Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/51/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 46

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., Z., proti žalovanému

JUDr. J. T., so sídlom kancelárie v P., správcovi konkurznej podstaty A., a. s. V., P.,

o určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky vo výške 1 407,56 eur, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. 03. 2011, č. k.

13Cbi 1/2011–28, jednomyseľne takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou žalobca

žiadal určiť, že nim do konkurzu prihlásená pohľadávka je po práve pohľadávkou

proti podstate podľa o konkurze a vyrovnaní

( ďalej len ZKV ). Súd prvého stupňa takto rozhodol z odôvodnením, že 13. decembra 2010

bolo v Obchodnom vestníku uverejnené rozvrhové uznesenie krajského súdu v Košiciach

z 6. decembra vydané pod sp. zn. , v ktorom pohľadávka žalobcu nebola

vôbec zahrnutá. Tento nedostatok bol odstránený doplňujúcim rozvrhovým uznesením

z 16. marca 2011, podľa ktorého sa pohľadávka žalobcu neuspokojuje. V konaní neboli

žiadne pochybnosti o právnom dôvode a výške pohľadávky, keďže správca pohľadávku

uznal. Spornou zostala len otázka jej uspokojovania. Bola vyriešená v rozvrhovom uznesení,

preto možno konštatovať, že ide o rozhodovanie medzi rovnakými účastníkmi s rovnakým

predmetom konania. Z uvedeného dôvodu konanie podľa § 103 v spojení s § 104 ods. 1

a zastavil.

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá

2

mu bola proti úpadcovi priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prešove

zo 17. marca 2010 č. k. – 475 titulom náhrady trov konania podľa § 148

ods. 1 Pohľadávku prihlásil do konkurzu a správca mu listom z 8. septembra 2010

oznámil, že pohľadávka bola zahrnutá do konečnej správy a po jej schválení, budú všetky

pohľadávky vysporiadané na základe konkurzu. V rozvrhovom uznesení však pohľadávka

proti podstate vôbec nebola zahrnutá. Proti uzneseniu podal odvolanie, ktoré súd posúdil

ako návrh na opravu uznesenia.

Doplňujúcim uznesením rozhodol, že sa jeho pohľadávka proti podstate neuspokojuje.

Podal preto incidenčnú žalobu, súd prvého stupňa však konanie o nej nesprávne zastavil.

Je toho názoru, že Krajského súdu v Košiciach postupoval nesprávne keď ho nevyzval

na podanie incidenčnej žaloby, hoci podľa § 29 ods. 5 ZKV bol povinný tak urobiť.

Nesprávne tiež pohľadávku posúdil podľa § 33 ods. 1 ZKV, podľa ktorého z uspokojenia

sa vylučujú trovy účastníkov konkurzu, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní

a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na trovy

konania, ktoré vznikli v konkurznom konaní alebo v konaniach s konkurzom súvisiacich.

V konaní, v ktorom mu trovy vznikli a boli priznané však žalobca ( štát – Okresný súd

v Prešove ) nebol účastníkom konania. Žalovaný ( v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn.

žalobca ) bol zaviazaný zaplatiť konajúcemu súdu trovy, ktoré mu vznikli tým,

že zo štátnych prostriedkov zaplatil znalcovi znaleckú odmenu ( ).

Ide jednoznačne o pohľadávku proti podstate, na ktorú sa konkurzným súdom citovaný

§ 33 ods.1 písm. b) ZKV nevzťahuje a ktorá mala byť uspokojená ako pohľadávka proti

podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a), v spojení s ods. 1 písm. f ) a ods. 6 písm. l) ZKV.

Nesprávny je názor súdu prvého stupňa, že ide o prekážku súdneho konania –

litispendenciu. V prejednávanej veci sa nejedná o konanie vo veci, ktorá už bola rozhodnutá.

Skutočnosť, že pohľadávka bola riešená v rozvrhovom uznesení nezakladá takúto prekážku.

Konanie o určení popretej pohľadávky je samostatným konaním v ktorom sa osobitné

procesné ustanovenia ZKV neuplatňujú. Ide o samostatné sporové konanie, kde sa rozhoduje

rozsudkom a konanie sa vedie podľa ustanovení

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol,

že pohľadávka bola v plnom rozsahu uznaná avšak z uspokojenia bola vylúčená podľa

§ 33 ods. 1 ZKV.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie a po prejednaní veci podľa bez nariadenia

pojednávania, dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov

úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Jedným zo základných účinkov vyhlásenia

konkurzu na majetok, ktorý umožňuje splnenie účelu konkurzu je zánik možnosti

individuálneho uspokojovania pohľadávok veriteľov. Od vyhlásenia konkurzu môžu byť

pohľadávky veriteľov uspokojované len v rámci konkurzu v ktorom musia byť uplatnené

spôsobom určeným špeciálnym procesným predpisom, ktorým je Zákon o konkurze

a vyrovnaní. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného konania charakterizovaná

jednotlivými etapami konania. Z uvedeného pohľadu sa v konkurznom konaní uplatňuje

koncentračná zásada, čo znamená, že následnosť jednotlivých fáz konkurzného konania

je zákonom presne daná. Daná je tým časová obmedzenosť jednotlivých procesných úkonov

účastníkov konkurzného konania ale aj úkonov súdu.

Uvedené platí aj pre možnosť uplatňovania práv veriteľov formou žalôb, ktoré

sú základom pre konania vyvolané konkurzom ( nepresne tzv. incidenčných žalôb ). Uvedené

konania majú charakter procesných žalôb, čo znamená, že možnosť ich použitia

je bezprostredne viazaná na existenciu iného (základného) konania, v tomto prípade konania

konkurzného. Treba prisvedčiť žalobcovi, že uvedené konania majú sporový charakter

a spravujú sa . Podmienky ich prípustnosti však určuje

ZKV.

Podmienkou vedenia konania o určenie pravosti do konkurzu prihlásenej pohľadávky

je okrem riadneho prihlásenia pohľadávky aj jej popretie správcom konkurznej podstaty.

Bez popretia pohľadávky ( § 23 ods. 2 ZKV ) nemá žaloba na určenie pravosti, výšky

alebo poriadia základ ani zmysel. Vychádzajúc z účelu a charakteru určovacej žaloby

jej uplatnenie má význam len v etape konkurzného konania vyhradeného pre zisťovanie

majetku úpadcu a celkovej výšky pohľadávok úpadcu. Neprichádza už do úvahy

v tzv. distribučnej fáze konkurzného konania, v ktorej sa rozhoduje o konečnom rozdelení

podstaty jej rozvrhom medzi veriteľov.

4

V obsahu spisu vyplýva, že žalobca pohľadávku do konkurzu uplatnil riadne podanou

prihláškou. Správca podstaty, ani nikto z veriteľov, pohľadávku nepoprel. Vzhľadom nato,

že ide o pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu, ani v prípade jej popretia

by nebola namieste žaloba veriteľa popretej pohľadávky, ale žaloba toho, kto ju poprel

( § 23 ods. 3 ZKV ). Navyše, podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní, mu správca podstaty listom

z 8. septembra 2010 oznámil, že jeho pohľadávka bola zhrnutá do konečnej správy

a po jej schválení budú pohľadávky vysporiadané na základe rozvrhového uznesenia.

Konkurzný súd vydal 6. decembra 2010 rozvrhové uznesenie č. k. - 260,

v ktorom nie je zmienka o žalobcom prihlásenej pohľadávke proti podstate. Na odvolanie

žalobcu, ktoré posúdil ako návrh na doplnenie rozvrhového uznesenia, súd uznesením

zo16. marca 2011 č. k. – 301 doplnil rozvrhové uznesenie výrokom,

že pohľadávka žalobcu proti podstate vo výške 1 407,56 eur sa neuspokojuje. Vecne

rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 33 ods. 1 písm. b) ZKV.

Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu nebola popretá, čo znamená,

že sa pre účely konkurzu považuje za zistenú. Zistenie pohľadávky ešte nie je rozhodnutím

o tom, že sa pohľadávka uspokojí. O tom, či a v akom rozsahu sa zistená pohľadávka

uspokojí, rozhoduje súd vydaním rozvrhového uznesenia ( ak pohľadávka proti podstate

nebola uspokojená v priebehu konkurzu podľa § 31 ods. 1 ZKV ). Zmenu rozvrhového

uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté, že zistená pohľadávka sa neuspokojuje, možno dosiahnuť

len riadnym opravným prostriedkom – odvolaním. Žalobca však odvolanie proti uzneseniu,

či už len proti samotnému doplňujúcemu alebo proti pôvodnému v spojení s doplňujúcim

uznesením, nepodal. Zmenu rozvrhovým uznesením vytvoreného stavu, že sa pohľadávka

nebude uspokojovať, nemožno dosiahnuť podaním žaloby žiadajúcej o určenie pravosti

pohľadávky. Okrem už uvedených dôvodov, že žaloba nebola podaná v príslušnom štádiu

konkurzného konania a pohľadávka nebola popretá, predovšetkým z dôvodu, že právoplatné

rozhodnutie nemôže byť menené ( pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje ) rozhodnutím

vydaným v inom konaní.

Rozvrhovým uznesením konkurzný súd, v konaní na to určenom, stanoveným

spôsobom rozhodol, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebude v konkurze uspokojená.

Právoplatné uznesenie je tak prekážkou, aby o rovnakej otázke, teda o tom, či bude alebo

nebude pohľadávka v konkurze uspokojená súdy rozhodovali v inom konaní. Odvolací súd,

5

rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že konaniu v prejednávanej veci bráni

prekážka právoplatne skončenej veci ( ). Napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým konanie zastavil preto podľa , ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní úspešný žalovaný neuplatnil náhradu trov konania, preto

mu odvolací súd náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková