Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/54/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. V.N., S.V., správca

konkurznej podstaty úpadcu: Ing. J.S. - S., O.P., IČO: X., zastúpený: N., s. r. o., N.B., IČO:

X. proti ţalovanému: 1/ C., akciová spoločnosť, S.Z., IČO: X., ţalovanému 2/ Ing. Z.J.

CSc., Š.B., ţalovanému 3/ Ing. L.Č., S.Z., zastúpený: T., s. r. o., R.B.,

IČO: X., o zaplatenie 334 456,40 Eur s príslušenstvom na základe zmenky, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného 3/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. júna 2011, č. k. -94,

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 3/ o d m i e t a.

Ţalobcovi, ţalovanému 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava V uznesením z 12. mája 2010, č. k. -55 uloţil

ţalovaným 1/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške

20 067,36 Eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu z 24. marca 2010,

č. k. -23. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe súd vyrubil súdny poplatok

za podané námietky proti zmenkového platobnému rozkazu podľa poloţky 1a) Sadzobníka

súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, podľa ktorého ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok v sporoch

o peňaţnú pohľadávku 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 Eur, najviac 16 596,50

Eur, v obchodných veciach najviac 33 193,50 Eur.

Uznesením z 22. marca 2011, č. k. -83 Okresný súd Bratislava

V oslobodenie od súdnych poplatkov ţalovanému 3/ nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia

vyplýva, ţe ţalovaný 3/ poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením,

ţe v súčasnosti nemá akýkoľvek zdroj príjmov, napriek tomu, ţe pôsobí vo viacerých

spoločnostiach. Uviedol, ţe nevlastní ţiadny hmotný majetok okrem bytu na N. ulici v B.

a ten je v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov. Z vyplneného tlačiva „Potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ súd zistil, ţe ţalovaný 3/

je zamestnaný ako manaţér a člen štatutárnych orgánov niekoľkých spoločností s čistým

príjmom zo spoločnosti C., a. s. od januára do septembra 2009 vo výške

40 850,80 Eur, zo spoločnosti C., a. s. od januára od septembra 2009

vo výške 56 207,20 Eur a zo spoločnosti G.G., s. r. o. od januára do apríla 2009 vo výške 6

638,80 Eur. Ţalovaný 3/ príjmy z iných zdrojov neuviedol a ani ţiadny majetok väčšej ceny.

Manţelka ţalovaného 3/ má rovnako príjem z uvedených spoločností a zároveň vlastní byt na

N. ulici v B.. Ţalovaný nemá ţiadnu vyţivovaciu povinnosť, avšak uviedol dlhy voči

spoločnostiam L., a. s. vo výške 620 546,21 Eur, voči I., s. r. o. vo výške 128 000 Eur a voči

X. banke, a. s. vo výške 167 131 Eur.

Súd prvého stupňa dospel po vyhodnotení pomerov ţalovaného 3/ k záveru,

ţe podmienky, za ktorých môţe súd priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

neboli v tomto prípade splnené. Ţalovaný 3/ ako jediný zdroj príjmu uviedol príjem, a to len

do septembra 2009 z pôsobenia v niekoľkých obchodných spoločnostiach, ktoré však

v súčasnosti nevykazujú ţiadnu obchodnú činnosť. Súd z výpisov z obchodného registra

zistil, ţe ţalovaný podniká v spoločnostiach od roku 2006 C., s. r. o., od roku 2008 C., o. c. p.,

a. s., N. - V., s. r. o. a N. - V., s. r. o. od roku 2009 S., a. s. a N. - O., s. r. o. a od roku 2010 H.,

s. r. o., C., a. s. a K., s. r. o., vo väčšine spoločností ţalovaný 3/ pôsobí ako člen štatutárnych

orgánov, pričom väčšina spoločností má splatené základné imanie a nie v malej sume. Dĺţka

podnikania všetkých uvedených spoločností je dostatočne dlhá na to, aby mohli

pre ţalovaného 3/ vytvoriť primerané finančné krytie nákladov jeho podnikateľskej činnosti.

Z uvedeného sa dá predpokladať, ţe súčasné nepriaznivé majetkové pomery ţalovaného 3/

majú pôvod v jeho podnikateľskej činnosti, s ktorou je vţdy spojené aj riziko, ţe jeho konanie

nemusí viesť k zisku, ale môţe viesť aj k strate. Účastníci konaní, ktorých jediný zdroj príjmu

pochádza z podnikateľskej činnosti, musia aj prostriedky na pokrytie výdavkov spojených

so súdnym konaním vytvárať z vlastných zdrojov a nemôţu ich z dôvodu momentálnej

nepriaznivej finančnej situácie v podnikaní presúvať na ťarchu štátu. V neposlednom rade tieţ

skutočnosť, ţe ţalovaný časť svojho príjmu vynakladá na splácanie svojich dlhov voči iným

subjektom, nezakladá dôvod pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v tomto konaní,

pretoţe vznikli z iných právnych titulov. Ţalovaný 3/ je tieţ spoluvlastníkom bytu

na N. ulici v B., pričom táto skutočnosť ako prvá odporuje dôvodom pre jeho aspoň čiastočné

oslobodenie od súdneho poplatku v konaní. Navyše ţalovaný 3/ bliţšie nešpecifikoval ţiadne

svoje výdavky, napr. náklady spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, prípadnou

zdravotnou starostlivosťou. Pôjde o výdavky, ktoré musia znášať takmer všetci občania, teda

aj tí, ktorí o oslobodenie od súdnych poplatkov neţiadajú. Ďalej súd uviedol, ţe v tomto

štádiu konania bez vykonania dokazovania nie je moţné posúdiť otázku, či nejde o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Na odvolanie ţalovaného 3/ Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením

uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 22. marca 2011, č. k. -83 potvrdil

a zároveň uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 12. mája 2010, č. k. -55

zmenil, tak ţe ţalovaným 1/ a 3/ uloţil zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok

vo výške 16 596,50 Eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu z 24. marca

2010, č. k. -23 na účet Okresného súdu Bratislava V.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného

3/ proti uzneseniu o uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky vychádzal

zo skutočnosti, ţe zmenka je záväzkom abstraktným - je to záväzok platobný, ktorý nie je

viazaný na iné vzťahy. Ide o záväzok úplne samostatný, oddelený od všeobecných

záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Pokiaľ zmenka alebo šek predstavujú právo

na zaplatenie abstraktnej peňaţnej sumy, potom nie je moţné povedať, či táto platba je alebo

nie je obchodom. Ak nemoţno konštatovať, ţe platba obchodom je, nie je moţné na tento

záväzok aplikovať .

Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. ) vyplýva, ţe pri určení

poplatkovej povinnosti a pri stanovení sadzby súdneho poplatku je nutné vychádzať

zo skutočnosti, ţe zmenka sa tradične viaţe na obchodné veci a ţe v prípade návrhu

na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaného na súd ide o obchodný spor v zmysle

(ďalej len „“).

Podľa odvolacieho súdu táto judikatúra uţ nie je pouţiteľná, pretoţe medzičasom

došlo k zmene právnej úpravy - došlo k zrušeniu dňom 31. decembra 2005,

resp. došlo k zrušeniu , ktoré platilo do 31. decembra 2001,

ust. , ktoré platilo do 31. decembra 2004 a obe tieto ustanovenia

upravovali, ţe krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa ako obchodné veci

bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory z právnych vzťahov

týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, vrátane sporov z vydaných

zmenkových, šekových platobných rozkazov a sporov, týkajúcich sa zmenkových protestov.

Od 1. januára 2005 bolo toto ustanovenie vypustené zo zákona a nahradené iným znením § 9

ods. 3 , zrušeným dňom 31. decembra 2005. V znení platnom od 1. januára 2005 teda

vyššie popísané určenie obchodných sporov neobsahuje. Odvolací

súd preto musí v tejto veci vyhodnocovať charakter sporu podľa .

Záväzkové vzťahy, ktoré podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného

zákonníka, vymedzuje . Obchodný charakter záväzkového

vzťahu sa posudzuje, resp. vyplýva jednak z povahy subjektov a jednak z povahy

záväzkových vzťahov. V danom prípade je predmetom sporu zmenka ako abstraktný

záväzkový právny vzťah a nie je moţné určiť, ţe platba na zmenke je obchodom, ktorý je

moţné podradiť pod úpravu uvedenú v a nie je moţné

konštatovať, ţe ide v danom prípade o obchodný spor. Na uloţenie poplatkovej povinnosti

v tejto veci preto nie je moţné aplikovať maximálnu výšku poplatku, ktorá platí pre obchodné

spory.

Pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov odvolací súd vychádzal z ust. Predpokladom

oslobodenia od súdnych poplatkov sú: pomery účastníka a skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Oba predpoklady musia byť

splnené súčasne. V danom prípade má odvolací súd za to, ţe sa nedá konštatovať, ţe by

u ţalovaného 3/ išlo o zrejmé bezúspešné bránenie práva (nedá sa urobiť záver, ţe jeho

námietkam nemoţno vyhovieť). Odvolací súd mal za to, ţe táto podmienka na oslobodenie

od súdnych poplatkov je splnená. Čo sa týka prvej podmienky, a to pomerov účastníka, podľa

odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne pred rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia

vyzval ţalovaného 3/ na preukázanie majetkových pomerov a správne uzavrel,

ţe u ţalovaného neexistujú také pomery, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov

odôvodňovali. Ţalovaný 3/ nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nepriaznivú

sociálnu situáciu, ako ani nepredloţil súdom poţadované doklady. Ani k odvolaniu nepripojil

ţiadne dôkazy, preukazujúce jeho nepriaznivé majetkové pomery. Ďalej uviedol, ţe v danom

prípade majetkové pomery ţalovaného 3/ nie sú vierohodne a dostatočne preukázané,

aby mohol súd vyvodiť záver, ţe ţalovaný 3/ je oslobodený od súdnych poplatkov v celom

rozsahu alebo čiastočne. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa správne v danom

prípade posúdil, ţe podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov nie sú splnené.

Obe podmienky musia by splnené súčasne, nestačí len splnenie podmienky, ţe nejde

o bezúspešné bránenie práva. Ţalovaný aj napriek výzve súdu nepreukázal existenciu takých

majetkových a sociálnych pomerov, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Proti napadnutému uzneseniu podal ţalovaný 3/ dovolanie. Dovolaním napadol všetky

výroky napadnutého uznesenia. Zároveň poţiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého

uznesenia. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,

ako aj uznesenie súdu prvého stupňa z 22. marca 2011 (č. l. 83) a uznesenie súdu prvého

stupňa z 12. mája 2011 (č. l. 55) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania dovolateľ vyvodzuje z ust. Podanie dovolania

odôvodňuje tým, ţe v odvolacom konaní došlo k vadám uvedeným v

a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

dovolateľa odvolací súd v tomto prípade nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, čo súd

viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a následne k jeho rozhodnutiu o nepriznaní

práva ţalovaného 3/ na oslobodenie od súdneho poplatku. Závery odvolacieho súdu v otázke

posudzovania splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov povaţuje

ţalovaný 3/ za nesprávne. Ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie trpí závaţnými vadami

odôvodnenia. Odvolací súd nereagoval na argumenty dovolateľa vo veci oslobodenia

od platenia súdnych poplatkov z dôvodu jeho ţivotných a majetkových pomerov. Závery

odvolacieho súdu sa javia ako svojvoľné, pričom úplne opomenul ústavné aspekty veci.

Napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo dovolateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 SR. Uviedol, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany. Na podporu svojich tvrdení dovolateľ poukazuje na judikatúru

Ústavného súdu SR (napr. ) a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. GarciaRuiz v. Španielsko z 21. januára 1999). Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia neuviedol, o aké skutkové zistenia a právne úvahy oprel svoj záver

a z akých dôvodov povaţoval argumentáciu dovolateľa za „nevierohodné a dostatočne

preukázané“, postupoval nedôsledne a porušil základné právo dovolateľa na súdnu ochranu.

Dovolateľ ďalej v dovolaní uviedol argumenty, ktoré v konaní uvádzal, a to, ţe je

nezamestnaný, nemá ţiadny príjem, ani majetok na úhradu súdneho poplatku. Od januára

do septembra roku 2009 mal príjem od spoločnosti C., a. s., C., o. c. p. a od januára do apríla

2009 mal príjem od spoločnosti C., s. r. o. a G.G., s. r. o. Príjem z týchto spoločností bol

uhrádzaný prevodom na účet vedený vo X., a. s. Od 20. a 23. novembra 2009 nebola

ţalovanému 3/ uhradená ţiadna odmena za výkon funkcie štatutárneho orgánu v akejkoľvek

inej spoločnosti. Ďalej dovolateľ uviedol, v ktorých spoločnostiach vystupuje ako člen

štatutárneho orgánu, kde vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu bezodplatne. Dovolateľ

sa v spoločnostiach P., S., D., E., S., a. s., D., N. - V., s. r. o. a N. - V., s. r. o. vzdal svojej

funkcie člena štatutárneho orgánu k 21. aprílu 2010. Záväzky dovolateľa ku dňu podania

dovolania sú vo výške 1 051 100,15 Eur. Sú nasledovné: X. banka - zostatok Flexihypotéky

vo výške 154 053,94 Eut, P.S. vo výške 128 000 Eur a 14 500 Eur, L., a. s. vo výške 620

546,21 Eur, M.B. vo výške 134 000 Eur.

Dovolateľ bol nielen členom štatutárneho orgánu spoločnosti C., akciová spoločnosť,

ale bol zároveň aj jedným z akcionárov tejto spoločnosti. Prostriedky na pokrytie výdavkov,

tak ako to uvádza súd, si vytváral z vlastných príjmov, ktoré ale vloţil späť do tejto

spoločnosti vo forme nákupu dlhopisov uvedenej spoločnosti. Svetová finančná kríza postihla

aj spoločnosť C., akciová spoločnosť a zabránila tak tejto spoločnosti riadne a včas uhrádzať

svoje záväzky, resp. vyplácať finančné prostriedky jej klientov. Dovolateľ finančné

prostriedky získané z hypotekárneho úveru vloţil do spoločnosti C. akciová spoločnosť vo

forme nákupu dlhopisov tejto spoločnosti. Zmluvou o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnosti zaloţil svoj byt. Dovolateľ nemá od októbra 2009 vlastné príjmy. Príjmy,

ktoré mal dovolateľ v minulosti, boli všetky spotrebované, a preto sú irelevantné v otázke

posudzovania pomerov dovolateľa. Jediným zdrojom príjmu dovolateľa je finančná pomoc od

rodiny. Kvôli zlej finančnej situácii postúpil svoj rodinný dom spoločnosti I., s. r. o. na

základe Zmluvy o pôţičke z 31. marca 2010. Pohľadávka tejto spoločnosti bola postúpená

novému veriteľovi P.S.. V zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je dovolateľ

oprávnený tento rodinný dom uţívať, ale musí uhrádzať všetky platby súvisiace s údrţbou

a prevádzkou rodinného domu. Byt v B. je zaťaţený záloţným právom hypotekárnej banky.

Byt je za súčasnej situácie na realitnom trhu nepredajný, resp. výška čerpaného úveru z banky

prevyšuje hodnotu tohto bytu. Z dôvodu vysokej splátky hypotekárneho úveru (1 087,55 Eur

mesačne) je dovolateľ nútený tento byt prenajímať, keďţe z vlastných zdrojov nie je schopný

tento hypotekárny úver splácať. Spoločnostiam C., akciová spoločnosť, C., o. c. p., a. s. a C.

boli 24. augusta 2010 odňaté všetky účtovné doklady, počítačové servery a elektronické

nosiče dát orgánmi policajného zboru na základe príkazu vyšetrovateľa na základe podaného

trestného oznámenia. Spoločnosť K., s. r. o. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie

je schopná ukončiť svoje účtovné obdobie za rok 2010. Dovolateľ má za to, ţe odvolací súd

neposkytol odvolateľovi dostatočnú ochranu jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods.

1 SR najmä z toho dôvodu, ţe predloţené dokumenty preukazujúce osobné,

majetkové a zárobkové pomery dovolateľa povaţoval za nevierohodné a nedostatočne

preukazujúce majetkové pomery dovolateľa na to, aby mohol byť oslobodený od súdnych

poplatkov. Svojim rozhodnutím neumoţnil dovolateľovi predloţiť ďalšie dokumenty, ktoré

by mohli ešte lepšie ozrejmiť súdu majetkové pomery dovolateľa. Právny zástupca dovolateľa

vykonáva v jeho mene všetky právne úkony bezodplatne. Podľa dovolateľa, v prípade plného

úspechu dovolateľa v tomto konaní, by mal dovolateľ mať právo na náhradu súdneho

poplatku voči ţalobcovi a tieţ jemu vzniknutých trov konania. Keďţe ţalobca je v konkurze,

je budúca pohľadávka na náhradu trov súdneho konania z uspokojenia v konkurze vylúčená

v zmysle platných právnych predpisov. Aj keby vylúčená nebola, vzhľadom na postavenie

dovolateľa ako nezabezpečeného veriteľa by rozsah uspokojenia takejto pohľadávky bol

menej ako nepatrný. Dovolateľ má za to, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie jeho úplného

oslobodenia od súdneho poplatku a dovolateľ tieto pomery dostatočným spôsobom aj

preukázal. Ak súd nepovaţoval pomery odvolateľa za také, aby súd priznal odvolateľovi

úplné oslobodenie od súdneho poplatku, musel súd vzhľadom

na preukázané pomery dovolateľa oslobodiť aspoň sčasti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd prvým výrokom napadnutého uznesenia potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa z 22. marca 2011 (č. l. 83), ktorým súd prvého stupňa

ţalovanému 3/ nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, a preto prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 2

proti tomuto výroku nie je daná.

Druhým výrokom napadnutého uznesenia odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa z 12. mája 2010 (č. l. 55), ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zaplatení

súdneho poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd

má za to, ţe aj proti tomuto druhému výroku dovolanie v zmysle nie je

prípustné. V zmysle medzi trovy konania zaraďujeme okrem iného aj súdny

poplatok. V danej veci ţalovaný podal dovolanie proti zmeňujúcemu výroku napadnutého

uznesenia, ktorým odvolací súd rozhodol o súdnom poplatku, ktorý zaraďujeme medzi trovy

konania, a preto v zmysle uvedeného ustanovenia dovolanie proti tomuto výroku napadnutého

uznesenia nie je prípustné.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Dovolací súd sa neobmedzil

iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa

písm. a) aţ g) Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených vád.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle Podľa

dovolateľa napadnuté uznesenie trpí závaţnými vadami odôvodnenia, odvolací súd

ani v najmenšom nereagoval na argumenty dovolateľa v predmetnej veci. Dovolateľ má za to,

ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 SR. Poukázal na to, ţe súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(, ).

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom

odvolacieho súdu bola ţalovanému 3/ znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu

priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom. Odvolací súd napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade ustanovením

a v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný

sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi

konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka

konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( )

a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním

namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu, ktorým mu

súd prvého stupňa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzal z dôkazov

vykonaných pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa ţalovaným 3/ predloţené dôkazy

a ním tvrdené skutočnosti vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd

spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa reagovali na všetky podstatné argumenty ţalovaného

3/. Ţalovaný 3/ v dovolacom konaní predloţil rozsiahle dovolanie, v ktorom spochybňoval

právne posúdenie veci a na podporu svojich tvrdení predloţil rozsiahly dôkazový materiál.

Dovolací súd však tieto doklady ţalovaného 3/, predloţené aţ v dovolacom konaní neskúmal,

pretoţe dovolací súd v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva. Úlohou dovolacieho

súdu bolo zistiť, či napadnuté rozhodnutie netrpí niektorou z procesných vád uvedených

v Tvrdenia dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo

na súdnu ochranu v zmysle SR, nie je dôvodné. Rozhodnutie odvolacieho

súdu spĺňa limity zákonného rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,

ţe na kaţdý argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súdy v danom

prípade postupovali v zmysle , keď v odôvodnení pre daný prípad podstatné

dôkazy vyhodnotili, zdôvodnili a dospeli v zmysle vykonaného dokazovania k záveru.

Dovolateľ ďalej uvádza, ţe mu bolo odopreté právo na prístup k súdu. Toto tvrdenie

je nedôvodné a nepodloţené. Napadnutým uznesením sa predmetné konanie voči ţalovanému

3/ nekončí, rozhoduje sa iba o jeho poplatkovej povinnosti. Dovolateľ môţe v konaní ďalej

brániť svoje právo, môţe predkladať a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jeho

práva účastníka konania neboli a nie sú napadnutým uznesením odvolacieho súdu obmedzené.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ( č. 313/2004).

Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ,

podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania

implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky

tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného

procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu,

prípadne štádia civilného procesu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho

súdu netrpí vadou uvedenou v

Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou, taxatívne uvedenou v

Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní by bolo moţné

v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad

v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné.

Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného 3/ odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

V dovolacom konaní ţalobcovi, ţalovanému 1/ a 2/ súd nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe si ich náhradu neuplatnili a ţalovaný 3/ bol v dovolacom konaní

neúspešný ( v spojení s , a ods. 1 ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová