Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/143/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci

ţalobcu J. S., zastúpeného Mgr. M. J., proti ţalovanému P. D., o zaplatenie 1.036,28 Eur,

vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , v konaní o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. decembra 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 2. júla 2009 č.k. -43 uloţil ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1036,38 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj

nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 470,88 € na (bliţšie nešpecifikovaný) účet jeho

právneho zástupcu, taktieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia

uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca je oprávnenou osobou

v zmysle ustanovenia o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní

majetkových nárokov v druţstvách (ďalej len ), ktorý sa nestal

účastníkom právnickej osoby ţalovaného podľa transformačného projektu. Právny

predchodca ţalobcu (J. Š., ktorý majetkový podiel po schválení ročnej účtovnej uzávierky

ţalovaného za rok 1994, darovacou zmluvou z 24. júna 1994 previedol na ţalobcu) bol

členom ţalovaného k 30. novembru 1991. Nespornou bola skutočnosť, ţe ţalobcovi neboli

vydané podielnické listy do 31. mája 2005, ktoré sa 1. júna 2005 stali pohľadávkou

oprávnenej osoby, ktorú bol ţalovaný povinný uspokojiť do 31. augusta 2005. Vzhľadom

na ţalovaným vznesenú námietku premlčania spornou zostala otázka, či na posúdenie otázky

premlčania v danom prípade, keď ţalobca si mohol svoje právo na uspokojenie pohľadávky

voči ţalovanému prvý krát uplatniť nasledujúci deň po 31. auguste 2005, teda dňa 1.

septembra 2005 treba aplikovať úpravu alebo Obchodného

zákonníka, kde pre posúdenie je rozhodujúcou skutočnosťou obsah a charakter tohto vzťahu

účastníkov, pri posúdení ktorého súd vychádzal z názoru, ţe nárok ţalobcu nie je premlčaný.

Majúc za preukázané, ţe právny predchodca ţalobcu bol členom druţstva ku dňu

30. novembru 1991, prvostupňový súd poukázal na to, ţe vzťahy medzi členom druţstva

a druţstvom samotným s výnimkou pracovnoprávnych vzťahov, sa vţdy riadia ustanoveniami

. Ţaloba bola podaná na súd 9. decembra 2008, pričom všeobecná

premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom 1. septembra 2005, vyjadrená v ustanovení § 397

, je štyri roky, teda nárok nemôţe byť premlčaný. Ďalej súd prvého

stupňa poukázal na uznanie záväzku, ak je uznaný záväzok, lehota na uplatnenie nároku sa

predlţuje o 10 rokov. V priznanom podiele na majetku ţalovaného je stanovený nový termín

splatnosti podielu na majetku, ktorého vyplatenie si môţe nárokovať po 31. októbri 2002.

S poukazom na ustanovenie ţalobca mohol svoje právo

uplatniť na súde bez hrozby premlčania svojho nároku do 31. októbra 2002. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 16. decembra 2009

sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe dospel

k záveru, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, a preto účastníka konania

(ţalobcu – pozn. dovolacieho súdu) podľa poučil o moţnosti rozhodnutia

podľa iného právneho predpisu, pričom ţalobca sa k inému právnemu posúdeniu odmietol

vyjadriť. Podľa právneho stanoviska odvolacieho súdu v danom prípade ide o majetkové

právo, ktoré je upravené Uvedený zákon (mimo iného) ukladá

druţstvám, aby vypočítali majetkové podiely oprávnených osôb a s týmito vypočítanými

majetkovými podielmi oboznámili oprávnené osoby, aby týmto oprávneným osobám, ktoré sa

nestanú účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu, majetkové podiely

vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone. V danom prípade sa ţalobca

nestal účastníkom transformačného druţstva a taktieţ ţalobca nie je podnikateľom v oblasti P.

výroby, a preto sa na neho vzťahuje ustanovenie § 13 ods. 3 zákona

č. , z ktorého vyplýva, ţe sa ţalobcovi ako oprávnenej osobe mal vydať

majetkový podiel v plnej výške po 7 rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ

sa oprávnená osoba s druţstvom nedohodne inak alebo s jeho právnym nástupcom. Ţalobca sa

stal vlastníkom majetkového podielu od roku 1994 na základe darovacej zmluvy. Právnemu

predchodcovi ţalobcu bol vypočítaný majetkový podiel podľa ,

a to podľa počtu odpracovaných rokov v druţstve. V priebehu plynutia sedemročnej lehoty sa

niekoľkokrát menili právne podmienky pre vyplatenie majetkových podielov (zákonom

č. a ). () sa

obmedzilo právo na vydanie majetkového podielu P. druţstiev s časovým limitom do 29.

februára 1996. Po uplynutí tohto termínu sa mali namiesto majetkového podielu vydať

druţstevné podielnické listy (§ 17a ods. 1). Ţalovaný druţstevné podielnické listy

oprávneným osobám, ktoré predloţili osobné údaje potrebné pre výdaj cenných papierov,

vydal. Následnou novelou ()

druţstvo, ktoré nevydalo podielnické listy oprávneným osobám podľa § 17a ods. 1 a § 17b

ods. 2 zákona, bolo povinné vydať podielnické listy do 31. mája 2005. Ţalobca listom zo dňa

24. mája 2005 oznámil druţstvu, ţe odmieta podielnické listy (akcie) a ţiadal vyplatiť

peňaţnú hotovosť, čím zmaril svojím konaním vydanie druţstevných podielnických listov

a podľa (), ak druţstvo nevydalo druţstevné podielnické listy,

majetkový podiel sa premenil po 1. júli 2005 na pohľadávku, ktorá mala byť uhradená

do 31. augusta 2005. Keďţe si ţalobca uplatnil nároky v zmysle ,

neuplatnil si však vyrovnávací podiel, ale majetkový podiel, z ktorého dôvodu na uvedený

vzťah sa jednoznačne aplikujú ustanovenia občianskeho práva, pretoţe ide o občianskoprávny

vzťah a z toho dôvodu sa aplikujú aj primerané ustanovenia , podľa

ktorých sa počíta premlčacia lehota, ktorá je v danom prípade trojročná. Preto ak dňa

1. septembra 2005 ţalobcovi vzniklo oprávnenie na uplatnenie nároku na súde, pričom ţalobu

podal aţ 9. decembra 2008, svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby (k premlčaniu

nároku ţalobcu došlo 1. septembra 2008) a súd musel na ţalovaným vznesenú námietku

premlčania prihliadnuť. Pokiaľ ide o list zo dňa 28. októbra 1997, na ktorý sa ţalobca

odvolával, ţe v danom prípade ide o uznanie záväzku, odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca

k tomuto listu nepredloţil doklad o jeho doručení. Tento list (prípis) je z 28. októbra 1997.

Vzhľadom na to najneskôr do roku 2007 došlo k premlčaniu pohľadávky v zmysle § 110

. O trovách konania rozhodol podľa v spojení

s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil

z ustanovenia a odôvodnil ho po odcitovaní častí odôvodnení rozsudkov

prvostupňového a odvolacieho súdu tým, ţe nesúhlasí s právnym posúdením skutkového

stavu odvolacím súdom a za správne povaţuje právne posúdenie svojho nároku súdom prvého

stupňa.

Ţalovaný navrhol vo svojom vyjadrení dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok dovolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

, pričom tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ani z obsahu spisu tieto

vady nevyplynuli.

Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu

na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného

nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav

pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právny otázka, či premlčanie práva na vydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 3 zákona

č. sa posudzuje podľa , alebo

a ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej

doby.

určuje (okrem iného) spôsob úpravy majetkových vzťahov

a vyporiadanie majetkových nárokov v druţstvách, spôsob prispôsobenia vnútorných

právnych pomerov druţstva a spôsob premeny druţstiev na iné

podnikateľské formy.

ukladá druţstvám, aby vypočítali majetkové podiely

oprávnených osôb a oboznámili s nimi oprávnené osoby (§ 9 ods. 7 cit. zákona) a aby týmto

oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby podľa transformačného

projektu, majetkové podiely vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone

(§ 13 ods. 2, 3 cit. zákona).

V danom prípade sa ţalobca nestal účastníkom transformovaného druţstva

a nevykonával P. výrobu, preto sa na neho vzťahovalo ustanovenie § 13

ods. 3

Podľa pokiaľ sa oprávnená osoba nestane

účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle

odseku 2, môţe sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch

od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení

transformačného projektu nedohodne s druţstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.

