvolací súd uznesením z 10. februára 2009 č. k. 13 Cob 140/2008–342
vyhodnotil skutkový stav odlišne, mal za to, ţe úver poskytnutý bol. Odvolací súd tu porušil
zásadu viazanosti skutkovým stavom, pretoţe bez nariadenia pojednávania, bez zopakovania
dôkazov a bez toho, aby dal účastníkom moţnosť ústne sa vyjadriť k opätovne vykonaným
dôkazom bezprostredne po ich vykonaní, sám vyhodnotil (prehodnotil) dôkazy vykonané
súdom prvého stupňa. Nezákonnosť tohto zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nemôţe
byť dôvodom mimoriadneho dovolania. Dôvodom mimoriadneho dovolania však môţe byť
postup súdu prvého stupňa, ktorý sa po vrátení veci na ďalšie konanie riadil právnym
62M Obdo 1/2011
názorom odvolacieho súdu a prevzal jeho skutkové závery, hoci tieto skutkové závery prijal
odvolací súd spôsobom, ktorým ţalovanému odňal moţnosť konať pred súdom.
Ďalej v mimoriadnom dovolaní uviedol, ţe súdy odňali moţnosť ţalovanému konať
pred súdom, keď skutkovo a právne nevyhodnotili obranu ţalovaného proti uplatnenému
nároku, spočívajúcu v tom, ţe bývalý štátny podnik nezákonným spôsobom preúčtoval svoje
aktíva na pasívnu poloţku – záväzok z úveru voči Š. B. Č.. Súdy nevyhodnotili, či toto
skutkové tvrdenie je pravdivé (či nastalo alebo nenastalo), ani neuviedli, či právnym
následkom takejto tvrdenej skutočnosti je alebo nie je vznik úverového vzťahu, ktorý bol
predmetom ţaloby.
Mimoriadnym dovolaním bola napadnutá aj vecná správnosť rozhodnutí súdov, keď
v zmysle obsahu dovolania súdy na skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu.
Otázku premlčania ţalovaného nároku posúdili súdy podľa ustanovení Hospodárskeho
zákonníka, majúc za to, ţe od uznania záväzku plynie desaťročná premlčacia lehota. Správne
mali súdy v tejto otázke aplikovať ustanovenie § 407 ods. 1 Obch. zák. a ustáliť, ţe
od uznania záväzku plynie štvorročná premlčacia lehota. úverový vzťah vznikol
za účinnosti Hospodárskeho zákonníka a aj po účinnosti Obchodného zákonníka sa spravoval
ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka (§ 763 ods. 1 Obch. zák.). Zmluvné strany však
uzavreli 10. septembra 1999 dvojstranný právny úkon (zmluvu o reštrukturalizácii
splátkového kalendára úveru na TOZ číslo 35/1999/2), ktorého obsahom je kumulatívna
novácia pôvodného záväzku (dohoda o plnení splatného dlhu v splátkach) a dohoda
o aplikácii Obchodného zákonníka. Ak sa zmluvné strany dohodli na novácii zmluvného
vzťahu s tým, ţe dlh bude zaplatený v splátkach a ţe táto dohoda sa spravuje Obchodným
zákonníkom, potom premlčanie jednotlivých dohodnutých splátok sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka, hoci k vzniku záväzku, ktorý bol predmetom novácie, došlo ešte
za účinnosti Hospodárskeho zákonníka.
Poukázal ďalej na to, ţe v súdnom spise sa nachádzajú 2 zmluvy, ktorými mal byť
podľa záveru odvolacieho súdu „splatený predchádzajúci úver“, a to úverová zmluva č. 1/91
z 2. januára 1991 (číslo listu 158) a úverová zmluva č. 2/91 z 2. januára 1991 (číslo listu 164).
Z označených úverových zmlúv vyplýva, ţe medzi právnymi predchodcami účastníkov
existovali v roku 1991 dva samostatné úverové vzťahy, teda úver číslo 1/91 a číslo 2/91.
72M Obdo 1/2011
Z odôvodnenia rozsudkov však nie je zrejmé, ktorý z uvedených úverov 1/91 a 2/91 (alebo či
oba tieto úvery) sú nováciou pôvodného úveru poskytnutého ešte pred rokom 1989.
V osvedčení, spísanom formou notárskej zápisnice z 10. septembra 1999 (ktoré súdy
povaţovali za uznanie záväzku), sa konštatuje, ţe dlţník uznáva záväzok, ktorý vyplýva
zo „zmluvy o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ číslo 35/1999/2
z 10. septembra 1999“. V článku I. a II. označenej zmluvy sa uvádza (číslo listu 29), ţe
„dlţník uznáva čo do dôvodu a výšky pohľadávku z úverového vzťahu, vzniknutého podľa
článku I.“, teda „zo vzťahu, ktorý vznikol medzi bankou a klientom z úveru na trvalo
obracajúce sa zásoby poskytnutého podľa Hospodárskeho zákonníka“. Z citovaného slovného
vyjadrenia nie je zrejmé, či sa uznáva záväzok z úveru z pred roku 1989, alebo záväzok
z úveru z roku 1991, ktorý nahradil skorší úverový vzťah. Uznanie záväzku preto nie je
moţné s istotou priradiť k niektorému z viacerých zväzkov, ktoré medzi stranami existovali či
uţ v rovnakom čase (rok 1991), alebo v rozličnom čase (kaţdý rok nová úverová zmluva).
Uznanie záväzku je preto neplatné pre neurčitosť v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.
Uznanie záväzku v danom prípade, je neplatné per se, bez ohľadu na hore uvedený skutkový
stav uţ preto, ţe v uznaní absentuje vymedzenie právneho dôvodu uznávaného záväzku.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora zamietnuť a uviedol, ţe generálny prokurátor podal mimoriadneho dovolanie
napriek neexistencii dôvodov na jeho podanie, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení §-u
243f ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vyjadrení ďalej uviedol, ţe pokiaľ by aj došlo
na strane ţalovaného k pochybeniu pri akejkoľvek účtovnej operácii, uvedené nemá ţiaden
vplyv na ďalšiu existenciu záväzku ţalovaného voči ţalobcovi, a teda následkom tohto
pochybenia nemôţe byť vznik ani zánik úverového vzťahu, ktorý je predmetom tejto ţaloby.
Poukázal na kogentné ustanovenie § 763 ods. 1 Obch. zák., a preto právne vzťahy, ktoré
vznikli z hospodárskych zmlúv, sa spravujú doterajšími právnymi predpismi, v danom prípade
Hospodárskym zákonníkom. Platí to aj pre uznanie záväzku, pretoţe uznaním nevzniká nový
právny vzťah, len sa modifikuje uţ existujúci a plynutie novej premlčacej lehoty sa posudzuje
rovnako podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Taktieţ poukázal na súdnu prax
v otázke posudzovania určitosti uznávacieho prejavu, v zmysle ktorej je podmienka určitosti
splnená aj v prípade, ak v listine obsahujúcej uznanie záväzku nie je výslovne uvedený dôvod
uznania, ale je jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní záväzku
výslovný odkaz. Ďalej uviedol, ţe z úverovej zmluvy č. 1/91 a č. 2/91 vyplýva, ţe obidve tieto
82M Obdo 1/2011
zmluvy nahradili pôvodnú úverovú zmluvu. V čl. I zmluvy č. 1/91 je vymedzený účel úveru
ako úver na zásoby a v čl. I. zmluvy č. 2/91 je účel úveru vymedzený ako úver na obeţné
prostriedky, pričom vyjadreniu zásoby zodpovedali akékoľvek zásoby, teda i trvale sa
obracajúce zásoby a akékoľvek obeţné prostriedky (úver na obeţné prostriedky bol
poskytovaný najmä na trvalo nevyhnutné zásoby). Uzatvorením úverovej zmluvy č. 1/91
zo dňa 02. 01. 1991 a úverovej zmluvy č. 2/91 zo dňa 02. 01. 1991 sa nezmenil charakter
účelu úveru, nakoľko ním boli aj naďalej kryté trvalo obracajúce sa zásoby, došlo len
k pretransformovaniu starého úveru, čo znamená, ţe úver na TOZ existoval i naďalej. Podľa
názoru ţalobcu samotná ţiadosť o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 21. 02. 1991,
ktorú ţalobca predloţil ako dôkaz, spĺňa náleţitosti uznania dlhu. Účinný uznávací prejav má
za následok plynutie novej premlčacej lehoty, ktorá sa pri hospodárskych záväzkov, ktoré
vznikli podľa Hospodárskeho zákonníka, spravuje jeho ustanoveniami. Nová desaťročná
premlčacia lehota začala plynúť odo dňa lehoty na plnenie (30. 06. 1999) uvedenej v ţiadosti
zo dňa 22. 02. 1991 a táto by uplynula 30. 06. 2009. Ţalobca si svoj nárok voči ţalovanému
uplatnil cestou súdu návrhom zo dňa 22. 01. 2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal
mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 242 O. s. p.
a zistil, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.
Predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na zaplatenie 660 946,67 Eur
s príslušenstvom titulom zaplatenia zostatku poskytnutého úveru podľa zmluvy
o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ zo dňa 10. 09. 1999 č. 35/1999/2.
Podľa ust. § 213 ods. 1, 3 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací
súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Ako predbeţnú otázku riešil súd prvého stupňa otázku vzniku pôvodného vzniku
primárneho právneho vzťahu pôvodných účastníkov (V., pobočka Č. a A. Š. podnik Č., resp.
T. K., kombinátny podnik Č., Č.), vzniku úverového vzťahu na trvale sa obracajúce zásoby
(ďalej TOZ). Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 25. 10. 2001,
92M Obdo 1/2011
a to výsluchu prítomného štatutárneho zástupcu a oboznámením listinných dokladov,
uvedených v zápisnici z pojednávania a zisteného skutkového stavu zistil, ţe z dôkazov
predloţených súdu prvého stupňa, tieto „nevyhodnotil ako dôkazy o existencii a platnosti
primárneho úverového vzťahu“. Odvolací súd, ktorý rozhodoval vo veci po odvolaní sa
ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, po zistení, ţe súd prvého stupňa riadne vykonal
dokazovanie a v časti aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov riadne zistil skutkový stav,
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe
skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, tento nesprávne posúdil, keď dospel
k záveru, ţe nevznikol primárny úverový vzťah medzi predchodcami účastníkov konania.
Odvolací súd dospel k „odlišnému záveru“, ţe z predloţených dokladov, ktoré boli
predmetom dokazovania na súde prvého stupňa vyplýva aktívna, ako aj pasívna legitimácia
účastníkov konania a v ďalšom konaní je potrebné sa zaoberať otázkou preukázania
uplatneného peňaţného nároku spolu s príslušenstvom, ako aj uplatnenou obranou
a vznesenou námietkou premlčania ţalovaného. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd
neporušil ust. § 213 ods. 1 O. s. p., nakoľko pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorým je v zmysle ust. § 213 ods. 1
O. s. p. viazaný (nie z právneho hodnotenia skutkového stavu) a z tohto dôvodu nebolo
potrebné vykonať zopakovanie dokazovania. Následne súd prvého stupňa v ďalšom konaní,
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a vrátení veci, bol viazaný názorom vysloveným
odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí (§ 226 O. s. p.), ako správne postupoval.
Z uvedeného vyplýva, ţe zistenie skutkového stavu nebolo vykonané odvolacím súdom, bez
vykonania doplnenia a zopakovania dokazovania tak, ako to uviedol dovolateľ, a preto jeho
námietka odňatia moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. z tohto
dôvodu nie je dôvodná.
Dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľa o odňatí moţnosti ţalovanému konať
pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. z dôvodu nevyhodnotenia obrany
ţalovaného, spočívajúcej v nezákonnom spôsobe preúčtovania aktív na pasívnu poloţku –
záväzok z úveru voči Š. B. Č. a jeho právnych následkov na vznik úverového vzťahu ako
nedôvodnú. Správna alebo nesprávna účtovná evidencia poloţky – záväzok z úveru nemá
vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorého sa táto evidencia týka.
102M Obdo 1/2011
Podľa § 763 ods. 1, prvá a druhá veta, Obch. zák. týmto zákonom sa spravujú právne
vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti
tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov
z hospodárskych a iných zmlúv, uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú
doterajšími predpismi.
Podľa ust. § 131b ods. 6 Hospodárskeho zák., ak právo povinný subjekt uznal, je
premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla
lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.
Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 Hosp. zák., ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu
uzná písomne svoj záväzok hoci aj premlčaný, predpokladá sa, ţe v rozsahu uznania záväzok
v čase uznania trvá. Ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím
premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová
premlčacia (prekluzívna) lehota odo dňa takého uznania.
Primárny vzťah medzi právnymi predchodcami účastníkov vznikol, podľa v konaní
účastníkmi predloţených listinných dokladov, na základe zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa
22. 01. 1990. Ţalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru
na základe úverovej zmluvy zo dňa 22. 01. 1990 vyplýva z primárneho vzťahu a je uplatnený
titulom nároku na plnenie zo zmluvy o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ
č. 35/1999/2 zo dňa 10. 09. 1999 ako práva vzniknutého z primárneho vzťahu (zo samotného
titulu zmluvy a jej obsahu touto zmluvou bola uznaná pohľadávka, resp. zostatok pohľadávky
ţalobcu a dohodnutý nový splátkový kalendár predmetného úveru). Preto s poukazom na
citované ustanovenie § 736 ods. 1 Obch. zák. správne súd prvého stupňa a odvolací súd
posudzovali otázku premlčania ţalovaného nároku podľa ustanovení Hospodárskeho
zákonníka bez ohľadu na časť znenia obsahu zmluvy o reštrukturalizácii úveru, podľa ktorého
si strany dohodli právnu úpravu vzťahov podľa Obchodného zákonníka. V tejto časti je
zmluva o reštrukturalizácii neplatná, nakoľko v tejto časti obsah zmluvy odporuje zákonu.
Z uvedeného dôvodu správne súdy pri posudzovaní namietaného premlčania aplikovali
ustanovenia Hospodárskeho zákonníka a správne určili začiatok plynutia premlčacej lehoty
odo dňa uznania pohľadávky obsiahnutom v notárskej zápisnici zo dňa 10. 09. 1999, ktorý
deň je súčasne aj dňom doručenia uznania a koniec desaťročnej premlčacej lehoty na deň
112M Obdo 1/2011
10. 09. 2009 (návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 22. 01. 2007, t. j.
pred uplynutím lehoty na premlčanie nároku).
Dovolateľ ďalej namietal, ţe z odôvodnenia rozsudkov nie je zrejmé, ktorý
z uvedených úverov 1/91 a 2/91 (alebo či oba tieto úvery) sú nováciou pôvodného úveru,
poskytnutého ešte pred rokom 1989, keď v súdnom spise sa nachádzajú 2 zmluvy, ktorými
mal byť podľa záveru odvolacieho súdu „splatený predchádzajúci úver“, a to úverová zmluva
č. 1/91 z 2. januára 1991 (číslo listu 158) a úverová zmluva č. 2/91 z 2. januára 1991 (číslo
listu 164). Tieto skutočnosti dovolateľ povaţuje za podstatné pre posúdenie, či uznanie
záväzku ţalovaným je dostatočne určité a teda platné. Dovolací súd poukazuje na obsah
výpovedí na pojednávaní a na obsah úverových zmlúv zaloţených v spise na č. l. 158, 164
a 290 (správne by malo byť č. l. 390), z ktorých vyplýva, ţe na ţalovaného prešli práva
a povinnosti z úverovej zmluvy č. 2 zo dňa 22. 01. 1990, ktorej predmetom je úver vo výške
66 012 000,-- Kčs s tým, ţe v roku 1990 bude splatených 19 776 000,-- Kčs a následne v roku
1991 uzavreté úverové zmluvy č. 1/91 z 02. 01. 1991 a č. 2/91 z 02. 01. 1991 s výškou splátok
úveru v súčte 46 236 000,-- Kčs (t. j. 66 012 000,-- – 19 776 000,-- = 46 236 000,--).
Existenciu iných úverov na TOZ účastníci netvrdili ani v konaní nepreukázali. Z uvedeného je
zrejmé, ţe úverové zmluvy č. 1/11 a 2/11 z 02. 01. 1991 boli uzavreté ako splátkový kalendár
základného úverového vzťahu na TOZ právnych predchodcov účastníkov. Keďţe sa jedná
o jeden záväzok z úveru aj uznanie tohto záväzku, spísané formou notárskej zápisnice
z 10. septembra 1999 nie je sporné, nakoľko spĺňa zákonné náleţitosti takéhoto prejavu.
V časti uznania dôvodu odkazuje na úverový vzťah na trvalo sa obracajúce sa zásoby,
poskytnuté podľa Hospodárskeho zákonníka a súčasne obsahuje vyhlásenie o nedeliteľnej
súčasti spísanej notárskej zápisnice o uznaní záväzku so zmluvou o reštrukturalizácii
splátkového kalendára úveru na TOZ číslo 35/1999/2. V danej veci preto nejde o abstraktné
uznanie práva ale právo, ktoré je presne špecifikované, aj keď odkazom na obsah iných
právnych listín, ktoré súčasne tvoria nedeliteľnú súčasť písomne uznaného záväzku.
Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd postupoval podľa § 243b ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého odvolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistil
ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
122M Obdo 1/2011
O trovách dovolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 243i ods. 2, § 243c v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému v konaní ţalobcovi náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalobcovi v dovolacom konaní trovy nevznikli ţiadne a trovy
konania si neţiadal priznať.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová