Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)9ac/382822.1f024b.pdf
PDF · 116.44 KB
No categories available
4Cdo/143/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 143/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci
ţalobcu J. S., zastúpeného Mgr. M. J., proti ţalovanému P. D., o zaplatenie 1.036,28 Eur,
vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 9 C 270/2008, v konaní o dovolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. decembra 2009 sp.zn. 10 Co 65/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 2. júla 2009 č.k. 9 C 270/2008-43 uloţil ţalovanému
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1036,38 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj
nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 470,88 € na (bliţšie nešpecifikovaný) účet jeho
právneho zástupcu, taktieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca je oprávnenou osobou
v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v druţstvách (ďalej len zákon č. 42/1992 Zb.), ktorý sa nestal
účastníkom právnickej osoby ţalovaného podľa transformačného projektu. Právny
predchodca ţalobcu (J. Š., ktorý majetkový podiel po schválení ročnej účtovnej uzávierky
ţalovaného za rok 1994, darovacou zmluvou z 24. júna 1994 previedol na ţalobcu) bol
členom ţalovaného k 30. novembru 1991. Nespornou bola skutočnosť, ţe ţalobcovi neboli
vydané podielnické listy do 31. mája 2005, ktoré sa 1. júna 2005 stali pohľadávkou
oprávnenej osoby, ktorú bol ţalovaný povinný uspokojiť do 31. augusta 2005. Vzhľadom
na ţalovaným vznesenú námietku premlčania spornou zostala otázka, či na posúdenie otázky
premlčania v danom prípade, keď ţalobca si mohol svoje právo na uspokojenie pohľadávky
voči ţalovanému prvý krát uplatniť nasledujúci deň po 31. auguste 2005, teda dňa 1.
septembra 2005 treba aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka, kde pre posúdenie je rozhodujúcou skutočnosťou obsah a charakter tohto vzťahu
účastníkov, pri posúdení ktorého súd vychádzal z názoru, ţe nárok ţalobcu nie je premlčaný.
Majúc za preukázané, ţe právny predchodca ţalobcu bol členom druţstva ku dňu
30. novembru 1991, prvostupňový súd poukázal na to, ţe vzťahy medzi členom druţstva
a druţstvom samotným s výnimkou pracovnoprávnych vzťahov, sa vţdy riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ţaloba bola podaná na súd 9. decembra 2008, pričom všeobecná
premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom 1. septembra 2005, vyjadrená v ustanovení § 397
Obchodného zákonníka, je štyri roky, teda nárok nemôţe byť premlčaný. Ďalej súd prvého
stupňa poukázal na uznanie záväzku, ak je uznaný záväzok, lehota na uplatnenie nároku sa
predlţuje o 10 rokov. V priznanom podiele na majetku ţalovaného je stanovený nový termín
splatnosti podielu na majetku, ktorého vyplatenie si môţe nárokovať po 31. októbri 2002.
S poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ţalobca mohol svoje právo
uplatniť na súde bez hrozby premlčania svojho nároku do 31. októbra 2002. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 16. decembra 2009
sp.zn. 10 Co 65/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe dospel
k záveru, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, a preto účastníka konania
(ţalobcu – pozn. dovolacieho súdu) podľa § 213 ods. 3 O.s.p. poučil o moţnosti rozhodnutia
podľa iného právneho predpisu, pričom ţalobca sa k inému právnemu posúdeniu odmietol
vyjadriť. Podľa právneho stanoviska odvolacieho súdu v danom prípade ide o majetkové
právo, ktoré je upravené zákonom č. 42/1992 Zb. Uvedený zákon (mimo iného) ukladá
druţstvám, aby vypočítali majetkové podiely oprávnených osôb a s týmito vypočítanými
majetkovými podielmi oboznámili oprávnené osoby, aby týmto oprávneným osobám, ktoré sa
nestanú účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu, majetkové podiely
vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone. V danom prípade sa ţalobca
nestal účastníkom transformačného druţstva a taktieţ ţalobca nie je podnikateľom v oblasti P.
výroby, a preto sa na neho vzťahuje ustanovenie § 13 ods. 3 zákona
č. 42/1992 Zb., z ktorého vyplýva, ţe sa ţalobcovi ako oprávnenej osobe mal vydať
majetkový podiel v plnej výške po 7 rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ
sa oprávnená osoba s druţstvom nedohodne inak alebo s jeho právnym nástupcom. Ţalobca sa
stal vlastníkom majetkového podielu od roku 1994 na základe darovacej zmluvy. Právnemu
predchodcovi ţalobcu bol vypočítaný majetkový podiel podľa § 14a zákona č. 42/1992 Zb.,
a to podľa počtu odpracovaných rokov v druţstve. V priebehu plynutia sedemročnej lehoty sa
niekoľkokrát menili právne podmienky pre vyplatenie majetkových podielov (zákonom
č. 264/1995 Z.z. a zákonom č. 3/2005 Z.z.). Zákonom č. 264/1995 Z.z. (§ 33 ods. 1) sa
obmedzilo právo na vydanie majetkového podielu P. druţstiev s časovým limitom do 29.
februára 1996. Po uplynutí tohto termínu sa mali namiesto majetkového podielu vydať
druţstevné podielnické listy (§ 17a ods. 1). Ţalovaný druţstevné podielnické listy
oprávneným osobám, ktoré predloţili osobné údaje potrebné pre výdaj cenných papierov,
vydal. Následnou novelou zákona č. 42/1992 Zb. zákonom č. 3/2005 Z.z. (§ 33c ods. 1)
druţstvo, ktoré nevydalo podielnické listy oprávneným osobám podľa § 17a ods. 1 a § 17b
ods. 2 zákona, bolo povinné vydať podielnické listy do 31. mája 2005. Ţalobca listom zo dňa
24. mája 2005 oznámil druţstvu, ţe odmieta podielnické listy (akcie) a ţiadal vyplatiť
peňaţnú hotovosť, čím zmaril svojím konaním vydanie druţstevných podielnických listov
a podľa zákona č. 3/2005 Z.z. (§ 33d), ak druţstvo nevydalo druţstevné podielnické listy,
majetkový podiel sa premenil po 1. júli 2005 na pohľadávku, ktorá mala byť uhradená
do 31. augusta 2005. Keďţe si ţalobca uplatnil nároky v zmysle zákona č. 42/1992 Zb.,
neuplatnil si však vyrovnávací podiel, ale majetkový podiel, z ktorého dôvodu na uvedený
vzťah sa jednoznačne aplikujú ustanovenia občianskeho práva, pretoţe ide o občianskoprávny
vzťah a z toho dôvodu sa aplikujú aj primerané ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých sa počíta premlčacia lehota, ktorá je v danom prípade trojročná. Preto ak dňa
1. septembra 2005 ţalobcovi vzniklo oprávnenie na uplatnenie nároku na súde, pričom ţalobu
podal aţ 9. decembra 2008, svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby (k premlčaniu
nároku ţalobcu došlo 1. septembra 2008) a súd musel na ţalovaným vznesenú námietku
premlčania prihliadnuť. Pokiaľ ide o list zo dňa 28. októbra 1997, na ktorý sa ţalobca
odvolával, ţe v danom prípade ide o uznanie záväzku, odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca
k tomuto listu nepredloţil doklad o jeho doručení. Tento list (prípis) je z 28. októbra 1997.
Vzhľadom na to najneskôr do roku 2007 došlo k premlčaniu pohľadávky v zmysle § 110
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil
z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil ho po odcitovaní častí odôvodnení rozsudkov
prvostupňového a odvolacieho súdu tým, ţe nesúhlasí s právnym posúdením skutkového
stavu odvolacím súdom a za správne povaţuje právne posúdenie svojho nároku súdom prvého
stupňa.
Ţalovaný navrhol vo svojom vyjadrení dovolanie ţalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok dovolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p., pričom tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ani z obsahu spisu tieto
vady nevyplynuli.
Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu
na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného
nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav
pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.
Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom
právny otázka, či premlčanie práva na vydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 3 zákona
č. 42/1992 Zb. sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo
zákona č. 42/1992 Zb. a ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej
doby.
Zákon č. 42/1992 Zb. určuje (okrem iného) spôsob úpravy majetkových vzťahov
a vyporiadanie majetkových nárokov v druţstvách, spôsob prispôsobenia vnútorných
právnych pomerov druţstva Obchodnému zákonníku a spôsob premeny druţstiev na iné
podnikateľské formy.
Zákon č. 42/1992 Zb. ukladá druţstvám, aby vypočítali majetkové podiely
oprávnených osôb a oboznámili s nimi oprávnené osoby (§ 9 ods. 7 cit. zákona) a aby týmto
oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby podľa transformačného
projektu, majetkové podiely vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone
(§ 13 ods. 2, 3 cit. zákona).
V danom prípade sa ţalobca nestal účastníkom transformovaného druţstva
a nevykonával P. výrobu, preto sa na neho vzťahovalo ustanovenie § 13
ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb.
Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. pokiaľ sa oprávnená osoba nestane
účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle
odseku 2, môţe sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch
od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení
transformačného projektu nedohodne s druţstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.
Podľa § 17a ods. 1 a § 17b ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. druţstvo vydá za majetkové
podiely vypočítané podľa § 9 ods. 7 oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým
neboli majetkové podiely vydané, druţstevné podielnické listy (ďalej „podielnický list“).
Druţstvo je povinné vydať podielnické listy oprávneným osobám uvedeným v zozname podľa
ods. 1 za podmienok ustanovených týmto zákonom najneskôr do 30. júna 1996. Povinnosť
vydať podielnické listy je splnená oznámením údajov potrebných na registráciu príslušnému
stredisku cenných papierov.
Podľa § 33c ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. druţstvo, ktoré nevydalo podielnické listy
oprávnenej osobe podľa § 17a ods. 1 a § 17b, je povinné podielnické listy vydať do 31. mája
2005.
Ak druţstvo nesplní povinnosť ustanovenú v § 33c ods. 1, majetkové podiely
vypočítané podľa § 9 ods. 7 sa 1. júna 2005 stávajú pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú je
druţstvo povinné uspokojiť do 31. augusta 2005 (§ 33d ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb.).
Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ osoba splní podmienky stanovené v § 13 ods. 3
zákona č. 42/1992 Zb., vzniká jej voči druţstvu nárok na vyporiadanie majetkového podielu.
Tento nárok, ako správne uzavrel aj odvolací súd, sa premlčuje. Spornou otázkou je, podľa
akého právneho predpisu sa premlčanie tohto nároku posudzuje.
Zákon č. 42/1992 Zb. osobitnú právnu úpravu premlčania neobsahuje. Dovolací súd
povaţuje za správny názor odvolacieho súdu, ţe na daný prípad pri posudzovaní otázky
premlčania treba aplikovať Občiansky zákonník (§ 100, § 101). V konkrétnom prípade, či
pri posudzovaní otázky premlčania nároku na vydanie majetkového podielu bude aplikovaná
úprava Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, je rozhodujúci obsah
a charakter vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade medzi účastníkmi nejde
o obchodnoprávny vzťah. Ţalobca (a ani jeho právny predchodca) nevykonáva P. činnosť ako
osoba zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. d/ Obchodného
zákonníka) a aj keď druţstvo je podnikateľským subjektom, ţalobcom uplatnený nárok
nevyplýva z ich vzájomnej podnikateľskej činnosti, teda nejde o vzťah upravený Obchodným
zákonníkom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Dovolací súd povaţuje za správne aj riešenie otázky začiatku plynutia premlčacej
doby odvolacím súdom. Aj podľa dovolacieho súdu, ak oprávnená osoba splní podmienky
stanovené v § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. a následne po zmenách právnych podmienok
pre usporiadanie nárokov z majetkových podielov (vykonaných novelizáciou zákona
č. 42/1992 Zb. vykonanou uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia cit. zákonmi) sa
majetkový podiel ţalobcu premenil po 1. júni 2005 na pohľadávku, ktorá mala byť
uspokojená do 31. augusta 2005. Ak povinná osoba v tejto lehote (t.j. do 31. augusta 2005)
pohľadávku oprávnenej osoby neuspokojí, začína oprávnenej osobe plynúť trojročná
premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) pre uplatnenie tohto nároku na súde, keďţe
po márnom uplynutí tejto lehoty právo na uspokojenie pohľadávky mohlo byť po prvý raz
vykonané. V danom prípade je nesporné, ţe ţalobca listom zo dňa 24. mája 2005 oznámil
ţalovanému, ţe odmieta podielnické listy. Tým sa majetkový podiel od 1. júna 2005 stal
pohľadávkou ţalobcu, ktorú ţalovaný do 31. augusta 2005 neuspokojil. Nakoľko ţalobca
nárok na vydanie majetkového podielu, resp. uspokojenie pohľadávky uplatnil na súde aţ 9.
decembra 2008, správne odvolací súd dospel k záveru, ţe nárok je premlčaný (obdobne to
platí aj v súvislosti s listom ţalovaného z 28. októbra 2007), a preto rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a ţalobu zamietol.
Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal zo správneho právneho názoru, ţe ţalobcom uplatnený nárok sa premlčuje podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.
Keďţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
ţalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov
dovolacieho konania priznaná nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová