Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/16/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom 01. decembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného

J. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a iné, o návrhu

obvineného na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestné veci obvineného J. Z. vedené na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. a sp. zn. , sa tomuto súdu

n e o d n í m a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. , konanie

o sťažnosti obvineného J. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 20. septembra 2011,

sp. zn. , ktorým bolo podľa rozhodnuté o tom, že predsedníčka

senátu Okresného súdu Poprad JUDr. M. P. sa nevylučuje z prejednávania a rozhodovania

v trestnej veci obvineného vedenej pod sp. zn. .

Zároveň sa na vyššie uvedenom krajskom súde vedie pod sp. zn.

aj konanie o návrhu obvineného J. Z. v zmysle , týkajúceho sa trestnej veci

vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. .

Čo sa pritom týka námietky zaujatosti obvineného voči predsedníčke senátu

JUDr. M. P., na základe ktorej bolo vydané vyššie citované rozhodnutie o jej nevylúčení,

ako aj návrhu obvineného na odňatie veci, sp. zn. , Okresnému súdu Poprad

a jej prikázanie inému súdu, tak tieto obe boli súčasťou návrhu obvineného J. Z. na povolenie

2

obnovy konania vo veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. , doručeného na súd

prvého stupňa dňa 05. septembra 2011.

Vzhľadom k tomu, že podľa názoru príslušného predsedu senátu Krajského súdu

v Prešove JUDr. P. T. nebolo možné na základe podaní obvineného jednoznačne určiť,

či tento namieta len zaujatosť súdu prvého stupňa, teda Okresného súdu Poprad

a ostatných okresných súdov v rámci Prešovského a Košického kraja, alebo či namieta

aj zaujatosť krajských súdov v týchto krajoch, tomuto dňa 18. októbra 2011 zaslal písomnú

žiadosť o oznámenie, či teda vznáša námietku zaujatosti aj voči všetkým sudcom krajských

súdov v rámci spomínaných krajov.

Dňa 24. októbra 2011 bola na krajský súd doručená odpoveď obvineného na uvedenú

žiadosť, v ktorej tento jednoznačne uviedol, že namieta aj zaujatosť Krajského súdu v Prešove

a Krajského súdu v Košiciach (resp. všetkých sudcov týchto súdov).

Ako dôvod pritom uviedol, že „takzvaná“ poškodená G. a dozorujúca prokurátorka K.,

ktorá je jej blízkou priateľkou, rozširovali medzi svojimi priateľmi a známymi

ešte pred vynesením rozsudku na Okresnom súdu Poprad „takzvané“ zaručené informácie

o tom, že na uvedenom súde dostane doživotie alebo 25 rokov, a že aj na Krajskom súde

v Prešove je to už všetko vybavené cez ich známych, a to sudcu B. a B., ktorí boli v tom čase

predsedami krajských senátov. Na základe týchto informácii bola z jeho strany podaná

už aj sťažnosť na najvyšší súd a Ministerstvo spravodlivosti, kde žiadal o vylúčenie Krajského

súdu v Prešove, ako aj Krajského súdu v Košiciach z rozhodovania v jeho veci,

nakoľko obhajca poškodenej a súčasne aj jej intímny priateľ JUDr. K. má známosti na oboch

spomenutých súdoch. Na základe tejto jeho sťažnosti bola vraj nakoniec aj daná vec odobratá

JUDr. B. a pridelená JUDr. L., ktorí ho síce oslobodil spod obžaloby pre trestný čin

znásilnenia a zrušil mu aj trest 25 rokov, ale dal mu 8 rokov na základe neúplného

a zavádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa.

Obvinený záverom podotkol, že neverí, že by jeho obnova konania bola spravodlivo

riešená či už na Krajskom súde v Prešove alebo na Krajskom súde v Košiciach, a už tobôž

nie na Okresnom súde Poprad.

3

Dňa 14. novembra 2011 predložil Krajský súd v Prešove vyššie uvedený návrh

obvineného v zmysle tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj písomné vyjadrenia sudcov

dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v trestných veciach vedených

pod sp. zn. a , z ktorých vyplýva, že tí obvineného – s výnimkou

JUDr. A. L., JUDr. E. D. a JUDr. E. R. a JUDr. G. K., PhD. - nepoznajú a vo veci sa necítia

byť zaujatí. Prví traja z menovaných sudcov pritom obvineného J. Z. poznajú len

z rozhodovacej činnosti (rozhodovali ako odvolací senát vo veci, v ktorej obvinený podal

už vyššie spomenutý návrh na obnovu konania), a z toho dôvodu sú preto potom

okrem JUDr. E. D. toho názoru, že z prejednávania danej veci sú podľa

vylúčení. A napokon JUDr. G. K., PhD. uviedla, že obvineného pozná z detstva,

no v súčasnosti s ním nie je v žiadnom vzťahu; vo veci sa necíti byť zaujatá.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový

materiál a zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie vecí,

sp. zn. a sp. zn. , Krajskému súdu v Prešove a ich prikázanie

inému súdu.

„Dôležitými dôvodmi“ v zmysle ustanovenia , ktoré zákon bližšie

nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,

výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie

prejednanie veci.

Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka

zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch,

kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Podľa Listiny základných práv a slobôd a Slovenskej

republiky „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon.“

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný

zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia

podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,

a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil

na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti

na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal

5

naň súhlas alebo pokyn.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku

pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania

je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Námietka zaujatosti

nemôže byť pritom v zmysle založená len na výhradách smerujúcich

k procesnému postupu súdu.

Ďalej je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť tiež i tú skutočnosť, že námietky

zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní

veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom určitého súdu.

V posudzovanom prípade boli pritom obe trestné veci (sp. zn. a sp. zn.

) pridelené do senátu JUDr. P. T., ktorý v zmysle aktuálneho rozvrhu práce

tvoria popri menovanom sudcovi ešte JUDr. M. H. a JUDr. M. Z.. Ani voči jednému

z uvedených sudcov pritom obvinený J. Z. vo svojich podaniach neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho

alebo nezákonného rozhodovania v daných veciach. Takéto skutočnosti napokon ale obvinený

neuviedol ani voči jednému sudcovi dotknutého krajského súdu.

Na margo podaní obvineného považuje navyše najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť

i tú skutočnosť, že všetky tam uvádzané skutočnosti obvinený už v podstate uvádzal

aj v konaní predchádzajúcom podaniu návrhu na obnovu konania, a s týmito sa aj príslušné

súdy riadnym spôsobom vysporiadali, a to tým spôsobom, že návrhom obvineného v zmysle

, resp. jeho námietkam zaujatosti nevyhoveli. Nedošlo pritom ani tak,

ako mylne uvádza obvinený vo svojom písomnom podaní z 18. októbra 2011, k odňatiu veci

JUDr. B. v odvolacom konaní a jej prideleniu JUDr. L.. Z obsahu predloženého spisu

totiž vyplýva (č. l. 1566), že konanie vo veci odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad

z 18. januára 2010, sp. zn. , ktorým bol obvinený uznaný vinným

zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. a iné,

bolo v súlade s vtedy platným rozvrhom práce od začiatku pridelené do senátu 3T,

skladajúceho sa z jeho predsedu JUDr. L. a sudcov JUDr. R. a JUDr. D., ktorí aj napokon

v takomto zložení konali a rozhodli vo veci obvineného s konečnou platnosťou.

6

A na záver nedá sťažnostnému súdu neupozorniť i na tú skutočnosť, že pokiaľ ide

o vyjadrenia sudcov JUDr. L. a JUDr. R. v tom smere, že oni sú v zmysle § 397 ods. 2

(„o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol

v prvom stupni“) vylúčení z rozhodovania v danej veci, tak tieto nemožno považovať

za správne. Ako je totiž zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia, toto sa týka výlučne

len sudcov (resp. v niektorých prípadoch i prísediacich) súdu prvého stupňa, príslušného

na rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania. V posudzovanom prípade

je teda odkaz na dané ustanovenie v súčasnosti irelevantný.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k takému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie

veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia ,

nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením,

v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie predmetných

trestných vecí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 01. decembra 2011

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová