Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)c30/382852.0175cf.pdf
PDF · 107.88 KB
No categories available
5Obdo/53/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 53/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z., a. s., Č.B., IČO: X.
proti žalovanej: D.Š. - O., B.B., IČO: X., zastúpená JUDr. M.K., advokát, A.B., o zaplatenie
5 725,47 Eur (172 485,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 22 Cb 200/2005, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 15. júna 2010, č. k. 2 Cob 57/2009-139, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 31. októbra 2008, č. k. 22 Cb 200/2005-117
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 172 485,50 Sk a trovy konania v sume 8 620 Sk.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou
doručenou súdu 13. júna 2005 proti žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny ako ceny
za neoprávnený odber elektriny a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo súdneho poplatku.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe protokolu č. X. z 11. septembra 2003 o zistení
neoprávneného odberu v odbernom mieste na B. v B., právny predchodca žalobcu v zmysle §
21 Zákona č. 70/1998 Z. z. a § 8 Vyhlášky č. 267/1999 Z. z. vyúčtoval žalovanému za
neoprávnený odber elektriny sumu 172 485,50 Sk faktúrou
č. X., splatnou 19. októbra 2003. Žalovaný faktúru nezaplatil.
Súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že došlo
k zisteniu neoprávneného odberu na odbernom mieste na B. v B.,
č. OM: X. v zmysle § 21 Zákona č. 70/1998 Z. z. Objektívne zodpovedný
za neoprávnený odber je žalovaný. Žalobca v zmysle § 8 Vyhlášky č. 267/1999 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach dodávky elektriny a spôsob výpočtu spôsobenej
škody dodávateľovi elektriny neoprávneným odberom a aktuálnou cenou podľa „Cenníka“
elektriny za zistené obdobie, vyúčtoval žalovanému faktúrou číslo X. škodu v sume 172
485,50 Sk, splatnú 19. októbra 2003. Žalovaný faktúru v dobe splatnosti nezaplatil. Tvrdenie
žalovaného, že nemá prístup k odbernému miestu a že s elektromerom nemanipuloval
v predmetnom prípade nie je právne relevantné z dôvodu, že odberateľ má zákonom
stanovenú povinnosť a zodpovednosť za stav odberného miesta. S poukazom
na zistený skutkový stav a citované ustanovenia právnych predpisov súd prvého stupňa
vyhodnotil právny nárok žalobcu za dôvodný a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutým
rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade bola vykonaná
právnym predchodcom žalobcu 11. septembra 2003 kontrola elektromera žalovanej, ktorá
bola prihlásená ako odberateľka elektrickej energie. Bol spísaný protokol č. X. z 11.
septembra 2003, podľa obsahu ktorého na elektromery bola poškodená plomba
a bolo zistené aj to, že fáza 1 a fáza 3 nezaznamenávali meranie odberateľa elektrickej
energie. Súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému aj právnemu záveru, že za stav
elektromera je v zmysle § 14 ods. 6, § 16 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. zodpovedný
odberateľ, ako aj k záveru, že v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 79/1998 Z. z.
neoprávneným odberom elektrickej energie je i stav meradla, ktoré nesprávne zaznamenáva
odber elektrickej energie. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa
za neoprávnený odber a spôsob výpočtu náhrady upravuje § 8 Vyhlášky č. 267/1998 Z. z.
Žalobcom vyčíslená škoda bola v súlade s ňou. Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení,
že ona ako nájomca priestorov nemala k predmetnému elektromeru prístup, považoval
odvolací súd ako obranu účelovú. Pokiaľ sa na základe nájomnej zmluvy prihlásila
ako odberateľka elektrickej energie, bolo v jej záujme si prístup k elektromeru, za stav
ktorého bola podľa zákona zodpovedná, zakotviť v nájomnej zmluve alebo zabezpečiť jeho
preloženie. Neúmernosť nákladov, ktoré mala vynaložiť, nie je dôvodom, ktorý by ju
ako odberateľa zbavoval zodpovednosti za vadný stav elektromera. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 214 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobcovi však náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom
navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Žalovaná svoje dovolanie odôvodnila tým, že postupom odvolacieho súdu jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f), konanie pred odvolacím súdom
a rovnako aj súdom prvého stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdy odmietli vykonať žalovanou navrhnuté dôkazy
na preukázanie skutočností, ktoré boli pre vec podstatné. Rozhodnutia spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci. Právny zástupca žalovanej záverom uviedol,
že podrobné zdôvodnenie zašle súdu po nahliadnutí do spisu, najneskôr do 14 dní.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovým a právnym základom tak rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj rozsudku
odvolacieho súdu a s ich výrokmi súhlasí. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná vo svojom dovolaní uvedené dovolacie dôvody nijakým spôsobom bližšie
nevymedzila a nepodložila relevantnými dôkazmi, sa žalobca k dôvodom dovolania
uvedeným v dovolaní nemôže bližšie vyjadriť. Podľa žalobcu nie sú dané dôvody dovolania
na konanie pred súdom prvého stupňa a aj pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadami,
pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Navrhol, aby dovolací súd
dovolanie žalovanej zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom
potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O. s. p., a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. nie je daná.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil
iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238
O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237
písm. a) až g) O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníka konať
pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté
niektorou z uvedených vád.
Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p., konanie
pred odvolacím súdom a rovnako aj súdom prvého stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdy odmietli vykonať žalovanou navrhnuté
dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré boli pre vec podstatné. Rozhodnutia spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná uvedené dovolacie dôvody nešpecifikovala
a neuviedla, v čom vidí pochybenie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu.
Podľa § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník
mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Dovolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, že by bola
postupom odvolacieho súdu žalovanej znemožnená realizácia procesných práv, ktoré jej
Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom. Žalovaná vo svojom dovolaní nekonkretizovala postup odvolacieho súdu,
ktorým jej, ako to tvrdí, bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)
O. s. p. Odvolací súd vec riadne na pojednávaní 15. júna 2010 prejednal, v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovanej a rozhodnutie
odôvodnil súlade s ustanovením § 157 O. s. p. a v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti.
Rovnako nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým
by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý
účastník zo svojho subjektívneho hľadiska považuje za vysoko významný. Rozhodovanie
o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu
a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Aj v prípade, že by súd nevykonal taký
dôkaz, ktorý by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol
by mať tento jeho postup za následok neúplne zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu
nesprávneho rozhodnutia), nie však odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f) O. s. p.
Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 329/04,
podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka
konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky
tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu,
prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04).
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu
netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f) O. s. p.
Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou, taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní by bolo možné
v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad
v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa 241 ods. 2 písm. b)
Najvyšší súd preto dovolanie žalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Dovolací súd však žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Darina Ličková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová