Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/30/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. O., bytom S., T.,

proti ţalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. MVRR-2009- 16284/67735-6 zo dňa 18.12.2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -62 zo dňa 10.05.2011, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -62 zo dňa 10. mája 2011 p o t v r d z u j e.

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Predmetom konania podľa petitu ţaloby je „rozhodnutie“ ţalovaného č. MVRR-2009-

16284/67735-6 zo dňa 18.12.2009.

Napadnutým uznesením zo dňa 10.05.2011 krajský súd konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného podľa (ďalej len ) zastavil, pretoţe nenesie znaky správneho rozhodnutia, a taktieţ ani list č. MVRR-2009-16284/59515-3 zo dňa 10.11.2009. Ani v jednom prípade nejde o rozhodnutie v zmysle , ale o oznámenie a podrobné vysvetlenie prípadu ţalobcu, a preto nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom.

Proti uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, ţe potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona mu bolo doručené aţ dňa 02.10.2009, kde bolo uvedené, ţe štátnozamestnanecký pomer končí na základe zákona podľa § 43 ods. 1 písm. b/ (nie je uvedený aký zákon) dňom 30.09.2009 a to v súvislosti s úspešným vykonaním výberového konania č. VK , ale takýto dôvod príslušný právny predpis nepozná. Výberové konanie nebolo realizované v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a ani so sluţobným predpisom sluţobného úradu ţalovaného č. 1/2006, ktorým sa určujú

2

podrobnosti výberového konania na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta. S odvolaním sa na výberové konanie je potom skončenie štátnozamestnaneckého pomeru taktieţ v rozpore s platným poriadkom Slovenskej republiky. Tvrdenie súdu, ţe ţalovaný vydal len „potvrdenie“ o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré nie je rozhodnutím, je nesprávne, lebo ţalovaný právnym úkonom rozhodol o realizácii svojej vôle, ktorú prejavil tak, ţe sa rozhodol ukončiť štátnozamestnanecký pomer, hoci za zvláštnych okolností a v rozpore s platným právnym poriadkom.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie

krajského súdu potvrdil, pretoţe ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti a dôkazy. Krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho uznesenie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu ( , veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a hlasovaním členov senátu v pomere 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011) dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -62 zo dňa 10.05.2011 je vecne správne.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe ţalobca bol

rozhodnutím ţalovaného č. MVRR-2008-12235/25886 zo dňa 29.04.2008 podľa o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ) vymenovaný do dočasnej štátnej sluţby s trojmesačnou skúšobnou lehotou. Štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 01.05.2008 a dočasná štátna sluţba mala trvať do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej sluţby.

Dňa 25.09.2009 ţalovaný vydal potvrdenie č. MVRR-2009-8399/50118 o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, podľa , v ktorom sa uvádza, ţe štátnozamestnanecký pomer končí na základe zákona podľa z dôvodu, ţe rozhodnutím č. MVRR-2008-12235/25886 zo dňa 29.04.2008 bol ţalobca vymenovaný do dočasnej štátnej sluţby do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto – hlavný štátny radca, v sekcii stratégie rozvoja regiónov, v samostatnom oddelení kontroly riadenia programov, a v súvislosti s úspešným vykonaním výberového konania č. VK na uvedené štátnozamestnanecké miesto (hlavný štátny radca v sekcii stratégie rozvoja regiónov v samostatnom oddelení kontroly riadenia programov), štátnozamestnanecký pomer ţalobcu v dočasnej štátnej sluţbe končí jej uplynutím, dňom 30.09.2009.

Pre pochybnosti ohľadne skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podal ţalobca

návrh na začatie konania v zmysle a nasl. Na podanie reagoval

3

ţalovaný listom č. MVRR-2009-16284/59515-3 zo dňa 10.11.2009, proti ktorému podal ţalobca odvolanie. K podaniu s názvom „Rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR - vedúceho sluţobného úradu č.MVRR-2009-16284/59515-3, odvolanie proti rozhodnutiu“, zaujal ţalovaný stanovisko listom č. MVRR-2009-16284/67735-6 zo dňa 18.12.2009 (ktoré je predmetom súdneho prieskumu).

Podľa , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu“).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,

rušia alebo môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Súdna prax trvá na tom, ţe preskúmať je prípustné len rozhodnutie, ktoré bolo objektívne poznateľným spôsobom vydané, doručené alebo iným obdobným spôsobom sprístupnené právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, alebo orgánu zodpovedného za agendu potvrdení, overení, sťaţností a pod.

Podľa , štátnozamestnanecký pomer, ak tento

zákon neustanovuje inak, sa skončí

d/ uplynutím dočasnej štátnej sluţby (§ 43).

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43) (§ 39 ods. 2 zákona

č. ).

Podľa štátnozamestnanecký pomer

na základe zákona sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu ( ).

4

Ţalobca sa domáhal preskúmania stanoviska ţalovaného, ktoré bolo vydané v konaní

vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa , ktorý sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

V danom prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, ţe ţalobcovi bolo v súlade

s hore citovaným ustanovením vydané písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona, ktoré má zákonom predpísané náleţitosti.

Napadnutým stanoviskom, ktoré ţalobca označil ako „rozhodnutie“, žalovaný

nerozhodoval ani o vzniku, zmene alebo skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale žalobcovi na základe jeho podania len podrobne a chronologicky vysvetlil (oznámil) ako k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Senát odvolacieho súdu, ktorý danú vec posúdil, sa v plnom rozsahu stotoţňuje

a prikláňa k dôvodom rozhodnutia krajského súdu, ktorý v ňom podrobne uvádza, z akého dôvodu stanovisko ţalovaného nenesie znaky správneho rozhodnutia v zmysle ust. a dodáva, ţe uvedené ustanovenie pre výsledok správneho konania obsahuje dôleţitú právnu úpravu vyjadrujúcu väzbu rozhodnutí a postupov správnych orgánov na vzťahy fyzických a právnických osôb, ktoré sa domáhajú súdnej ochrany a ktorá môţe byť poskytnutá iba vtedy, ak rozhodnutia alebo postupy zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Napadnutým stanoviskom, ktoré ţalobca označil ako „rozhodnutie“, žalovaný

nerozhodoval o vzniku, zmene alebo skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale ţalobcovi písomnou formou vysvetlil ako k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav, ak konštatoval, ţe označené stanovisko nenesie znaky správneho rozhodnutia, a preto nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom a na vec správne aplikoval príslušné ustanovenia Štátnozamestnanecký pomer v tomto prípade skončil zo zákona, nie na základe rozhodnutia, ktorého zákonnosť by bolo moţné v správnom súdnictve preskúmavať v reţime piatej časti

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie

5

Krajského súdu v Bratislave č. k. -62 zo dňa 10.05.2011 podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa veta prvá

v spojení s a tak, ţe ţiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 01. decembra 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková