Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ebf/381594.9be9ec.pdf
PDF · 98.15 KB
No categories available
3Obo/51/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 51/2011 – 46
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., Z., proti žalovanému
JUDr. J. T., so sídlom kancelárie v P., správcovi konkurznej podstaty A., a. s. V., P.,
o určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky vo výške 1 407,56 eur, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. 03. 2011, č. k.
13Cbi 1/2011–28, jednomyseľne takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou žalobca
žiadal určiť, že nim do konkurzu prihlásená pohľadávka je po práve pohľadávkou
proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. f) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
( ďalej len ZKV ). Súd prvého stupňa takto rozhodol z odôvodnením, že 13. decembra 2010
bolo v Obchodnom vestníku uverejnené rozvrhové uznesenie krajského súdu v Košiciach
z 6. decembra vydané pod sp. zn. 5K 169/2001, v ktorom pohľadávka žalobcu nebola
vôbec zahrnutá. Tento nedostatok bol odstránený doplňujúcim rozvrhovým uznesením
z 16. marca 2011, podľa ktorého sa pohľadávka žalobcu neuspokojuje. V konaní neboli
žiadne pochybnosti o právnom dôvode a výške pohľadávky, keďže správca pohľadávku
uznal. Spornou zostala len otázka jej uspokojovania. Bola vyriešená v rozvrhovom uznesení,
preto možno konštatovať, že ide o rozhodovanie medzi rovnakými účastníkmi s rovnakým
predmetom konania. Z uvedeného dôvodu konanie podľa § 103 v spojení s § 104 ods. 1
Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá
mu bola proti úpadcovi priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prešove
zo 17. marca 2010 č. k. 17 C 9/1999 – 475 titulom náhrady trov konania podľa § 148
ods. 1 O. s. p. Pohľadávku prihlásil do konkurzu a správca mu listom z 8. septembra 2010
oznámil, že pohľadávka bola zahrnutá do konečnej správy a po jej schválení, budú všetky
pohľadávky vysporiadané na základe konkurzu. V rozvrhovom uznesení však pohľadávka
proti podstate vôbec nebola zahrnutá. Proti uzneseniu podal odvolanie, ktoré súd posúdil
ako návrh na opravu uznesenia.
Doplňujúcim uznesením rozhodol, že sa jeho pohľadávka proti podstate neuspokojuje.
Podal preto incidenčnú žalobu, súd prvého stupňa však konanie o nej nesprávne zastavil.
Je toho názoru, že Krajského súdu v Košiciach postupoval nesprávne keď ho nevyzval
na podanie incidenčnej žaloby, hoci podľa § 29 ods. 5 ZKV bol povinný tak urobiť.
Nesprávne tiež pohľadávku posúdil podľa § 33 ods. 1 ZKV, podľa ktorého z uspokojenia
sa vylučujú trovy účastníkov konkurzu, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní
a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na trovy
konania, ktoré vznikli v konkurznom konaní alebo v konaniach s konkurzom súvisiacich.
V konaní, v ktorom mu trovy vznikli a boli priznané však žalobca ( štát – Okresný súd
v Prešove ) nebol účastníkom konania. Žalovaný ( v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn.
17 C 9/1999 žalobca ) bol zaviazaný zaplatiť konajúcemu súdu trovy, ktoré mu vznikli tým,
že zo štátnych prostriedkov zaplatil znalcovi znaleckú odmenu ( § 148 ods. 1 O. s. p. ).
Ide jednoznačne o pohľadávku proti podstate, na ktorú sa konkurzným súdom citovaný
§ 33 ods.1 písm. b) ZKV nevzťahuje a ktorá mala byť uspokojená ako pohľadávka proti
podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a), v spojení s ods. 1 písm. f ) a ods. 6 písm. l) ZKV.
Nesprávny je názor súdu prvého stupňa, že ide o prekážku súdneho konania –
litispendenciu. V prejednávanej veci sa nejedná o konanie vo veci, ktorá už bola rozhodnutá.
Skutočnosť, že pohľadávka bola riešená v rozvrhovom uznesení nezakladá takúto prekážku.
Konanie o určení popretej pohľadávky je samostatným konaním v ktorom sa osobitné
procesné ustanovenia ZKV neuplatňujú. Ide o samostatné sporové konanie, kde sa rozhoduje
rozsudkom a konanie sa vedie podľa ustanovení O. s. p.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol,
že pohľadávka bola v plnom rozsahu uznaná avšak z uspokojenia bola vylúčená podľa
§ 33 ods. 1 ZKV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a po prejednaní veci podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania, dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov
úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Jedným zo základných účinkov vyhlásenia
konkurzu na majetok, ktorý umožňuje splnenie účelu konkurzu je zánik možnosti
individuálneho uspokojovania pohľadávok veriteľov. Od vyhlásenia konkurzu môžu byť
pohľadávky veriteľov uspokojované len v rámci konkurzu v ktorom musia byť uplatnené
spôsobom určeným špeciálnym procesným predpisom, ktorým je Zákon o konkurze
a vyrovnaní. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného konania charakterizovaná
jednotlivými etapami konania. Z uvedeného pohľadu sa v konkurznom konaní uplatňuje
koncentračná zásada, čo znamená, že následnosť jednotlivých fáz konkurzného konania
je zákonom presne daná. Daná je tým časová obmedzenosť jednotlivých procesných úkonov
účastníkov konkurzného konania ale aj úkonov súdu.
Uvedené platí aj pre možnosť uplatňovania práv veriteľov formou žalôb, ktoré
sú základom pre konania vyvolané konkurzom ( nepresne tzv. incidenčných žalôb ). Uvedené
konania majú charakter procesných žalôb, čo znamená, že možnosť ich použitia
je bezprostredne viazaná na existenciu iného (základného) konania, v tomto prípade konania
konkurzného. Treba prisvedčiť žalobcovi, že uvedené konania majú sporový charakter
a spravujú sa Občianskym súdnym poriadkom. Podmienky ich prípustnosti však určuje
ZKV.
Podmienkou vedenia konania o určenie pravosti do konkurzu prihlásenej pohľadávky
je okrem riadneho prihlásenia pohľadávky aj jej popretie správcom konkurznej podstaty.
Bez popretia pohľadávky ( § 23 ods. 2 ZKV ) nemá žaloba na určenie pravosti, výšky
alebo poriadia základ ani zmysel. Vychádzajúc z účelu a charakteru určovacej žaloby
jej uplatnenie má význam len v etape konkurzného konania vyhradeného pre zisťovanie
majetku úpadcu a celkovej výšky pohľadávok úpadcu. Neprichádza už do úvahy
v tzv. distribučnej fáze konkurzného konania, v ktorej sa rozhoduje o konečnom rozdelení
podstaty jej rozvrhom medzi veriteľov.
V obsahu spisu vyplýva, že žalobca pohľadávku do konkurzu uplatnil riadne podanou
prihláškou. Správca podstaty, ani nikto z veriteľov, pohľadávku nepoprel. Vzhľadom nato,
že ide o pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu, ani v prípade jej popretia
by nebola namieste žaloba veriteľa popretej pohľadávky, ale žaloba toho, kto ju poprel
( § 23 ods. 3 ZKV ). Navyše, podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní, mu správca podstaty listom
z 8. septembra 2010 oznámil, že jeho pohľadávka bola zhrnutá do konečnej správy
a po jej schválení budú pohľadávky vysporiadané na základe rozvrhového uznesenia.
Konkurzný súd vydal 6. decembra 2010 rozvrhové uznesenie č. k. 5K169/2001 - 260,
v ktorom nie je zmienka o žalobcom prihlásenej pohľadávke proti podstate. Na odvolanie
žalobcu, ktoré posúdil ako návrh na doplnenie rozvrhového uznesenia, súd uznesením
zo16. marca 2011 č. k. 5 K 169/2001 – 301 doplnil rozvrhové uznesenie výrokom,
že pohľadávka žalobcu proti podstate vo výške 1 407,56 eur sa neuspokojuje. Vecne
rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 33 ods. 1 písm. b) ZKV.
Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu nebola popretá, čo znamená,
že sa pre účely konkurzu považuje za zistenú. Zistenie pohľadávky ešte nie je rozhodnutím
o tom, že sa pohľadávka uspokojí. O tom, či a v akom rozsahu sa zistená pohľadávka
uspokojí, rozhoduje súd vydaním rozvrhového uznesenia ( ak pohľadávka proti podstate
nebola uspokojená v priebehu konkurzu podľa § 31 ods. 1 ZKV ). Zmenu rozvrhového
uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté, že zistená pohľadávka sa neuspokojuje, možno dosiahnuť
len riadnym opravným prostriedkom – odvolaním. Žalobca však odvolanie proti uzneseniu,
či už len proti samotnému doplňujúcemu alebo proti pôvodnému v spojení s doplňujúcim
uznesením, nepodal. Zmenu rozvrhovým uznesením vytvoreného stavu, že sa pohľadávka
nebude uspokojovať, nemožno dosiahnuť podaním žaloby žiadajúcej o určenie pravosti
pohľadávky. Okrem už uvedených dôvodov, že žaloba nebola podaná v príslušnom štádiu
konkurzného konania a pohľadávka nebola popretá, predovšetkým z dôvodu, že právoplatné
rozhodnutie nemôže byť menené ( pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje ) rozhodnutím
vydaným v inom konaní.
Rozvrhovým uznesením konkurzný súd, v konaní na to určenom, stanoveným
spôsobom rozhodol, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebude v konkurze uspokojená.
Právoplatné uznesenie je tak prekážkou, aby o rovnakej otázke, teda o tom, či bude alebo
nebude pohľadávka v konkurze uspokojená súdy rozhodovali v inom konaní. Odvolací súd,
rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že konaniu v prejednávanej veci bráni
prekážka právoplatne skončenej veci ( § 83 O. s. p. ). Napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým konanie zastavil preto podľa § 219 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
V odvolacom konaní úspešný žalovaný neuplatnil náhradu trov konania, preto
mu odvolací súd náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková