Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)27c/382088.ede3f9.pdf
PDF · 120.9 KB
No categories available
2Tdo/52/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Tdo 52/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému Ľ. V., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
2 T 186/2010, na verejnom zasadnutí 29. novembra 2011 v Bratislave o dovolaní ministerky
spravodlivosti Slovenskej republiky proti právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu
Bratislava V z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 T 186/2010, podanom v neprospech obvineného
Ľ. V. podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 13. decembra 2010,
sp. zn. 2 T 186/2010, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon
v prospech
obvineného Ľ. V. vo výroku o treste v ust. § 42 ods. 2 Tr. zák., pokiaľ tomuto v rámci
ukladania súhrnného trestu nebol okrem trestu odňatia slobody uložený aj trest zákazu
činnosti.
Napadnutý trestný rozkaz sa zrušuje vo výroku o treste.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V trestným rozkazom z 13. decembra 2010, sp. zn.
2 T 186/2010, uznal obvineného Ľ. V. za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
171 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa X. v čase asi o 11.40 hod. v B. v časti J. na hrádzi pri bufete G. pri kontrole
totožnosti hliadkou PZ a následnom služobnom zákroku hliadke Policajného zboru vydal
z vrecka nohavíc 1 ks plastovú injekčnú striekačku so zataveným koncom s obsahom štyroch
dielikov bledožltej kryštalickej látky, o ktorej uviedol, že sa jedná o pervitín,
následným kriminalisticko-expertíznym skúmaním obsahu injekčnej striekačky
so zataveným koncom bolo zistené, že striekačka obsahovala 174 mg metamfetamínu
s priemernou koncentráciou účinnej látky 68,8 % hmotnostných metamfetaminu, obsahujúce
120 mg absolútnej drogy, čo zodpovedá 3-6 obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach.
psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok.
Za to bol odsúdený podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37
písm. m/, h/, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V z 30. apríla 2010 (v skutočnosti ide o trestný rozkaz
z 30. apríla 2009), sp. zn. 0 T 115/2009 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti trestnému rozkazu z 13. decembra 2010 podal obvinený Ľ. V. v zákonnej lehote
odpor, ktorý ale na hlavnom pojednávaní 1. marca 2011, predtým ako prokurátor predniesol
obžalobu, výslovným vyhlásením vzal späť. Tento trestný rozkaz v dôsledku späťvzatia
odporu, ktoré späťvzatie vzala na vedomie samosudkyňa Okresného súdu Bratislava V podľa
§ 355 ods. 9 Tr. por. uznesením z 1. marca 2011, sp. zn. 2 T 186/2010, nadobudol
právoplatnosť dňom späťvzatia odporu (§ 356 písm. b/ Tr. por.), t.j. 1. marca 2011.
Na podnet podpredsedu Okresného súdu Bratislava V podala ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky proti právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava
V z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 T 186/2010 dovolanie v neprospech obvineného Ľ. V.
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., lebo podľa jej názoru okresný súd pri
ukladaní súhrnného trestu porušil ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák. tým, že obvinenému okrem
trestu odňatia slobody neuložil aj trest zákazu činnosti, ktorý bol obvinenému uložený popri
nepodmienečnom treste odňatia slobody (päť mesiacov) vo výmere dva roky trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 30. apríla 2009, sp. zn. 0 T 115/2009, výrok o treste
ktorého bol zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu. Uvedeným nesprávnym postupom
došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného Ľ. V., pričom okresný súd pochybil
aj v tom, keď obvinenému trest odňatia slobody ukladal aj ako trest úhrnný, hoci na to nebol
zákonný dôvod.
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky preto navrhla, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 T 186/2010,
bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 2 Tr. zák. v prospech
obvineného Ľ. V., aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. označený trestný rozkaz zrušil vo výroku
o treste, zároveň aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a aby podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Bratislava V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
Okresný prokurátor Bratislava V v písomnom vyjadrení i zástupca generálneho
prokurátora na verejnom zasadnutí uviedli, že dovolanie ministerky spravodlivosti
je dôvodné, a preto mu navrhli vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 1 Tr. por., v zákonnej
lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por.
a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Tr. por. ako aj to, že ministerkou
spravodlivosti uplatnený dovolací dôvod (ktorým je dovolací súd podľa § 385 ods. 1 Tr. por.
viazaný), je preukázaný, a preto o podanom dovolaní rozhodol na verejnom zasadnutí.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obsahuje v sebe dve implikácie.
Jednak sa môže použiť na prípad nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku,
ale aj vtedy, ak pri rozhodovaní súdu niektorým z typov rozhodnutí vymenovaných
v ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) došlo k nesprávnej
aplikácii iného hmotnoprávneho ustanovenia. Za také možno podľa ustálenej praxe
považovať tiež ustanovenia upravujúce ukladanie súhrnného trestu, vrátane ustanovenia § 42
ods. 2 Tr. zák.; ktorého porušenie v prospech obvineného Ľ. V. sa konštatuje v spomenutom
mimoriadnom opravnom prostriedku.
Podľa zistenia dovolacieho súdu porušenie zákona pri ukladaní súhrnného trestu
obvinenému Ľ. V., a to v prospech obvineného je zjavné a nepochybné. Z dikcie ustanovenia
§ 42 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, nielen to, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest
uložený skorším rozsudkom (povahu odsudzujúceho rozsudku má podľa
§ 353 ods. 6 Tr. por. trestný rozkaz), ale aj to, že súd uloží (a to obligatórne) v rámci
súhrnného trestu okrem iného, trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším
rozsudkom (teda aj trestným rozkazom), ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Tr. zák.
Ostatne uvedené ustanovenie umožňuje uložiť popri sebe trest odňatia slobody a trest zákazu
činnosti. So zreteľom na to bol okresný súd povinný uložiť teraz dovolaním napadnutým
trestným rozkazom obvinenému v rámci súhrnného trestu nielen nepodmienečný trest odňatia
slobody, ale aj trest zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V z 30. apríla 2009, sp. zn. 0 T 115/2009 a ktorého výrok o treste bol zrušený
v rámci ukladania súhrnného trestu.
Ak takto nepostupoval, porušil zákon v ustanovení § 42 ods. 2 Tr. zák. v prospech
obvineného Ľ. V.. Uvedené porušenie zákona je relevantnou skutočnosťou, ktorá napĺňa
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ovšem nie aj to, že obvinenému bol
nesprávne trest odňatia slobody uložený zároveň ako trest úhrnný a súhrnný,
hoci pri správnom použití zákona mal byť uložený len trest súhrnný keďže išlo o prípad
spáchania dvoch trestných činov v reálnom súbehu. Súhrnný trest tu plní funkciu trestu
úhrnného, ktorého uloženie by v prerokovávanom prípade prichádzalo do úvahy vtedy, ak by
sa bolo viedlo spoločné konanie v súdnej fáze trestného stíhania o oboch skutkoch
spáchaných 28. apríla 2009. Nesprávne uloženie úhrnného a zároveň súhrnného trestu zásadne
neovplyvnilo postavenie obvineného, a preto z tohto dôvodu vzhľadom na ustanovenie § 371
ods. 4 Tr. por. dovolanie aj pre toto pochybenie nebolo možné akceptovať.
Uvedené však nič nemení na opodstatnenosti podaného dovolania. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku
uvedené porušenie zákona v prospech obvineného Ľ. V., podľa § 386 ods. 2
Tr. por. zrušil chybnú časť napadnutého trestného rozkazu, t.j. výrok o treste v právoplatnom
trestom rozkaze Okresného súdu Bratislava V z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 T 186/2010 ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému
súdu Bratislava V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Pri viazanosti výslovným právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Tr. por.)
bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o uložení súhrnného trestu obvinenému,
a to zákonne súladným spôsobom.
Z hľadiska ďalšieho procesného postupu a formy rozhodnutia treba upriamiť
pozornosť na nasledovné:
Čiastočným zrušením právoplatného trestného rozkazu nastal stav neukončeného
trestného stíhania rovnako, ako tomu je pri čiastočnom zrušení rozsudku. V časti
nedotknutého výroku o vine zostal trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V
z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 T 186/2010, právoplatný, platí tu princíp „ne bis in idem“
a zároveň platí, že aj taký trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku (§ 353 ods. 6
Tr. por.). Z toho vyplýva, že pri novom rozhodované o treste je potrebné aplikovať
ustanovenie § 166 Tr. por. a rozhodnúť o treste rozsudkom. Rozhodnutie o otázke trestu
vydaním trestného rozkazu je vylúčené, lebo na rozdiel od odvolania vyvolávajúceho
prieskumné konanie pred odvolacím súdom by eventuálne podanie odporu proti trestnému
rozkazu ako typu opravného prostriedku odmietajúceho skrátenú formu trestného konania
vyvolalo povinnosť prerokovať vec na hlavnom pojednávaní pri súčasnom zrušení trestného
rozkazu zo zákona, pričom v konečnom dôsledku by musel byť použitý postup podľa § 166
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíkova