Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/102/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora

Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci ţalobcu

S., proti ţalovanému Ľ. H., bytom H., zastúpenému JUDr. L. Š., advokátom v K.,

o zaplatenie 1 291,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod

sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 1. októbra 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 13. marca 2009 č.k. -112

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 38 922,50 Sk titulom

neoprávneného odberu zemného plynu ţalovaným. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému

trovy konania 548,84 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci samej

vychádzal zo zistenia, ţe ţalovaný ako odberateľ odoberal od ţalobcu zemný plyn na adrese

H., pričom zamestnanci ţalobcu pri kontrole dňa 4.8.2004 zistili poškodenie overovacej

značky meradla. Poškodený plynomer bol demontovaný a odoslaný na expertízu do S., ktorá

v posudku zo dňa 30.9.2004 č. X. konštatovala poškodenie overovacej značky na

počítadle, v dôsledku čoho plynomer nevyhovoval technickým a metrologickým

poţiadavkám. Ţalobca faktúrou splatnou dňa 31.8.2004 vyfakturoval ţalovanému škodu mu

spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 38 922,50 Sk (1 291,99 €).

2

Vychádzajúc z týchto zistení a z ustanovenia vyvodil

potom súd záver, ţe nárok ţalobcu nie je dôvodný, lebo pri neoprávnenom odbere plynu je

odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ktorú mu neoprávneným

odberom spôsobil. Musí ísť o faktické konanie, s ktorým je spojená určitá forma vnútorného

vzťahu škodcu, teda zavinenie. Podľa názoru prvostupňového súdu nestačí však iba určitý

stupeň zavinenia, musí ísť o úmyselné zavinenie, ktoré poškodený – ţalobca musí dokázať.

Ţalobca teda mal preukázať, ţe ţalovaný buď sám, alebo s jeho súhlasom, resp. vedomím,

prípadne priamo na jeho podnet niekto iný do meradla zasiahne takým spôsobom, ţe meradlo

buď vôbec nezaznamenáva odber plynu alebo ho zaznamenáva nesprávne. Poukázal na to,

ţe právna úprava zákona o energetike účinná do 31.12.2004 bola zaloţená na princípe

zavinenia, kedy povinnosťou ţalobcu bolo preukázať zavinenie odberateľa plynu –

ţalovaného a keďţe v danom prípade ţalobca nepreukázal zavinenie ţalovaného prípadne,

hoci aj cez iné osoby s jeho vedomím alebo na jeho príkaz, nie je daná zodpovednosť

ţalovaného za náhradu škody, preto ţalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 1. októbra 2009 sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 1 291,99 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote mu

nahradiť aj trovy konania v sume 141,56 €. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to,

ţe pre posúdenie danej veci je významné, na princípe akej zodpovednosti (subjektívnej alebo

objektívnej) je konštruovaná skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa

ustanovenia , t.j. v prípade, ak odberateľ odoberal

plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. S poukazom na ustanovenia § a ods. 2, ,

a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa mal za to, ţe v danom

prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia

, pretoţe ţalovaný odoberal plyn meraný meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá ţalobcovi

za škody, ktoré neoprávneným odberom spôsobil (§ 30 ods. 3). Je tomu tak preto, ţe zákonná

úprava z ustanovenia je vybudovaná na princípe

objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to,

kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto vzniknutú robí

3

zákon bez ďalšieho zodpovedným odberateľa. Princíp objektívnej zodpovednosti za škody

vzniknuté neoprávneným odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii spočíva v tom, ţe pri naplnení tejto skutkovej

podstaty nie je potrebné preukazovať, či meradlo bolo poškodené zavinením ţalovaného a či

k porušeniu došlo v dôsledku jeho zásahu. Ak súd prvého stupňa dospel k opačnému záveru,

jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o výšku škody,

ktorú je ţalovaný povinný nahradiť ţalobcovi, túto ţalobca správne vypočítal v zmysle

vyhlášky č. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenia § a

ods. 2

Proti uvedenému rozsudku podal ţalovaný dovolanie a ţiadal, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zaviazal ţalobcu na náhradu trov

dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia

a odôvodnil ho tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Poukázal na to, ţe „predpokladom zodpovednosti za škodu

podľa ust. , ktorý vo vzťahu k lex generalis je

protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť a to kauzálny nexus a zavinenie“.

Prípady objektívnej zodpovednosti upravuje osobitným spôsobom a tejto

zodpovednosti sa nemoţno zbaviť (§ 421a ods. 1, § 427 a iné). Osvojac si argumentáciu

z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, ţe právna úprava zákona

o energetike účinná do 31.12.2004 bola ale zaloţená na princípe zavinenia, kedy pri

neoprávnenom odbere plynu bolo povinnosťou ţalobcu preukázať zavinenie odberateľa plynu

– ţalovaného, ktorú skutočnosť však ţalobca nepreukázal, preto nie je daná zodpovednosť

ţalovaného za náhradu škody.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá vadmi vymenovanými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v

dovolateľom namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli zistené.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa moţno

odvolaciemu súdu vytknúť, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,

je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj

správne interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka týkajúca sa druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú

dodávateľom plynu neoprávneným odberom plynu, pričom odvolací súd vo svojom

rozhodnutí zaujal stanovisko, ţe v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť (bez ohľadu

na zavinenie) ţalovaného.

Ţalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil s odvolaním sa na ustanovenie § 30

ods. 2 písm.c/ a (ďalej len „“),

t.j. domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona obsahujúceho vlastnú úpravu náhrady

škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom odberateľom plynu.

Neoprávneným odberom plynu je ober bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu alebo

v rozpore s uzavretou zmluvou ( ).

Podľa neoprávneným odberom je aj odber plynu

a/ z tej časti plynárenského zariadenia, ktorou prechádza nemeraný plyn,

b/ bez meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa

plynu buď vôbec nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

5

c/ meraný meradlom, ktoré nebolo namontované dodávateľom alebo na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný nahradiť dodávateľovi

plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil ( ).

Pri výslovnom zákaze akéhokoľvek zásahu do meradla inou osobou ako dodávateľom

plynu ( ) je zrejmé, ţe cit. zákon v ustanoveniach

a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu,

pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú

dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa treba

dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých moţných) neoprávneného

odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, keďţe prichádza do úvahy

tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ak je to napr. v prípade neoprávneného

odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia (neoprávnený

zásah „odberateľa“ do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez

zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle

cit. ustanovenia (odber plynu meraný meradlom,

na ktorom „bolo porušené“ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V súvislosti

s posledne uvedeným prípadom (o ktorý ide aj v prejednávanej veci) je potrebné zdôrazniť

fakt, ţe odberateľ zodpovedá (uţ len) za to, ţe odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia

mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej

manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či uţ

na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili.

Pokiaľ teda v preskúmavanej veci odvolací súd otázku druhu zodpovednosti vyriešil

tak, ţe ide o objektívnu zodpovednosť ţalovaného (škodcu) za škodu spôsobenú

neoprávneným odberom plynu, na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis,

ktorý aj správne interpretoval. Preto námietka dovolateľa, ţe napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci nie je opodstatnená.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného

zamietol ( ).

6

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalobca si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov

dovolacieho konania priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová