Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/21/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcov

1/ A. S., bývajúcej v P., 2/ J. S., bývajúceho v B. a 3/ A. V., bývajúcej v B., zastúpených

JUDr. E. Ľ., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej A.A., s. r. o., so sídlom v BR.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou H., K. & P., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej

vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. R. P., o vypratanie nebytových priestorov,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I

z 15. apríla 2009 č. k. -140 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. marca

2010 sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania

603,29 EUR do rúk ich zástupkyne JUDr. E. Ľ. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 24.5.2005 sa ţalobcovia domáhali

2

voči ţalovanej vypratania nebytových priestorov o celkovej uţívacej ploche 711 m

nachádzajúcich sa v B. v suteréne (P.) a na prízemí a terase (reštaurácia A.) nehnuteľnosti

zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Bratislava - mestská časť Staré Mesto na liste

vlastníctva č. 1502 ako dom (budova) súpisné číslo 2859 postavený na pozemku parcela

č. 8018. V ţalobe uviedli, ţe ţalobkyňa 1/ a jej nebohý manţel J. S. (právny predchodca

ţalobcov 2/ a 3/) uzatvorili so ţalovanou dňa 17.5.2002 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej

bol nájom označených nebytových priestorov. Pred uzavretím zmluvy nebol poţiadaný

odborný referát mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o predchádzajúci súhlas s touto

zmluvou. Nedostatok predchádzajúceho súhlasu mal v zmysle

Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalej len „“) za následok jej absolútnu neplatnosť. Ţalovaná preto

uţíva nebytové priestory neoprávnene a znemoţňuje im realizáciu ich vlastníckych oprávnení.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. apríla 2009 č. k. -140 uloţil

ţalovanej povinnosť vypratať označené nebytové priestory do pätnástich dní

od právoplatnosti rozsudku a v tejto lehote ich odovzdať ţalobcom. Zároveň zamietol návrh

ţalovanej na prerušenie konania a rozhodol aj o jej povinnosti zaplatiť ţalobcom náhradu trov

konania spolu vo výške 2 111,86 EUR na účet ich zástupkyne JUDr. E. Ľ. do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Uplatnený nárok povaţoval za dôvodný poukazujúc na výsledky

vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o

nájme nebytových priestorov pre jej rozpor so zákonom v dôsledku absencie

predchádzajúceho súhlasu obce (mesta – mestskej časti) s jej uzavretím, vyţadovaného § 3

ods. 2 Navyše dospel k záveru, ţe zmluva je neplatná aj pre jej rozpor

s dobrými mravmi, keďţe bola nevyváţená v neprospech prenajímateľov.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 24. marca 2010 sp. zn. a rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku

odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu

prvého stupňa.

Na základe podnetu ţalovanej podal proti uvedeným rozsudkom okresného

i krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol,

aby dovolací súd rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi

a vadou konania vyplývajúcou z , t. j. odňatím moţnosti ţalovanej konať

pred súdom. Právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov

pre nedostatok predchádzajúceho súhlasu obce (mesta) s ich prenájmom povaţoval za

nesprávny poukazujúc na to, ţe súdy nezistili dostatočne skutkový stav, keď vychádzali len

zo zmluvného dojednania o tom, ţe predmetom prenájmu sú nebytové priestory určené

na prevádzku obchodu a sluţieb a nezabezpečili si rozhodnutie stavebného úradu

potvrdzujúceho ich účel. Za odňatie moţnosti ţalovanej konať pred súdom označil

nedostatočné odôvodnenie rozsudkov okresného i krajského súdu v časti týkajúcej sa ich

právneho záveru o neplatnosti zmluvy aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, pretoţe podľa jeho

názoru súdy v tejto časti svoje závery relevantným a zrozumiteľným spôsobom nezdôvodnili.

Uviedol tieţ, ţe k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom došlo aj tým, ţe predvolania

na pojednávania nariadené na 14.1.2009 a 24.2.2009 ţalovaná neprevzala z dôvodu

krátkodobých problémov so zabezpečením preberania písomností v jej prevádzke, ţe je

dôvodné predpokladať, ţe predvolanie na pojednávanie na deň 24.3.2009 jej omylom nebolo

zaslané, ţe na štvrté pojednávanie nariadené na deň 15.4.2009 nebola predvolaná, ţe jej

nebolo doručené vyjadrenie ţalobcov k odvolaniu a ţe odvolací súd mal v danej situácii

nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, no rozsudok vyhlásil bez pojednávania.

Ţalobcovia v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhli tento opravný

prostriedok odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou alebo ho ako nepodloţený

a nedôvodný zamietnuť.

Ţalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a ţe dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) preskúmal rozsudky oboch súdov ako aj

konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora nie je dôvodné.

Podľa mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

V preskúmavanej veci uplatnil generálny prokurátor dovolací dôvod podľa § 243f

ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Dovolací dôvod podľa písm. c/ tohto ustanovenia, t. j.

nesprávne právne posúdenie veci, odôvodnil nedostatočným zistením skutkového stavu veci

a nesprávnou aplikáciou, resp. interpretáciou relevantného práva.

Pri úvahe o správnosti právneho posúdenia veci dovolací súd preveruje, či zistený

skutkový stav (t. j. skutkové závery vychádzajúce zo skutkových zistení ako výsledku

hodnotenia dôkazov vykonaných súdmi v základnom konaní) dovoľoval odvolaciemu,

resp. prvostupňovému súdu urobiť príslušný právny záver. To, či dovolateľ vytýka súdom

v základnom konaní nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu veci, nie je v tejto fáze

dovolacieho prieskumu podstatné a tak odôvodňovanie nesprávneho právneho posúdenia veci

nedostatočným zistením skutkového stavu veci je pre dovolacie konanie z pohľadu

dovolacieho dôvodu podľa právne bezvýznamné.

v znení do 31.8.2003 v a v

ods. 1 písm. c/ pripúšťal odôvodnenie dovolania aj tým, ţe rozhodnutie vychádza

zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Tento

dovolací dôvod však od 1.9.2003 účinnosťou novely vykonanej

Z. z. prestal byť súčasťou platnej právnej úpravy. Vzhľadom na túto skutočnosť môţu byť

nedostatky v zistení skutkového stavu z hľadiska dovolacieho prieskumu významné len ako

tzv. iná vada konania a to za podmienky, ţe táto vada mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( a ).

Za takúto inú vadu konania sa spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení

o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci

aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, (napr. osoba, ktorá mala byť

vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich

povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s a pod.),

nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci

súd následne dospel k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho

súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia

dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá

z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo

a logický rozpor v hodnotení dôkazov (nemoţno pritom vylúčiť, ţe v závislosti

od konkrétnych okolností môţe vyššie uvedený nesprávny procesný postup súdu nadobudnúť

intenzitu vady v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti účastníkovi

konať pred súdom).

Inou vadou však nie je samotné hodnotenie dôkazov niţšími súdmi, keďţe

v dovolacom konaní nemoţno toto hodnotenie preskúmavať (porovnaj R 42/1993).

Hodnotenie dôkazov totiţ môţe robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia

dôkazov vyjadruje, ţe záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených

skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného

sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, ţe

na nesprávnosť hodnotenia dôkazov moţno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie

vykonal. Ak nemoţno v tomto smere vyčítať súdu ţiadne pochybenia (napr. ţe výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo ţe súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré

vyšli v konaní najavo), potom nie je ani moţné polemizovať z jeho skutkovými závermi.

To znamená, ţe hodnotenie dôkazov a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných,

neţ z vyššie uvedených dôvodov, nemoţno dovolaním úspešne napadnúť.

V prejednávanej veci generálny prokurátor, hoci v súvislosti s namietaným

nesprávnym právnym posúdením veci vyčítal súdom v základnom konaní nedostatočne

zistený skutkový stav, inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ako samostatný dovolací dôvod neuplatnil, a ani z obsahu spisu takáto vada

nevyplýva.

Prvostupňový súd po vykonaní a zhodnotení vykonaného dokazovania dospel

k skutkovým zisteniam, z ktorých urobil skutkový záver, ţe medzi ţalobkyňou 1/ a právnym

predchodcom ţalobcov 2/ a 3/ ako prenajímateľmi a ţalovanou ako nájomcom bola

17.5.2002 uzatvorená zmluva o nájme, predmetom ktorej boli nebytové priestory o celkovej

2

uţívacej ploche 711 m, nachádzajúce sa na F. v objekte budovy súp. č. 2859, zapísanej

v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Bratislava – mestská časť Staré Mesto na liste vlastníctva

č. 1502 a postavenej na pozemku parcela č. 8018, označené ako P., reštaurácia A. a terasa

reštaurácie A., ţe išlo o nebytové priestory stavebne určené na prevádzkovanie obchodu

a sluţieb (toto skutkové zistenie vyplýva z kontextu celého odôvodnenia prvostupňového

rozsudku), ţe boli prenajaté ţalovanej na podnikateľské účely a ţe k ich prenájmu nebol daný

predchádzajúci súhlas mestskej časti Bratislava - Staré mesto.

Pri neexistencii ţiadnych okolností, ktoré ako tzv. iná vada konania (v zmysle uţ skôr

uvedeného) by boli spôsobilé spochybniť tento skutkový záver ako výsledok hodnotenia

dôkazov súdom prvého stupňa, bolo úlohou dovolacieho súdu posúdiť, či právny záver

prvostupňového i odvolacieho súdu zodpovedal zistenému skutkovému stavu. Podľa názoru

dovolacieho súdu súd prvého stupňa i odvolací súd, ktorý sa stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu, správne aplikovali na zistený skutkový stav zákon

č. v znení platnom do 1.7.2004 a správne ho aj interpretovali. Preto je správny

aj ich právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme označených nebytových

priestorov pre nedostatok predchádzajúceho súhlasu obce (príslušnej mestskej časti) s ich

prenájmom.

Ustanovenie v znení do 1. júla 2004 vyţadovalo

k prenájmu miestností určených na prevádzkovanie obchodu a sluţieb predchádzajúci súhlas

obce (predtým národného výboru), pričom nerešpektovanie tejto poţiadavky bolo v § 3

ods. 4 uvedeného zákona výslovne sankcionované neplatnosťou zmluvy o nájme nebytových

priestorov. Toto ustanovenie bolo jasné, zrozumiteľné a jednoznačné, pričom o ňom platila

prezumcia ústavnosti (nebolo rozhodnuté o jeho prípadnom nesúlade s ). Na dôsledku

absolútnej neplatnosti, vyplývajúceho inak aj z § 39 Obč. zákonníka, nič nezmenila zmena

vykonaná s účinnosťou od 2. júla 2004,

ktorým bola poţiadavka predchádzajúceho súhlasu zo

Z. z. nemal ţiadne prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého by pôsobil spätne (do minulosti)

na uţ exitujúce hmotnoprávne vzťahy v tom zmysle, ţe by došlo ku konvalidácii (zhojeniu

následkov absolútnej neplatnosti) uţ existujúcich zmlúv o nájme nebytových priestorov

uzavretých bez predchádzajúceho súhlasu obce (mesta) pred nadobudnutím jeho účinnosti.

Dovolenosť predmetu právneho úkonu treba posudzovať podľa právneho stavu, aký tu bol

v čase, keď bol právny úkon urobený. Okolnosť, ţe následne došlo k zrušeniu alebo k zmene

zákona, s ktorým bol právny úkon v rozpore, nemôţe viesť k odstráneniu následkov

stanovených v § 39 Obč. zákonníka. Účinky absolútnej neplatnosti právneho úkonu totiţ

pôsobia definitívne a neplatnosť trvá, aj keď z hľadiska následnej právnej úpravy by tu dôvod

neplatnosti nebol. Iný výklad by bol jednak neprípustne retroaktívny a jednak by

nerešpektoval skutočnosť, ţe platné právo neumoţňuje konvalidovať absolútne neplatný

právny úkon.

V súvislosti s uvedeným právnym názorom z hľadiska pouţitia komparatívneho

výkladu poukazuje dovolací súd na rovnaké riešenie uvedenej právnej otázky vo vzťahu k tej

istej právnej úprave judikatúrou súdov v Českej republike. Najvyšší súd Českej republiky

v rozsudku veľkého senátu zo dňa 20. januára 2004 sp. zn. (dostupný

na www.nsoud.cz) vyslovil názor, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov, uzavretá

v rozpore s ustanovením veta druhá bez predchádzajúceho

súhlasu obecného úradu, je absolútne neplatná, pričom okolnosť, ţe uvedené ustanovenie bolo

neskôr zrušené, nemôţe viesť k odstráneniu právnych následkov, ktoré v dôsledku nesplnenia

tejto náleţitosti nastali. K tomuto názoru sa prihlásil aj Ústavný súd Českej republiky v náleze

z 13. októbra 2004 sp. zn. publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Českej republiky zväzok 35 pod číslom 146.

Pokiaľ generálny prokurátor na podporu svojej argumentácie o nesprávnom právnom

posúdení veci oboma súdmi poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. M Cdo 251/2002 (uverejneného v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 76/2003) a sp. zn.

(uverejneného v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 52/2007), bola táto

argumentácia nenáleţitá, pretoţe tieto rozhodnutia sa netýkali nájmu nebytových priestorov

ale nájmu stavby, či budovy, a nebol v nich vyslovený právny názor Najvyššieho súdu o tom,

ţe by nemal byť rešpektovaný zákonom výslovne ustanovený následok absolútnej neplatnosti

pri nesplnení podmienky predchádzajúceho súhlasu obce s prenájmom nebytových priestorov

na základe zmluvy o nájme, uzavretej v čase platnosti právnej úpravy vyţadujúcej tento

súhlas.

Okrem toho argumentácia uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu

v mimoriadnom dovolaní bola dôsledkom nesprávnej interpretácie odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu. Generálny prokurátor totiţ z rozsudku odvolacieho súdu vyvodil záver, ţe

odvolací súd mal za to, ţe predmetom nájmu bola celá budova. Tento záver však

nezodpovedá obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu ako celku. Odvolací súd

výslovne uviedol, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, teda aj s jeho

skutkovým záverom, podľa ktorého predmetom nájmu boli nebytové priestory. Úvaha

odvolacieho súdu končiaca právnym záverom, ţe súhlas k prenájmu by bol potrebný, aj keby

išlo (odvolací súd pouţil nie celkom presnú formuláciu „ ţe i keď ide ...“) o nájom celej

budovy, bola len úvahou navyše (tzv. obiter dictum – na okraj), nič nemeniacou na stotoţnení

sa odvolacieho súdu s právnym záverom súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti zmluvy

o nájme nebytových priestorov pre absenciu predchádzajúceho súhlasu mesta, resp. príslušnej

mestskej časti s ich prenájmom. Z tohto dôvodu námietky generálneho prokurátora týkajúce

sa riešenia právnej otázky, či súhlas s prenájmom bol alebo nebol potrebný aj v prípade,

ak predmetom nájmu bola budova ako celok, boli právne nevýznamné a dovolací súd sa nimi

nezaoberal.

Právne bezvýznamné boli aj námietky generálneho prokurátora týkajúce sa právneho

záveru oboch súdov a ďalšom dôvode neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a to

jej rozporu s dobrými mravmi vrátane námietok o nedostatočnom odôvodnení rozsudkov

v tejto časti. Pri správnosti právneho záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu

nedostatku predchádzajúceho súhlasu s prenájmom nebytových priestorov, uţ z povahy tohto

následku posudzovanie zmluvy z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi neprichádzalo

do úvahy, resp. bolo nadbytočné a teda neefektívne. Dovolací súd sa preto ani týmito

nadbytočnými námietkami nezaoberal.

Neopodstatnené boli aj dovolacie námietky poukazujúce na údajné pochybenia súdov

pri doručovaní predvolania ţalovanej na pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanej

bolo náhradným spôsobom, t. j. uplatnením fikcie doručenia pri splnení podmienok

vyţadovaných zákonom pre takýto postup, doručené predvolanie na pojednávanie nariadené

súdom prvého stupňa na deň 14.1.2009 a 24.2.2009. Postup prvostupňového súdu, ktorý

v oboch prípadoch uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti ţalovanej, bol v súlade

s ustanovením Okrem toho za sťaţenie postupu súdu neúčasťou na týchto

pojednávaniach uznesením Okresného súdu Bratislava I z 24. februára 2009 č. k.

-109 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2010

sp. zn. a bola ţalovanej uloţená poriadková pokuta vo výške

1 000 EUR. Zo spisu je tieţ zrejmé, ţe predvolanie na pojednávané nariadené na deň

24.3.2009 bolo dňa 17.3.2009 doručené konateľovi ţalovanej. Doručenka (pripojená k č. l.

108) potvrdzujúca túto skutočnosť nevzbudzuje v tomto smere ţiadne pochybnosti a to ani

v spojení s tým, ţe v rovnaký deň bola konateľovi ţalovanej doručená aj zásielka súdu určená

do vlastných rúk a obsahujúca uznesenie o poriadkovej pokute (č. l. 109) a o čiastočnom

zastavení konania (č. l. 111). Obsahu spisu nezodpovedá ani námietka, ţe štvrté pojednávanie

bolo nariadené na 15.4.2009 a ţe na toto pojednávanie ţalovaná nebola predvolaná. Na tento

deň pojednávanie nariadené nebolo a prvostupňový súd v tento deň ani nepojednával. Išlo

o deň, na ktorý len za účelom vyhlásenia rozsudku bolo odročené pojednávanie uskutočnené

dňa 24.3.2009. Keďţe ţalovaná sa na pojednávanie nariadené na deň 24.3.2009 neustanovila

a ani nepoţiadala z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie, sama sa zbavila moţnosti dozvedieť

sa o termíne vyhlásenia rozsudku.

Rovnako nedôvodnou bola aj dovolacia námietka o odňatí moţnosti ţalovanej konať

pred súdom tým, ţe jej nebolo doručené vyjadrenie ţalobcov k odvolaniu. Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 209a ukladá súdu prvého stupňa povinnosť doručiť ostatným

účastníkom odvolanie s výzvou na moţnosť sa k nemu vyjadriť, neukladá však povinnosť

doručiť ostatným účastníkom aj prípadné vyjadrenie k odvolaniu. Napriek absencii takéhoto

výslovného zákonného príkazu by nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu mohlo byť za určitých

okolností porušením princípu „rovnosti zbraní“ v konaní. O takýto prípad by išlo vtedy, ak by

vyjadrenie k odvolaniu malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho

súdu. V prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Vyjadrenie ţalobcov k odvolaniu bolo

totiţ v podstate len konštatovaním správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho skutkových

a právnych záverov vo vzťahu k odvolacím námietkam. Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku

nevyplýva, ţe by odvolací súd k prijatiu jeho záverov viedlo vyjadrenie ţalobcov k odvolaniu

ţalovaných. Naopak je z neho zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa. Za tejto situácie bol správny aj postup odvolacieho súdu, ktorý

v súlade s ustanovením rozhodol o odvolaní ţalovanej bez nariadenia

pojednávania.

Dovolací súd napokon ešte dodáva, ţe o predchádzajúci súhlas s prenájmom

nebytových priestorov mohli poţiadať všetci účastníci budúcej zmluvy o ich nájme a to

spoločne alebo ktorýkoľvek z nich. Rešpektujúc právnu zásadu, ţe neznalosť zákona

neospravedlňuje, pri inak jasnej poţiadavke zákona, mohla teda aj ţalovaná, zachovávajúc

náleţitú opatrnosť, podaním takejto ţiadosti predísť následkom absolútnej neplatnosti

zmluvy. Preto ani námietka, ţe tak mali urobiť prenajímatelia, nebola pre posúdenie veci

právne významná.

So zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora ako neopodstatnené zamietol.

Ţalobcom úspešným v konaní o mimoriadnom dovolaní priznal náhradu trov tohto

konania ( a v spojení s a )

pozostávajúcich z odmeny ich právnej zástupkyne - advokátky - za vyjadrenie k dovolaniu

v sume 480,51 EUR ( 320,34 EUR x 50% = 160,17 EUR x 3 v zmysle § 10 ods. 1 v spojení

s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb v platnom znení vychádzajúc z hodnoty sporu 16 596,96 EUR), z reţijného

paušálu 3 x 7,41 EUR (jedna stotina výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej

vyhlášky) a z 20 % DPH v sume 100,55 EUR (20 % zo sumy 502,74 EUR v zmysle § 18

ods. 3 uvedenej vyhlášky), t.j. spolu vo výške 603,29 EUR.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová