Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej

veci žalobcu: I. V., bytom M., zastúpeného JUDr. M. Š., advokátom, so sídlom B., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/4620-35059/2009/991266-r zo dňa

31. marca 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -59 zo dňa 25. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -59 zo dňa 25. februára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,

platobného výmeru Daňového úradu Bratislava II č. /Dan zo dňa

22.12.2008, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil žalobcovi

podľa / o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o správe daní“) daň z príjmov fyzickej osoby a daňový bonus za zdaňovacie obdobie

roku 2005 v sume 58 273,- Sk (1 934,30 Eur). Uvedená daň a daňový bonus boli žalobcovi

vyrubené na základe výsledkov daňovej kontroly, pretože sa neodlišovali od dane a daňového

bonusu uvedených v dodatočnom daňovom priznaní podanom 12.03.2008 k dani z príjmov

fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005. Žalobca v dodatočnom daňovom priznaní

vykázal príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6

o dani z príjmov v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie

obdobie ( ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vo výške 1 315 500,- Sk a daňové výdavky

vyčíslil vo výške 7 829 171,- Sk. Po vykonaní daňovej kontroly správca dane pre priznanú

výšku dane z príjmov zo závislej činnosti nezistil rozdiel (kontrola čiastkového základu dane,

nakoľko žalobca bol v kontrolovanom zdaňovacom období zamestnaný, a teda vykonával

závislú činnosť v obchodnej spoločnosti E. M. s.r.o.). Avšak v dodatočnom daňovom priznaní

po kontrole príjmy ako i výdavky vyplývajúce z jeho derivátových operácií (menových

forwardových a swapových obchodov) realizovaných žalobcom na základe zmlúv uzavretých

medzi ním a dvoma bankami (Ľ. a.s. a O., a.s.), vyčíslené žalobcom podľa § 6 zákona o dani

z príjmov, správca dane posúdil ako príjmy a výdavky podľa § 8 zákona o dani z príjmov, t. j.

fyzickej osoby nepodnikateľa. Správca dane príjem žalobcu z derivátových operácií posúdil

ako čiastkový základ dane fyzickej osoby nepodnikateľa nemajúcej oprávnenie na

vykonávanie uvedených finančných obchodov, t. j. ako ostaný príjem podľa § 8 ods. 1 písm.

a) zákona o dani z príjmov, pričom pri posudzovaní daňových výdavkov vychádzal z § 8 ods.

2 citovaného zákona, podľa ktorého sa do čiastkového základu dane zahŕňa zdaniteľný príjem

znížený o výdavky preukázateľne vynaložené len na jeho dosiahnutie. Ak úhrn takýchto

výdavkov presiahol príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Takúto stratu nie je možné vykázať

a následne umorovať a daňovník s uvedeným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona

o dani z príjmov nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve.

3

Krajský súd v Bratislave na základe obsahu žaloby vymedzil rozsah súdneho

prieskumu na spornú právnu otázku medzi účastníkmi, či posudzovať žalobcom vyčíslené

príjmy z derivátových operácií a s nimi súvisiace daňové výdavky podľa ustanovenia § 6

zákona o dani z príjmov upravujúcom príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej

činnosti a z prenájmu alebo podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona upravujúcom určenie

čiastkového základu dane z ostatných príjmov.

Prvostupňový súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a príslušnej zákonnej

úpravy dane z príjmov a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovaného sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a žalobcom namietané porušenie

zákona nekonštatoval. Podľa názoru krajského súdu bol sporný čiastkový príjem správcom

dane správne zaradený pod § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, a preto bol správca

dane povinný podriadiť výdavky režimu upravenému podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona.

Krajský súd pri posudzovaní sporných príjmov a daňových výdavkov žalobcu

a pri výklade predmetných ustanovení § 6 a § 8 zákona o dani z príjmov vychádzal aj

z obsahu osobitnej časti dôvodovej správy k o dani z príjmov

a k týmto paragrafovým zneniam zákona. Na základe logického výkladu/rozboru dôvodovej

správy v spojení s výsledkami dokazovania získanými v rámci daňovej kontroly prvostupňový

súd dospel k záveru, že sporné príjmy a výdavky správca dane správne posúdil podľa § 8

ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Krajský súd sa stotožnil so závermi

žalovaného, že činnosť vyvíjaná žalobcom podľa rámcových zmlúv uzatvorených s bankami

za účelom vykonávania derivátových operácií bola činnosťou príležitostnou, i keď dlhodobo

vykonávanou, a nespĺňala podmienky ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov,

pričom žalobca opak tohto tvrdenia nepreukázal.

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a navrhuje napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3

v spojení s zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného ako i platobný výmer

prvostupňového správneho orgánu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie.

Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a právny záver

súdu, ktorý tento založil na neúplnej dôvodovej správe k zákonu o dani z príjmov. Podľa

žalobcu dôvodová správa k zákonu nie je právne záväzný prameň práva, a preto jej aplikáciou

pri výklade zákonných ustanovení súd konal v rozpore so zásadou zákonnosti vyplývajúcej

4

z ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní. Žalobca má za to, že v dôvodovej správe sa nachádza

len príkladný výpočet príjmov, ktoré možno zaradiť pod § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani

z príjmov, preto z tohto výpočtu nie je zrejmé, tak ako to vyvodil prvostupňový súd,

že pod uvedené príjmy je možné zaradiť len tie príjmy, ktoré sú získané činnosťou, ktorú mal

na mysli aj zákonodarca. Žalobca poukazuje na rozpor v odôvodnení rozsudku,

keď prvostupňový súd na jednej strane charakterizuje žalobcovu sporne posudzovanú činnosť

ako dlhodobo vykonávanú, ktorá mala byť žalobcom vykonávaná počas celého roka 2005,

a na druhej strane má za to, že táto činnosť bola iba príležitostná a teda spadá pod definíciu

§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa žalobcu, v tejto súvislosti je potrebné vziať

do úvahy, že aj príkladom uvádzané príjmy „profesionálnych“ športovcov, či správcov

konkurzných podstát, zaraďované pod § 6 zákona o dani z príjmov, sú viac-menej

príležitostné v závislosti od množstva športových podujatí či pridelených konkurzných vecí.

Žalobca má za to, že príjmy z menových a forwardových obchodov, ktoré dlhodobo

vykonával vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku,

patria pod § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, pretože podľa žalobcu do tejto

kategórie príjmov boli zaraďované aj tie príjmy, ktoré nepatrili do príjmov zo závislej činnosti

a súčasne, ktoré neboli ani živnosťou ani podnikaním. Tento právny názor žalobca

odôvodňuje chýbajúcou právnou úpravu a logickým výkladom dotknutých zákonných

ustanovení, a to právnej úpravy definície jednotlivých druhov zdaniteľných príjmov (§ 5 až

§ 8 zákona o dani z príjmov), ako i tou skutočnosťou, že príjmy z derivátových operácií

neboli v zákone o dani z príjmov v § 8 výslovne uvedené. Žalobca zdôrazňuje, že sa tak stalo

až po prijatí novely zákona o dani z príjmov – s účinnosťou

od 01. januára 2006.

Žalobca prvostupňovému súdu vytýka nekonformný výklad predmetných ustanovení

zákona o dani z príjmov s (ďalej len „“),

pričom poukazuje na princípy vyplývajúce z čl. 2 ods. 2, ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 59

a SR; zákonnosti konania štátnych orgánov, ukladania povinností,

ukladania daní a poplatkov len zákonom a na princíp konformnosti výkladu ústavných

zákonov, zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s SR.

Podľa žalobcu štátny orgán pri vydávaní svojich rozhodnutí nemôže uprednostňovať

záujmy štátu na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov osôb, voči ktorým

tieto rozhodnutia vydáva, pričom v prípade pochybností vo výklade zákona sú daňové orgány

povinné postupovať voči účastníkom konania miernejšie, v zmysle zásady „in dubio mitius“.

Preto žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nedokonalosť zákona, ktorý v roku 2005 priamo

5

neupravoval, či ním dosahované príjmy z menových a forwardových obchodov patria

do kategórie príjmov podľa § 6 alebo § 8 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom k tomu,

že v dôsledku aplikačných problémov s týmto druhom príjmu, boli tieto príjmy zákonnou

úpravou s účinnosťou od 01.01.2006 expilicitne zaradené medzi ostatné príjmy.

Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovaný trvá na tom, že správca dane

v predmetnej veci rozhodoval a určil výšku daňovej povinnosti žalobcu podľa zákona o dani

z príjmov účinného v čase preverovanej daňovej povinnosti.

Žalovaný zotrváva na právnom názore, že žalobcom priznané príjmy za zdaňovacie

obdobie roku 2005 z derivátových operácií sa posudzujú ako ostatný príjem podľa § 8

zákona o dani z príjmov, a nie podľa § 6 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, ktorého obsah si

žalobca nesprávne vykladá tým, že poukazuje na príkladný výpočet príjmov uvedený

k tomuto ustanoveniu v dôvodovej správe. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov

by sa posudzoval žalobcom sporný príjem len vtedy, keď by mal ako fyzická osoba

na vykonávanie predmetnej činnosti potrebné oprávnenie.

Podľa žalovaného príjmy zdaňované podľa § 8 zákona o dani z príjmov zdaňované

ako ostatné príjmy pre svoju veľkú rôznorodosť nemôžu byť v zákone o dani z príjmov

všetky vymenované taxatívnym spôsobom. Žalovaný dôvodí, že novelou zákona o dani

z príjmov nedošlo k vecnej zmene v ust. ,

napr. preklasifikovaniu predmetných príjmov z § 6 do § 8, ale iba o spresnenie obsahu

citovaného ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa preskúmal

v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

6

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods.1 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak

vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je

predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad)

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6

ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné

príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti

zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové

výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti

zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

7

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona o dani z príjmov predmetom dane fyzickej

osoby sú a) príjmy zo závislej činnosti (§5), b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej

zárobkovej činnosti a z prenájmu (§6), c) príjmy z kapitálového majetku (§7), d) ostatné

príjmy (§8).

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov príjmami z inej samostatnej

zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy b) z činností, 28)

ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2005 ostatnými

príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej

výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje za prevod

cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným,

komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane

autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 36)

h) dôchodky 37) a podobné opakujúce sa požitky,

i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží

a žrebovaní,

j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený

podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny

zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej

samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b)].

Podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov účinného od 01.01.2006 ostatnými

príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä príjmy z derivátových operácií.

8

Podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2005 do základu dane

(čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne

vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu

uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Podľa § 8 ods. 11 zákona o dani z príjmov účinného od 01.01.2006 pri príjmoch podľa

odseku 1 písm. l) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace

s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových

operácií.

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa podnikateľom podľa tohto zákona je a) osoba

zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského

oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je

zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov banka môže okrem činností uvedených

v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:

b) poskytovanie investičných služieb pre klientov a investovanie do cenných papierov

na vlastný účet.

Zistenie skutkového stavu nie je medzi stranami sporné, avšak účastníci sa nezhodujú

vo veci posudzovania príjmu fyzickej osoby nepodnikateľa z derivátových operácií pre účely

určenia čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v riadnom daňovom priznaní

na dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2005 priznal príjmy z podnikania, z inej samostatnej

zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov v sume 480 000,- Sk

a k nim prislúchajúce výdavky uviedol vo výške 7 791 971,- Sk. Okrem toho priznal príjmy

9

z prevodu cenných papierov podľa § 8 zákona o dani z príjmov vo výške 520 253,- Sk

a výdavky 500 000,- Sk, súčasťou príjmov za rok 2005 boli aj príjmy zo závislej činnosti

žalobcu (§5 zákona o dani z príjmov) v sume 428 611,- Sk. V dodatočnom daňovom priznaní

za to isté zdaňovacie obdobie roku 2005, podanom v roku 2008, žalobca vyplnil príjmy podľa

§ 6 zákona o dani z príjmov v sume 1 315 500,- Sk a výdavky v sume 7 829 171,- Sk, príjmy

zo závislej činnosti zostali nezmenené a príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov žalobca

neuviedol.

Žalobou a odvolaním proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca namieta

nezákonnosť napádaných správnych rozhodnutí spočívajúcu v použití nesprávneho

zákonného ustanovenia v súvislosti s určením čiastkového základu dane žalobcu a tým aj jeho

dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2005. Žalobca má za to, že príjem z derivátových

operácií ním vykonávaných v roku 2005 na základe rámcových zmlúv uzavretých s dvoma

bankami, vrátane posudzovania daňových výdavkov s nimi súvisiacich (t.j. umorovanie celej

straty), sa posudzuje ako príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, konkrétne podľa § 6

ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a nie ako iný príjem podľa § 8 zákona o dani

z príjmov. Žalobca svoj právny názor odvodzuje od výkladu časti dôvodovej správy

k ustanoveniu § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, pričom poukazuje na to,

že derivátové operácie uskutočňoval dlhodobo, vo vlastnom mene, na vlastný účet

a zodpovednosť a s cieľom dosiahnutia zisku.

S uvedeným tvrdením žalobcu ohľadne dlhodobosti vykonávania derivátových

transakcií nie je možné súhlasiť. Zo žalobcom predloženého prehľadu menových obchodov

realizovaných v roku 2005 ako i z výpisov z účtov žalobcu vyplýva, že na základe rámcovej

zmluvy na uzatváranie obchodov s investičnými nástrojmi prostredníctvom Ľ. a.s. žalobca

vykonával menové obchody v priebehu mesiaca marec a apríl 2005 a na základe rámcovej

zmluvy o podmienkach uskutočňovania menových obchodov bez fyzickej dodávky

prostredníctvom O. a.s. žalobca vykonával menové obchody v priebehu mesiaca október až

december 2005.

Napriek tomu, že žalobca charakterizovaním svojej vlastnej investičnej činnosti vyššie

uvedeným spôsobom, teda tak, že jeho vnútorný vzťah k vykonávaniu sporných derivátových

obchodov má mať znaky dlhodobosti, jeho osobnej angažovanosti a zodpovednosti ako

i účelu dosahovania zisku, nemožno menové swapové a forwardové obchody, vykonávané

10

prostredníctvom bánk na základe inominátnych zmlúv uzavretých na základe Obchodným

zákonníkom garantovanej zmluvnej voľnosti vo vzťahu k výberu typu zmlúv, subsumovať

pod činnosť podnikania definovanej v v spojení s ods. 2 ,

ale taktiež nie pod činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.

V priebehu daňovej kontroly žalobca sám potvrdil, že povolenie na vykonávanie

investičných činností alebo služieb klientom podľa o cenných

papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov nemal a sporné derivátové

obchody vykonával na vlastný účet, a nie pre klientov. Pri uskutočňovaní forwardových

menových obchodov žalobca používal súkromné účty. Žalobca do zápisnice správcovi dane

uviedol, že vznik straty, t. j. záporného rozdielu aktuálnej trhovej ceny konkrétneho

menového obchodu a dohodnutej realizačnej ceny bol spôsobený tým, že nebolo možné

na základe požiadavky banky okamžite navýšiť požadovaný kolaterál (peňažné prostriedky

na účte klienta slúžiace na pokrytie strát) a banka uzatvorila pozíciu obchodu.

Podstatou žalobcom väčšinou vykonávaných derivátových obchodov bol nákup určitej

vedľajšej meny za bankou akceptovaný kurz vo vzťahu k hlavnej mene s dohodou jej predaja

v určitom dohodnutom čase za kurz aktuálny v čase predaja. Uvedeným spôsobom žalobca

mohol, v prípade priaznivého vývoja menových kurzov na devízovom trhu, zarobiť

na kladnom rozdiele medzi objemom kúpenej a predanej vedľajšej meny. V praxi to znamená,

že banka obchoduje vo vlastnom mene na účet klienta, čiže riziko nesie klient banky, ktorý je

iniciátorom derivátového obchodu, t. j. dáva príkaz, písomne alebo telefonicky v rámcovej

zmluve dohodnutým spôsobom, na realizovanie konkrétneho obchodu/finančného nástroja

(§ 5 zákona o cenných papieroch) oprávneným osobám určeným bankou, príp. zamestnancom

banky oprávneným k prijatiu pokynov klienta a k uzavretiu zadaného derivátového obchodu.

Tento menový swapový obchod sa zaraďuje medzi základné finančné deriváty, čo sú

investičné služby, ktoré môžu klienti bánk využívať na vlastné riziko, t. j. s vedomím,

že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená (vývoj na finančných trhoch nemožno

s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov

prostredníctvom finančných domov, prípadne obchodníkov s cennými papiermi). V tomto

prípade obchodov banky, ktoré majú bankové povolenie na vykonávanie týchto investičných

služieb a investičných činností ( a v spojení s

písm. c) zákona o bankách) ako zákonom regulované a povolené subjekty, môžu

sprostredkovať klientom tento druh finančného derivátu – obchodu, a teda v ich prípade sa

jedná o zákonom regulovanú činnosť, podnikanie. Avšak žalobcom vykonávané derivátové

11

obchody na základe inominátnych zmlúv uzavretých podľa § 269 ods.2 Obchodného

zákonníka a podľa zákona o cenných papieroch, napr. na uzatváranie obchodov

s investičnými nástrojmi, spĺňajú znaky samostatného investovania s finančnými

prostriedkami, nepatriacimi do jeho obchodného majetku, disponibilnými na jeho peňažných

účtoch za účelom ich zhodnotenia. Je to svojimi znakmi podobné investovaniu kúpou cenného

papiera alebo podielového listu, keď tieto možno so ziskom alebo stratou predať. Finančné

investovanie s disponibilnými, voľnými peňažnými prostriedkami fyzickej osoby

bez príslušného povolenia za účelom ich zhodnotenia nie je podnikaním, ani samostatne

zárobkovou činnosťou. Táto forma nakladania s vlastným majetkom, prípadne z iného

právneho titulu disponibilným majetkom, je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko,

riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania. Výdavky súvisiace

so získaním príjmov z týchto obchodov taktiež nemožno zaradiť medzi daňové výdavky,

ktoré slúžia na získanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle zákona

o dani z príjmov (§ 2 písm. i) citovaného zákona).

Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k žalobcom namietanej

ústavnej nekonformnosti výkladu ustanovení § 6 a § 8 zákona o dani z príjmov

prvostupňovým súdom. Súčasťou autentického výkladu je legálna definícia jednotlivých

druhov prímov fyzických osôb obsiahnutá v ust. § 5 až § 8 ZDP, pričom nezáväzný výklad sa

nachádza v dôvodovej správe k návrhu prijatého zákona, prípadne k jednotlivým zákonom

novelizujúcich zákon o dani z príjmov. Je všeobecne známou právnou teóriou, že odkazy

pod čiarou k zákonom a dôvodové správy predkladateľa zákona nie sú všeobecne záväzné,

avšak napomáhajú k vysvetleniu spoločenskej potreby prijatia konkrétneho znenia zákona,

prípadne poskytujú ozrejmenie dôvodov a úmyslu zákonodarcu alebo predkladateľa návrhu

zákona upraviť dotknuté spoločenské vzťahy, práva a povinnosti určitého okruhu subjektov

konkrétnym spôsobom vyplývajúcim zo znenia zákona. Zásady používané pri výklade

zákonov umožňujú čítať zmysel právnej normy vyjadrenej v právnych vetách nie len

na základe znenia legálnych definícií, ale i vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu celej

právnej úpravy obsiahnutej v predmetnom zákone.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného a prvostupňového súdu

vychádzajúcou zo správneho výkladu zákona o dani z príjmov, že

nebolo vecne zmenené ust. § 6 a § 8 vo vzťahu k príjmov z derivátových operácií. Touto

novelou zákona o dani z príjmov bol rozšírený demonštratívny výpočet pomenovaním druhu

12

príjmu, ktorého explicitné uvedenie v zákone si vyžiadala prax a vývoj na trhu bankových

produktov.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov v medziach odvolania, dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní

nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa v spojení s druhá veta

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková