Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/56/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. V. B., F., IČO X.,

zastúpeného advokátom JUDr. J. S., A. k., I., proti ţalovanému Mgr. V. V., K., zastúpeného

advokátom JUDr. V. Š., M., o zaplatenie 1 870,36 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2011 č. k. -175, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I. rozsudkom z 10. 12. 2010 č. k. -154 zamietol

ţalobcu. Ţalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 1 419,71 Eur. V odôvodnení

uviedol, ţe ţalobca ţiadal, aby súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie 1 870,36 Eur (56 376,46

Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 01. 12. 2006 do zaplatenia titulom

náhrady škody. Dlh ţalovaného v sume 56 346,46 Sk pozostával z neuhradenej istiny

28 742,37 Sk (ku dňu 30. 09. 2006) a neuhradených úrokov z omeškania v sume 26 604,09

Sk, počítaných ku dňu 30. 09. 2006. Listom z 28. 11. 2006 ţalobca vyzval ţalovaného

na zaplatenie sumy 55 346,46 Sk titulom náhrady škody.

Zmluvou o výkone správy z 15. 10. 1997 bolo preukázané, ţe ţalobca ju uzavrel

s úpadcom ako vlastníkom neodkúpených bytov č. 2, 8, 14 a 16 na F. Na základe tejto zmluvy

sa ţalobca zaviazal vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, jeho

príslušenstva a pozemku a úpadca sa zaviazal plniť povinnosti uvedené v čl. III zmluvy.

2

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -6 z 23. 03. 2000, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 04. 2000, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka P., a. s.

v likvidácii, M. a za správcu podstaty bol ustanovený JUDr. L. L.. Uznesením Krajského súdu

v Košiciach z 25. 01. 2002 č. k. -69 bol JUDr. L. L. zbavený funkcie správcu

konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený ţalovaný.

Opatrením Krajského súdu v Košiciach č. k. -195 zo 17. 07. 2004 súd

súhlasil s predajom majetku úpadcu, patriaceho do konkurznej podstaty mimo draţby

pre R., s. r. o., v súlade so schváleným plánom speňaţenia. Byt č. 8 na F. bol súčasťou súboru

predávaných vecí. Kúpnou zmluvou, uzavretou medzi správcom konkurznej podstaty ako

predávajúcim a spoločnosťou R., s. r. o., ako kupujúcim, mal súd preukázané, ţe byt č. 8 na F.

bol súčasťou súboru vecí, predávaných predmetnou zmluvou. Cena vecí, ktorých predaj bol

odsúhlasený opatrením Krajského súdu v Košiciach č. k. -195 zo 17. 07. 2004, bola

určená znaleckými posudkami Ing. M. P.. Listom ţalovaného, adresovaného Krajskému súdu

v Košiciach zo 14. 03. 2003, bolo súdu preukázané, ţe ţalovaný oznámil súdu, ţe

na účet ţalobcu boli poukázané všetky platby, ktoré obdrţal od nájomníkov (uţívateľov)

bytov a poţiadal o vydanie pokynu, či má uhrádzať platby na účet spoločenstva aj v prípade,

ţe uţívatelia bytov si neplnia voči úpadcovi svoje povinnosti. Súd zistil, ţe správcovi

konkurznej podstaty nebol vydaný pokyn v predmetnej veci. Krajský súd v Košiciach

uznesením z 27. 01. 2006 schválil konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady

hotových výdavkov správcu. Uznesením z 23. 02. 2006 rozhodol o rozvrhu a svojím

uznesením z 04. 05. 2006 pod č. k. -291 zrušil konkurz a správca bol zbavený

funkcie.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 415 Obč. zák. a § 420 Obč. zák., § 10 ods. 1 aţ 4

, a Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Zo zápisnice zo schôdze konkurzných veriteľov, konanej dňa 18. 12. 2001

a z prezenčnej listiny súd zistil, ţe ţalobca sa zúčastnil na schôdzi, na ktorej bol prejednávaný

plán speňaţenia, aj keď nebol schválený. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený

s plánom speňaţenia. Plán speňaţenia pripravil správca konkurznej podstaty JUDr. L. L. Plán

bol schválený na schôdzi veriteľov dňa 25. 01. 2002 so zmenou, podľa ktorej sa v prvom kole

majetok nesmie speňaţiť pod hodnotu znaleckého posudku, v druhom kole

3

pod hodnotu 20% a v treťom a v ďalších kolách na speňaţenie za najvyššiu ponúknutú cenu,

pričom je potrebný aj súhlas najväčšieho veriteľa.

Z pripojeného konkurzného spisu bolo zistené, ţe hodnota predávaného majetku

úpadcu bola stanovená znaleckými posudkami. Ţalovaný ako správca konkurznej podstaty

postupoval pri speňaţovaní majetku úpadcu podľa schváleného plánu speňaţenia a jeho

úkony boli schválené aj rozhodnutiami súdu. Súd mal za preukázané, ţe ţalovaný ako správca

konkurznej podstaty postupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou

a v súlade s právnymi predpismi. Ţalobca nevzniesol námietky voči konečnej správe

a nepodal opravný prostriedok ani proti rozvrhovému uzneseniu. Nebolo medzi účastníkmi

konania sporné, ţe správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania uhradil časť

z pohľadávky ţalobcu voči úpadcovi. Z pripojeného konkurzného spisu najmä z rozvrhového

uznesenia súd zistil, ţe ani pohľadávky ostatných oddelených veriteľov neboli uspokojené

v plnom rozsahu. Nebolo súdu preukázané, ţe by ţalovaný porušil svoje povinnosti

pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty, ani to, ţe by ţalovanému spôsobil škodu.

Preto dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

ust.

Na základe odvolania ţalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. júna 2001

pod č. k. -175 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi uloţil

povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume 105,-- Eur na účet

právneho zástupcu. Potvrdzujúci rozsudok odôvodnil tým, ţe povaţoval odvolanie

za nedôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu

prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe návrhom

na začatie konania sa ţalobca domáhal náhrady škody, ktorá ţalobcovi vznikla tým, ţe

ţalovaný ako správca konkurznej podstaty pri výkone správcu konkurznej podstaty konal

v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti a porušil viaceré povinnosti uloţené mu zákonom

č.

Podľa § 8 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní správca je povinný pri výkone

funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením

povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloţí súd.

4

Správca konkurznej podstaty pri plnení všetkých povinností a pri výkone funkcie

správcu konkurznej podstaty postupuje s odbornou starostlivosťou a v prípade porušenia

povinnosti správcu konkurznej podstaty zodpovedá za škodu podľa § 420 Obč. zák.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vţdy skúmať, či sú splnené

zákonné predpoklady pre náhradu škody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil

s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty

postupoval pri speňaţovaní majetku úpadcu podľa schváleného plánu speňaţenia a jeho

úkony boli schválené aj rozhodnutiami súdu. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno

a nepredloţil súdu ţiadne dôkazy o tom, ţe správca konkurznej podstaty pri výkone svojej

funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s právnymi predpismi. Všeobecné

konštatovanie porušenia viacero povinností správcu konkurznej podstaty je pri priznaní

nároku na náhradu škody nepostačujúce. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil a o náhrade trov konania

rozhodol podľa v spojení s ust.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol

rozsudok Krajského súdu v Košiciach a rozsudok Okresného súdu Košice I. zrušiť a vec

vrátiť Okresnému súd Košice I. na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách

odvolacieho a dovolacieho konania. Ţalobca súčasne s poukazom na ust.

navrhol dovolaciemu súdu, aby odloţil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach.

Ţalobca povaţuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za nesprávny. Dovolanie

odôvodnil tým, ţe podľa jeho názoru došlo k vadám uvedeným v ust. ,

a to v konaní došlo k vadám uvedeným v tým, ţe ţalovanému ako

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd konal v rozpore s ust.

, podľa ktorého mal obligatórne nariadiť pojednávanie, pretoţe

vo veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Odvolací súd svojím postupom

odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva

na spravodlivý proces, zahŕňajúce právo na verejné prerokovanie veci.

5

Ţalobca sa v konaní domáhal úhrady sumy 1 870,36 Eur s príslušenstvom titulom

náhrady škody, keď ţalovaný svojím postupom ako správca konkurznej podstaty úpadcu P., a.

s. v konkurze, S., porušil viacero povinností, uloţených mu , a to

vo vzťahu k ţalobcovi a k uspokojovaniu jeho pohľadávky ako oddeleného veriteľa, pričom

byt č. 8 v obytnom dome na F., na ktorom viazlo záloţné právo ţalobcu ako oddeleného

veriteľa za jeho pohľadávku speňaţil za podhodnotenú cenu značne niţšiu, ako bola jeho

skutočná hodnota a ţalobcovi ako oddelenému konkurznému veriteľovi vopred a včas

v rozpore so zákonom neoznámil konkrétne podmienky speňaţovania, čím ţalobcovi vznikla

škoda v ţalovanej sume. Ţalobca teda konkrétne a nevšeobecne, ako uzavrel odvolací súd,

namietal konkrétny postup ţalovaného ako správcu konkurznej podstaty pri speňaţovaní

majetku úpadcu v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti pri výkone tejto funkcie,

stanovenou mu ustanoveniami v tom čase platného v znení neskorších

predpisov, čo bolo moţné v konaní preukázať dokazovaním, navrhovaným ţalobcom, čo však

súdy obidvoch stupňov nevykonali, pričom podľa názoru ţalobcu sa súd prvého stupňa

s návrhom na vykonanie dokazovanie dôsledne nevysporiadal. Súdy obidvoch stupňov

nevykonali dokazovanie navrhnuté aj podaním ţalobcu z 05. 10. 2009, ktorým navrhol

zadováţiť dôkaz a vykonať dokazovanie zadováţením kúpnej zmluvy, ktorou ţalovaný ešte

ako správca konkurznej podstaty úpadcu P., a. s. v likvidácii, S., odpredal nehnuteľnosť byt č.

8 v obytnom dome na F., a to spolu so znaleckým posudkom na všetky nehnuteľnosti a ich

súbory odpredávané touto zmluvou od Správy katastra v K., čím uprel ţalobcovi moţnosť

konať pred súdom a čím došlo k porušeniu procesných práv ţalobcu ako účastníka konania,

ktorých dôsledok sa prejavil vo výsledku konania, formulovanom vo výroku súdneho

rozhodnutia vo veci samej. Skutkové závery súdu prvého stupňa, ktoré si osvojil aj odvolací

súd, neobstoja, skutkové zistenia obidvoch súdov ohľadom údajného postupu ţalovaného pri

výkone svojej funkcie správcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou a v súlade

s právnymi predpismi nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v tomto smere je napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa a tieţ odvolacieho súdu nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov.

Podľa názoru ţalobcu nebol v súlade s odbornou starostlivosťou správcu konkurznej

podstaty a s právnymi predpismi odpredaj bytu č. 8 úpadcu v správe ţalobcu na F. ţalovaným

v lukratívnom dome v centrálnej časti mesta K. za sumu rovnajúcu sa sume 20 aţ 21%,

zo zrejme aj nesprávneho znaleckého odhadu 103 140,-- Sk, t. j. necelých 22 000,-- Sk.

6

Postupom ţalovaného do rozvrhu pripadlo podstatne menej finančných prostriedkov, ako by

pripadlo pri dodrţaní náleţitej odbornej starostlivosti, ktorú bol ţalovaný povinný vynaloţiť

pri ohodnocovaní a predaji lukratívneho majetku úpadcu.

Ţalobca je toho názoru, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa nebola zabezpečená

spravodlivá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov ako účastníka konania, súd prvého

stupňa v súdenej veci nezistil úplne a správne skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sa následne ako vada konania

prejavilo aj v konaní pred odvolacím súdom.

Ţalobca povaţoval rozhodnutia súdov prvého stupňa i odvolacieho súdu za nesprávne.

Ţalovaný sa napriek výzve súdu k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku,

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

7

Keďţe napadnuté dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosial

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na obsah dovolania, ako aj zákonnú povinnosť ( )

skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemá

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ţalobca vady v zmysle ust. aţ e/, nenamietal, a tieto vady

nezistil ani dovolací súd. Ţalobca v dovolaní namietal vadu v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní

realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Pokiaľ ţalobca túto vadu vidí v nenariadení pojednávania a v nevykonaní dokazovania

pred odvolacím súdom, ktoré navrhol, treba uviesť, ţe podľa rozsudok sa

8

vyhlasuje vţdy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej

republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní

a o moţnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

V zmysle , na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak po a) je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch

moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci v súlade s ustanovením

bez nariadenia pojednávania. Rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 a 3 verejne vyhlásil, pričom

oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 02. 06. 2011

(rozhodnutie bolo vyhlásené 13. 06. 2011 o 09.10 hod.). Odvolací súd neopakoval a ani

nevykonával doplnenie dokazovania, pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení

na základe dokazovania, vykonaného prvostupňovým súdom. Zo spisu nevyplýva ani to, ţe

by išlo o dôleţitý verejný záujem (Dohovor o ľudských právach a základných slobodách

nevyţaduje a ani z judikatúry ESĽP nevyplýva, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne). Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Doposiaľ ESĽP

nejudikoval, čo je dôleţitý verejný záujem a navrhované ustanovenie necháva odvolacím

senátom voľnú úvahu, kedy nariadia pojednávania z dôleţitého verejného záujmu. Spravidla

pôjde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory, týkajúce

sa územného celku, sídliska a podobne.

9

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým,

ţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe

takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci

aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,

ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojím postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie

ţiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva.

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, resp.

nedostatočne odôvodnený ( ), dovolací súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj

odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (). Dovolací súd povaţuje za potrebné upozorniť aj

na to, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe

10

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlúčiteľné s SR a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v SR v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalobcu. Vadu konania v zmysle dovolací súd nezistil, preto

prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Ţalobca ako dovolací dôvod ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav

správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Pre úplnosť – k formuláciám v dovolaní, ktoré nasvedčujú, ţe dovolateľ namieta aj

nesprávne hodnotenie dôkazov – dovolací súd dodáva, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia

dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa Ak aj

súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá.

Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je ani dovolacím dôvodom v zmysle

(viď. tieţ R 42/1993).

11

Vzhľadom na uvedené v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť

z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím

súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

O. s. p . a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov tohto

konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

, a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Anna Marková v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová