Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
46a/382864.d65a9e.pdf
PDF · 141.54 KB
No categories available
5Obdo/54/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 54/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. V.N., S.V., správca
konkurznej podstaty úpadcu: Ing. J.S. - S., O.P., IČO: X., zastúpený: N., s. r. o., N.B., IČO:
X. proti ţalovanému: 1/ C., akciová spoločnosť, S.Z., IČO: X., ţalovanému 2/ Ing. Z.J.
CSc., Š.B., ţalovanému 3/ Ing. L.Č., S.Z., zastúpený: T., s. r. o., R.B.,
IČO: X., o zaplatenie 334 456,40 Eur s príslušenstvom na základe zmenky, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3 CbZm 49/2010, o dovolaní ţalovaného 3/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. júna 2011, č. k. 2 CoZm 14/2011-94,
2 CoZm 24/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 3/ o d m i e t a.
Ţalobcovi, ţalovanému 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava V uznesením z 12. mája 2010, č. k. 3 CbZm 49/2010-55 uloţil
ţalovaným 1/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške
20 067,36 Eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu z 24. marca 2010,
č. k. 3 Zm 724/2009-23. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe súd vyrubil súdny poplatok
za podané námietky proti zmenkového platobnému rozkazu podľa poloţky 1a) Sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, podľa ktorého ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok v sporoch
o peňaţnú pohľadávku 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 Eur, najviac 16 596,50
Eur, v obchodných veciach najviac 33 193,50 Eur.
Uznesením z 22. marca 2011, č. k. 3 CbZm 49/2010-83 Okresný súd Bratislava
V oslobodenie od súdnych poplatkov ţalovanému 3/ nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, ţe ţalovaný 3/ poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením,
ţe v súčasnosti nemá akýkoľvek zdroj príjmov, napriek tomu, ţe pôsobí vo viacerých
spoločnostiach. Uviedol, ţe nevlastní ţiadny hmotný majetok okrem bytu na N. ulici v B.
a ten je v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov. Z vyplneného tlačiva „Potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ súd zistil, ţe ţalovaný 3/
je zamestnaný ako manaţér a člen štatutárnych orgánov niekoľkých spoločností s čistým
príjmom zo spoločnosti C., a. s. od januára do septembra 2009 vo výške
40 850,80 Eur, zo spoločnosti C., a. s. od januára od septembra 2009
vo výške 56 207,20 Eur a zo spoločnosti G.G., s. r. o. od januára do apríla 2009 vo výške 6
638,80 Eur. Ţalovaný 3/ príjmy z iných zdrojov neuviedol a ani ţiadny majetok väčšej ceny.
Manţelka ţalovaného 3/ má rovnako príjem z uvedených spoločností a zároveň vlastní byt na
N. ulici v B.. Ţalovaný nemá ţiadnu vyţivovaciu povinnosť, avšak uviedol dlhy voči
spoločnostiam L., a. s. vo výške 620 546,21 Eur, voči I., s. r. o. vo výške 128 000 Eur a voči
X. banke, a. s. vo výške 167 131 Eur.
Súd prvého stupňa dospel po vyhodnotení pomerov ţalovaného 3/ k záveru,
ţe podmienky, za ktorých môţe súd priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov,
neboli v tomto prípade splnené. Ţalovaný 3/ ako jediný zdroj príjmu uviedol príjem, a to len
do septembra 2009 z pôsobenia v niekoľkých obchodných spoločnostiach, ktoré však
v súčasnosti nevykazujú ţiadnu obchodnú činnosť. Súd z výpisov z obchodného registra
zistil, ţe ţalovaný podniká v spoločnostiach od roku 2006 C., s. r. o., od roku 2008 C., o. c. p.,
a. s., N. - V., s. r. o. a N. - V., s. r. o. od roku 2009 S., a. s. a N. - O., s. r. o. a od roku 2010 H.,
s. r. o., C., a. s. a K., s. r. o., vo väčšine spoločností ţalovaný 3/ pôsobí ako člen štatutárnych
orgánov, pričom väčšina spoločností má splatené základné imanie a nie v malej sume. Dĺţka
podnikania všetkých uvedených spoločností je dostatočne dlhá na to, aby mohli
pre ţalovaného 3/ vytvoriť primerané finančné krytie nákladov jeho podnikateľskej činnosti.
Z uvedeného sa dá predpokladať, ţe súčasné nepriaznivé majetkové pomery ţalovaného 3/
majú pôvod v jeho podnikateľskej činnosti, s ktorou je vţdy spojené aj riziko, ţe jeho konanie
nemusí viesť k zisku, ale môţe viesť aj k strate. Účastníci konaní, ktorých jediný zdroj príjmu
pochádza z podnikateľskej činnosti, musia aj prostriedky na pokrytie výdavkov spojených
so súdnym konaním vytvárať z vlastných zdrojov a nemôţu ich z dôvodu momentálnej
nepriaznivej finančnej situácie v podnikaní presúvať na ťarchu štátu. V neposlednom rade tieţ
skutočnosť, ţe ţalovaný časť svojho príjmu vynakladá na splácanie svojich dlhov voči iným
subjektom, nezakladá dôvod pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v tomto konaní,
pretoţe vznikli z iných právnych titulov. Ţalovaný 3/ je tieţ spoluvlastníkom bytu
na N. ulici v B., pričom táto skutočnosť ako prvá odporuje dôvodom pre jeho aspoň čiastočné
oslobodenie od súdneho poplatku v konaní. Navyše ţalovaný 3/ bliţšie nešpecifikoval ţiadne
svoje výdavky, napr. náklady spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, prípadnou
zdravotnou starostlivosťou. Pôjde o výdavky, ktoré musia znášať takmer všetci občania, teda
aj tí, ktorí o oslobodenie od súdnych poplatkov neţiadajú. Ďalej súd uviedol, ţe v tomto
štádiu konania bez vykonania dokazovania nie je moţné posúdiť otázku, či nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Na odvolanie ţalovaného 3/ Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením
uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 22. marca 2011, č. k. 3 CbZm 49/2010-83 potvrdil
a zároveň uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 12. mája 2010, č. k. 3 CbZm 49/2010-55
zmenil, tak ţe ţalovaným 1/ a 3/ uloţil zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok
vo výške 16 596,50 Eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu z 24. marca
2010, č. k. 3 Zm 724/2009-23 na účet Okresného súdu Bratislava V.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného
3/ proti uzneseniu o uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky vychádzal
zo skutočnosti, ţe zmenka je záväzkom abstraktným - je to záväzok platobný, ktorý nie je
viazaný na iné vzťahy. Ide o záväzok úplne samostatný, oddelený od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Pokiaľ zmenka alebo šek predstavujú právo
na zaplatenie abstraktnej peňaţnej sumy, potom nie je moţné povedať, či táto platba je alebo
nie je obchodom. Ak nemoţno konštatovať, ţe platba obchodom je, nie je moţné na tento
záväzok aplikovať Obchodný zákonník.
Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 6 Obo 5/98) vyplýva, ţe pri určení
poplatkovej povinnosti a pri stanovení sadzby súdneho poplatku je nutné vychádzať
zo skutočnosti, ţe zmenka sa tradične viaţe na obchodné veci a ţe v prípade návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaného na súd ide o obchodný spor v zmysle
§ 9 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Podľa odvolacieho súdu táto judikatúra uţ nie je pouţiteľná, pretoţe medzičasom
došlo k zmene právnej úpravy - došlo k zrušeniu § 9 ods. 3 O. s. p. dňom 31. decembra 2005,
resp. došlo k zrušeniu § 9 ods. 3 písm. c) bod 3 O. s. p., ktoré platilo do 31. decembra 2001,
ust. § 9 ods. 3 písm. g) O. s. p., ktoré platilo do 31. decembra 2004 a obe tieto ustanovenia
upravovali, ţe krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa ako obchodné veci
bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory z právnych vzťahov
týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, vrátane sporov z vydaných
zmenkových, šekových platobných rozkazov a sporov, týkajúcich sa zmenkových protestov.
Od 1. januára 2005 bolo toto ustanovenie vypustené zo zákona a nahradené iným znením § 9
ods. 3 O. s. p., zrušeným dňom 31. decembra 2005. V znení platnom od 1. januára 2005 teda
vyššie popísané určenie obchodných sporov Občiansky súdny poriadok neobsahuje. Odvolací
súd preto musí v tejto veci vyhodnocovať charakter sporu podľa Obchodného zákonníka.
Záväzkové vzťahy, ktoré podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného
zákonníka, vymedzuje § 261 Obchodného zákonníka. Obchodný charakter záväzkového
vzťahu sa posudzuje, resp. vyplýva jednak z povahy subjektov a jednak z povahy
záväzkových vzťahov. V danom prípade je predmetom sporu zmenka ako abstraktný
záväzkový právny vzťah a nie je moţné určiť, ţe platba na zmenke je obchodom, ktorý je
moţné podradiť pod úpravu uvedenú v § 261 Obchodného zákonníka a nie je moţné
konštatovať, ţe ide v danom prípade o obchodný spor. Na uloţenie poplatkovej povinnosti
v tejto veci preto nie je moţné aplikovať maximálnu výšku poplatku, ktorá platí pre obchodné
spory.
Pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov odvolací súd vychádzal z ust. § 138 ods. 1 O. s. p. Predpokladom
oslobodenia od súdnych poplatkov sú: pomery účastníka a skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Oba predpoklady musia byť
splnené súčasne. V danom prípade má odvolací súd za to, ţe sa nedá konštatovať, ţe by
u ţalovaného 3/ išlo o zrejmé bezúspešné bránenie práva (nedá sa urobiť záver, ţe jeho
námietkam nemoţno vyhovieť). Odvolací súd mal za to, ţe táto podmienka na oslobodenie
od súdnych poplatkov je splnená. Čo sa týka prvej podmienky, a to pomerov účastníka, podľa
odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne pred rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia
vyzval ţalovaného 3/ na preukázanie majetkových pomerov a správne uzavrel,
ţe u ţalovaného neexistujú také pomery, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov
odôvodňovali. Ţalovaný 3/ nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nepriaznivú
sociálnu situáciu, ako ani nepredloţil súdom poţadované doklady. Ani k odvolaniu nepripojil
ţiadne dôkazy, preukazujúce jeho nepriaznivé majetkové pomery. Ďalej uviedol, ţe v danom
prípade majetkové pomery ţalovaného 3/ nie sú vierohodne a dostatočne preukázané,
aby mohol súd vyvodiť záver, ţe ţalovaný 3/ je oslobodený od súdnych poplatkov v celom
rozsahu alebo čiastočne. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa správne v danom
prípade posúdil, ţe podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov nie sú splnené.
Obe podmienky musia by splnené súčasne, nestačí len splnenie podmienky, ţe nejde
o bezúspešné bránenie práva. Ţalovaný aj napriek výzve súdu nepreukázal existenciu takých
majetkových a sociálnych pomerov, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.
Proti napadnutému uzneseniu podal ţalovaný 3/ dovolanie. Dovolaním napadol všetky
výroky napadnutého uznesenia. Zároveň poţiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého
uznesenia. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
ako aj uznesenie súdu prvého stupňa z 22. marca 2011 (č. l. 83) a uznesenie súdu prvého
stupňa z 12. mája 2011 (č. l. 55) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania dovolateľ vyvodzuje z ust. § 237 písm. f) O. s. p. Podanie dovolania
odôvodňuje tým, ţe v odvolacom konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f) O. s. p.
a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
dovolateľa odvolací súd v tomto prípade nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, čo súd
viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a následne k jeho rozhodnutiu o nepriznaní
práva ţalovaného 3/ na oslobodenie od súdneho poplatku. Závery odvolacieho súdu v otázke
posudzovania splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov povaţuje
ţalovaný 3/ za nesprávne. Ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie trpí závaţnými vadami
odôvodnenia. Odvolací súd nereagoval na argumenty dovolateľa vo veci oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov z dôvodu jeho ţivotných a majetkových pomerov. Závery
odvolacieho súdu sa javia ako svojvoľné, pričom úplne opomenul ústavné aspekty veci.
Napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo dovolateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Na podporu svojich tvrdení dovolateľ poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 115/03) a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. GarciaRuiz v. Španielsko z 21. januára 1999). Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol, o aké skutkové zistenia a právne úvahy oprel svoj záver
a z akých dôvodov povaţoval argumentáciu dovolateľa za „nevierohodné a dostatočne
preukázané“, postupoval nedôsledne a porušil základné právo dovolateľa na súdnu ochranu.
Dovolateľ ďalej v dovolaní uviedol argumenty, ktoré v konaní uvádzal, a to, ţe je
nezamestnaný, nemá ţiadny príjem, ani majetok na úhradu súdneho poplatku. Od januára
do septembra roku 2009 mal príjem od spoločnosti C., a. s., C., o. c. p. a od januára do apríla
2009 mal príjem od spoločnosti C., s. r. o. a G.G., s. r. o. Príjem z týchto spoločností bol
uhrádzaný prevodom na účet vedený vo X., a. s. Od 20. a 23. novembra 2009 nebola
ţalovanému 3/ uhradená ţiadna odmena za výkon funkcie štatutárneho orgánu v akejkoľvek
inej spoločnosti. Ďalej dovolateľ uviedol, v ktorých spoločnostiach vystupuje ako člen
štatutárneho orgánu, kde vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu bezodplatne. Dovolateľ
sa v spoločnostiach P., S., D., E., S., a. s., D., N. - V., s. r. o. a N. - V., s. r. o. vzdal svojej
funkcie člena štatutárneho orgánu k 21. aprílu 2010. Záväzky dovolateľa ku dňu podania
dovolania sú vo výške 1 051 100,15 Eur. Sú nasledovné: X. banka - zostatok Flexihypotéky
vo výške 154 053,94 Eut, P.S. vo výške 128 000 Eur a 14 500 Eur, L., a. s. vo výške 620
546,21 Eur, M.B. vo výške 134 000 Eur.
Dovolateľ bol nielen členom štatutárneho orgánu spoločnosti C., akciová spoločnosť,
ale bol zároveň aj jedným z akcionárov tejto spoločnosti. Prostriedky na pokrytie výdavkov,
tak ako to uvádza súd, si vytváral z vlastných príjmov, ktoré ale vloţil späť do tejto
spoločnosti vo forme nákupu dlhopisov uvedenej spoločnosti. Svetová finančná kríza postihla
aj spoločnosť C., akciová spoločnosť a zabránila tak tejto spoločnosti riadne a včas uhrádzať
svoje záväzky, resp. vyplácať finančné prostriedky jej klientov. Dovolateľ finančné
prostriedky získané z hypotekárneho úveru vloţil do spoločnosti C. akciová spoločnosť vo
forme nákupu dlhopisov tejto spoločnosti. Zmluvou o zriadení záloţného práva
k nehnuteľnosti zaloţil svoj byt. Dovolateľ nemá od októbra 2009 vlastné príjmy. Príjmy,
ktoré mal dovolateľ v minulosti, boli všetky spotrebované, a preto sú irelevantné v otázke
posudzovania pomerov dovolateľa. Jediným zdrojom príjmu dovolateľa je finančná pomoc od
rodiny. Kvôli zlej finančnej situácii postúpil svoj rodinný dom spoločnosti I., s. r. o. na
základe Zmluvy o pôţičke z 31. marca 2010. Pohľadávka tejto spoločnosti bola postúpená
novému veriteľovi P.S.. V zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je dovolateľ
oprávnený tento rodinný dom uţívať, ale musí uhrádzať všetky platby súvisiace s údrţbou
a prevádzkou rodinného domu. Byt v B. je zaťaţený záloţným právom hypotekárnej banky.
Byt je za súčasnej situácie na realitnom trhu nepredajný, resp. výška čerpaného úveru z banky
prevyšuje hodnotu tohto bytu. Z dôvodu vysokej splátky hypotekárneho úveru (1 087,55 Eur
mesačne) je dovolateľ nútený tento byt prenajímať, keďţe z vlastných zdrojov nie je schopný
tento hypotekárny úver splácať. Spoločnostiam C., akciová spoločnosť, C., o. c. p., a. s. a C.
boli 24. augusta 2010 odňaté všetky účtovné doklady, počítačové servery a elektronické
nosiče dát orgánmi policajného zboru na základe príkazu vyšetrovateľa na základe podaného
trestného oznámenia. Spoločnosť K., s. r. o. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie
je schopná ukončiť svoje účtovné obdobie za rok 2010. Dovolateľ má za to, ţe odvolací súd
neposkytol odvolateľovi dostatočnú ochranu jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods.
1 Ústavy SR najmä z toho dôvodu, ţe predloţené dokumenty preukazujúce osobné,
majetkové a zárobkové pomery dovolateľa povaţoval za nevierohodné a nedostatočne
preukazujúce majetkové pomery dovolateľa na to, aby mohol byť oslobodený od súdnych
poplatkov. Svojim rozhodnutím neumoţnil dovolateľovi predloţiť ďalšie dokumenty, ktoré
by mohli ešte lepšie ozrejmiť súdu majetkové pomery dovolateľa. Právny zástupca dovolateľa
vykonáva v jeho mene všetky právne úkony bezodplatne. Podľa dovolateľa, v prípade plného
úspechu dovolateľa v tomto konaní, by mal dovolateľ mať právo na náhradu súdneho
poplatku voči ţalobcovi a tieţ jemu vzniknutých trov konania. Keďţe ţalobca je v konkurze,
je budúca pohľadávka na náhradu trov súdneho konania z uspokojenia v konkurze vylúčená
v zmysle platných právnych predpisov. Aj keby vylúčená nebola, vzhľadom na postavenie
dovolateľa ako nezabezpečeného veriteľa by rozsah uspokojenia takejto pohľadávky bol
menej ako nepatrný. Dovolateľ má za to, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie jeho úplného
oslobodenia od súdneho poplatku a dovolateľ tieto pomery dostatočným spôsobom aj
preukázal. Ak súd nepovaţoval pomery odvolateľa za také, aby súd priznal odvolateľovi
úplné oslobodenie od súdneho poplatku, musel súd vzhľadom
na preukázané pomery dovolateľa oslobodiť aspoň sčasti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 239 ods. 2 písm. a) O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.
V predmetnej veci odvolací súd prvým výrokom napadnutého uznesenia potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa z 22. marca 2011 (č. l. 83), ktorým súd prvého stupňa
ţalovanému 3/ nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom odvolací súd vo svojom
potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, a preto prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 2
O. s. p. proti tomuto výroku nie je daná.
Druhým výrokom napadnutého uznesenia odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa z 12. mája 2010 (č. l. 55), ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zaplatení
súdneho poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd
má za to, ţe aj proti tomuto druhému výroku dovolanie v zmysle § 239 ods. 3 O. s. p. nie je
prípustné. V zmysle § 137 O. s. p. medzi trovy konania zaraďujeme okrem iného aj súdny
poplatok. V danej veci ţalovaný podal dovolanie proti zmeňujúcemu výroku napadnutého
uznesenia, ktorým odvolací súd rozhodol o súdnom poplatku, ktorý zaraďujeme medzi trovy
konania, a preto v zmysle uvedeného ustanovenia dovolanie proti tomuto výroku napadnutého
uznesenia nie je prípustné.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil
iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237
písm. a) aţ g) O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté
niektorou z uvedených vád.
Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Podľa
dovolateľa napadnuté uznesenie trpí závaţnými vadami odôvodnenia, odvolací súd
ani v najmenšom nereagoval na argumenty dovolateľa v predmetnej veci. Dovolateľ má za to,
ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na to, ţe súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06).
Podľa § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník
mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom
odvolacieho súdu bola ţalovanému 3/ znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom. Odvolací súd napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade ustanovením
§ 157 ods. 2 O. s. p. a v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný
sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi
konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka
konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)
a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním
namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu, ktorým mu
súd prvého stupňa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzal z dôkazov
vykonaných pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa ţalovaným 3/ predloţené dôkazy
a ním tvrdené skutočnosti vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd
spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa reagovali na všetky podstatné argumenty ţalovaného
3/. Ţalovaný 3/ v dovolacom konaní predloţil rozsiahle dovolanie, v ktorom spochybňoval
právne posúdenie veci a na podporu svojich tvrdení predloţil rozsiahly dôkazový materiál.
Dovolací súd však tieto doklady ţalovaného 3/, predloţené aţ v dovolacom konaní neskúmal,
pretoţe dovolací súd v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva. Úlohou dovolacieho
súdu bolo zistiť, či napadnuté rozhodnutie netrpí niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. Tvrdenia dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nie je dôvodné. Rozhodnutie odvolacieho
súdu spĺňa limity zákonného rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,
ţe na kaţdý argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súdy v danom
prípade postupovali v zmysle § 132 O. s. p., keď v odôvodnení pre daný prípad podstatné
dôkazy vyhodnotili, zdôvodnili a dospeli v zmysle vykonaného dokazovania k záveru.
Dovolateľ ďalej uvádza, ţe mu bolo odopreté právo na prístup k súdu. Toto tvrdenie
je nedôvodné a nepodloţené. Napadnutým uznesením sa predmetné konanie voči ţalovanému
3/ nekončí, rozhoduje sa iba o jeho poplatkovej povinnosti. Dovolateľ môţe v konaní ďalej
brániť svoje právo, môţe predkladať a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jeho
práva účastníka konania neboli a nie sú napadnutým uznesením odvolacieho súdu obmedzené.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004).
Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 329/04,
podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka
konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky
tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu,
prípadne štádia civilného procesu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho
súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f) O. s. p.
Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou, taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní by bolo moţné
v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad
v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné.
Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného 3/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
V dovolacom konaní ţalobcovi, ţalovanému 1/ a 2/ súd nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe si ich náhradu neuplatnili a ţalovaný 3/ bol v dovolacom konaní
neúspešný (§ 423d ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., 142 a 151 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová