Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdo/1/2011

Najvyšší súd 2M Obdo 1/2011 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Beaty Miničovej a členov senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Petra Dukesa, v právnej

veci ţalobcu: S. K., a. s., C., IČO: X., proti ţalovanému: JUDr. A. J., správca konkurznej

podstaty F. I., a. s., v konkurze, V. (pôvodne A., a.s., S.), IČO: X., v konaní o zaplatenie

660 946,67 Eur s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 17. júna 2010 č. k.

-568, a Okresného súdu v Čadci č. k. -454, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora

Slovenskej republiky z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 30. júna 2009 č. k. -454 súd

vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 660 946,67 Eur s 9%

úrokom z omeškania zo sumy 407 090,22 Eur od 01. 04. 2009 do 07. 04. 2009, zo sumy

424 052,31 Eur od 08. 04. 2009 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach

15 000,-- Eur vţdy, do 15. dňa v mesiaci vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo

i len jednej splátky.

22M Obdo 1/2011

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pripustil zmenu návrhu tak, ţe predmetom

sporu bol nárok ţalobcu na zaplatenie úveru vo výške 424 052,31 Eur, úroku ku dňu

31. 03. 2009 vo výške 236 894,36 Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

407 090,22 Eur od 01. 04. 2009 do 07. 04. 2009 a zo sumy 424 052,31 Eur od 08. 04. 2009

do zaplatenia. Ďalej uviedol, ţe úverová zmluva zo strany odvolacieho súdu

v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, bola vyhodnotená len ako jedna z listín pri

hodnotení dôkazov a skutočnosť, ţe absentuje ako listinný dôkaz, ešte nepreukazuje, ţe

nevznikol a nebol naplnený úverový vzťah. Existenciu úverového vzťahu mal odvolací súd,

ktorý zrušil predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, preukázanú

i správaním sa ţalovaného, ktorý záväzok čiastočne plnil. Preto v ďalšom súd prvého stupňa

vychádzal z existencie aktívnej legitimácie ţalobcu a pasívnej legitimácie ţalovaného

a osvedčenia právneho základu uplatneného nároku. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, ţe

v danej veci išlo o vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti, teda o vzťah

obchodno-právny, a k momentu vzniku úverovej zmluvy (aj keď v konaní nebola

k dispozícii), bolo potrebné na tento vzťah aplikovať ustanovenie Hospodárskeho zákonníka -

§ 382a Hospodárskeho zákonníka. Súd prvého stupňa konštatoval existenciu základu

pohľadávky v zmysle usmernenia odvolacieho súdu a platnosť uznávacích prejavov

pohľadávky ţalovaným, keď podľa Hospodárskeho zákonníka § 131b je premlčacia lehota 10

rokov od uznania, návrh bol podaný dňa 22. 01. 2007 a súd prvého stupňa vychádzal

z osvedčenia o uznaní záväzku zo dňa 10. 09. 1999.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení

s , a priznal ţalobcovi náhradu trov cestovného, ktoré náklady si účastník

uplatnil a nepriznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku z dôvodu jeho neuplatnenia

a nevyčíslenia.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací rozsudkom

zo dňa 17. júna 2010 č. k. -568 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

potvrdil. Vo výroku o trovách konania a povinnosti doplatiť súdny poplatok rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa plne stotoţnil

s právnym záverom súdu prvého stupňa. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia

k odvolacím dôvodom ţalovaného odvolací súd uviedol, ţe k otázke aktívnej legitimácie

ţalobcu boli významné listinné dôkazy, predloţené ţalobcom a jeho postavenie ustálené, a to

32M Obdo 1/2011

ţiadosť o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 21. 02. 1991, potvrdenie o prevzatí

pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 6. augusta 1991, potvrdenie o prevzatí pohľadávok

z úveru na TOZ zo dňa 16. 08. 1991, zakladateľská listina Fondu národného majetku

Slovenskej republiky na spoločnosť A., a. s., pri zvýraznení čl. II. bod 3 zo dňa

06. 04. 1992, zmluva o postúpení pohľadávky medzi K. B., s. p. ú, P. a K. B., š. p. ú, B.,

zo dňa 08. 02. 1993, príloha, ţiadosť o úpravu splátkového reţimu úveru na trvale sa

obracajúce zásoby zo dňa 07. 12. 1998 spoločnosti A., akciová spoločnosť, zmluva

o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ č. , uzavretá medzi K. B.,

B., Š. peňaţný ústav, C. a A., a. s. na základe ţiadosti klienta zo dňa 01. 06. 1999, notárska

zápisnica N 1043/1999 Nz 1027/1999, osvedčenie o uznaní dlhu a o vyhlásení povinnej osoby

podľa zák. č , ktorým povinný A., a. s., poţiadal o spísanie osvedčenia

o uznaní dlhu a o vyhlásení povinnej osoby podľa v celkovej

výške 22 351 428,60 Sk, ktorý dlh vyplýva zo zmluvy o reštrukturalizácii splátkového

kalendára úveru na TOZ č. zo dňa 10. 09. 1999, uzavretej medzi K. B. B., Š.

peňaţný ústav, a A., a. s. zo dňa 10. 09. 1999, dodatok č. 1 k Zmluve o reštrukturalizácii

splátkového kalendára úveru na TOZ, uzavretý 25. 07. 2001, notárska zápisnica N 662/2001,

Nz 650/2001 zo dňa 25. 07. 2001 o vyhlásení povinných osôb, dodatok č. 2 k zmluve

o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ č. zo dňa 11. 08. 2003,

dodatok č. 3 k zmluve o reštrukturalizácii splátkového kalendáru úveru na TOZ č.

zo dňa 30. 09. 2003, dodatok č. 3 zo dňa 24. 10. 2003, k zmluve o reštrukturalizácii

splátkového kalendára úveru na TOZ č. , výzva k úhrade dlţných súm zo dňa

07. 08. 2006, špecifikácia ţalovanej sumy, privatizačný projekt A., š. p., Č., reg. č. 90,

protokol odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku, uzatvorený medzi A., š. p.,

Č. a FNM SR, protokol o prevzatí veci, zahrnutých do privatizovaného majetku, uzatvorený

medzi Fondom národného majetku SR a A., a. s., Č. zo dňa 01. 05. 1992 a súpis príloh

protokolu o odovzdaní vecí, osobitne súpis úverových zmlúv k 30. 04. 1992 s tým, ţe

v súhrne prejavu vôle pôvodného dlţníka, ako aj súčasného dlţníka, boli takej intenzity a mali

takú výpovednú hodnotu, ţe len samotná úverová zmluva sa dostala do pozície ďalšieho

listinného dôkazu, resp. jedného z viacerých označených pred okresným súdom, predloţených

a vykonaných. Ďalej konštatoval, ţe existenciu úverového vzťahu potvrdili a preukázali

listinné dôkazy predloţené zo strany ţalobcu a ţalovaného a potvrdilo i správanie sa

ţalovaného, ktorý podľa úverového vzťahu záväzok čiastočne plnil (podľa špecifikácie

na č. l. 49-54 spisu). Osvedčenie právneho základu uplatneného nároku vyplýva najmä

42M Obdo 1/2011

z listinného dôkazu ţiadosti o prevzatie pohľadávky s úverom na TOZ (č. l. 6), súhlasu

obsiahnutom v liste zo dňa 16. 08. 1991 (č. l. 9), ţiadosti ţalovaného zo dňa 07. 12. 1998 (č. l.

27) a v konečnom dôsledku aj z úkonov uznania nároku ţalovaným, a z listín o právnom

nástupníctve ţalovaného podľa listinného dôkazu (č. l. 10, 11 a nasl. spisu), ako aj

zakladateľskej listiny.

Poukázal na to, ţe v ďalšom konaní po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu ţalobca

doloţil ďalšie listinné dôkazy, a to oznámenia o zostatku pohľadávky písomne odsúhlasené

ţalovaným ku dňu 31. 12. 1992, 31. 12. 1995, 31. 12. 1996, 31. 12. 1997, 31. 12. 2000,

31. 12. 2002, 31. 12. 2003, a 31. 12. 2006 (č. l. 252 – 262 spisu), výpisy z beţného účtu

ţalovaného vedeného vo V. Ú. B., pobočka Č. č. ú. 19006-322 zo dňa 29. 01. 1992,

25. 06. 1992, 05. 12. 1991, 05. 03. 1992, 02. 06. 1992, 25. 09. 1992,

23. 09. 1991, 23. 09. 1992, 22. 09. 1992, (č. l. 263 – 267 spisu), ţiadosť o poskytnutie úveru

zo dňa 15. 01. 1990, ako aj doloţenú úverovú zmluvu č. 2 zo dňa 22. 01. 1990, predmetom

ktorej bol úver na trvale sa obracajúce zásoby, Zakladací listinu státního podniku A., š. p.,

zo dňa 26. 09. 1990 (č. l. 230 spisu), platby ţalovaného S. K., a. s., za obdobie 1999 aţ 2003

v tabuľkovom prehľade spolu s výpismi z účtu (č. l. 325 – 396 spisu), vo vzťahu ku ktorým

zotrval odvolací súd na vyslovenom závere, ţe nárok ţalobcu nemoţno posudzovať len

na základe nepredloţenia úverovej zmluvy, ale treba vyhodnocovať sumár všetkých

predloţených listinných dôkazov k preukázaniu aktívnej a pasívnej legitimácie, oprávnenosti

nároku ţalobcu, a to pri zachovaní komplexného vyhodnotenia celého vzťahu medzi

ţalobcom a ţalovaným. Z doloţených listinných dôkazov bolo preukázané poskytnutie úveru,

ako aj skutočnosť platného a účinného postúpenia pohľadávky z K. B., s. p. ú., P., na K. B., š.

p. ú., B., a to zmluvou z 08. 02. 1993, v zmysle ktorej dňom 01. 01. 1993, prevzala záväzky

K. B. s. p. ú., P., K. B., B., pretoţe po rozpade ČSFR a vzniku K. B., š. p. ú., B., boli úvery

na TOZ prevedené na základe o delení majetku ČSFR postupne na tento subjekt právneho

predchodcu ţalobcu.

Ďalej k námietke odvolateľa uviedol, ţe ţiadne z ustanovení Hospodárskeho

zákonníka, ktoré upravovali úverovú zmluvu, ničím neobmedzovali účel, na ktorý bolo moţné

úver poskytnúť. Jediným ustanovením, ktoré sa dotýka účelu, je druhá veta § 382a ods. 2,

podľa ktorej sa organizácia zaväzovala pouţiť poskytnutý úver na dohodnutý účel. Právna

úprava ani nepredpisovala, akým spôsobom (ako široko) má byť účel vyjadrený. Ţiadne

52M Obdo 1/2011

zákonné ustanovenie nebránilo tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu

z predchádzajúceho úveru. Pokiaľ bol vymedzený účel úveru ako úver na zásoby, pričom

bliţšie nie je vymedzené, o aké zásoby má ísť, tomuto slovnému vyjadreniu zodpovedajú

akékoľvek zásoby, teda i trvalé sa obracajúce zásoby. Práve úmysel účastníkov zmluvy (§ 20

ods. 2 Hospodárskeho zákonníka) pouţiť slovné spojenie v takomto význame je zrejmý

z vyššie uvedených listinných dôkazov, čo potvrdzuje i ţiadosť o prevzatie pohľadávky

z úverov na TOZ (č. l. 6). Z výrazu poskytnúť organizácii nie je moţné vyvodiť, ţe pre

naplnenie úverového vzťahu sa vyţaduje priame plnenie dlţníkovi v hotovosti alebo

bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňaţnom ústave.

Vo vzťahu k námietkam premlčania ţalovaného poukázal odvolací súd na listinu na č.

l. 6 spisu vo väzbe na Zmluvu o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ,

uzavretý 25. 07. 2001, predloţené notárske zápisnice, ako i platby vykonané ţalovaným

v zmysle doloţených výpisov z účtu a stotoţnil sa so záverom okresného súdu o nepremlčaní

nároku ţalobcu.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 10. januára 2011

na podnet účastníka konania podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

v časti výroku, ktorým uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 660 946,67 Eur

a odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhol uvedené

súdne rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Čadci na ďalšie

konanie, a to z dôvodu odňatia moţnosti ţalovanému konať pred súdom v zmysle ust. § 243f

ods. 1 písm. a/ v spojení s a súčasne z dôvodu nesprávne právne

posúdenej veci v zmysle Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa

v skoršom (zrušenom rozsudku) vyhodnotil dôkazy a zistil skutkový stav tak, ţe úver

poskytnutý nebol. Odvolací súd uznesením z 10. februára 2009 č. k. –342

vyhodnotil skutkový stav odlišne, mal za to, ţe úver poskytnutý bol. Odvolací súd tu porušil

zásadu viazanosti skutkovým stavom, pretoţe bez nariadenia pojednávania, bez zopakovania

dôkazov a bez toho, aby dal účastníkom moţnosť ústne sa vyjadriť k opätovne vykonaným

dôkazom bezprostredne po ich vykonaní, sám vyhodnotil (prehodnotil) dôkazy vykonané

súdom prvého stupňa. Nezákonnosť tohto zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nemôţe

byť dôvodom mimoriadneho dovolania. Dôvodom mimoriadneho dovolania však môţe byť

postup súdu prvého stupňa, ktorý sa po vrátení veci na ďalšie konanie riadil právnym

62M Obdo 1/2011

názorom odvolacieho súdu a prevzal jeho skutkové závery, hoci tieto skutkové závery prijal

odvolací súd spôsobom, ktorým ţalovanému odňal moţnosť konať pred súdom.

Ďalej v mimoriadnom dovolaní uviedol, ţe súdy odňali moţnosť ţalovanému konať

pred súdom, keď skutkovo a právne nevyhodnotili obranu ţalovaného proti uplatnenému

nároku, spočívajúcu v tom, ţe bývalý štátny podnik nezákonným spôsobom preúčtoval svoje

aktíva na pasívnu poloţku – záväzok z úveru voči Š. B. Č.. Súdy nevyhodnotili, či toto

skutkové tvrdenie je pravdivé (či nastalo alebo nenastalo), ani neuviedli, či právnym

následkom takejto tvrdenej skutočnosti je alebo nie je vznik úverového vzťahu, ktorý bol

predmetom ţaloby.

Mimoriadnym dovolaním bola napadnutá aj vecná správnosť rozhodnutí súdov, keď

v zmysle obsahu dovolania súdy na skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu.

Otázku premlčania ţalovaného nároku posúdili súdy podľa ustanovení Hospodárskeho

zákonníka, majúc za to, ţe od uznania záväzku plynie desaťročná premlčacia lehota. Správne

mali súdy v tejto otázke aplikovať ustanovenie § 407 ods. 1 Obch. zák. a ustáliť, ţe

od uznania záväzku plynie štvorročná premlčacia lehota. úverový vzťah vznikol

za účinnosti Hospodárskeho zákonníka a aj po účinnosti sa spravoval

ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka (§ 763 ods. 1 Obch. zák.). Zmluvné strany však

uzavreli 10. septembra 1999 dvojstranný právny úkon (zmluvu o reštrukturalizácii

splátkového kalendára úveru na TOZ číslo 35/1999/2), ktorého obsahom je kumulatívna

novácia pôvodného záväzku (dohoda o plnení splatného dlhu v splátkach) a dohoda

o aplikácii . Ak sa zmluvné strany dohodli na novácii zmluvného

vzťahu s tým, ţe dlh bude zaplatený v splátkach a ţe táto dohoda sa spravuje Obchodným

zákonníkom, potom premlčanie jednotlivých dohodnutých splátok sa spravuje ustanoveniami

, hoci k vzniku záväzku, ktorý bol predmetom novácie, došlo ešte

za účinnosti Hospodárskeho zákonníka.

Poukázal ďalej na to, ţe v súdnom spise sa nachádzajú 2 zmluvy, ktorými mal byť

podľa záveru odvolacieho súdu „splatený predchádzajúci úver“, a to úverová zmluva č. 1/91

z 2. januára 1991 (číslo listu 158) a úverová zmluva č. 2/91 z 2. januára 1991 (číslo listu 164).

Z označených úverových zmlúv vyplýva, ţe medzi právnymi predchodcami účastníkov

existovali v roku 1991 dva samostatné úverové vzťahy, teda úver číslo 1/91 a číslo 2/91.

72M Obdo 1/2011

Z odôvodnenia rozsudkov však nie je zrejmé, ktorý z uvedených úverov 1/91 a 2/91 (alebo či

oba tieto úvery) sú nováciou pôvodného úveru poskytnutého ešte pred rokom 1989.

V osvedčení, spísanom formou notárskej zápisnice z 10. septembra 1999 (ktoré súdy

povaţovali za uznanie záväzku), sa konštatuje, ţe dlţník uznáva záväzok, ktorý vyplýva

zo „zmluvy o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ číslo 35/1999/2

z 10. septembra 1999“. V článku I. a II. označenej zmluvy sa uvádza (číslo listu 29), ţe

„dlţník uznáva čo do dôvodu a výšky pohľadávku z úverového vzťahu, vzniknutého podľa

článku I.“, teda „zo vzťahu, ktorý vznikol medzi bankou a klientom z úveru na trvalo

obracajúce sa zásoby poskytnutého podľa Hospodárskeho zákonníka“. Z citovaného slovného

vyjadrenia nie je zrejmé, či sa uznáva záväzok z úveru z pred roku 1989, alebo záväzok

z úveru z roku 1991, ktorý nahradil skorší úverový vzťah. Uznanie záväzku preto nie je

moţné s istotou priradiť k niektorému z viacerých zväzkov, ktoré medzi stranami existovali či

uţ v rovnakom čase (rok 1991), alebo v rozličnom čase (kaţdý rok nová úverová zmluva).

Uznanie záväzku je preto neplatné pre neurčitosť v zmysle ustanovenia .

Uznanie záväzku v danom prípade, je neplatné per se, bez ohľadu na hore uvedený skutkový

stav uţ preto, ţe v uznaní absentuje vymedzenie právneho dôvodu uznávaného záväzku.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora zamietnuť a uviedol, ţe generálny prokurátor podal mimoriadneho dovolanie

napriek neexistencii dôvodov na jeho podanie, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení §-u

243f ods.1 . Vo vyjadrení ďalej uviedol, ţe pokiaľ by aj došlo

na strane ţalovaného k pochybeniu pri akejkoľvek účtovnej operácii, uvedené nemá ţiaden

vplyv na ďalšiu existenciu záväzku ţalovaného voči ţalobcovi, a teda následkom tohto

pochybenia nemôţe byť vznik ani zánik úverového vzťahu, ktorý je predmetom tejto ţaloby.

Poukázal na kogentné ustanovenie § 763 ods. 1 Obch. zák., a preto právne vzťahy, ktoré

vznikli z hospodárskych zmlúv, sa spravujú doterajšími právnymi predpismi, v danom prípade

Hospodárskym zákonníkom. Platí to aj pre uznanie záväzku, pretoţe uznaním nevzniká nový

právny vzťah, len sa modifikuje uţ existujúci a plynutie novej premlčacej lehoty sa posudzuje

rovnako podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Taktieţ poukázal na súdnu prax

v otázke posudzovania určitosti uznávacieho prejavu, v zmysle ktorej je podmienka určitosti

splnená aj v prípade, ak v listine obsahujúcej uznanie záväzku nie je výslovne uvedený dôvod

uznania, ale je jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní záväzku

výslovný odkaz. Ďalej uviedol, ţe z úverovej zmluvy č. 1/91 a č. 2/91 vyplýva, ţe obidve tieto

82M Obdo 1/2011

zmluvy nahradili pôvodnú úverovú zmluvu. V čl. I zmluvy č. 1/91 je vymedzený účel úveru

ako úver na zásoby a v čl. I. zmluvy č. 2/91 je účel úveru vymedzený ako úver na obeţné

prostriedky, pričom vyjadreniu zásoby zodpovedali akékoľvek zásoby, teda i trvale sa

obracajúce zásoby a akékoľvek obeţné prostriedky (úver na obeţné prostriedky bol

poskytovaný najmä na trvalo nevyhnutné zásoby). Uzatvorením úverovej zmluvy č. 1/91

zo dňa 02. 01. 1991 a úverovej zmluvy č. 2/91 zo dňa 02. 01. 1991 sa nezmenil charakter

účelu úveru, nakoľko ním boli aj naďalej kryté trvalo obracajúce sa zásoby, došlo len

k pretransformovaniu starého úveru, čo znamená, ţe úver na TOZ existoval i naďalej. Podľa

názoru ţalobcu samotná ţiadosť o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 21. 02. 1991,

ktorú ţalobca predloţil ako dôkaz, spĺňa náleţitosti uznania dlhu. Účinný uznávací prejav má

za následok plynutie novej premlčacej lehoty, ktorá sa pri hospodárskych záväzkov, ktoré

vznikli podľa Hospodárskeho zákonníka, spravuje jeho ustanoveniami. Nová desaťročná

premlčacia lehota začala plynúť odo dňa lehoty na plnenie (30. 06. 1999) uvedenej v ţiadosti

zo dňa 22. 02. 1991 a táto by uplynula 30. 06. 2009. Ţalobca si svoj nárok voči ţalovanému

uplatnil cestou súdu návrhom zo dňa 22. 01. 2007.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa

a zistil, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

Predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na zaplatenie 660 946,67 Eur

s príslušenstvom titulom zaplatenia zostatku poskytnutého úveru podľa zmluvy

o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ zo dňa 10. 09. 1999 č. 35/1999/2.

Podľa ust. , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací

súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Ako predbeţnú otázku riešil súd prvého stupňa otázku vzniku pôvodného vzniku

primárneho právneho vzťahu pôvodných účastníkov (V., pobočka Č. a A. Š. podnik Č., resp.

T. K., kombinátny podnik Č., Č.), vzniku úverového vzťahu na trvale sa obracajúce zásoby

(ďalej TOZ). Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 25. 10. 2001,

92M Obdo 1/2011

a to výsluchu prítomného štatutárneho zástupcu a oboznámením listinných dokladov,

uvedených v zápisnici z pojednávania a zisteného skutkového stavu zistil, ţe z dôkazov

predloţených súdu prvého stupňa, tieto „nevyhodnotil ako dôkazy o existencii a platnosti

primárneho úverového vzťahu“. Odvolací súd, ktorý rozhodoval vo veci po odvolaní sa

ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, po zistení, ţe súd prvého stupňa riadne vykonal

dokazovanie a v časti aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov riadne zistil skutkový stav,

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe

skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, tento nesprávne posúdil, keď dospel

k záveru, ţe nevznikol primárny úverový vzťah medzi predchodcami účastníkov konania.

Odvolací súd dospel k „odlišnému záveru“, ţe z predloţených dokladov, ktoré boli

predmetom dokazovania na súde prvého stupňa vyplýva aktívna, ako aj pasívna legitimácia

účastníkov konania a v ďalšom konaní je potrebné sa zaoberať otázkou preukázania

uplatneného peňaţného nároku spolu s príslušenstvom, ako aj uplatnenou obranou

a vznesenou námietkou premlčania ţalovaného. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd

neporušil ust. , nakoľko pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorým je v zmysle ust. § 213 ods. 1

viazaný (nie z právneho hodnotenia skutkového stavu) a z tohto dôvodu nebolo

potrebné vykonať zopakovanie dokazovania. Následne súd prvého stupňa v ďalšom konaní,

po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a vrátení veci, bol viazaný názorom vysloveným

odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí ( ), ako správne postupoval.

Z uvedeného vyplýva, ţe zistenie skutkového stavu nebolo vykonané odvolacím súdom, bez

vykonania doplnenia a zopakovania dokazovania tak, ako to uviedol dovolateľ, a preto jeho

námietka odňatia moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. z tohto

dôvodu nie je dôvodná.

Dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľa o odňatí moţnosti ţalovanému konať

pred súdom v zmysle ust. z dôvodu nevyhodnotenia obrany

ţalovaného, spočívajúcej v nezákonnom spôsobe preúčtovania aktív na pasívnu poloţku –

záväzok z úveru voči Š. B. Č. a jeho právnych následkov na vznik úverového vzťahu ako

nedôvodnú. Správna alebo nesprávna účtovná evidencia poloţky – záväzok z úveru nemá

vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorého sa táto evidencia týka.

102M Obdo 1/2011

Podľa § 763 ods. 1, prvá a druhá veta, Obch. zák. týmto zákonom sa spravujú právne

vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti

tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov

z hospodárskych a iných zmlúv, uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú

doterajšími predpismi.

Podľa ust. § 131b ods. 6 Hospodárskeho zák., ak právo povinný subjekt uznal, je

premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla

lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.

Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 Hosp. zák., ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu

uzná písomne svoj záväzok hoci aj premlčaný, predpokladá sa, ţe v rozsahu uznania záväzok

v čase uznania trvá. Ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím

premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová

premlčacia (prekluzívna) lehota odo dňa takého uznania.

Primárny vzťah medzi právnymi predchodcami účastníkov vznikol, podľa v konaní

účastníkmi predloţených listinných dokladov, na základe zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa

22. 01. 1990. Ţalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru

na základe úverovej zmluvy zo dňa 22. 01. 1990 vyplýva z primárneho vzťahu a je uplatnený

titulom nároku na plnenie zo zmluvy o reštrukturalizácii splátkového kalendára úveru na TOZ

č. zo dňa 10. 09. 1999 ako práva vzniknutého z primárneho vzťahu (zo samotného

titulu zmluvy a jej obsahu touto zmluvou bola uznaná pohľadávka, resp. zostatok pohľadávky

ţalobcu a dohodnutý nový splátkový kalendár predmetného úveru). Preto s poukazom na

citované ustanovenie § 736 ods. 1 Obch. zák. správne súd prvého stupňa a odvolací súd

posudzovali otázku premlčania ţalovaného nároku podľa ustanovení Hospodárskeho

zákonníka bez ohľadu na časť znenia obsahu zmluvy o reštrukturalizácii úveru, podľa ktorého

si strany dohodli právnu úpravu vzťahov podľa . V tejto časti je

zmluva o reštrukturalizácii neplatná, nakoľko v tejto časti obsah zmluvy odporuje zákonu.

Z uvedeného dôvodu správne súdy pri posudzovaní namietaného premlčania aplikovali

ustanovenia Hospodárskeho zákonníka a správne určili začiatok plynutia premlčacej lehoty

odo dňa uznania pohľadávky obsiahnutom v notárskej zápisnici zo dňa 10. 09. 1999, ktorý

deň je súčasne aj dňom doručenia uznania a koniec desaťročnej premlčacej lehoty na deň

112M Obdo 1/2011

10. 09. 2009 (návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 22. 01. 2007, t. j.

pred uplynutím lehoty na premlčanie nároku).

Dovolateľ ďalej namietal, ţe z odôvodnenia rozsudkov nie je zrejmé, ktorý

z uvedených úverov 1/91 a 2/91 (alebo či oba tieto úvery) sú nováciou pôvodného úveru,

poskytnutého ešte pred rokom 1989, keď v súdnom spise sa nachádzajú 2 zmluvy, ktorými

mal byť podľa záveru odvolacieho súdu „splatený predchádzajúci úver“, a to úverová zmluva

č. 1/91 z 2. januára 1991 (číslo listu 158) a úverová zmluva č. 2/91 z 2. januára 1991 (číslo

listu 164). Tieto skutočnosti dovolateľ povaţuje za podstatné pre posúdenie, či uznanie

záväzku ţalovaným je dostatočne určité a teda platné. Dovolací súd poukazuje na obsah

výpovedí na pojednávaní a na obsah úverových zmlúv zaloţených v spise na č. l. 158, 164

a 290 (správne by malo byť č. l. 390), z ktorých vyplýva, ţe na ţalovaného prešli práva

a povinnosti z úverovej zmluvy č. 2 zo dňa 22. 01. 1990, ktorej predmetom je úver vo výške

66 012 000,-- Kčs s tým, ţe v roku 1990 bude splatených 19 776 000,-- Kčs a následne v roku

1991 uzavreté úverové zmluvy č. 1/91 z 02. 01. 1991 a č. 2/91 z 02. 01. 1991 s výškou splátok

úveru v súčte 46 236 000,-- Kčs (t. j. 66 012 000,-- – 19 776 000,-- = 46 236 000,--).

Existenciu iných úverov na TOZ účastníci netvrdili ani v konaní nepreukázali. Z uvedeného je

zrejmé, ţe úverové zmluvy č. 1/11 a 2/11 z 02. 01. 1991 boli uzavreté ako splátkový kalendár

základného úverového vzťahu na TOZ právnych predchodcov účastníkov. Keďţe sa jedná

o jeden záväzok z úveru aj uznanie tohto záväzku, spísané formou notárskej zápisnice

z 10. septembra 1999 nie je sporné, nakoľko spĺňa zákonné náleţitosti takéhoto prejavu.

V časti uznania dôvodu odkazuje na úverový vzťah na trvalo sa obracajúce sa zásoby,

poskytnuté podľa Hospodárskeho zákonníka a súčasne obsahuje vyhlásenie o nedeliteľnej

súčasti spísanej notárskej zápisnice o uznaní záväzku so zmluvou o reštrukturalizácii

splátkového kalendára úveru na TOZ číslo 35/1999/2. V danej veci preto nejde o abstraktné

uznanie práva ale právo, ktoré je presne špecifikované, aj keď odkazom na obsah iných

právnych listín, ktoré súčasne tvoria nedeliteľnú súčasť písomne uznaného záväzku.

Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd postupoval podľa ,

podľa ktorého odvolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistil

ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

122M Obdo 1/2011

O trovách dovolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 243i ods. 2, § 243c v spojení

s ust. tak, ţe úspešnému v konaní ţalobcovi náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalobcovi v dovolacom konaní trovy nevznikli ţiadne a trovy

konania si neţiadal priznať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová