Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6ee/382510.7de582.pdf
PDF · 171.03 KB
No categories available
4Sžf/22/2011
Najvyšší súd 4Sžf/22/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej
veci žalobcu: I. V., bytom M., zastúpeného JUDr. M. Š., advokátom, so sídlom B., proti
žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/4620-35059/2009/991266-r zo dňa
31. marca 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/11/2009-59 zo dňa 25. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/11/2009-59 zo dňa 25. februára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
platobného výmeru Daňového úradu Bratislava II č. 601/231/146140/08/Dan zo dňa
22.12.2008, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil žalobcovi
podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o správe daní“) daň z príjmov fyzickej osoby a daňový bonus za zdaňovacie obdobie
roku 2005 v sume 58 273,- Sk (1 934,30 Eur). Uvedená daň a daňový bonus boli žalobcovi
vyrubené na základe výsledkov daňovej kontroly, pretože sa neodlišovali od dane a daňového
bonusu uvedených v dodatočnom daňovom priznaní podanom 12.03.2008 k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005. Žalobca v dodatočnom daňovom priznaní
vykázal príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie
obdobie ( ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vo výške 1 315 500,- Sk a daňové výdavky
vyčíslil vo výške 7 829 171,- Sk. Po vykonaní daňovej kontroly správca dane pre priznanú
výšku dane z príjmov zo závislej činnosti nezistil rozdiel (kontrola čiastkového základu dane,
nakoľko žalobca bol v kontrolovanom zdaňovacom období zamestnaný, a teda vykonával
závislú činnosť v obchodnej spoločnosti E. M. s.r.o.). Avšak v dodatočnom daňovom priznaní
po kontrole príjmy ako i výdavky vyplývajúce z jeho derivátových operácií (menových
forwardových a swapových obchodov) realizovaných žalobcom na základe zmlúv uzavretých
medzi ním a dvoma bankami (Ľ. a.s. a O., a.s.), vyčíslené žalobcom podľa § 6 zákona o dani
z príjmov, správca dane posúdil ako príjmy a výdavky podľa § 8 zákona o dani z príjmov, t. j.
fyzickej osoby nepodnikateľa. Správca dane príjem žalobcu z derivátových operácií posúdil
ako čiastkový základ dane fyzickej osoby nepodnikateľa nemajúcej oprávnenie na
vykonávanie uvedených finančných obchodov, t. j. ako ostaný príjem podľa § 8 ods. 1 písm.
a) zákona o dani z príjmov, pričom pri posudzovaní daňových výdavkov vychádzal z § 8 ods.
2 citovaného zákona, podľa ktorého sa do čiastkového základu dane zahŕňa zdaniteľný príjem
znížený o výdavky preukázateľne vynaložené len na jeho dosiahnutie. Ak úhrn takýchto
výdavkov presiahol príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Takúto stratu nie je možné vykázať
a následne umorovať a daňovník s uvedeným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona
o dani z príjmov nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve.
Krajský súd v Bratislave na základe obsahu žaloby vymedzil rozsah súdneho
prieskumu na spornú právnu otázku medzi účastníkmi, či posudzovať žalobcom vyčíslené
príjmy z derivátových operácií a s nimi súvisiace daňové výdavky podľa ustanovenia § 6
zákona o dani z príjmov upravujúcom príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej
činnosti a z prenájmu alebo podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona upravujúcom určenie
čiastkového základu dane z ostatných príjmov.
Prvostupňový súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a príslušnej zákonnej
úpravy dane z príjmov a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a žalobcom namietané porušenie
zákona nekonštatoval. Podľa názoru krajského súdu bol sporný čiastkový príjem správcom
dane správne zaradený pod § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, a preto bol správca
dane povinný podriadiť výdavky režimu upravenému podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona.
Krajský súd pri posudzovaní sporných príjmov a daňových výdavkov žalobcu
a pri výklade predmetných ustanovení § 6 a § 8 zákona o dani z príjmov vychádzal aj
z obsahu osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
a k týmto paragrafovým zneniam zákona. Na základe logického výkladu/rozboru dôvodovej
správy v spojení s výsledkami dokazovania získanými v rámci daňovej kontroly prvostupňový
súd dospel k záveru, že sporné príjmy a výdavky správca dane správne posúdil podľa § 8
ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Krajský súd sa stotožnil so závermi
žalovaného, že činnosť vyvíjaná žalobcom podľa rámcových zmlúv uzatvorených s bankami
za účelom vykonávania derivátových operácií bola činnosťou príležitostnou, i keď dlhodobo
vykonávanou, a nespĺňala podmienky ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov,
pričom žalobca opak tohto tvrdenia nepreukázal.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a navrhuje napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3
OSP v spojení s § 220 OSP zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného ako i platobný výmer
prvostupňového správneho orgánu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie.
Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a právny záver
súdu, ktorý tento založil na neúplnej dôvodovej správe k zákonu o dani z príjmov. Podľa
žalobcu dôvodová správa k zákonu nie je právne záväzný prameň práva, a preto jej aplikáciou
pri výklade zákonných ustanovení súd konal v rozpore so zásadou zákonnosti vyplývajúcej
z ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní. Žalobca má za to, že v dôvodovej správe sa nachádza
len príkladný výpočet príjmov, ktoré možno zaradiť pod § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani
z príjmov, preto z tohto výpočtu nie je zrejmé, tak ako to vyvodil prvostupňový súd,
že pod uvedené príjmy je možné zaradiť len tie príjmy, ktoré sú získané činnosťou, ktorú mal
na mysli aj zákonodarca. Žalobca poukazuje na rozpor v odôvodnení rozsudku,
keď prvostupňový súd na jednej strane charakterizuje žalobcovu sporne posudzovanú činnosť
ako dlhodobo vykonávanú, ktorá mala byť žalobcom vykonávaná počas celého roka 2005,
a na druhej strane má za to, že táto činnosť bola iba príležitostná a teda spadá pod definíciu
§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa žalobcu, v tejto súvislosti je potrebné vziať
do úvahy, že aj príkladom uvádzané príjmy „profesionálnych“ športovcov, či správcov
konkurzných podstát, zaraďované pod § 6 zákona o dani z príjmov, sú viac-menej
príležitostné v závislosti od množstva športových podujatí či pridelených konkurzných vecí.
Žalobca má za to, že príjmy z menových a forwardových obchodov, ktoré dlhodobo
vykonával vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku,
patria pod § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, pretože podľa žalobcu do tejto
kategórie príjmov boli zaraďované aj tie príjmy, ktoré nepatrili do príjmov zo závislej činnosti
a súčasne, ktoré neboli ani živnosťou ani podnikaním. Tento právny názor žalobca
odôvodňuje chýbajúcou právnou úpravu a logickým výkladom dotknutých zákonných
ustanovení, a to právnej úpravy definície jednotlivých druhov zdaniteľných príjmov (§ 5 až
§ 8 zákona o dani z príjmov), ako i tou skutočnosťou, že príjmy z derivátových operácií
neboli v zákone o dani z príjmov v § 8 výslovne uvedené. Žalobca zdôrazňuje, že sa tak stalo
až po prijatí novely zákona o dani z príjmov – zákonom č. 534/2005 Z. z. s účinnosťou
od 01. januára 2006.
Žalobca prvostupňovému súdu vytýka nekonformný výklad predmetných ustanovení
zákona o dani z príjmov s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
pričom poukazuje na princípy vyplývajúce z čl. 2 ods. 2, ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 59
a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR; zákonnosti konania štátnych orgánov, ukladania povinností,
ukladania daní a poplatkov len zákonom a na princíp konformnosti výkladu ústavných
zákonov, zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s Ústavou SR.
Podľa žalobcu štátny orgán pri vydávaní svojich rozhodnutí nemôže uprednostňovať
záujmy štátu na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov osôb, voči ktorým
tieto rozhodnutia vydáva, pričom v prípade pochybností vo výklade zákona sú daňové orgány
povinné postupovať voči účastníkom konania miernejšie, v zmysle zásady „in dubio mitius“.
Preto žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nedokonalosť zákona, ktorý v roku 2005 priamo
neupravoval, či ním dosahované príjmy z menových a forwardových obchodov patria
do kategórie príjmov podľa § 6 alebo § 8 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom k tomu,
že v dôsledku aplikačných problémov s týmto druhom príjmu, boli tieto príjmy zákonnou
úpravou s účinnosťou od 01.01.2006 expilicitne zaradené medzi ostatné príjmy.
Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovaný trvá na tom, že správca dane
v predmetnej veci rozhodoval a určil výšku daňovej povinnosti žalobcu podľa zákona o dani
z príjmov účinného v čase preverovanej daňovej povinnosti.
Žalovaný zotrváva na právnom názore, že žalobcom priznané príjmy za zdaňovacie
obdobie roku 2005 z derivátových operácií sa posudzujú ako ostatný príjem podľa § 8
zákona o dani z príjmov, a nie podľa § 6 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, ktorého obsah si
žalobca nesprávne vykladá tým, že poukazuje na príkladný výpočet príjmov uvedený
k tomuto ustanoveniu v dôvodovej správe. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov
by sa posudzoval žalobcom sporný príjem len vtedy, keď by mal ako fyzická osoba
na vykonávanie predmetnej činnosti potrebné oprávnenie.
Podľa žalovaného príjmy zdaňované podľa § 8 zákona o dani z príjmov zdaňované
ako ostatné príjmy pre svoju veľkú rôznorodosť nemôžu byť v zákone o dani z príjmov
všetky vymenované taxatívnym spôsobom. Žalovaný dôvodí, že novelou zákona o dani
z príjmov zákonom č. 534/2005 Z. z. nedošlo k vecnej zmene v ust. § 8,
napr. preklasifikovaniu predmetných príjmov z § 6 do § 8, ale iba o spresnenie obsahu
citovaného ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods.1 OSP).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak
vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je
predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné
príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti
zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové
výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti
zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona o dani z príjmov predmetom dane fyzickej
osoby sú a) príjmy zo závislej činnosti (§5), b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej
zárobkovej činnosti a z prenájmu (§6), c) príjmy z kapitálového majetku (§7), d) ostatné
príjmy (§8).
Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov príjmami z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy b) z činností, 28)
ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2005 ostatnými
príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej
výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d) príjmy z prevodu opcií,
e) príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje za prevod
cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,
f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným,
komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane
autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 36)
h) dôchodky 37) a podobné opakujúce sa požitky,
i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží
a žrebovaní,
j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený
podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny
zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej
samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b)].
Podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov účinného od 01.01.2006 ostatnými
príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä príjmy z derivátových operácií.
Podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2005 do základu dane
(čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne
vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu
uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.
Podľa § 8 ods. 11 zákona o dani z príjmov účinného od 01.01.2006 pri príjmoch podľa
odseku 1 písm. l) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace
s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových
operácií.
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku.
Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je a) osoba
zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov banka môže okrem činností uvedených
v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
b) poskytovanie investičných služieb pre klientov a investovanie do cenných papierov
na vlastný účet.
Zistenie skutkového stavu nie je medzi stranami sporné, avšak účastníci sa nezhodujú
vo veci posudzovania príjmu fyzickej osoby nepodnikateľa z derivátových operácií pre účely
určenia čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v riadnom daňovom priznaní
na dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2005 priznal príjmy z podnikania, z inej samostatnej
zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov v sume 480 000,- Sk
a k nim prislúchajúce výdavky uviedol vo výške 7 791 971,- Sk. Okrem toho priznal príjmy
z prevodu cenných papierov podľa § 8 zákona o dani z príjmov vo výške 520 253,- Sk
a výdavky 500 000,- Sk, súčasťou príjmov za rok 2005 boli aj príjmy zo závislej činnosti
žalobcu (§5 zákona o dani z príjmov) v sume 428 611,- Sk. V dodatočnom daňovom priznaní
za to isté zdaňovacie obdobie roku 2005, podanom v roku 2008, žalobca vyplnil príjmy podľa
§ 6 zákona o dani z príjmov v sume 1 315 500,- Sk a výdavky v sume 7 829 171,- Sk, príjmy
zo závislej činnosti zostali nezmenené a príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov žalobca
neuviedol.
Žalobou a odvolaním proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca namieta
nezákonnosť napádaných správnych rozhodnutí spočívajúcu v použití nesprávneho
zákonného ustanovenia v súvislosti s určením čiastkového základu dane žalobcu a tým aj jeho
dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2005. Žalobca má za to, že príjem z derivátových
operácií ním vykonávaných v roku 2005 na základe rámcových zmlúv uzavretých s dvoma
bankami, vrátane posudzovania daňových výdavkov s nimi súvisiacich (t.j. umorovanie celej
straty), sa posudzuje ako príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, konkrétne podľa § 6
ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a nie ako iný príjem podľa § 8 zákona o dani
z príjmov. Žalobca svoj právny názor odvodzuje od výkladu časti dôvodovej správy
k ustanoveniu § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, pričom poukazuje na to,
že derivátové operácie uskutočňoval dlhodobo, vo vlastnom mene, na vlastný účet
a zodpovednosť a s cieľom dosiahnutia zisku.
S uvedeným tvrdením žalobcu ohľadne dlhodobosti vykonávania derivátových
transakcií nie je možné súhlasiť. Zo žalobcom predloženého prehľadu menových obchodov
realizovaných v roku 2005 ako i z výpisov z účtov žalobcu vyplýva, že na základe rámcovej
zmluvy na uzatváranie obchodov s investičnými nástrojmi prostredníctvom Ľ. a.s. žalobca
vykonával menové obchody v priebehu mesiaca marec a apríl 2005 a na základe rámcovej
zmluvy o podmienkach uskutočňovania menových obchodov bez fyzickej dodávky
prostredníctvom O. a.s. žalobca vykonával menové obchody v priebehu mesiaca október až
december 2005.
Napriek tomu, že žalobca charakterizovaním svojej vlastnej investičnej činnosti vyššie
uvedeným spôsobom, teda tak, že jeho vnútorný vzťah k vykonávaniu sporných derivátových
obchodov má mať znaky dlhodobosti, jeho osobnej angažovanosti a zodpovednosti ako
i účelu dosahovania zisku, nemožno menové swapové a forwardové obchody, vykonávané
10 4Sžf/22/2011
prostredníctvom bánk na základe inominátnych zmlúv uzavretých na základe Obchodným
zákonníkom garantovanej zmluvnej voľnosti vo vzťahu k výberu typu zmlúv, subsumovať
pod činnosť podnikania definovanej v § 2 ods. 1 v spojení s ods. 2 Obchodného zákonníka,
ale taktiež nie pod činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.
V priebehu daňovej kontroly žalobca sám potvrdil, že povolenie na vykonávanie
investičných činností alebo služieb klientom podľa § 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov nemal a sporné derivátové
obchody vykonával na vlastný účet, a nie pre klientov. Pri uskutočňovaní forwardových
menových obchodov žalobca používal súkromné účty. Žalobca do zápisnice správcovi dane
uviedol, že vznik straty, t. j. záporného rozdielu aktuálnej trhovej ceny konkrétneho
menového obchodu a dohodnutej realizačnej ceny bol spôsobený tým, že nebolo možné
na základe požiadavky banky okamžite navýšiť požadovaný kolaterál (peňažné prostriedky
na účte klienta slúžiace na pokrytie strát) a banka uzatvorila pozíciu obchodu.
Podstatou žalobcom väčšinou vykonávaných derivátových obchodov bol nákup určitej
vedľajšej meny za bankou akceptovaný kurz vo vzťahu k hlavnej mene s dohodou jej predaja
v určitom dohodnutom čase za kurz aktuálny v čase predaja. Uvedeným spôsobom žalobca
mohol, v prípade priaznivého vývoja menových kurzov na devízovom trhu, zarobiť
na kladnom rozdiele medzi objemom kúpenej a predanej vedľajšej meny. V praxi to znamená,
že banka obchoduje vo vlastnom mene na účet klienta, čiže riziko nesie klient banky, ktorý je
iniciátorom derivátového obchodu, t. j. dáva príkaz, písomne alebo telefonicky v rámcovej
zmluve dohodnutým spôsobom, na realizovanie konkrétneho obchodu/finančného nástroja
(§ 5 zákona o cenných papieroch) oprávneným osobám určeným bankou, príp. zamestnancom
banky oprávneným k prijatiu pokynov klienta a k uzavretiu zadaného derivátového obchodu.
Tento menový swapový obchod sa zaraďuje medzi základné finančné deriváty, čo sú
investičné služby, ktoré môžu klienti bánk využívať na vlastné riziko, t. j. s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená (vývoj na finančných trhoch nemožno
s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov
prostredníctvom finančných domov, prípadne obchodníkov s cennými papiermi). V tomto
prípade obchodov banky, ktoré majú bankové povolenie na vykonávanie týchto investičných
služieb a investičných činností (§ 5 a § 6 zákona č. 566/2001 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2
písm. c) zákona o bankách) ako zákonom regulované a povolené subjekty, môžu
sprostredkovať klientom tento druh finančného derivátu – obchodu, a teda v ich prípade sa
jedná o zákonom regulovanú činnosť, podnikanie. Avšak žalobcom vykonávané derivátové
11 4Sžf/22/2011
obchody na základe inominátnych zmlúv uzavretých podľa § 269 ods.2 Obchodného
zákonníka a podľa zákona o cenných papieroch, napr. na uzatváranie obchodov
s investičnými nástrojmi, spĺňajú znaky samostatného investovania s finančnými
prostriedkami, nepatriacimi do jeho obchodného majetku, disponibilnými na jeho peňažných
účtoch za účelom ich zhodnotenia. Je to svojimi znakmi podobné investovaniu kúpou cenného
papiera alebo podielového listu, keď tieto možno so ziskom alebo stratou predať. Finančné
investovanie s disponibilnými, voľnými peňažnými prostriedkami fyzickej osoby
bez príslušného povolenia za účelom ich zhodnotenia nie je podnikaním, ani samostatne
zárobkovou činnosťou. Táto forma nakladania s vlastným majetkom, prípadne z iného
právneho titulu disponibilným majetkom, je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko,
riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania. Výdavky súvisiace
so získaním príjmov z týchto obchodov taktiež nemožno zaradiť medzi daňové výdavky,
ktoré slúžia na získanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle zákona
o dani z príjmov (§ 2 písm. i) citovaného zákona).
Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k žalobcom namietanej
ústavnej nekonformnosti výkladu ustanovení § 6 a § 8 zákona o dani z príjmov
prvostupňovým súdom. Súčasťou autentického výkladu je legálna definícia jednotlivých
druhov prímov fyzických osôb obsiahnutá v ust. § 5 až § 8 ZDP, pričom nezáväzný výklad sa
nachádza v dôvodovej správe k návrhu prijatého zákona, prípadne k jednotlivým zákonom
novelizujúcich zákon o dani z príjmov. Je všeobecne známou právnou teóriou, že odkazy
pod čiarou k zákonom a dôvodové správy predkladateľa zákona nie sú všeobecne záväzné,
avšak napomáhajú k vysvetleniu spoločenskej potreby prijatia konkrétneho znenia zákona,
prípadne poskytujú ozrejmenie dôvodov a úmyslu zákonodarcu alebo predkladateľa návrhu
zákona upraviť dotknuté spoločenské vzťahy, práva a povinnosti určitého okruhu subjektov
konkrétnym spôsobom vyplývajúcim zo znenia zákona. Zásady používané pri výklade
zákonov umožňujú čítať zmysel právnej normy vyjadrenej v právnych vetách nie len
na základe znenia legálnych definícií, ale i vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu celej
právnej úpravy obsiahnutej v predmetnom zákone.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného a prvostupňového súdu
vychádzajúcou zo správneho výkladu zákona o dani z príjmov, že zákonom č. 534/2005 Z. z.
nebolo vecne zmenené ust. § 6 a § 8 vo vzťahu k príjmov z derivátových operácií. Touto
novelou zákona o dani z príjmov bol rozšírený demonštratívny výpočet pomenovaním druhu
12 4Sžf/22/2011
príjmu, ktorého explicitné uvedenie v zákone si vyžiadala prax a vývoj na trhu bankových
produktov.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov v medziach odvolania, dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní
nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková