Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d65/381603.eda8d9.pdf
PDF · 148.77 KB
No categories available
10Sžr/8/2011
Najvyšší súd 10Sžr/8/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľky M. Š., rod. T., nar. X., bytom T., proti odporcovi
Obvodnému pozemkovému úradu v Čadci, Palárikova 95, Čadca, za účasti účastníka
konania Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor, Hurbanova 1, Žilina,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 2010/143-004/A02 zo dňa 23.3.2010,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 23Sp/29/2010 - 20
zo dňa 4. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 23Sp/29/2010 - 20 zo dňa 4. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline potvrdil rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Čadci, ktorým tento rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľky tak,
ţe nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov, preto sa
jej nenavracia vlastníctvo k pozemku a nepriznáva sa jej právo na náhradu za pozemok v k.ú.
T. k parcele EN č. 1109/3, z ktorej pozostávajú CKN parcely č. 607, orná pôda na LV č. X.
fyzickej osoby, CKN č. 606/1, záhrada na LV č. X. fyzickej osoby a CKN č. 605, zast. plochy
na LV č. X. fyzickej osoby. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe
navrhovateľka nepreukázala, ţe by kúpnopredajná zmluva zo dňa 26.7.1971 uzatvorená
2
na parc. č. 1109/3 vo výmere 342 mmedzi Československým štátom v zastúpení ONV
Turzovka a predsedom MsNV v Turzovke na jednej strane a M. Š. na strane druhej bola
uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, hoci odporca ju opakovane vyzýval,
aby preukázala oprávnenosť a právny titul, na základe ktorého prešlo vlastníctvo k EN parcele
č. 1109/3 na Československý štát.
V súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom krajský súd poukázal na to,
ţe navrhovateľka niektoré z podmienok potrebných na navrátenie vlastníctva k pozemku
spĺňala. Je slovenskou štátnou občiankou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Bolo preukázané, ţe bola vlastníčkou EN parcely č. 1109/3, katastrálne územie T. a tento
pozemok prešiel v rozhodujúcom období na Československý štát. Navrhovateľka predmetný
pozemok predala kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 26.7.1971 Československému štátu
v správe MNV Turzovka pod individuálnu bytovú výstavbu za finančnú náhradu v celkovej
sume 2.050,- Kčs. Navrhovateľka bola zo strany správneho orgánu vyzývaná, aby preukázala,
ţe predmetnú kúpnopredajnú zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,
pričom jej bolo zrozumiteľne a jednoznačne vysvetlené, ţe by spĺňala podmienky zákona
na navrátenie vlastníctva k pozemku, keď preukáţe, ţe musela odpredať predmetnú
nehnuteľnosť v určitej tiesni alebo pod nátlakom alebo hrozbou a súčasne, ţe bol porušený
cenový predpis, resp. ţe jej nebola vyplatená ţiadna finančná náhrada. Navrhovateľka však
tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázala a zo zmluvy vyplýva, ţe finančná náhrada
2
bola poskytnutá v súlade s vtedy platnou vyhláškou č. 47/1969 Zb. vo výške 6 Kčs za m.
Na základe takto zisteného skutkového stavu v danej veci krajský súd dospel
k záveru, ţe aj keď v rozhodnom období prešlo vlastníctvo pôvodne EN parc. č. 1109/3, k.ú.
T. do vlastníctva Československého štátu na základe kúpnopredajnej zmluvy, právo
na vrátenie predmetného pozemku navrhovateľke nevzniklo, nakoľko nebolo preukázané,
ţe kúpnopredajnú zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Správny
orgán pri posudzovaní reštitučného nároku postupoval správne, keď navrhovateľke nepriznal
vlastnícke právo k vyššie označenému pozemku, preto jeho rozhodnutie ako vecne správne
podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2
OSP tak, ţe navrhovateľke, ktorá nemala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka.
V odvolaní namietala, ţe na predmetnom pozemku sa individuálna bytová výstavba
nerealizovala, v súčasnosti je tam záhrada a ţiada priznať náhradu výdavkov, ktoré jej
v súvislosti s kúpnopredajnou zmluvou vznikli. Na výzvu súdu podané odvolanie doplnila
podaním z 19.11.2010, v ktorom uviedla, ţe odvolanie podáva z dôvodu, ţe rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2
písm. f/ OSP. Odporca uviedol, ţe sa domáha nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom
podľa § 3 ods. l písm. j/ zákona č. 503/2003 Z. z., ona si však uplatňuje nárok na navrátenie
z právneho dôvodu podľa § 3 ods. l písm. l/ tohto zákona, čím sa odporca vôbec nezaoberal.
Zmluvu, ktorá bola uzavretá 26.7.1971 nikdy nepodpísala a úhradu za pozemok vo výške
2.052 Kčs prevzala z depozitu aţ 23.3.1977 z dôvodu, ţe bola aţ v tomto čase informovaná
o tom, ţe nie je vlastníčkou pozemku a uloţené peniaze by v prípade neprevzatia prepadli
v prospech štátu.
Navrhla preto vydanie nového rozsudku, ţe spĺňa podmienky ustanovenia § 3 ods. l
písm. l/ zákona, navracia sa jej vlastníctvo k pozemku a priznáva právo na náhradu
za pozemok v k. ú. T. k parcele Eč. 1109/3, z ktorej pozostávajú CKN parcely č. 607, orná
pôda na LV č. X. fyzickej osoby, CKN č. 606/1 záhrada na LV č. X. fyzickej osoby a CKN
č. 605, zast. plochy na LV č. X. fyzickej osoby. Zároveň ţiada priznať nemajetkovú ujmu
vo výške 400 € a náhradu trov konania.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, ţe pred vydaním
svojho rozhodnutia č. 2010/143-004/A02 zo dňa 23.3.2010 mal za preukázané,
ţe navrhovateľka predmetnú parcelu predala čsl. štátu kúpno-predajnou zmluvou zo dňa
26.7.1971. Preto navrhovateľku vyzval k preukázaniu, ţe kúpno-predajná zmluva bola
uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a ţe spĺňa podmienky § 3 ods. 1
písm. j/ zákona. Pretoţe navrhovateľka nepreukázala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky
pri uzatvorení zmluvy, správny orgán rozhodol o nevrátení vlastníctva k pozemku
a nepriznaní práva na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Odporca nemohol uplatnený
nárok posudzovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. l/ zákona, ako sa domáha navrhovateľka
vo svojom odvolaní, pretoţe podľa tohto ustanovenia sa posudzujú nároky na navrátenie
vlastníctva k takým pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila na účel, na ktorý bola
vyvlastnená. V prípade navrhovateľky však jednoznačne došlo k odpredaju predmetného
pozemku kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 26.07.1971 medzi ňou a čsl. štátom, preto bol
odporca povinný posudzovať nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona. Navrhol preto,
aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline potvrdil ako súladný so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
30.11.2011 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol, ţe navrhovateľka nespĺňa
podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov a ţe sa jej nenavracia vlastníctvo k pozemku
a nepriznáva právo na náhradu za pozemok EN č. 1109/3 v k. ú. T., pretoţe nebolo
preukázané, ţe kúpnopredajnú zmluvu z 26.07.1971 s čsl. štátom v zastúpení ONV Turzovka
uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podstatou podaného odvolania je
tvrdenie, ţe správny orgán nemal nárok navrhovateľky posudzovať podľa § 3 ods. 1 písm. j/
cit. zákona, lebo si je sama vedomá, ţe by jej nárok v takom prípade neobstál, ale podľa § 3
ods. 1 písm. l/ zákona.
Podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok.
Podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy
neslúţila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ako vyplýva z obsahu spisu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis odporcu,
navrhovateľka si podľa § 5 ods. l zákona uplatnila v zákonnej lehote nárok o navrátenie
vlastníctva k pozemku EN č. 1109/3 v katastrálnom území T. K návrhu nedoloţila ţiadne
doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok, ani z neho nebolo zrejmé, z akého
právneho dôvodu svoj nárok uplatňuje. Keďţe nereagovala ani na výzvy správneho orgánu,
odporca vydal dňa 25.6.2007 pod č. 2007/223-006/A2 rozhodnutie o nepriznaní vlastníctva
k pozemkom a nepriznaní práva na náhradu z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.
Na odvolanie navrhovateľky krajský súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie s tým, ţe musí doskúmať, či v rozhodnom období z vlastníctva
pôvodného vlastníka prešla parcela EN č. 1109/3 v k. ú. T. do vlastníctva štátu, a ak áno,
akým spôsobom a následne rozhodnúť, či má navrhovateľka právo na vydanie predmetnej
nehnuteľnosti, resp. právo na náhradu. Správny orgán z vyţiadaných správ zistil, ţe
navrhovateľka uzatvorila dňa 26.7.1971 kúpnopredajnú zmluvu s vedúcim OÚ NV Turzovka
2
a s predsedom MsNV Turzovka, ktorou predala parcelu EN č. 1109/3 o výmere 342 m
za náhradu 2.050 Kčs. So zistenou skutočnosťou oboznámil navrhovateľku a ţiadal ju
o preukázanie, ţe zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo by
zakladalo právny dôvod na navrátenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, resp. priznanie
práva na náhradu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona. Napriek riadnemu poučeniu navrhovateľka
existenciu takéhoto dôvodu nepreukázala, a ani netvrdila.
Z obsahu spisu moţno tieţ zistiť, ţe predmetný pozemok zapísaný v EN pod č. 1109/3
2
lúky o výmere 492 mnavrhovateľka získala kúpnopredajnou zmluvou uzavretou vo forme
notárskej zápisnice dňa 3.2.1969 od A. K., rod. P. za kúpnu cenu 2.440 Kčs. Preto, keď tento
2
pozemok (ale len o výmere 342 m) navrhovateľka predala čsl. štátu v správe MNV Turzovka
pod individuálnu bytovú výstavbu na základe kúpnej zmluvy z 26.07.1971 za v zmluve
uvedenú cenu 2.050 Kčs, čo bolo v súlade s vtedy platným cenovým predpisom, nemoţno
dospieť k záveru, ţe išlo o zmluvu uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok.
Odvolací súd sa preto stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe na základe
takto zisteného skutkového stavu navrhovateľke nevzniklo právo na vrátenie vlastníctva
k predmetnému pozemku a preto rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne.
Navrhovateľka ani v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho
orgánu nenamietala posúdenie jej nároku podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona, ani neuviedla také
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na posúdenie jej nároku podľa § 3 ods. 1 písm. l/
zákona.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Keďţe navrhovateľka
napriek výzvam správneho orgánu a dlhotrvajúcemu správnemu konaniu bola nečinná
a nepredloţila dôkazy, ktoré by preukazovali jej nárok, neuniesla v konaní dôkazné bremeno.
Ani na oznámenie správneho orgánu, ktorý sám z vyţiadaných správ zistil, ako prešla
predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva štátu, netvrdila, ţe kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok, ani nikdy netvrdila, ţe predmetná nehnuteľnosť jej bola
vyvlastnená. Nepoprela ani prijatie kúpnej ceny uvedenej v zmluve.
Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd
s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od právneho názoru vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu. Preto za tohto stavu veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom
ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala úspech a ţalovaný na ich náhradu nemá
zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková