Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/57/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: C., s. r. o.,

D.Ž., IČO: X., zastúpený: Advokátska kancelária K., s. r. o., V.B., IČO: X., o návrhu na

povolenie reštrukturalizácie, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. augusta

2011, č. k. -1617, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Žilina uznesením z 18. mája 2011, č. k. -1526

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi C., s. r. o., D.Ž., IČO: X. (ďalej len „dlžník“)

zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súde 8. apríla

2011 sa navrhovateľ domáhal povolenia reštrukturalizácie. Svoj návrh odôvodnil úpadkom

vo forme platobnej neschopnosti, ako aj predĺženia. Navrhovateľom poverený správca

JUDr. M.C., M.Ž., vypracoval reštrukturalizačný posudok zo 7. apríla 2011, v ktorom

odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.

Súd po preskúmaní posudku konštatoval, že posudok spĺňa zákonom predpísané

náležitosti, ale z vykonaných dôkazov je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie neboli

splnené predpoklady ( Zákona č o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZKR“/), nakoľko

nie je splnená podmienka uvedená v , t. j. nemožno predpokladať

zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka. Ďalej uviedol,

že z vykonaných dôkazov vyplýva, že hlavným predmetom podnikania dlžníka bolo

vykonávanie stredných a veľkých stavebných priemyselných objektov. K zastaveniu tejto

činnosti dlžníka došlo najneskôr k 1. decembru 2009, kedy dlžník ukončil pracovné pomery

so svojimi 139 zamestnancami. K dátumu vypracovania posudku dlžník túto činnosť už asi

1,5 roka nevykonával. Z posudku a ďalších dôkazov má vyplývať, že táto činnosť má byť

v budúcnosti obnovená, a to na základe uzatvorených zmlúv o dielo a zmlúv o budúcich

zmluvách, avšak táto skutočnosť potvrdzuje fakt, že hlavný predmet podnikania dlžník

fakticky nevykonáva. Keby dlžník v budúcnosti aj mal pokračovať v stavebnej činnosti,

vykonávanie rozsiahlych stavieb v situácii, keď dlžník predal svoje stavebné stroje

a mechanizmy, má iba dvoch zamestnancov (ktorými majú byť konatelia, nerátajúc dve

pracovníčky na materskej dovolenke) a prevažnú časť má vykonávať prostredníctvom

zmluvných partnerov a subdodávateľov, nemožno označiť za prevádzkovanie podniku

dlžníka. Podstatným predpokladom pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka sa javí včasné

rozpoznanie hroziaceho úpadku manažmentom dlžníka a následné včasné podanie návrhu

na povolenie reštrukturalizácie v čase, kedy ešte dlžník reálne prevádzkuje svoj podnik.

Ak správca v posudku konštatuje, že úpadok vo forme platobnej neschopnosti bol badateľný

už v roku 2008 a návrh na povolenie reštrukturalizácie bol podaný až v roku 2010, potom buď

členovia štatutárneho orgánu nerozpoznali včas hroziaci či vzniknutý stav úpadku alebo

nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne na povolenie reštrukturalizácie.

Z porovnania ekonomických ukazovateľov vyplýva, že od roku 2008 majetok i tržby dlžníka

neustále klesajú a záväzky stúpajú. Výklad správcu v posudku, ktorý pod „podstatnou časťou

prevádzky podniku dlžníka“ chápe schopnosť manažmentu zabezpečiť realizáciu v minulosti

získaných fixných aktív s podmienkou súčasného zabezpečenia stavebných prác, činí posudok

nejasným a nezrozumiteľným. Správca vo svojom posudku zamieňa jednu zo zložiek

podniku, a to osobné a nehmotné zložky podnikania s prevádzkou podniku. Hoci neexistuje

legálna definícia pojmu „pokračovanie prevádzky podniku dlžníka“, logickým sa javí výklad,

že ide o pokračujúci dynamický proces a nie statický súbor hmotných a nehmotných zložiek

podnikania. Súd prvého stupňa má za to, že dlžník predložením zmlúv nepreukázal, že bude

prevádzkovať svoj podnik v predmete svojej činnosti.

Ďalej z obsahu rozhodnutia vyplýva, že reštrukturalizácia má slúžiť k tomu, aby bol

naďalej prevádzkovaný podnik a ak má byť reštrukturalizačné ozdravenie a zachovanie

podniku reálne, nemôže byť dlžník zbavený rozhodujúcej časti majetku, pretože by to bol

svojim obsahom likvidačný konkurz. Dlžník tak musí v priebehu reštrukturalizácie reálne

vykonávať podnikateľskú činnosť a mal by v nej pokračovať aj budúcnosti. Podstatnú časť

podniku je možné zachovať počas reštrukturalizácie len vtedy, ak dlžník dosiahne zisk.

Keďže v prejednávajúcej veci nebol predložený taký posudok, z ktorého by vyplynuli jasné

a zrozumiteľné závery, pri splnení ktorých by bolo možné v konaní pokračovať,

reštrukturalizačný posudok je z uvedených dôvodov nejasný a nezrozumiteľný,

pre odporučenie reštrukturalizácie správcom neboli splnené predpoklady.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací

napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vec právne posúdil,

keď postupoval v súlade s a a a reštrukturalizáciu nepovolil,

a to nielen preto, že obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný, ale aj preto, že neboli splnené

zákonné podmienky pre odporučenie reštrukturalizácie správcom v zmysle § 109 ods. 3

písm. c) ZKV. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, ktoré vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody. Dlžník je predovšetkým

stavebnou spoločnosťou, z ktorej v minulosti plynuli značné zisky, pričom v roku 2007

sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie, minimálne od 1. decembra 2009 túto činnosť

nevykonáva. Úpadok dlžníka v reštrukturalizačnom posudku je deklarovaný a vyplýva

z neho, že dlžník mal veriteľov už od roku 2007, 2008 a v úpadku musel byť už podľa

výkazov ziskov a strát v predchádzajúcich obdobiach, v dôsledku čoho bol povinný podať

návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní v zmysle . Podľa

reštrukturalizačného posudku by sa podnikanie dlžníka malo sústreďovať najmä na odpredaj

nehnuteľnosti, poradenskú činnosť a na príjmy z prenájmu hotela. Deklarovaná stavebná

činnosť nebola ku dňu vypracovania posudku, a aj to len prostredníctvom tretích osôb, ani

fakticky vykonávaná. S prihliadnutím na ekonomický a hospodársky stav dlžníka, ako aj

na skutočnosť, že v súčasnosti nemá spoločnosť žiadnych zamestnancov, aj keď dvaja

zamestnanci sú na materskej dovolenke, fyzicky však žiadnu činnosť nevykonávajú,

je otázne, ktorí zamestnanci reálne pre dlžníka pracujú. Pochybná je aj skutočnosť, či má

spoločnosť ešte spoločníkov, keďže sa ich účasť v spoločnosti momentom prevzatia

exekučných príkazov na ich obchodné podiely v spoločnosti dlžníka zrušuje. Pričom

spoločnosť bez spoločníkov nemôže platne existovať. Dlžník musí v priebehu

reštrukturalizácie reálne vykonávať podnikateľskú činnosť a pokračovať v nej

aj v budúcnosti, samotná skutočnosť, že má živnostenské oprávnenie na vykonávanie

podnikateľskej činnosti a že uzavrel zmluvy o dielo na preukázanie reálneho, nie fiktívneho

prevádzkovania podniku nestačí. Ďalej uviedol, že rozdelenie veriteľov do skupín

je podstatnou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje v konečnom dôsledku výsledok hlasovania

o reštrukturalizačnom pláne. Záložný veriteľ V. vyjadril od samého počiatku

reštrukturalizačného konania námietky proti dohode s dlžníkom, ako aj proti reštrukturalizácii

a opakovaný návrh podaný na povolenie reštrukturalizácie podaný dlžníkom považoval

za účelový. Odvolaciemu súdu sa, rovnako ako aj súdu prvému stupňa, plány uvedené

v reštrukturalizačnom posudku, pri dodržaní ktorých je možné zachovať prevádzku podniku

dlžníka, nejavia ako reálne. Nenasvedčuje tomu ani zoznam opatrení, ktoré správca v posudku

uvádza. Posudok neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala reálnosť

plánovaných výnosov z podnikania, z ktorých by mali byť uspokojení veritelia dlžníka.

Vzhľadom k tomu, že dlžník nevykonáva sústavnú podnikateľskú činnosť, nezamestnáva

žiadnych zamestnancov, sa úvahy správcu v reštrukturalizačnom posudku o dĺžke obdobia,

počas ktorého by mali byť veritelia uspokojovaní, ako aj náklady, ktoré s takýmto konaním

budú súvisieť, javia ako nepresvedčivé a neopodstatnené. K argumentom dlžníka, ktoré

sa týkali procesných pochybení súdu prvého stupňa, odvolací súd uviedol, že ide o návrhové

konanie, nie sporové, preto aj rozsah dokazovania je sudcom sústredený na objasnenie

skutočností, ktoré sú relevantné pre zistenie, či sú dodržané zákonné podmienky

pre povolenie reštrukturalizácie. Podľa odvolacieho súdu zo strany zákonného sudcu nedošlo

k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov. Podľa nariadil súd

pojednávanie len z toho dôvodu, že považoval za vhodné ústne prejednať niektoré

zo záležitostí. Zásada ústneho súdneho konania pre reštrukturalizačné konanie neplatí. Z toho

dôvodu nemusí reštrukturalizačný súd nariaďovať pojednávanie. Vzhľadom k tomu,

že sa v prejednávanej veci jedná o nesporové konanie podľa ,

sa dokazovanie v takom rozsahu, ako je upravené v

nevykonáva, je preto záver sudcu o tom, na aký skutkový základ bude súd aplikovať hmotné

právo, ktoré je výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov, správny.

Predvolanie dlžníka na pojednávanie, ako aj výsluch jeho konateľov, správcu, prípadne

svedkov by bolo tak skôr o zisťovaní rozhodujúcich skutočností, prípadne o ich overovaní,

než o dokazovaní. Z uvedených dôvodov nie je preto nevyhnutné ani poučovať dlžníka

v nesporovom konaní podľa , pretože v reštrukturalizačnom konaní

je povinnosťou navrhovateľa, aby sám konkrétne označil rozhodujúce skutočnosti a predložil

listiny, ktoré súd posúdi. Odvolací súd preto nepovažuje absenciu poučenia dlžníka postupom

podľa a ani ďalšie odvolateľom vytýkané procesné nedostatky za takú

vadu nesporového konania, v ktorom je jeden účastník, bez protistrany, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie,

v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237

, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ má za to,

že v priebehu konania na súde prvého stupňa konal a rozhodoval sudca, ktorý mal byť

vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodov uvedených v

Navrhovateľ v priebehu konania zistil, že sudca JUDr. J. M., ktorý rozhodoval

na súde v prvom stupni, bol v období rokov 1995 až 2003 zamestnancom spoločnosti V., a. s.

Vzhľadom na záujem najväčšieho veriteľa V. dosiahnuť konkurz na majetok navrhovateľa je

zrejmé, že u navrhovateľa vznikli pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu. Ďalej

z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta skutočnosť, že súdy v rozpore so zákonom

priznali spoločnosti V., a. s., B. práva účastníka reštrukturalizačného konania, ktorá v danom

štádiu konania nebola účastníkom konania. Dovolateľ ďalej namieta, že v konaní pred súdom

prvého stupňa ako jediný účastník konania nebol riadne poučený podľa

a navyše súd v rozpore s nevyhlásil uznesením dokazovanie za skončené,

rozhodol vo veci samej bez ukončenia dokazovania a možnosti účastníka konania vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom. Podľa dovolateľa je rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 157

ods. 2 nepreskúmateľné. Ďalej nie je zrejmé, z akých dôvodov súd vytýčil

pojednávanie, keď v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvého stupňa neozrejmil, prečo

neprihliadol na výpoveď konateľov, správcu a svedka p. B., resp. prečo ich nepovažuje za

relevantné z hľadiska preukázania splnenia podmienok pre povolenie reštrukturalizácie.

Uviedol, že súdy mali povinnosť riadne všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť, aj

s prihliadnutím na skutočnosť, že spôsobom vedenia reštrukturalizačného konania z neho

vytvorili sporové konanie, keď veriteľovi V. preukázateľne priznali niektoré práva patriace

účastníkovi konania. Odvolací súd sa napriek rozsiahlemu odôvodneniu v napadnutom

rozhodnutí nevysporiadal ani s návrhom navrhovateľa na doplnenie dokazovania. Dovolateľ

má za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili. Podľa neho reštrukturalizačný posudok

spĺňa zákonom predpísané náležitosti ustanovené v a a tiež sú splnené

ďalšie predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie dlžníka podľa ust. . Zo

záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie dlžníka boli splnené

predpoklady ustanovené v 109 ods. 3 . To, či posudok zodpovedá skutočnosti, súd

neskúma. To, aby posudok zodpovedal skutočnosti, je v plnej zodpovednosti správcu, ktorý

ako odborne spôsobilá osoba zodpovedá veriteľom za škodu v prípade, ak v čase

vypracovania posudku neboli splnené predpoklady pre odporučenie reštrukturalizácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením.

Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie

ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je

prípustné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

ide o dovolanie podané proti uzneseniu vydanému v reštrukturalizačnom konaní podľa zákona

č. Ustanovenie upravuje subsidiárnu (podpornú) pôsobnosť

na konanie podľa V zmysle tohto

ustanovenia sa na konanie podľa aplikuje

primerane, ak neustanovuje inak.

Dovolací súd, skôr než začal preskúmavať napadnuté rozhodnutie, skúmal, či ide

o konanie, v ktorom zákon dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok pripúšťa.

Ustanovenie upravuje, že dovolanie proti uzneseniu vydané v konaní podľa

tohto zákona nie je prípustné. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci sa rozhoduje

o návrhu navrhovateľa na povolenie reštrukturalizačného konania a ide o konanie podľa

, v predmetnom konaní nie je dovolanie prípustné. Ustanovenie

ods. 1 , ktoré upravuje prípustnosť dovolania, je špeciálnym ustanovením oproti

ustanoveniu , ktoré upravuje podpornú pôsobnosť .

Z toho dôvodu dovolací súd neskúma prípustnosť dovolania podľa § 237 a § 239

, pretože ustanovenie ako špeciálne

ustanovenie dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. Aj keď ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súd, ktoré trpí

niektorou z procesných vád v tomto ustanovení uvedených, aplikácia tohto ustanovenia

sa v konaní podľa nepoužije.

Najvyšší súd preto dovolanie navrhovateľa odmietol podľa v spojení

s v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová