Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/13/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci žalobcu: R. spol. s r. o., IČO: X., so sídlom v K., zastúpeného

JUDr. M. V., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému L. B., nar. X., bytom v P.

podnikajúcemu pod obchodným menom L. B. – B., IČO: X., s miestom podnikania v P.

zastúpeného JUDr. M. V., advokátom so sídlom v P., o zaplatenie 4 979,09 eur, vedenej na

Okresnom súde v Partizánskom pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. septembra 2010 č. k. -166, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 8. septembra 2010 č. k. -166 z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Partizánskom rozsudkom č. k. -125 zo 06. 07. 2009 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 979,09 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Ďalej mu uložil nahradiť trovy konania žalobcovi v sume 1 312,22 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal podanou žalobu

zaplatenia sumy 150 000,-- Sk (4 979,09 eur) a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného

obohatenia. V žalobe uviedol, že dňa 11. 01. 2008 zaplatil žalovanému sumu 150 000,-- Sk

ako čiastočnú úhradu faktúry č. 2008/1 za vykonané montážne práce sádrokartónových

konštrukcií na stavbe „rekonštrukcia detského oddelenia v T.“. Žalovaný potvrdil vykonanie

dohodnutých prác s termínom kompletného dokončenia do 28. 01. 2008, tieto práce však

žalovaný napriek prísľubu nevykonal.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu

dôvodná. Mal za preukázané, že žalobca dňa 11. 01. 2008 vyplatil žalovanému sumu

150 000,-- Sk v hotovosti, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca sa

vrátenia tejto sumy domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia, preto súd skúmal, či mal

povinnosť túto sumu žalovanému zaplatiť a dospel k názoru, že tomu tak nie je.

Z dokazovania vyplýva (najmä z výpovedí žalovaného a svedkov p. P. O. a p. M.. M., ), že

žalovaný uzavrel zmluvu o dielo (montážne sádrokartonárske práce) so svedkom M. M., teda

v právnom vzťahu bol s ním. Svedok p. M. M. bol v právnom vzťahu so žalobcom na základe

zmluvy o dielo, uzavretej v zmysle objednávky zo dňa 21. 05. 2007 (č. l. 94 ), tento teda

nevystupoval vo vzťahu k žalovanému ako zástupca žalobcu (svedok p. M. uviedol, že „mal

ústnu plnú moc na zabezpečenie všetkých prác a dodávok potrebných pre dielo“), takéto

všeobecné plnomocenstvo by muselo byť v zmysle § 31 ods. 4 druhá veta Občianskeho

zákonníka udelené písomne. Pokiaľ žalobca žalovanému vyplatil sumu 150 000,-- Sk, nebola

to jeho právna povinnosť, pretože nebol so žalovaným v právnom vzťahu. Z rokovania

žalobcu so žalovaným dňa 11. 01. 2008 nevyplynula žiadna dohoda, ktorá by predstavovala

prevzatie dlhu ( a ), resp. pristúpenie k záväzku (

) vo vzťahu k veriteľovi žalovaného (ktorým bol svedok p. M.),

pretože tieto úkony neboli urobené v písomnej forme. Súčasne nie je možné aplikovať

ustanovenie , pretože právny vzťah medzi žalovaným

a svedkom p. M. bol podľa názoru súdu uzavretý platne. Preto súd prisúdil žalobcovi sumu

4 979,09 eur (150 000,-- Sk), ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na jeho

úkor ako plnenie bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v plnom

rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa , tak, že žalovanému uložil

nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1 312,22 eur na účet žalobcu.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, svojím rozsudkom zmenil odvolaním

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania celkom

vo výške 1 942,67 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutkový stav zistil súd prvého stupňa

postačujúcim spôsobom, avšak odvolací súd nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého

stupňa, že podaná žaloba je dôvodná z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

Odvolací súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil s poukazom

na ako vzťah obchodno-právny. Podľa zásady ,

ktorou je aj zmluvná voľnosť, platí, že zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, ak sa

účastníci dohodnú na základných podmienkach zmluvy. Odvolací súd „súpis prác montáže

SDK“ zo dňa 09. 01. 2008 posúdil ako potvrdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným, na základe ktorého objednávateľom bol žalobca a zhotoviteľom prác žalovaný.

V súpise bol presne špecifikovaný rozsah práce, bolo špecifikované množstvo, ako aj cena

za vykonanie diela, ako aj to, ktoré práce žalovaný ku dňu 09. 01. 2008 pre žalobcu už

vykonal. Z tohto listinného dôkazu preukázateľne je možné konštatovať, že práce žalovaný

vykonal v sume 328 500,-- Sk a po odpočítaní zálohy 130 000,-- Sk má žalobca uhradiť

198 500,-- Sk. Zo súpisu vyplýva, že práce žalovaný vykonal, ale je potrebné odstrániť

nedostatky a bol dohodnutý termín odstránenia nedostatkov na diele. Predmetom tohto

konania nie je posúdenie vád a nedostatkov, preto odvolací súd sa touto otázkou nezaoberal.

Z faktúry č. 2008/01 zo dňa 10. 01. 2008, splatnej dňa 13. 01. 2008, ktorú vystavil žalovaný

a adresoval žalobcovi, mal preukázané, že faktúrou žalovaný vyfakturoval za montáž

sadrokartónového systému v zdravotnom stredisku T. podľa priloženého súpisu sumu 198

500,-- Sk. Žalobca vrátil žalovanému faktúru výslovne z dôvodu nedostatkov prác a k plneniu

si povinnosti. Ide o list žalobcu zo dňa 08. 02. 2008. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že

žalovaný nebol zmluvný partner žalobcu, ale mal ním byť tretí subjekt, pretože z vyššie

uvedených dôkazov to nevyplýva. Potvrdzuje to aj ďalší dôkaz, a to výdavkový pokladničný

doklad zo dňa 11. 01. 2008, ktorý vystavil žalobca žalovanému ako čiastočnú úhradu faktúry

č. 2008/01.

V danom prípade je nesporné, že žalovaný pre žalobcu práce vykonával a bol preto

v zmysle a ods. 1 povinný zaplatiť cenu prác. Pokiaľ žalobca tvrdil

niečo iné, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak. V tomto prípade súd nemôže

na tvrdenie, ktoré neboli preukázané, prihliadnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol podľa

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

spolu vo výške 1 942,67 eur.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, v zákonom stanovenej

dovolacej lehote podľa ust. , z dôvodov podľa a

Uviedol, že právnym názorom súdu sa žalobca nemôže stotožniť, nakoľko krajský súd

nevenoval náležitú pozornosť výpovediam vypočutých svedkov a zároveň hodnotil dôkazy

jednostranne bez posúdenia ich vzájomných súvislostí s tým, že výsledok takéhoto hodnotenia

nemal logický ani reálny podklad pre rozhodnutie, ktoré by malo náležitosti uložené v ust.

, , zároveň neobsahuje dostatočne logické

odôvodnenie.

Dovolateľ predovšetkým poukazuje na to, že ani žalobca ani žalovaný a dokonca ani

Ing. M. M. počas celého konania nespochybnili, že právny vzťah medzi Ing. M. M.

a žalovaným vznikol titulom nimi dohodnutej objednávky na vykonanie diela. Rovnako

nebolo spochybnené, že hoci objednávateľ Ing. M. M. mal priebežne platiť žalovanému

dohodnuté platby za dielo, tento si svoju povinnosť nesplnil. Ing. M. M. ako svedok výslovne

na pojednávaní (č. l. 80, 81) uviedol, že keď navrhol žalobca žalovanému, že mu poskytne

finančné prostriedky, aby dielo riadne dokončil on, zostal sedieť v druhej miestnosti a keď

videl, že žalovaný dostal tieto peniaze, nepáčilo sa mu to, lebo tie peniaze mal dostať on.

Z vykonaného súpisu prác je zrejmé, že žalovaný spísal doposiaľ vykonané práce ako

aj odpočítal z tohto súpisu zálohu vyplatenú Ing. M. M. vo výške 130 000,-- Sk. V súpise

však sa nenachádza ďalší postup prác, avšak na druhej strane tohto súpisu sa uvádza, že tieto

práce na diele budú ukončené kompletne do dňa 28. 01. 2008.Nebolo spochybnené, že keď

obdržal žalovaný istinu vo výške 150 000,-- Sk, zo stavby odišiel a dielo neukončil. Zároveň

svedok D. G. potvrdil, že prvotným subjektom, po ktorom si pýtali spolu

so svojím spoločníkom, teda žalovaným peniaze bol Ing. M. M., že sa dohodli, že budú

pokračovať na ďalších prácach, avšak keďže im nebol doplatený zostatok súpisu, kde

uvádzali už doposiaľ práce vykonané, odišli zo stavby a viacej dielo nedokončili.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediný subjekt, ktorý mal so žalovaným uzatvorenú

zmluvu o dielo, bol Ing. M. M.. Táto osoba si neplnila riadne svoju povinnosť uhrádzať

záväzky vo vzťahu k žalovanému (aspoň podľa tvrdení žalovaného) a táto osoba, teda Ing. M.

M., bol zároveň subjektom zaviazaným titulom objednávky samotnému žalobcovi vykonať

dielo. Žalobca uhradil za vykonané dielo Ing. M. M., avšak tento neposunul úhradu za dielo

ďalej svojmu subdodávateľovi. Vzhľadom na hroziace sankcie za včasné nevykonanie diela

pristúpil žalobca ku krajnému riešeniu a poskytol žalovanému finančné prostriedky na to, aby

tohto motivoval dielo dokončiť. Žalovaný síce peňažne prostriedky prevzal, avšak dielo

neukončil. Súd neskúmal, akým spôsobom si vysporiadal žalovaný prevzatú istinu od Ing. M..

M. vo výške 130 000,-- Sk a či vymáhal po tomto aj ďalšie istinu titulom už vykonaných prác.

Vo vzťahu k samotnému žalobcovi prevzatím istiny vo výške 150 000,-- Sk ostal pasívny,

a teda dielo ďalej nevykonával, ale zároveň žalobcovi ani istinu nevrátil. Za takéhoto stavu

podľa názoru žalobcu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k prevzatiu dlhu alebo pristúpeniu

k záväzku v zmysle ust. a , a to predovšetkým z toho

dôvodu, že dlžník, teda Ing. M. M., s takýmto postupom výslovne nesúhlasil. Nebolo

preukázané, že by žalobca nejakým spôsobom ručil za záväzok dlžníka, teda Ing. M.. M..

Zároveň podľa názoru dovolateľa v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uzatvoreniu novej

zmluvy o dielo, nakoľko ak už nič iné, tak vzniku nového vzťahu bránili minimálne dve

skutočnosti, a to neukončenie právneho vzťahu medzi žalovaným a Ing. M. M.

a nevysporiadanie už predtým prevzatej zálohy vo výške 130 000,- - Sk. Preto sa dovolateľ

domnieva, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav vo veci a zároveň následne nesprávne

aplikoval jednotlivé ustanovenia . Dovolateľ je toho názoru, že

na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nemali medzi sebou

uzatvorený žiadny právny vzťah, okrem pôvodnej dohody, že dokončí žalovaný riadne a včas

predmetné dielo. Toto však žalovaný nevykonal, a preto prevzatá istina vo výške 4 979,09 eur

bola prevzatá neoprávnene bez právneho dôvodu.

Na základe vyššie uvedeného žiada dovolateľ preskúmanie rozsudku krajského súdu

s tým, že dovolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle ust. , zmení

tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdí.

K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje

s rozhodnutím odvolacieho súdu a považuje ho za vecne a právne správny. Žalovaný

nesúhlasí s dôvodmi, pre ktoré podal dovolanie žalobca a navrhol, aby dovolací súd dovolanie

žalobcu ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

od.1 ), skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno v zmysle a nasl.

napadnúť dovolaním.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v § 238

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejedávanej veci podal žalobca dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, a preto je dovolanie

prípustné v zmysle ust.

Ustanovenie umožňuje účastníkovi podať dovolanie len

z dôvodov, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd napadnutý rozsudok preskúmal len z hľadiska dovolacieho dôvodu,

uvedeného dovolateľom v zmysle a , teda, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou

vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu správne určenú,

nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou skúmania

veci bolo preto posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny

predpis, a či ho aj správne interpretoval.

Odvolací súd na pojednávaní, konanom dňa 08. 09. 2010, postupoval v súlade

s ustanovením a po oboznámení sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi

v súlade s ust (viď. zápisnica z pojednávania č. l. 159-160 ) správne

posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami s poukazom na ust. 261 ako

obchodnoprávny záväzkový vzťah. Správny je aj právny názor, že pre platné uzavretie

zmluvy o dielo v zmysle a nasl. sa nevyžaduje písomná forma , postačuje aj ústna

dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Z listinných dôkazov, a to

súpisu montážnych prác zo dňa 08. 09. 2008, faktúry č. 2008/08 zo dňa 10. 01. 2008,

výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 11. 01. 2008 a korešpondencie žalobcu,

adresovanej žalovanému (list z 21. 01. 2008, 08. 02. 2008), nesporne vyplýva, že žalovaný

vykonával pre žalobcu stavebné montážne práce v rozsahu, ktoré si objednal žalobca ako

objednávateľ diela. Konateľ žalobcu (JUDr. H.), uviedol na pojednávaní pred súdom prvého

stupňa (viď. zápisnica zo dňa 17. 06. 2009 č. l. 76), že so žalovaným osobne jednal ohľadne

zabezpečenia a realizácie stavebných prác na objekte Zdravotné stredisko T., ako aj

o dokončení diela a jednoznačne potvrdil, že ku dňu 09. 01. 2008 práce boli čo

do špecifikácie, množstva a finančného objemu prevedené žalovaným a tento súpis

vykonaných montážnych prác nerozporoval, ako ani uvedenú cenu a bol podpísaný aj novým

stavbyvedúcim (p. B.). Následne žalovaný vystavil faktúru č. 2008/01 zo dňa 10. 01. 2008 na

sumu 198 500,-- Sk, ktorá zodpovedala cene už vykonaných prác podľa priloženého súpisu.

Žalobca realizoval úhradu len v sume 150 000,-- Sk (4 979,09 eur) k rukám žalovaného,

dôkazom čoho je vystavený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 11. 01. 2008, kde ako účel

platby je bezpochyby uvedená čiastočná úhrada faktúry č. 2008/1 (č. l. 16). Žalovanému

vykonaním prác v rozsahu spísaného ,,súpisu prác montáže SDK“ zo dňa

08. 09. 2008, vznikol nárok na zaplatenie ceny a žalobcovi povinnosť dohodnutú cenu

zaplatiť aj v prípade, že podľa tvrdenia žalobcu dielo ako celok nebolo riadne a včas

dokončené.

Nejedná sa v dôsledku toho o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v zmysle

v znení neskorších zmien a doplnkov a žalobcovi preto

nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu oprávnene zaplatenej ceny,

týkajúcej sa časti diela.

Odvolací súd správne vec posúdil a na danú vec aj správne aplikoval príslušné právne

predpisy a správne ich aj vyložil.

Dovolací súd nevzhliadol ani existenciu dovolacieho v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

– konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ktorú však dovolateľ absolútne nekonkretizoval.

Žalobca napadol dovolaním vecne správne rozhodnutie odvolacieho súdu, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal,

pretože si ich neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová