Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/105/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. B., bytom N.,

v dovolacom konaní právne zastúpený advokátom JUDr. R. H., so sídlom N., proti ţalovanej

A. B., bytom K., v dovolacom konaní právne zastúpená advokátom JUDr. T. S., so sídlom

D., o zaplatenie 10.227,38-EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod

sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. marca

2010 sp.zn.6Co 53/2010 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 330,52-eur

do rúk JUDr. R. H. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 9. 12. 2009 č. k. -238 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10.227,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %

ročne od 15.2.2007 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania, rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe doplnil

dokazovanie tak, ako určil Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení opätovným

výsluchom účastníkov konania a svedkov JUDr. V. a D. Z.. Ich výsluchom sa podarilo

odstrániť iba rozpor medzi tvrdeniami týchto dvoch svedkov ohľadne toho, či muţ, ktorému

2

ţalovaná odovzdala vo svojom byte finančnú hotovosť 800.000 Sk bol holohlavý alebo bol

nakrátko ostrihaný, keď svedkyňa uviedla, ţe všetkých chlapov, ktorí majú dosť vypadané

vlasy a sú veľmi krátko ostrihaní, povaţuje za holohlavých, V ostatnej časti svedkovia

zotrvali na svojej výpovedi. Hodnotením týchto dôkazov súd dospel k záveru, ţe ţalovaná

neuniesla dôkazné bremeno ohľadne poskytnutia pôţičky ţalobcovi v sume 800.000-SKK

(26.555,13-EUR). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ţe kúpna cena

nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania bola dohodnutá

sumou 56.429,66-EUR (1.700.000-SKK). Z kúpnej ceny bola poukázaná na účet

Exekútorského úradu v Nitre na uhradenie dlţoby ţalobcu suma 541.889,80-SKK a zostatok

kúpnej ceny v sume 1.158.110,20-SKK bol poukázaný na účet ţalovanej. Z kúpnej ceny

ţalobcovi za jeho podiel prináleţí suma 850.000-SKK po odpočítaní sumy zaplatenej

exekútorskému úradu ostáva rozdiel 308.110,20 Sk čo v prepočte činí 10.127,37-EUR. Túto

sumu patriacu ţalobcovi si ţalovaná ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím

získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Preto rozhodol tak, ţe ţalovaná je povinná mu

túto ţalovanú istinu vydať. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ,

a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej

sadzby, keď diskontná sadzba od 27.9.2006 do 27.3.2007 bola 4,75 % čoho dvojnásobok je

9,5 %. Keďţe ţalovaná sama potvrdila, ţe o výzve na zaplatenie ţalovanej istiny sa dozvedela

začiatkom februára 2007 od dcéry, dostala sa do omeškania s plnením peňaţného dlhu

minimálne od 15.2.2007, preto ţalobcovi prináleţia úroky z omeškania vo výške dvojnásobku

diskontnej sadzby. O trovách konania rozhodol podľa .

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo dňa 30. 03. 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná v priebehu konania potom, čo bol rozsudok súdu prvého

stupňa zrušený odvolacím súdom a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uviedla

len, ţe zo ţalobou nesúhlasí a trvá na svojich výpovediach. Na pojednávaní konanom

9.12.2009 bola poučená podľa , pritom uviedla, ţe ţiadne návrhy na

doplnenie dokazovania nemá. Na tomto pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa D. Z., a súd

po taktom zistenom skutkovom stave následne vyvodil právny záver, ktorý vo svojom

rozsudku riadne odôvodnil tak, ako mu ukladá ust. . Ţalovaná na

pojednávaní neţiadala vypočuť ţiadnych svedkov. Pokiaľ sa súd uspokojil s písomným

vyjadrením V., v ktorom uviedli, ţe vzhľadom na časové obdobie si uţ nič , podrobnejšie

oproti svojej výpovedi, ktorú uţ učinili pred súdom prvého stupňa, nepamätajú a vyhodnotil

3

takto skutkový stav, odvolací súd povaţoval takto zistený skutkový za dostatočný. Ak

ţalovaná v priebehu konania nenavrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať dokazovanie,

nemoţno z toho vyvodiť záver, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne

právne rozhodnutie vo veci. Stotoţnil sa s konštatáciou súdu prvého stupňa v tom, ţe ak sa po

vykonanom dokazovaní a to výsluchom svedkov JUDr. V. a pani Z. nepodarilo odstrániť

rozpory v ich výpovediach, svedčí to záveru, ţe ich výpovede sú rozporuplné a nesvedčia

tomu, ţe by skutočne ţalovaná poskytla ţalobcovi pôţičku vo výške 800.000-SKK. Taktieţ

nemohol prisvedčiť tomu, ţe súd nevykonal dokazovanie v tom smere, či v decembri 2005

bol ţalobca v takej finančnej situácii, ţe by potreboval pôţičku na kúpu bytu, keď takýto

dôkaz súdu ţalovaná nenavrhla a naopak nevyvrátila tvrdenie ţalobcu, ţe ţiadny byt v tom

období nekupoval. Tieţ nebolo potrebné zisťovať, akú pohľadávku vymáhal exekútor, keď

zisťovanie okolnosti ohľadne tejto pohľadávky v danom prípade je úplne právne

bezvýznamné, keďţe ţalobca nenamietal existenciu tejto pohľadávky, ani dôvodnosť

odpočítania si tejto pohľadávky ţalovanou a pouţitia časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť na

úhradu uvedenej pohľadávky. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe

ţalovaná nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno o poskytnutí pôţičky ţalobcovi.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná, ktorého

prípustnosť dôvodila ustanovením , , a ţiadala, aby dovolací

súd zrušil rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové

konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnila tým, ţe odvolací súd mal

nariadiť, v tejto právnej veci pojednávanie práve z toho dôvodu, aby odstránil aj moţnosť

vzniku podozrenia, ţe ktorémukoľvek z účastníkov bola odňatá reálna a efektívna moţnosť

konať pred súdom, ako aj toho, ţe bolo porušené aj ust. , ods.3 SR, o

rovnosti účastníkov v konaní pred súdom. Vytkla odvolaciemu súdu, ţe nevypočul opätovne

ako svedkov manţelov V., aby tak boli odstránené rozpory v ich výpovediach a súčasne

nevykonal aj ďalšie dokazovanie z vlastnej iniciatívy. Ďalej uvádzala ţe v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne namietala

skutočnosť ţe na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ţalobca sa vyjadril k dovolaniu a ţiadal aby dovolací súd podľa

dovolanie ţalovanej zamietol a uloţil jej povinnosť povinnosti nahradiť mu trovy dovolacieho

4

konania na účet jeho advokáta JUDr. R. H. ako konateľa a spoločníka spoločnosti A., v sume

330,52-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle

, podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a ( ). Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým

je dovolanie prípustné; prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

5

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g)

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľka tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva aţ

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Ţalovaná v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ e) a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, ţe nedošlo k vade v zmysle § 237 písm.

f/ zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. ţe odvolací súd svojim

postupom neodňal odporkyni moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

6

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Pokiaľ v danom prípade odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil

pojednávanie, nemoţno vidieť odňatie moţnosti konať pred súdom v procesnom postupe

odvolacieho súdu, ktorý za splnenia podmienok vyplývajúcich z rozhodol bez

toho, aby sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie. Odvolací súd po prejednaní odvolania

dospel k záveru, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú úplné a správne a ţe správne je aj

ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďţe dospel k záveru, ţe sú dané zákonné

dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ( ), nemusel

dokazovanie zopakovať ani doplniť (viď ). Rozhodnúť bez

odvolacieho pojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po nariadení

pojednávania (viď ) a zo spisu nevyplýva, ţe by prejednanie

a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem (viď § 214

ods. 1 písm. c/ ). Keďţe procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom,

nemohol zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle

Nedôvodná je aj námietku dovolateľky spočívajúca v nevykonaní navrhnutých

dôkazov (opätovný výsluch svedkov V., zisťovanie charakteru exekuovanej pohľadávky

a pod.), je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť

prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). K procesným právam účastníka

nepatrí, ako sa dovolateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný kaţdý ňou navrhnutý

dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd prípadne aj

rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom.

Nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

7

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi nákladné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro

Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno

8

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ sa právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť

k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom

na ustanovenie (čoho sa ţalobca v konaní domáhal, čo bolo

predmetom odvolania ţalovanej, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Všetky

námietky dovolateľky podľa názoru dovolacieho súdu sa v podstate týkajú hodnotenia

dôkazov , resp. nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,

ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne

došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané

napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. ). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

9

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň je

ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretoţe (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje

realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ). I keby podľa názoru dovolateľky (vychádzajúc z

obsahu dovolania – por. ustanovenie , podľa ktorého kaţdý úkon

posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený) išlo o nesprávne

právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia Keďţe dovolanie odporkyne nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci

odvolacím súdom ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Ţalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a vyčíslil výšku trov dovolacieho konania; ţiadal priznať náhradu za

jeden úkon právnej sluţby v celkovej výške 330,52-EUR. Dovolací súd mu priznal náhradu

trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej

sluţby – vyjadrenie k dovolaniu z 14. 06 2010 vypracované advokátom, ktorý ho zastupoval

uţ v konaní na súdoch niţších stupňov. Dovolací súd vychádzal z § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení

aţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 330,52-EUR [270,54-

EUR (tarifná odmena) + 7,21EUR (reţijný paušál) + (19%DPH )].

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta