Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľky M. Š., rod. T., nar. X., bytom T., proti odporcovi

Obvodnému pozemkovému úradu v Čadci, Palárikova 95, Čadca, za účasti účastníka

konania Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor, Hurbanova 1, Žilina,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 2010/143-004/A02 zo dňa 23.3.2010,

o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. - 20

zo dňa 4. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. - 20 zo dňa 4. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline potvrdil rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu v Čadci, ktorým tento rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľky tak,

ţe nespĺňa podmienky uvedené v o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov, preto sa

jej nenavracia vlastníctvo k pozemku a nepriznáva sa jej právo na náhradu za pozemok v k.ú.

T. k parcele EN č. 1109/3, z ktorej pozostávajú CKN parcely č. 607, orná pôda na LV č. X.

fyzickej osoby, CKN č. 606/1, záhrada na LV č. X. fyzickej osoby a CKN č. 605, zast. plochy

na LV č. X. fyzickej osoby. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

navrhovateľka nepreukázala, ţe by kúpnopredajná zmluva zo dňa 26.7.1971 uzatvorená

2

na parc. č. 1109/3 vo výmere 342 mmedzi Československým štátom v zastúpení ONV

Turzovka a predsedom MsNV v Turzovke na jednej strane a M. Š. na strane druhej bola

uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, hoci odporca ju opakovane vyzýval,

aby preukázala oprávnenosť a právny titul, na základe ktorého prešlo vlastníctvo k EN parcele

č. 1109/3 na Československý štát.

V súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom krajský súd poukázal na to,

ţe navrhovateľka niektoré z podmienok potrebných na navrátenie vlastníctva k pozemku

spĺňala. Je slovenskou štátnou občiankou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Bolo preukázané, ţe bola vlastníčkou EN parcely č. 1109/3, katastrálne územie T. a tento

pozemok prešiel v rozhodujúcom období na Československý štát. Navrhovateľka predmetný

pozemok predala kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 26.7.1971 Československému štátu

v správe MNV Turzovka pod individuálnu bytovú výstavbu za finančnú náhradu v celkovej

sume 2.050,- Kčs. Navrhovateľka bola zo strany správneho orgánu vyzývaná, aby preukázala,

ţe predmetnú kúpnopredajnú zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,

pričom jej bolo zrozumiteľne a jednoznačne vysvetlené, ţe by spĺňala podmienky zákona

na navrátenie vlastníctva k pozemku, keď preukáţe, ţe musela odpredať predmetnú

nehnuteľnosť v určitej tiesni alebo pod nátlakom alebo hrozbou a súčasne, ţe bol porušený

cenový predpis, resp. ţe jej nebola vyplatená ţiadna finančná náhrada. Navrhovateľka však

tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázala a zo zmluvy vyplýva, ţe finančná náhrada

2

bola poskytnutá v súlade s vtedy platnou vyhláškou č. vo výške 6 Kčs za m.

3

Na základe takto zisteného skutkového stavu v danej veci krajský súd dospel

k záveru, ţe aj keď v rozhodnom období prešlo vlastníctvo pôvodne EN parc. č. 1109/3, k.ú.

T. do vlastníctva Československého štátu na základe kúpnopredajnej zmluvy, právo

na vrátenie predmetného pozemku navrhovateľke nevzniklo, nakoľko nebolo preukázané,

ţe kúpnopredajnú zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Správny

orgán pri posudzovaní reštitučného nároku postupoval správne, keď navrhovateľke nepriznal

vlastnícke právo k vyššie označenému pozemku, preto jeho rozhodnutie ako vecne správne

podľa (ďalej len „OSP“) potvrdil.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2

tak, ţe navrhovateľke, ktorá nemala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka.

V odvolaní namietala, ţe na predmetnom pozemku sa individuálna bytová výstavba

nerealizovala, v súčasnosti je tam záhrada a ţiada priznať náhradu výdavkov, ktoré jej

v súvislosti s kúpnopredajnou zmluvou vznikli. Na výzvu súdu podané odvolanie doplnila

podaním z 19.11.2010, v ktorom uviedla, ţe odvolanie podáva z dôvodu, ţe rozhodnutie

prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2

písm. f/ . Odporca uviedol, ţe sa domáha nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom

podľa ods. l písm. j/ , ona si však uplatňuje nárok na navrátenie

z právneho dôvodu podľa § 3 ods. l písm. l/ tohto zákona, čím sa odporca vôbec nezaoberal.

Zmluvu, ktorá bola uzavretá 26.7.1971 nikdy nepodpísala a úhradu za pozemok vo výške

2.052 Kčs prevzala z depozitu aţ 23.3.1977 z dôvodu, ţe bola aţ v tomto čase informovaná

o tom, ţe nie je vlastníčkou pozemku a uloţené peniaze by v prípade neprevzatia prepadli

v prospech štátu.

Navrhla preto vydanie nového rozsudku, ţe spĺňa podmienky ustanovenia § 3 ods. l

písm. l/ zákona, navracia sa jej vlastníctvo k pozemku a priznáva právo na náhradu

za pozemok v k. ú. T. k parcele Eč. 1109/3, z ktorej pozostávajú CKN parcely č. 607, orná

pôda na LV č. X. fyzickej osoby, CKN č. 606/1 záhrada na LV č. X. fyzickej osoby a CKN

č. 605, zast. plochy na LV č. X. fyzickej osoby. Zároveň ţiada priznať nemajetkovú ujmu

vo výške 400 € a náhradu trov konania.

4

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, ţe pred vydaním

svojho rozhodnutia č. 2010/143-004/A02 zo dňa 23.3.2010 mal za preukázané,

ţe navrhovateľka predmetnú parcelu predala čsl. štátu kúpno-predajnou zmluvou zo dňa

26.7.1971. Preto navrhovateľku vyzval k preukázaniu, ţe kúpno-predajná zmluva bola

uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a ţe spĺňa podmienky § 3 ods. 1

písm. j/ zákona. Pretoţe navrhovateľka nepreukázala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky

pri uzatvorení zmluvy, správny orgán rozhodol o nevrátení vlastníctva k pozemku

a nepriznaní práva na náhradu podľa Odporca nemohol uplatnený

nárok posudzovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. l/ zákona, ako sa domáha navrhovateľka

vo svojom odvolaní, pretoţe podľa tohto ustanovenia sa posudzujú nároky na navrátenie

vlastníctva k takým pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila na účel, na ktorý bola

vyvlastnená. V prípade navrhovateľky však jednoznačne došlo k odpredaju predmetného

pozemku kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 26.07.1971 medzi ňou a čsl. štátom, preto bol

odporca povinný posudzovať nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona. Navrhol preto,

aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline potvrdil ako súladný so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

30.11.2011 ( a ).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol, ţe navrhovateľka nespĺňa

podmienky uvedené v ust. o navrátení vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov a ţe sa jej nenavracia vlastníctvo k pozemku

a nepriznáva právo na náhradu za pozemok EN č. 1109/3 v k. ú. T., pretoţe nebolo

preukázané, ţe kúpnopredajnú zmluvu z 26.07.1971 s čsl. štátom v zastúpení ONV Turzovka

uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podstatou podaného odvolania je

tvrdenie, ţe správny orgán nemal nárok navrhovateľky posudzovať podľa § 3 ods. 1 písm. j/

5

cit. zákona, lebo si je sama vedomá, ţe by jej nárok v takom prípade neobstál, ale podľa § 3

ods. 1 písm. l/ zákona.

Podľa v znení neskorších predpisov,

oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú

právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok.

Podľa v znení neskorších predpisov,

oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú

právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy

neslúţila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

Podľa o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade

so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ako vyplýva z obsahu spisu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis odporcu,

navrhovateľka si podľa § 5 ods. l zákona uplatnila v zákonnej lehote nárok o navrátenie

vlastníctva k pozemku EN č. 1109/3 v katastrálnom území T. K návrhu nedoloţila ţiadne

6

doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok, ani z neho nebolo zrejmé, z akého

právneho dôvodu svoj nárok uplatňuje. Keďţe nereagovala ani na výzvy správneho orgánu,

odporca vydal dňa 25.6.2007 pod č. 2007/223-006/A2 rozhodnutie o nepriznaní vlastníctva

k pozemkom a nepriznaní práva na náhradu z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.

Na odvolanie navrhovateľky krajský súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu

orgánu na ďalšie konanie s tým, ţe musí doskúmať, či v rozhodnom období z vlastníctva

pôvodného vlastníka prešla parcela EN č. 1109/3 v k. ú. T. do vlastníctva štátu, a ak áno,

akým spôsobom a následne rozhodnúť, či má navrhovateľka právo na vydanie predmetnej

nehnuteľnosti, resp. právo na náhradu. Správny orgán z vyţiadaných správ zistil, ţe

navrhovateľka uzatvorila dňa 26.7.1971 kúpnopredajnú zmluvu s vedúcim OÚ NV Turzovka

2

a s predsedom MsNV Turzovka, ktorou predala parcelu EN č. 1109/3 o výmere 342 m

za náhradu 2.050 Kčs. So zistenou skutočnosťou oboznámil navrhovateľku a ţiadal ju

o preukázanie, ţe zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo by

zakladalo právny dôvod na navrátenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, resp. priznanie

práva na náhradu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona. Napriek riadnemu poučeniu navrhovateľka

existenciu takéhoto dôvodu nepreukázala, a ani netvrdila.

Z obsahu spisu moţno tieţ zistiť, ţe predmetný pozemok zapísaný v EN pod č. 1109/3

2

lúky o výmere 492 mnavrhovateľka získala kúpnopredajnou zmluvou uzavretou vo forme

notárskej zápisnice dňa 3.2.1969 od A. K., rod. P. za kúpnu cenu 2.440 Kčs. Preto, keď tento

2

pozemok (ale len o výmere 342 m) navrhovateľka predala čsl. štátu v správe MNV Turzovka

pod individuálnu bytovú výstavbu na základe kúpnej zmluvy z 26.07.1971 za v zmluve

uvedenú cenu 2.050 Kčs, čo bolo v súlade s vtedy platným cenovým predpisom, nemoţno

dospieť k záveru, ţe išlo o zmluvu uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok.

Odvolací súd sa preto stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe na základe

takto zisteného skutkového stavu navrhovateľke nevzniklo právo na vrátenie vlastníctva

k predmetnému pozemku a preto rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne.

Navrhovateľka ani v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho

orgánu nenamietala posúdenie jej nároku podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona, ani neuviedla také

skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na posúdenie jej nároku podľa § 3 ods. 1 písm. l/

zákona.

7

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Keďţe navrhovateľka

napriek výzvam správneho orgánu a dlhotrvajúcemu správnemu konaniu bola nečinná

a nepredloţila dôkazy, ktoré by preukazovali jej nárok, neuniesla v konaní dôkazné bremeno.

Ani na oznámenie správneho orgánu, ktorý sám z vyţiadaných správ zistil, ako prešla

predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva štátu, netvrdila, ţe kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok, ani nikdy netvrdila, ţe predmetná nehnuteľnosť jej bola

vyvlastnená. Nepoprela ani prijatie kúpnej ceny uvedenej v zmluve.

Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského

súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd

s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil dôvod

na to, aby sa odchýlil od právneho názoru vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu. Preto za tohto stavu veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa a potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s v spojení s a tak, ţe účastníkom

ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala úspech a ţalovaný na ich náhradu nemá

zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková