Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a5e/381248.f03704.pdf
PDF · 105.64 KB
No categories available
3Tdo/38/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 38/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Burgera
a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 30. novembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvinenej M. J. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Povaţskej Bystrici pod sp. zn.
2T 100/2010, o dovolaní, ktoré podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 15. marca 2011, sp. zn. 23To 89/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej
republiky sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Povaţská Bystrica z 13. mája 2010, sp. zn. 2T 100/2010,
bola obvinená M. J. uznaná za vinnú z prečinu ublíţenia na zdraví podľa § 158
Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
25. júla 2009 asi o 14.45 hod. v P. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia,
evidenčného čísla Z., po ceste č. I/61, smerom od Ţ.na T., kde v kilometri X., v úseku cesty
pri T., v dôsledku jazdy rýchlosťou 59,6 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako bola povolená
najvyššia rýchlosť v obci 50 km/h, jazdiac v ľavom jazdnom pruhu dvojprúdovej cesty po
tom, čo vodič jazdiaci v pravom jazdnom pruhu s vozidlom zastavil pred priechodom pre
chodcov, aby umoţnil chodcovi prejsť cez cestu, so svojim vozidlom idúcim rovnakým
smerom pred priechodom pre chodcov nezastavila a nedala prednosť chodcovi T. B.,
prechádzajúcemu cez cestu po priechode pre chodcov z pravej strany na ľavú v smere jazdy
vozidla, do ktorého narazila ľavou prednou časťou vozidla. Pri dopravnej nehode chodec
T. B., nar. X., utrpel zlomeninu ihlice vľavo, otras mozgu, zmliaţdenie, krvný výron, opuch
ľavého lakťa, ľavého predkolenia, ľavého stehna a podkoţný rozsiahly krvný výron v oblasti
čela, temena a záhlavia vľavo, čo si vyţiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť
s obmedzením v beţnom spôsobe ţivota od 25. júla 2009 do 17. augusta 2009, spočívajúcom
v bolestivosti zranenia, v obmedzení pohyblivosti a v sťaţení hygieny. Obvinená M. J.
porušila ustanovenie § 4 ods. 4, § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Za to jej prvostupňový súd uloţil podľa § 158 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere štyroch
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej súd výkon tohto trestu podmienečne odloţil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu na jeden rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. jej uloţil tieţ trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na jeden rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uloţil obvinenej nahradiť škodu poškodenému T. B., nar.
X., bytom P. v sume 113,12 €.
Na základe odvolania obvinenej, ktorým prostredníctvom obhajkyne napadla výrok
o treste rozsudku okresného súdu, rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 15. marca
2011, sp. zn. 23To 89/2010, tak, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil
celý výrok o treste napadnutého rozsudku. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol v zmysle § 40
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o upustení od potrestania obvinenej M. J.. Ostatné výroky
napadnutého rozsudku ponechal odvolací súd nedotknuté.
Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky na podnet povereného námestníka Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky podľa § 369 ods. 1 Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011) dovolanie
z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011) v neprospech
obvinenej M. J., pretoţe podľa názoru ministerky napadnutým rozsudkom bol porušený zákon
v ustanoví § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v prospech obvinenej.
V dôvodoch dovolania uvádza, ţe krajský súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 40
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keď dospel k záveru, ţe u obvinenej sú splnené podmienky
na upustenie od potrestania. O tom, ţe páchateľ ľutuje spáchanie prečinu, svedčí
predovšetkým jeho vnútorný postoj k činu a jeho celkové následné správanie po jeho
spáchaní, najmä dobrovoľné ukončenie prečinu, náhrada škody, ospravedlnenie, odstránenie
alebo zmiernenie iných škodlivých následkov a pod. nestačí len formálny prejav ľútosti, napr.
verbálny.
Ministerka zdôraznila, ţe aj keď od spáchania skutku uplynuli takmer 2 roky,
obvinená doteraz poškodenému neuhradila škodu vo výške 113,12 €, ani sa s ním
neskontaktovala za účelom uzavretia dohody o spôsobe náhrady škody. Doposiaľ len
uvádzala dôvody, pre ktoré škodu nemohla uhradiť. Obvinená M. J. teda nemala úprimnú
snahu škodu nahradiť ani čiastočne, napriek tomu, ţe poškodený ţiadal len náhradu
za poškodené okuliare. Skutočnosť, ţe obvinená neprejavila ţiadnu snahu po náprave,
neuhradila spôsobenú škodu, a ani sa ju nesnaţila nahradiť, čo i len čiastočne, vylučuje podľa
názoru ministerky pouţitie inštitútu upustenia od potrestania.
Tým, ţe Krajský súd v Trenčíne upustil u obvinenej M. J. od potrestania podľa
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bez splnenia podmienok na jeho pouţitie,
je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta
2011), pretoţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Súčasne ministerka uviedla, ţe lehota na podanie dovolania v zmysle § 370 ods. 1
Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011) uplynie 1. júla 2011.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386
ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. marca 2011, sp. zn.
23To 89/2010, bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. v prospech obvinenej M. J..
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por., aby napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku
o treste zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por., aby Krajskému súdu v Trenčíne prikázal vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Obvinená M. J. vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe od kritickej udalosti je
v obrovskom strese a z beţného ţivota sa dostala úplne na dno, psychicky, finančne
aj zdravotne. Keďţe bola psychicky na dne a nedokázala sa sústrediť, prišla o prácu. Dostala
sa do nemocnice, kde ju zachránili len včasnou operáciou. Stará sa o 9-ročnú dcéru a obe ţijú
z dávok v hmotnej núdzi. Od spáchania činu je plne zaujatá hľadaním práce.
Za tejto situácie pozabudla upovedomiť pána B., ţe mu splatí dlh po 10 € mesačne z dávok
v hmotnej núdzi. O poškodeného sa po nehode starala do príchodu polície a záchrannej
sluţby, aj keď tento chcel nasilu odísť, ţe mu nič nie je. Obvinená priloţila k svojmu
písomnému vyjadreniu list pre poškodeného B. a doklad o priznaní dávok v hmotnej núdzi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané
osobou oprávnenou (§ 369 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), v zákonnej
lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1
Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Súčasne ale zistil, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé,
ţe nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (v znení účinnom
do 31. augusta 2011).
V súvislosti so zákonnou lehotou a miestom podania tohto dovolania povaţuje
Najvyšší súd Slovenskej republiky uviesť nasledovné:
Podľa § 567j, ods. 6 Tr. por. upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. septembra 2011, ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom
2011, pouţije sa ustanovenie § 370 v znení účinnom do 31. augusta 2011. V zmysle tohto
ustanovenia dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, do troch
mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie v neprospech obvineného.
Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
V tomto prípade rozhodol vo veci v prvom stupni Okresný súd Povaţská Bystrica.
Dovolanie ministerky spravodlivosti bolo ale adresované Okresnému súdu Trenčín, odkiaľ
bolo dňa 4. júla 2011 odoslané príslušnému Okresnému súdu Povaţská Bystrica, kam došlo
dňa 7. júla 2011. Ak by bolo pravdou, čo píše ministerka v dovolaní, ţe lehota na podanie
dovolania v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 Tr. por. uplynie 1. júla 2011, Najvyšší súd
by musel toto dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. a/ Tr. por. ako podané oneskorene.
Vzhľadom ale na skutočnosť, ţe rozsudok krajského súdu bol ako poslednému doručený
poškodenému T. B. dňa 11. apríla 2011, trojmesačná lehota na podanie dovolania
v neprospech obvinenej uplynula ministerke dňom 11. júla 2011, pričom príslušný Okresný
súd Povaţská Bystrica ho obdrţal dňa 7. júla 2011, lehota na podanie dovolania bola
zachovaná.
Pokiaľ ide o samotnú podstatu podaného dovolania spočívajúcu v tvrdení, ţe Krajský
súd v Trenčíne nesprávne upustil od potrestania obvinenej M. J., Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa s ním nestotoţňuje. Uvedené tvrdenie ministerky vychádza z názoru,
ţe pre aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nebola splnená podmienky,
ţe „obvinená spáchanie prečinu ľutuje“, keďţe doposiaľ neuhradila poškodenému sumu
113,12 € za poškodené okuliare.
Táto podmienka ľútosti je jednou zo zákonných podmienok pre upustenie
od potrestania páchateľa prečinu, za splnenia ďalších, konkrétne, ţe prečinom nebola
spôsobená smrť alebo ťaţká ujma na zdraví, pričom páchateľ priznal spáchanie prečinu,
prejavil účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší
ţivot páchateľa moţno dôvodne očakávať, ţe uţ samotné prejednanie veci pred súdom postačí
na jeho nápravu.
Splnenie týchto ostatných zákonných podmienok v danom prípade uznáva
aj ministerka spravodlivosti, keďţe ich v podanom dovolaní nevytýka.
Splnenie podmienky ľútosti páchateľa nad spáchaním prečinu sa nedá podľa názoru
Najvyššieho súdu obmedziť na to, či páchateľ nahradil spôsobenú škodu alebo nie. O ľútosti
svedčí predovšetkým vnútorný postoj páchateľa, jeho celkové správanie. Uţ v čase
rozhodovania krajského súdu bolo zrejmé, ţe pretrvávajúci pocit viny za zranenie človeka
obvinenú natoľko poznačil, ţe bola nútená vyhľadať psychológa. Za tejto situácie, ktorá
gradovala stratou zamestnania a následnej odkázanosti na dávky v hmotnej núdzi,
pri starostlivosti o maloleté dieťa, je právny výklad včasného neuhradenia 113,12 €
poškodenému za okuliare poškodené pri dopravnej nehode, ako nenaplnenie podmienky
„ľútosti“ skôr cynicky ako právny. Takýto výklad, ktorý sa našťastie nepremietol v správnom
rozhodnutí krajského súdu, sa opiera len o vyzdvihnutie jednej skutočnosti bez náleţitého
všestranného zhodnotenia ostatných skutočností týkajúcich sa osoby obvinenej,
jej doterajšieho ţivota a okolnosti prípadu, z ktorých odvolací súd vyhádzal, keď dospel
k záveru o dôvodnej aplikácii § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Keďţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011) Najvyšší súd podané dovolanie
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Igor B u r g e r , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová