Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c46/381978.29a710.pdf
PDF · 102.9 KB
No categories available
3MCdo/6/2011
Najvyšší súd 3 M Cdo 6/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Mgr. O. F., bývajúcej
v H., zastúpenej Mgr. P. R., advokátom v S., proti povinnému MUDr. V. F., bývajúcemu
v B., o vymoženie výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
57 Er 1090/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 15. novembra 2010 č.k. 57 Er 1090/2010-28,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e výrok uznesenia Okresného súdu
Bratislava II z 15. novembra 2010 č.k. 57 Er 1090/2010-28, ktorým boli zamietnuté námietky
povinného proti exekúcii.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená návrhom z 1. júna 2010 navrhla vykonať exekúciu na základe exekučného
titulu – rozsudku Okresného súdu v Sokolove zo 17. septembra 2001 č.k. 14 P 168/86-145
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Plzni z 8. apríla 2002 sp. zn. 10 Co 978/2001. Týmto
návrhom sa domáhala vymoženie dlžného výživného vo výške 63 900 Kč za obdobie
od 1. júna 1993 do 31. marca 2002 a bežného výživného vo výške 138 00 Kč za obdobie
od 1. apríla 2002 do 3. novembra 2009.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal povinný námietky proti exekúcii
v časti výživného za obdobie od 1. apríla 2003 do 1. júna 2007 (čo predstavuje 93 000 Kč)
a súčasne vzniesol v tejto časti vymáhanej pohľadávky námietku premlčania. Tvrdil, že dávky
výživného, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu, sa premlčali
po troch rokoch od ich splatnosti. Premlčané preto nie sú iba tie dávky výživného, ktorých
splatnosť nastala tri roky pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Poznamenal, že
oprávnenej uhradil výživné v časti, ktorú nepovažoval za premlčanú.
Okresný súd Bratislava II (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 15. novembra 2010
č.k. 57 Er 1090/2010-28 námietky povinného proti exekúcii zamietol a exekúciu v časti
81 000 Kč zastavil. Zamietnutie námietok povinného odôvodnil jednak tým, že premlčacia
lehota jednotlivých splátok výživného je 10 rokov odo dňa, kedy malo byť podľa rozhodnutia
súdu plnené, jednak tým, že povinný uhradením časti výživného uznal existenciu dlhu.
Na základe podnetu povinného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti výroku uvedeného uznesenia,
ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti exekúcii. Uviedol, že exekučný súd
posudzoval námietku premlčania povinného aplikujúc hmotné právo Slovenskej republiky.
K aplikácii slovenského práva pristúpil napriek tomu, že judikovaná pohľadávka bola
oprávnenej prisúdená podľa hmotného práva Českej republiky, a bez toho, aby vyhodnotil
existenciu hraničného ukazovateľa určujúceho použitie kolíznej normy. Toto pochybenie je
však pre posúdenie konkrétneho prípadu irelevantné, lebo námietka premlčania vznesená
povinným je rovnako dôvodná pri aplikácii hmotného práva Slovenskej republiky, ako aj
hmotného práva Českej republiky. Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
na skutkový stav neaplikoval ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinný
dôvodne vzniesol námietku premlčania v časti výživného, ktorého splatnosť nastala
v časovom rozpätí od právoplatnosti exekučného titulu do troch rokov pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nesprávne vychádzal z toho, že dávky výživného
splatné po právoplatnosti exekučného titulu sú „splátky“ a že ich premlčanie sa spravuje
ustanovením § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nerozlišoval teda medzi „splátkou“
a „opakujúcim sa plnením“, pričom rozdiel medzi uvedenými pojmami je zrejmý. Nárok
na opakujúce sa plnenie vzniká v pravidelných časových intervaloch. Splátka je však jedna
z viacerých častí, na ktoré je (bolo) plnenie rozdelené. Na premlčanie dávok výživného, ktoré
postupne vznikajú v pravidelných mesačných intervaloch po právoplatnosti exekučného
titulu, sa vzťahuje § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K rovnakému právnemu záveru bolo
potrebné prísť aj v prípade aplikácie práva Českej republiky. Česká a slovenská právna
úprava boli v predmetnej otázke totožné do 31. augusta 2008 (povinný v danom prípade
namietal premlčanie výlučne tých dávok výživného, ktorých splatnosť nastala pred týmto
dňom). Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil aj v dôsledku nesprávnej aplikácie
a interpretácie § 558 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej v rozpore s týmto ustanovením
vychádzal z názoru, že povinný zaplatením časti vymáhanej pohľadávky uznal dlh v celom
rozsahu. Z týchto dôvodov dospel generálny prokurátor k záveru, že sú splnené podmienky
na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1
písm. c/ O.s..p. a že podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku si vyžaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu
na ďalšie konanie.
Oprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.
Povinný sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnil s právnymi názormi
a závermi generálneho prokurátora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe
mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet
účastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných
procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada
najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní
o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa
na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania uvedené v § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. neboli v mimoriadnom
dovolaní namietané a ich existencia nevyšla v konaní o mimoriadnom dovolaní najavo.
Ani procesné vady konania uvedené v § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. neboli
v mimoriadnom dovolaní výslovne namietané, podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní došlo k jednej z týchto vád. O procesnú vadu konania v zmysle uvedeného
ustanovenia ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia (viď R 111/1998).
V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. bol exekučný súd povinný
v odôvodnení svojho uznesenia (medziiným) vysvetliť, ako vec posúdil po právnej stránke.
Posúdením veci po právnej stránke sa rozumie výklad o tom, z akých ustanovení zákona alebo
iného právneho predpisu vychádzal a ako ich prípadne interpretoval. V súlade s týmito
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku bolo jeho povinnosťou uviesť aj v napadnutom
uznesení dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia
(napr. III. ÚS 328/05).
V danom prípade ide o (exekučné) konanie s cudzím prvkom – exekučným titulom je
rozhodnutie súdu Českej republiky, ktoré priznáva výživné oprávnenej s bydliskom v Českej
republike. So zreteľom na to mal exekučný súd zistiť, podľa práva ktorého štátu
(tzv. rozhodného práva) bude postupovať pri posudzovaní daného právneho vzťahu. V rámci
toho mal vyriešiť otázku, či existuje priama norma vnútroštátneho alebo medzinárodného
charakteru upravujúca daný vzťah, alebo či relevantnú normu (rozhodné právo) treba zistiť
aplikovaním kolíznej normy vnútroštátneho poriadku stanovujúcej hraničné ukazovatele.
Hraničný ukazovateľ je skutočnosť, ktorú využíva kolízna norma k spojeniu právneho vzťahu
s právom určitého štátu. Takou kolíznou normou je medziiným § 24a zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého sa vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt; iné
vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený
na výživné.
Pokiaľ exekučný súd v odôvodnení uznesenia napadnutého mimoriadnym dovolaním
výsledok riešenia týchto otázok primerane nevysvetlil a bez ďalšieho aplikoval ustanovenia
právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 558 veta
prvá Občianskeho zákonníka), je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že v odvolacom konaní došlo k vyššie
uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať
zreteľ, i keď nebola v mimoriadnom dovolaní výslovne namietaná, zrušil mimoriadnym
dovolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.). Preskúmať správnosť právneho
posúdenia veci, na ktorom spočíva generálnym prokurátorom napadnutý výrok, nebolo možné
vzhľadom na podstatu procesnej vady (t.j. na podstatu nepreskúmateľnosti) vedúcej v danom
prípade k zrušeniu tohto výroku.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,
záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania
o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. decembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková