Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
970/381751.35c3a1.pdf
PDF · 226.05 KB
No categories available
1Cdo/105/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 105/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. B., bytom N.,
v dovolacom konaní právne zastúpený advokátom JUDr. R. H., so sídlom N., proti ţalovanej
A. B., bytom K., v dovolacom konaní právne zastúpená advokátom JUDr. T. S., so sídlom
D., o zaplatenie 10.227,38-EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod
sp. zn. 9 C 23/2007, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. marca
2010 sp.zn.6Co 53/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 330,52-eur
do rúk JUDr. R. H. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 9. 12. 2009 č. k. 9 C 23/2007-238 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10.227,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne od 15.2.2007 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania, rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe doplnil
dokazovanie tak, ako určil Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení opätovným
výsluchom účastníkov konania a svedkov JUDr. V. a D. Z.. Ich výsluchom sa podarilo
odstrániť iba rozpor medzi tvrdeniami týchto dvoch svedkov ohľadne toho, či muţ, ktorému
2
ţalovaná odovzdala vo svojom byte finančnú hotovosť 800.000 Sk bol holohlavý alebo bol
nakrátko ostrihaný, keď svedkyňa uviedla, ţe všetkých chlapov, ktorí majú dosť vypadané
vlasy a sú veľmi krátko ostrihaní, povaţuje za holohlavých, V ostatnej časti svedkovia
zotrvali na svojej výpovedi. Hodnotením týchto dôkazov súd dospel k záveru, ţe ţalovaná
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne poskytnutia pôţičky ţalobcovi v sume 800.000-SKK
(26.555,13-EUR). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ţe kúpna cena
nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania bola dohodnutá
sumou 56.429,66-EUR (1.700.000-SKK). Z kúpnej ceny bola poukázaná na účet
Exekútorského úradu v Nitre na uhradenie dlţoby ţalobcu suma 541.889,80-SKK a zostatok
kúpnej ceny v sume 1.158.110,20-SKK bol poukázaný na účet ţalovanej. Z kúpnej ceny
ţalobcovi za jeho podiel prináleţí suma 850.000-SKK po odpočítaní sumy zaplatenej
exekútorskému úradu ostáva rozdiel 308.110,20 Sk čo v prepočte činí 10.127,37-EUR. Túto
sumu patriacu ţalobcovi si ţalovaná ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím
získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Preto rozhodol tak, ţe ţalovaná je povinná mu
túto ţalovanú istinu vydať. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 OZ
a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby, keď diskontná sadzba od 27.9.2006 do 27.3.2007 bola 4,75 % čoho dvojnásobok je
9,5 %. Keďţe ţalovaná sama potvrdila, ţe o výzve na zaplatenie ţalovanej istiny sa dozvedela
začiatkom februára 2007 od dcéry, dostala sa do omeškania s plnením peňaţného dlhu
minimálne od 15.2.2007, preto ţalobcovi prináleţia úroky z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo dňa 30. 03. 2010 sp. zn.
6Co 53/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná v priebehu konania potom, čo bol rozsudok súdu prvého
stupňa zrušený odvolacím súdom a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uviedla
len, ţe zo ţalobou nesúhlasí a trvá na svojich výpovediach. Na pojednávaní konanom
9.12.2009 bola poučená podľa § 120 ods. 4 OSP, pritom uviedla, ţe ţiadne návrhy na
doplnenie dokazovania nemá. Na tomto pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa D. Z., a súd
po taktom zistenom skutkovom stave následne vyvodil právny záver, ktorý vo svojom
rozsudku riadne odôvodnil tak, ako mu ukladá ust. § 157 ods. 2 OSP. Ţalovaná na
pojednávaní neţiadala vypočuť ţiadnych svedkov. Pokiaľ sa súd uspokojil s písomným
vyjadrením V., v ktorom uviedli, ţe vzhľadom na časové obdobie si uţ nič , podrobnejšie
oproti svojej výpovedi, ktorú uţ učinili pred súdom prvého stupňa, nepamätajú a vyhodnotil
3
takto skutkový stav, odvolací súd povaţoval takto zistený skutkový za dostatočný. Ak
ţalovaná v priebehu konania nenavrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať dokazovanie,
nemoţno z toho vyvodiť záver, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne
právne rozhodnutie vo veci. Stotoţnil sa s konštatáciou súdu prvého stupňa v tom, ţe ak sa po
vykonanom dokazovaní a to výsluchom svedkov JUDr. V. a pani Z. nepodarilo odstrániť
rozpory v ich výpovediach, svedčí to záveru, ţe ich výpovede sú rozporuplné a nesvedčia
tomu, ţe by skutočne ţalovaná poskytla ţalobcovi pôţičku vo výške 800.000-SKK. Taktieţ
nemohol prisvedčiť tomu, ţe súd nevykonal dokazovanie v tom smere, či v decembri 2005
bol ţalobca v takej finančnej situácii, ţe by potreboval pôţičku na kúpu bytu, keď takýto
dôkaz súdu ţalovaná nenavrhla a naopak nevyvrátila tvrdenie ţalobcu, ţe ţiadny byt v tom
období nekupoval. Tieţ nebolo potrebné zisťovať, akú pohľadávku vymáhal exekútor, keď
zisťovanie okolnosti ohľadne tejto pohľadávky v danom prípade je úplne právne
bezvýznamné, keďţe ţalobca nenamietal existenciu tejto pohľadávky, ani dôvodnosť
odpočítania si tejto pohľadávky ţalovanou a pouţitia časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť na
úhradu uvedenej pohľadávky. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe
ţalovaná nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno o poskytnutí pôţičky ţalobcovi.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná, ktorého
prípustnosť dôvodila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O.s.p. a ţiadala, aby dovolací
súd zrušil rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnila tým, ţe odvolací súd mal
nariadiť, v tejto právnej veci pojednávanie práve z toho dôvodu, aby odstránil aj moţnosť
vzniku podozrenia, ţe ktorémukoľvek z účastníkov bola odňatá reálna a efektívna moţnosť
konať pred súdom, ako aj toho, ţe bolo porušené aj ust. čl. 47 ods.2, ods.3 Ústavy SR, o
rovnosti účastníkov v konaní pred súdom. Vytkla odvolaciemu súdu, ţe nevypočul opätovne
ako svedkov manţelov V., aby tak boli odstránené rozpory v ich výpovediach a súčasne
nevykonal aj ďalšie dokazovanie z vlastnej iniciatívy. Ďalej uvádzala ţe v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne namietala
skutočnosť ţe na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ţalobca sa vyjadril k dovolaniu a ţiadal aby dovolací súd podľa § 243b ods. 1 OSP
dovolanie ţalovanej zamietol a uloţil jej povinnosť povinnosti nahradiť mu trovy dovolacieho
4
konania na účet jeho advokáta JUDr. R. H. ako konateľa a spoločníka spoločnosti A., v sume
330,52-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle
§ 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým
je dovolanie prípustné; prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd
povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil
5
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g)
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania
z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľka tvrdí, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Ţalovaná v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a) aţ e) a g) O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, ţe nedošlo k vade v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p. zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. ţe odvolací súd svojim
postupom neodňal odporkyni moţnosť konať pred súdom.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je treba rozumieť taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
6
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
Pokiaľ v danom prípade odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil
pojednávanie, nemoţno vidieť odňatie moţnosti konať pred súdom v procesnom postupe
odvolacieho súdu, ktorý za splnenia podmienok vyplývajúcich z § 214 O.s.p. rozhodol bez
toho, aby sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie. Odvolací súd po prejednaní odvolania
dospel k záveru, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú úplné a správne a ţe správne je aj
ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďţe dospel k záveru, ţe sú dané zákonné
dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.), nemusel
dokazovanie zopakovať ani doplniť (viď § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnúť bez
odvolacieho pojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po nariadení
pojednávania (viď § 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a zo spisu nevyplýva, ţe by prejednanie
a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem (viď § 214
ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Keďţe procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom,
nemohol zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Nedôvodná je aj námietku dovolateľky spočívajúca v nevykonaní navrhnutých
dôkazov (opätovný výsluch svedkov V., zisťovanie charakteru exekuovanej pohľadávky
a pod.), je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť
prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu
rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). K procesným právam účastníka
nepatrí, ako sa dovolateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný kaţdý ňou navrhnutý
dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne
súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l O.s.p., § 213 ods. 4 O.s.p.). Ak súd prípadne aj
rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo
nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť
konať pred súdom.
Nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej
odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
7
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi nákladné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti
povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno
8
povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací
súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť, ţe dovolateľ sa právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť
k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. (čoho sa ţalobca v konaní domáhal, čo bolo
predmetom odvolania ţalovanej, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Všetky
námietky dovolateľky podľa názoru dovolacieho súdu sa v podstate týkajú hodnotenia
dôkazov , resp. nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,
ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne
došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané
napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p., nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001, sp. zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je
Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
9
moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je
ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších
stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe (ani
prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje
realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn.
3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby podľa názoru dovolateľky (vychádzajúc z
obsahu dovolania – por. ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého kaţdý úkon
posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený) išlo o nesprávne
právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Keďţe dovolanie odporkyne nie je procesne
prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci
odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania a vyčíslil výšku trov dovolacieho konania; ţiadal priznať náhradu za
jeden úkon právnej sluţby v celkovej výške 330,52-EUR. Dovolací súd mu priznal náhradu
trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej
sluţby – vyjadrenie k dovolaniu z 14. 06 2010 vypracované advokátom, ktorý ho zastupoval
uţ v konaní na súdoch niţších stupňov. Dovolací súd vychádzal z § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení
aţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 330,52-EUR [270,54-
EUR (tarifná odmena) + 7,21EUR (reţijný paušál) + (19%DPH )].
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
10
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta