Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/274/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej v právnej

veci ţalobkyne : C., zastúpená JUDr. M. V., advokátom v K., proti ţalovaným : 1/ E. S.,

bývajúcej v H., 2/ B. F., bývajúcej v S., obe zastúpené JUDr. M. D., advokátom v S.,

v konaní o zaplatenie zvyšku nároku z veci sp.zn. , vedenej na Okresnom súde

Stará Ľubovňa pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne a ţalovanej 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2008 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie ţalobkyne proti zmeňujúcemu výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 22. mája 2008 sp.zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Prešove z 15. decembra 2008 sp.zn. z a m i e t a .

Dovolanie ţalovanej 1/ proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 22. mája 2008 sp.zn. v spojení s opravným uznesením Krajského

súdu v Prešove z 15. decembra 2008 sp.zn. o d m i e t a .

Ţalobkyni a ţalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho konania v sume

107,55 € k rukám alebo na účet JUDr. M. D., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

2

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom (v poradí druhým) z 19. decembra 2005 č.k.

-102 zaviazal ţalovanú 1/ zaplatiť ţalobkyni istinu vo výške 85 737,-- Sk

s príslušným úrokom z omeškania z dlţnej sumy za jednotlivé obdobia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Taktieţ zaviazal ţalovanú 2/ zaplatiť ţalobkyni na istine

76 030,90 Sk s príslušným úrokom z omeškania za jednotlivé obdobia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Uloţil ţalovanej 1/ zaplatiť

trovy štátu vo výške 1 354,20 Sk na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Taktieţ ţalovanej 2/ uloţil zaplatiť trovy štátu vo výške

1 354,20 Sk na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Ţalobkyňu zaviazal uhradiť trovy štátu vo výške 5 416,60 Sk na účet Okresného

súdu Stará Ľubovňa v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. V odôvodnení prvostupňový súd

uviedol, ţe predmetom konania je zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktorý

bol zistený inventúrou vykonanou v dňoch od 31.3.1992 do 2.4.1992, teda za účinnosti

účinného do 31.3.2002. Ţalovaná 1/ pracovala u právneho predchodcu

ţalobkyne ako vedúca skladu a ţalovaná 2/ ako zástupkyňa vedúcej skladu. Obe mali riadne

uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti. Ţalované manko je za obdobie od 29.11.1991

do 31.3.1992. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd uzavrel, ţe sú splnené

predpoklady zodpovednosti za schodok, a to existencia pracovnoprávneho vzťahu

a platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, skutočnosť, ţe pracovníkovi boli

zverené hodnoty na vyúčtovanie a ich rozsah, a existencia schodku. Mal za preukázané, ţe

škoda nebola spôsobená úmyselne, ale z nedbanlivosti. Za vzniknuté manko nesie

zodpovednosť aj samotná organizácia – ţalobkyňa, nakoľko tak ako to konštatuje znalec, dlhé

obdobie viedla nepresné účtovníctvo, nedostupnú inventarizáciu a boli porušované právne

normy zo strany nadriadených. Nedostatky v riadiacej a kontrolnej práci a v nedôslednom

dodrţiavaní právnych noriem zo strany nadriadených ţalobkyne umoţnili dlhú dobu zakrývať

manko v organizácii. Vychádzajúc zo znaleckého posudku D., ktorý vyčíslil výšku

manka, t.j. skutočnej škody na sumu 485 303,90 Sk, túto náhradu zníţil v zmysle ustanovenia

a ustálil, ţe 1/3 skutočnej škody činí sumu 161 767,96 Sk. V

tejto výške uloţil ţalovaným škodu uhradiť. V prevyšujúcich 2/3 za škodu zodpovedá

ţalobkyňa a v tejto prevyšujúcej časti teda ţalobu zamietol. Ţalovanej 1/ teda uloţil náhradu

škody vo výške 85 737,-- Sk a ţalovanej 2/ 76 030,90 Sk.

Na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. mája 2008 č.k.

-174 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým sa vyhovelo

ţalobe vo vzťahu k ţalovanej 1/, vo výroku o náhrade trov konania štátu vo vzťahu

k ţalovanej 1/ a vo výroku o náhrade trov konania medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/. Zmenil

rozsudok vo výroku, ktorým sa vyhovelo ţalobe vo vzťahu k ţalovanej 2/ tak, ţe ţalobu

v tejto časti zamietol. Štátu nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu k ţalovanej 2/.

Ţalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovanej 1/ vo výške

14 629,-- Sk a ţalovaná 1/ je povinná ju zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku

do rúk alebo na účet JUDr. M. V.. Ţalovanej 2/ priznal náhradu trov konania vo výške

72 698,50 Sk a ţalobkyňa je povinná ju zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku do

rúk alebo na účet JUDr. M. D.. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe

v priebehu odvolacieho konania na návrh ţalobkyne postupom podľa § 92 ods. 2, 3 namiesto

doterajšej ţalobkyne K., so sídlom K., vstúpila do konania spoločnosť C., so sídlom v K..

Dôvodom bolo uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.1.2006 medzi

spoločnosťou K. ako postupcom a spoločnosťou C. ako postupníkom. Takto bola

postúpená pohľadávka vo výške 853 992,90 Sk s prísl., proti ţalovanej H. S.. Stotoţnil sa

s dôvodmi súdu prvého stupňa, ţe ţalované nepreukázali, aby schodok vznikol celkom bez

ich zavinenia. Neboli nimi produkované ţiadne priame dôkazy preukazujúce ich tvrdenie, ţe

schodok mal vznikať uţ od roku 1985. Ak by to tak aj bolo, práve konaním ţalovaných

nebolo moţné tento schodok zistiť objektívne, lebo práve ţalované pri inventúrach

nepredloţili reklamačné listy a úmyselne konali tak, aby schodok nebol zistený. Pri fyzických

inventúrach totiţ predloţili iba prázdne obaly. Súd prvého stupňa tieţ správne vyhodnotil

spoluzodpovednosť zamestnávateľa ţalovaných, ktorý viedol nepresné účtovníctvo,

nezabezpečil dôsledne inventarizáciu a tieto nedostatky v riadiacej a kontrolnej práci umoţnili

dlhodobo zakrývať schodok v organizácii, preto bola správne zohľadnená miera jeho

spoluzodpovednosti v rozsahu 2/3. Prvostupňový súd správne ustálil aj výšku náhrady

u oboch ţalovaných s prihliadnutím na ich mesačný zárobok, a správne vychádzal zo sumy

485 303,90 Sk, ktorú ako manko vyčíslil znalec D. vo svojom znaleckom posudku.

K odvolacím námietkam uviedol, ţe sa nedá stotoţniť s tvrdením, ţe ţalované nespôsobili

schodok a tento zistili v roku 1985, o čom upovedomili svojho nadriadeného. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, ţe práve svojou činnosťou neumoţnili riadne vykonať

inventúry aj pred rokom 1992, najmä keď k inventúre nepredloţili príslušné listiny –

reklamačné listy alebo k fyzickej inventúre predloţili iba prázdne obaly. Nemôţu preto vo

svoj prospech vyuţiť to, ţe inventúry neboli vykonané riadne a schodok nebol zistený ešte

pred rokom 1992, keď sa tak stalo práve aj ich konaním. Teda aj ich pričinením neboli

inventúry vykonávané riadne. Taktieţ nie je moţné súhlasiť s tým, ţe svojej zodpovednosti sa

zbavili v dôsledku hrubého porušenia povinnosti ich zamestnávateľa. Práve táto skutočnosť,

ţe im zamestnávateľ umoţnil zakrývať schodok v dôsledku nesprávnej kontroly, bola

zohľadnená priznaním jeho spoluzodpovednosti vo výške 2/3. Taktieţ nie je moţné sa

stotoţniť ani s tvrdením ţalovaných, ţe po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu,

v ktorom bol vyslovený právny názor na predmetnú vec, došlo k výraznej zmene skutkového

stavu.

Vzhľadom na to, ţe vo vzťahu k ţalovanej 2/ sa po rozhodnutí súdu prvého stupňa zmenili

skutkové okolnosti v tom, ţe pôvodná ţalobkyňa spoločnosť K. uzavrela

so spoločnosťou C. zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola pripustená na

miesto doterajšej ţalobkyne spoločnosti K. nová ţalobkyňa C., avšak zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 5.1.2006 nebola voči ţalovanej 2/ postúpená ţiadna pohľadávka, preto

nová ţalobkyňa spoločnosť C. nie je aktívne legitimovaná v konaní proti ţalovanej 2/.

Z uvedených dôvodov bola ţaloba voči ţalovanej 2/ zamietnutá.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podala dovolanie

ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odvodzovala z ustanovenia a dôvodnosť

z ustanovenia , t.j. ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tejto

časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne posúdenie veci spočíva

v tom, ţe krajský súd zmenu vo výroku vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách

konania odôvodnil iba tým, ţe zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.1.2006 medzi

postupcom spoločnosťou K. a postupníkom C. vyplýva, ţe predmetom postúpenia je len

pohľadávka voči H. S. vo výške 853 992,90 Sk a nie aj pohľadávka voči B. F.. Takýto záver

však pokladá za nesprávny, pretoţe pohľadávka bola v zmluve označená štandardným

spôsobom, a v praxi zauţívaným uţ niekoľko desaťročí, t.j. ţalovaná 1/ a výškou istiny.

Všetko ostatné je zo strany krajského súdu prepiatym formalizmom, či šikanóznym výkonom

práva, čo judikatúra najvyššieho súdu ako aj ústavného súdu uţ odmietla. Navyše v danej veci

od začiatku bolo zrejmé, ţe ide o delenú zodpovednosť ţalovaných za schodok, ako vedúcej

skladu a jej zástupkyne, čiţe aj z označenia istiny vo výške 853 992,90 Sk bolo evidentné, ţe

ide o celkovú istinu tvoriacu súčet sumy vo výške 440 062,50 Sk pripadajúcej na ţalovanú 1/

a sumy vo výške 413 930,40 Sk pripadajúcej na ţalovanú 2/, t.j. B. F.. Navrhol, aby dovolací

súd rozsudok krajského súdu v jeho zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho potvrdzujúcej časti podala dovolanie

ţalovaná 1/ E. S., ktorého prípustnosť odvodzovala z ustanovenia

a dôvodnosť z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, ţe prvostupňový súd

pochybil, ak nebral v úvahu skutočnosť, ţe v ďalšom konaní došlo k zmene skutkového stavu

veci, z ktorého vychádzal krajský súd pri rozhodnutí. Z toho je nepochybné, ţe na základe

zmeneného skutkového základu veci sa záväznosť právneho názoru súdu nemôţe uplatniť,

lebo na inak zistený skutkový stav vôbec nedopadá. Keďţe toto pochybenie nenapravil ani

odvolací súd pričom len arbitrárne konštatoval, ţe tvrdenie ţalovaných o zmene skutkového

stavu nemá oporu, bez zaujatia akéhokoľvek stanoviska k ich tvrdeniu a výsledkom

vykonaného dokazovania, ich rozhodnutia sú po právnej stránke nesprávne, neodôvodnené

a nepreskúmateľné. Okrem uvedeného má za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu tým, ţe sa

vôbec nezaoberal odvolaním brojacim proti dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého

stupňa, ktoré sú rozporuplné, navzájom si odporujúce, nepresvedčivé, je nezákonné vydané

v rozpore s ustanovením Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované

odvolacím súdom (ale ani súdom prvého stupňa), došlo k porušeniu základného práva

dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle uvedeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení

s a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení

písm.f/ Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým sa ţalobe vyhovelo vo vzťahu

k ţalovanej 1/, výroku o trovách konania ako aj výroku o náhrade trov odvolacieho konania,

zároveň aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Ţalovaná 2/ B. F. vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhla dovolanie

ţalobkyne zamietnuť a uloţiť jej povinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalovanej 1/ E. S. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), jedná sa o dovolanie ţalobkyne proti zmeňujúcemu výroku odvolacieho

6

súdu, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je

dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatneným dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal, a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Veriteľ môţe svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlţníka postúpiť písomnou zmluvou

inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

( v znení zmien a doplnkov).

Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom

(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku

proti dlţníkovi novému veriteľovi. Zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 524 ods. 1

má zákonom predpísanú formu ( ).

Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov.

Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou

spojenými. Nie je uţ ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlţníka plnenie.

Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, a všetkými

právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré moţno proti nej uplatniť.

Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje súhlas dlţníka, keďţe

zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho

zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje ani to, aby dlţník

o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy

o postúpení sa nemení ani postavenie dlţníka.

Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vţdy je, ţe musí ísť

o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 5.1.2006 medzi postupcom

spoločnosťou K., a postupníkom C., vyplýva, ţe predmetom postúpenia pohľadávky je

pohľadávka voči H. S., vo výške 853 992,90 Sk. Z uvedeného teda plynie, ţe bola postúpená

iba pohľadávka voči ţalovanej 1/ H. S.. Ţiadna pohľadávka voči ţalovanej 2/ B. F. nebola

predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2006. Dovolací súd sa teda stotoţňuje

s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa spoločnosť C. nie je aktívne

legitimovaná v predmetnom spore voči ţalovanej 2/ B. F., keďţe zmluvou o postúpení

pohľadávky nenadobudla ţiadnu pohľadávku voči ţalovanej 2/ B. F.. Krajský súd teda

nepochybil, ak pre nedostatok aktívnej legitimácie ţalobkyne voči ţalovanej 2/ zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu voči ţalovanej 2/ zamietol.

Odvolací súd preto v tejto časti vec správne právne posúdil vo všetkých aspektoch

a jeho rozhodnutiu nemoţno vytknúť pochybenie, takţe dovolací súd dovolanie ţalobkyne

proti zmeňujúcemu výroku odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením odvolacieho

súdu zamietol ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), ide o dovolanie ţalovanej 1/ proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku

odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením odvolacieho súdu, skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanoveniach

V prejednávanej veci dovolanie ţalovanej 1/ smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu

do výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým sa vyhovelo ţalobe

vo vzťahu k ţalovanej 1/, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nebol ani potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto

veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu

nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v , , je zrejmé, ţe ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa citovaného zákonného

ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

9

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej

alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva aţ vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na ţalovanou 1/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K odňatiu moţnosti ţalovanej 1/ pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,

ţe v ďalšom konaní došlo k zmene skutkového stavu veci, z ktorého vychádzal krajský súd

pri rozhodnutí sp.zn. zo 17.9.2004, z toho je nepochybné, ţe na základe

zmeneného skutkového základu veci sa záväznosť právneho názoru súdu nemôţe uplatniť,

za tejto situácie bolo povinnosťou súdov samostatne posudzovať aj po právnej stránke

výsledky vykonaného dokazovania a keďţe toto pochybenie nenapravil ani odvolací súd,

pričom len arbitrárne konštatoval, ţe tvrdenia ţalovaných o zmene skutkového stavu nemá

oporu bez zaujatia akéhokoľvek stanoviska k ich tvrdeniu a výsledkom vykonaného

dokazovania, rozhodnutia niţších súdov sú po právnej stránke nesprávne, neodôvodnené

a nepreskúmateľné. Okrem uvedeného má za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu tým, ţe sa

10

vôbec nezaoberalo odvolaním brojacim proti dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého

stupňa, ktoré sú rozporuplné, navzájom si odporujúce, nepresvedčivé, je nezákonné, vydané

v rozpore s ustanovením

V zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm.a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemoţno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťaţisko dokazovania je totiţ pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

11

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie

sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať

to, ţe odvolací súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva

podstata odvolacích námietok ţalovaných. Pokiaľ dovolateľka tvrdí, ţe odvolací súd sa s nimi

riadne nevysporiadal, dovolací súd poukazuje na obsah dovolaním napadnutého rozsudku,

v ktorom odvolací súd vysvetlil podstatu záveru, z ktorého vychádzal, ţe boli splnené všetky

predpoklady zodpovednosti za schodok na strane ţalovaných. „Keďţe u ţalovaných sa

zavinenie predpokladá, tieto by sa mohli svojej zodpovednosti zbaviť celkom, prípadne sčasti

v prípade, ak by sa preukázalo, ţe schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia.

Ţalované nepreukázali, aby schodok vznikol celkom bez ich zavinenia. Ţalovanými neboli

produkované ţiadne priame dôkazy preukazujúce ich tvrdenie, ţe schodok mal vznikať uţ

od roku 1985. Ak by to tak aj bolo, práve konaním ţalovaných nebolo moţné tento schodok

zistiť objektívne, lebo práve ţalované pri inventúrach nepredloţili reklamačné listy

a úmyselne konali tak, aby schodok nebol zistený. Pri fyzických inventúrach totiţ predloţili

iba prázdne obaly. Prvostupňový súd tieţ správne vyhodnotil spoluzodpovednosť

zamestnávateľa ţalovaných, ktorý viedol nepresné účtovníctvo, nezabezpečil dôsledne

inventarizáciu a tieto nedostatky v riadiacej a kontrolnej práci umoţnili dlhodobo zakrývať

schodok v organizácii, preto bola správne zohľadnená miera jeho spoluzodpovednosti

v rozsahu 2/3. Správne bola aj ustálená výška náhrady škody u oboch ţalovaných

s prihliadnutím na ich mesačný zárobok. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalovaných, ţe

po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, v ktorom bol vyslovený právny názor

na predmetnú vec došlo k výraznej zmene skutkového stavu“. Dovolací súd vzhľadom

na vyššie uvedené uzatvára, ţe odvolací súd v danom prípade vysvetlil podstatu a dôvody

svojho rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniu

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ nevyplýva z a , Najvyšší

súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalovanej 1/ podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

dovolanie neprípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa

12

zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ani

opodstatnenosti tých dovolacích námietok ţalovanej 1/, ktorými spochybňovala správnosť

skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní vo vzťahu medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/ vzniklo procesne

úspešnej ţalobkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej 1/, ktorá

úspech nemala ( , a ). Dovolací súd

nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala

návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (

v spojení s a ).

V dovolacom konaní vo vzťahu medzi ţalobkyňou a ţalovanou 2/ vzniklo procesne

úspešnej ţalovanej 2/ právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá

úspech nemala ( , a ). Úspešný

účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto

konania ( v spojení s ). Dovolací súd mu priznal

náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalovanej 2/

vypracovaním vyjadrenia z 18. augusta 2008 k dovolaniu ţalobkyne (§ 14 ods. 1 písm.c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 3 050,-- Sk

(1250 + 300 x 6), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky

(t.j. 190,-- Sk)] predstavuje spolu 3 240,-- Sk, t.j. 107,55 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

13