Podľa a druţstvo vydá za majetkové

podiely vypočítané podľa § 9 ods. 7 oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým

neboli majetkové podiely vydané, druţstevné podielnické listy (ďalej „podielnický list“).

Druţstvo je povinné vydať podielnické listy oprávneným osobám uvedeným v zozname podľa

ods. 1 za podmienok ustanovených týmto zákonom najneskôr do 30. júna 1996. Povinnosť

vydať podielnické listy je splnená oznámením údajov potrebných na registráciu príslušnému

stredisku cenných papierov.

Podľa druţstvo, ktoré nevydalo podielnické listy

oprávnenej osobe podľa § 17a ods. 1 a § 17b, je povinné podielnické listy vydať do 31. mája

2005.

Ak druţstvo nesplní povinnosť ustanovenú v § 33c ods. 1, majetkové podiely

vypočítané podľa § 9 ods. 7 sa 1. júna 2005 stávajú pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú je

druţstvo povinné uspokojiť do 31. augusta 2005 ( ).

Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ osoba splní podmienky stanovené v § 13 ods. 3

, vzniká jej voči druţstvu nárok na vyporiadanie majetkového podielu.

Tento nárok, ako správne uzavrel aj odvolací súd, sa premlčuje. Spornou otázkou je, podľa

akého právneho predpisu sa premlčanie tohto nároku posudzuje.

osobitnú právnu úpravu premlčania neobsahuje. Dovolací súd

povaţuje za správny názor odvolacieho súdu, ţe na daný prípad pri posudzovaní otázky

premlčania treba aplikovať (, ). V konkrétnom prípade, či

pri posudzovaní otázky premlčania nároku na vydanie majetkového podielu bude aplikovaná

úprava alebo , je rozhodujúci obsah

a charakter vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade medzi účastníkmi nejde

o obchodnoprávny vzťah. Ţalobca (a ani jeho právny predchodca) nevykonáva P. činnosť ako

osoba zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. d/ Obchodného

zákonníka) a aj keď druţstvo je podnikateľským subjektom, ţalobcom uplatnený nárok

nevyplýva z ich vzájomnej podnikateľskej činnosti, teda nejde o vzťah upravený Obchodným

zákonníkom.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

Dovolací súd povaţuje za správne aj riešenie otázky začiatku plynutia premlčacej

doby odvolacím súdom. Aj podľa dovolacieho súdu, ak oprávnená osoba splní podmienky

stanovené v a následne po zmenách právnych podmienok

pre usporiadanie nárokov z majetkových podielov (vykonaných novelizáciou zákona

č. vykonanou uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia cit. zákonmi) sa

majetkový podiel ţalobcu premenil po 1. júni 2005 na pohľadávku, ktorá mala byť

uspokojená do 31. augusta 2005. Ak povinná osoba v tejto lehote (t.j. do 31. augusta 2005)

pohľadávku oprávnenej osoby neuspokojí, začína oprávnenej osobe plynúť trojročná

premlčacia doba ( ) pre uplatnenie tohto nároku na súde, keďţe

po márnom uplynutí tejto lehoty právo na uspokojenie pohľadávky mohlo byť po prvý raz

vykonané. V danom prípade je nesporné, ţe ţalobca listom zo dňa 24. mája 2005 oznámil

ţalovanému, ţe odmieta podielnické listy. Tým sa majetkový podiel od 1. júna 2005 stal

pohľadávkou ţalobcu, ktorú ţalovaný do 31. augusta 2005 neuspokojil. Nakoľko ţalobca

nárok na vydanie majetkového podielu, resp. uspokojenie pohľadávky uplatnil na súde aţ 9.

decembra 2008, správne odvolací súd dospel k záveru, ţe nárok je premlčaný (obdobne to

platí aj v súvislosti s listom ţalovaného z 28. októbra 2007), a preto rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a ţalobu zamietol.

Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodnutí

vychádzal zo správneho právneho názoru, ţe ţalobcom uplatnený nárok sa premlčuje podľa

ustanovení .

Keďţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ) nie je dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalobcu zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalovaný si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov

dovolacieho konania priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová