Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6c6/381747.d37b74.pdf
PDF · 111.07 KB
No categories available
1Cdo/5/2011
Najvyšší súd 1 Cdo 5/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. K., bytom V., proti
ţalovaným: 1/ B. U., bytom B., 2/ L. R., bytom B., v dovolacom konaní obaja právne
zastúpení JUDr. M. Š. CSc, advokátom, B., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 20 C 52/2001, o dovolaní ţalovaných 1/
- 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2009 sp. zn. 3 Co 96/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaných 1/ - 2/ o d m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17. 10. 2007 č. k. 20 C 52/2001-238
určil, ţe darovacia zmluva zo dňa 19. 06. 2000 uzatvorená medzi ţalobkyňou, ţalovanou v 1.
rade a ţalovaným v 2. rade, predmetom ktorej je darovanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území D., zapísanej v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava,
pracovisko Bratislava IV na liste vlastníctva č. X ako parcela č. X - záhrada vo výmere X m²,
parc. č. X - zastavané plochy vo výmere X m², rodinný dom stojaci na parc. č. X, súpisné
číslo X, je neplatná. Ţalovaným 1/ - 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 110.704,00-Sk na účet právneho zástupcu
ţalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal
zo zistenia, ţe darovaciu zmluvu za ţalobkyňu a ţalovaného 2/ podpísala ţalovaná 1/. Za
ţalobkyňu ţalovaná 1/ konala na základe plnomocenstva, ktoré okrem splnomocnenia k
úkonom vo veci prehlásenia médií a stavebného povolenia oprávňovalo ţalovanú 1/ aj na
úplne zastupovanie ţalobkyne vo veci darovania uţ vyššie špecifikovaných nehnuteľnosti v
podiele 3/4. Ďalej zo zistenia, ţe podľa odborného vyjadrenia Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ v Bratislave č. ČES: VKE-4719/KEÚ-EXP-2001 zo dňa 20.07.2001
boli porovnávané fotokópia splnomocnenia a jeho originál, ktoré sa zhodujú rezom
písomných a číselných znakov, vzájomnou polohou obsahovo zhodných častí na lícnej strane,
obsahom, formou a vzájomnou polohou odtlačkov notárskych pečiatok na rubovej strane,
obsahom a formou zápisov v odtlačkoch, podpismi a ich vzájomnou polohou; na lícnej strane
predloţenej fotokópie v porovnaní s originálom splnomocnenia chýba text v znení: „úplné
zastupovanie vo veci darovania podielu vo výške 3/4 na nehnuteľnostiach rod. domu v k. ú.
D. p. č. X a p. č. X s. č. X LV č. X vrátane podpísania darovacej zmluvy návrhu na vklad a
prevzatie listu vlastníctva a vzdania sa opravných prostriedkov voči rozhodnutiam príslušného
katastrálneho úradu", ktorý sa na origináli nachádza pod riadkom textu „Na Vyhliadke 26-38
v DNV". Chýba aj ručne napísaný dátum 12. 06. 2000 a text: „udelenú plnú moc prijímam s
podpisom U.", ktorý text sa nachádza v dolnej polovici listiny a tieţ, ţe podľa záveru
odborného vyjadrenia KEÚ PZ BA zo dňa 31.01.2002 č. VKE-4719/KEÚ-EXP-2001 originál
splnomocnenia a jeho kópia boli napísané na druhovo zhodnom elektronickom písacom stroji
a ţe kópia predmetnej listiny je kópiou jej originálu a text začítajúci slovami „úplné
zastupovanie" končiaci slovami „katastrálneho úradu" bol do originálu splnomocnenia
dodatočne dopisovaný. Preto na základe zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení v
zmysle ustanovení § 628 ods.1, 2 OZ v spojení s § 31 ods.1 OZ a § 39 OZ dospel k záveru, ţe
darovacia zmluva je neplatná. V dôvodoch rozhodnutia ďalej uviedol, ţe pri právnom úkone
darovania sa vyţaduje vôľa darovať a tento prejav vôle je podstatnou náleţitosťou kaţdého
právneho úkonu. V danom prípade, aj napriek doplnenému dokazovaniu výsluchom svedkov
tak, ako uloţil súdu prvého stupňa Krajský súd v Bratislave po vrátení veci, pri hodnotení
dôkazov vychádzal predovšetkým z výsledkov kriminalisticko-technického skúmania, z
ktorých jednoznačne vyplýva, ţe do originálu splnomocnenia bola časť týkajúca sa
splnomocnenia ţalovanej 1/ na zastupovanie ţalobkyne vo veci darovania podielu na
nehnuteľnostiach, dodatočne dopisovaná. Mal za to, ţe predmetná plná moc teda neobsahuje
prejav vôle ţalobkyne, ktorým by ţalovanú 1/ splnomocnila na darovanie nehnuteľností,
nemohlo teda dôjsť k platnému darovaniu a darovacia zmluva je neplatná.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných 1/ - 2/ rozsudkom zo dňa
14. 05. 2009 sp. zn. 3Co 96/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci
a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd
uviedol ţe ţalovaný 1/ - 2/ v odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za
následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani
takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo
ktoré by nebol uváţil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, neţ
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Pokiaľ teda súd prvého stupňa
uzavrel, ţe predmetná plná moc neobsahuje prejav vôle ţalobkyne, ktorým ţalovanú 1/
splnomocnila na darovanie nehnuteľností, nemohlo dôjsť k darovaniu a darovacia zmluva je
neplatná, jeho právny záver je správny. Prejav vôle je podstatnou náleţitosťou kaţdého
právneho úkonu a v prípade, ţe táto náleţitosť chýba, je právny úkon absolútne neplatný
podľa § 39 OZ a neplatnosť tohto právneho úkonu nastáva zo zákona a od počiatku. V danom
prípade so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania právny úkon nie je moţné označiť inak ako za úkon v rozpore s
dobrými mravmi. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas dovolanie ţalovaní 1/ - 2/
ktorého prípustnosť dôvodili podľa § 241 ods. 2 písm. b), c), a d) O.s.p. a ţiadali , aby
dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Dovolanie odôvodnili tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou ,
spočívajúcou v nesprávnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré ţalovaní produkovali
počas celého priebehu konania. Osobitne zdôraznili, ţe nebol dostatočne v rámci vykonaného
dokazovania vyhodnotené podanie - doplnenie podania zo dňa 14.01. 2008 a výpoveď
Dr. S..
Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle
§ 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalovaných 1/ -2/ je napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p.,
proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia
nevyplýva.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd
povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g)
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania
z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolatelia tvrdia, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Ţalovaní 1/ - 2/ v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám
v zmysle § 237 písm. a) aţ e) a g) O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Ţalovaní v dovolaní uviedli ţe okresný ani krajský súd sa nezaoberal predloţeným
dôkazmi a to skutočnosťou ţe ţalovaná 1/ sa starala o údrţbu nehnuteľnosti ako i tým, ţe
odvolací súd sa nezaoberal chronológiou peňaţných operácii, a to ani dotazom na bankovú
inštitúciu pre porovnanie tvrdení.
Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.)
a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí
uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),
nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd
v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na
zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f)
O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. S
poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj v prejednávanej
veci, moţno preto konštatovať, ţe nevykonaním ţalovanými navrhovaného dokazovania
nedošlo k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní
prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len v prípade, ak je splnený základný
predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,
ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne
došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané
napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p., nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Pokiaľ ide o dôvod dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda ţe
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, tento dôvod môţe byť odôvodnením
dovolania taktieţ len v prípade, ak je dovolanie prípustné.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Teda i keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mali za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných 1/ -
2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní neboli ţalovaní 1/ - 2/ úspešní; právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo ţalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta