Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
508/385943.040f90.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
1Tdo/50/2011
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 50/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
7. decembra 2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov
JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenej
PhDr. Š. M., pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., o dovolaní
obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 To 61/2011, zo dňa
31. mája 2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej PhDr. Š. M. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. januára 2011, sp. zn.
5 T 156/2008, bola PhDr. Š. M. uznaná vinnou zo spáchania zločinu subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
ako výkonná riaditeľka organizácie P.C. so sídlom v B., na P. ulici číslo X., IČO: X.
DIČ: X. (ďalej len P.), riadila vypracovanie dvoch žiadostí o poskytnutie dotácií na podporu
rozvoja sociálnej starostlivosti a sociálnej pomoci v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) v súlade s § 2 Výnosu
ministerstva číslo 3749/2005-11/1 zo 14. decembra 2005 o poskytovaní dotácií, ktoré boli po
podpísaní štatutárnym zástupcom P. JUDr. M. M. 14. júna 2006 predložené ministerstvu
a následne na základe návrhu Komisie na posudzovanie žiadostí o poskytnutie dotácií
26. októbra 2006 schválené s podmienkou bezodkladného predloženia čestného prehlásenia
2
potvrdzujúceho skutočnosť, že organizácia má usporiadané finančné vzťahy so štátnym
rozpočtom za rok 2005, a následne 6. decembra 2006 na základe zmlúv K4 85/1 a K4 85/2
o poskytnutí finančných prostriedkov na bežné výdavky, ktoré boli podpísané
23. novembra 2006, boli dotácie P. poskytnuté formou platobných poukazov číslo 12/754
vo výške 1 500 00 Sk a číslo 12/753 vo výške 500 000 Sk a prostredníctvom informačného
systému štátnej pokladnice poukázané na účet P. číslo 2626741125/1100, pričom JUDr. M.
M. ako štatutárny zástupca P. vypracoval čestné vyhlásenie z 27. októbra 2006, ktoré bolo
doručené ministerstvu a v ktorom na základe informácií poskytnutých PhDr. Š. M. uviedol,
že P. má usporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, hoci v skutočnosti Daňový úrad
Bratislava IV u tohto daňového subjektu evidoval nedoplatok na dani z príjmov fyzických
osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2005 v celkovej výške 938 364 Sk, o čom
obvinená PhDr. Š. M. vedela, čím spôsobila Slovenskej republike škodu vo výške 2 000 000
Sk.
Okresný súd za to obvinenej uložil podľa § 225 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, pričom podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu odložený na skúšobnú
dobu 2 (dva) roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bola s nárokom na náhradu škody odkázaná
na občianske súdne konanie.
Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podala obvinená odvolanie, ktoré
Krajský súd v Bratislave dňa 31. mája 2011, sp. zn. 3 To 61/2011, podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala obvinená PhDr. Š. M. prostredníctvom
obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Obvinená v dovolaní v podstate uviedla, že sa cíti byť nevinná, nakoľko skutok, ktorý
je jej kladený za vinu, nie je trestným činom. V danej veci nepostupovala s úmyslom vylákať
od štátu dotáciu tým, že štát uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok viazaných
na poskytnutie takejto dotácie, ale pri predložení žiadosti o poskytnutie dotácie postupovala
v dobrej viere, v nevedomosti a s nedbanlivosťou, ktoré vyplývajú z nedostatočnej znalosti
danej problematiky. Podľa názoru obvinenej v jej konaní absentuje subjektívna stránka, teda
3
zavinenie vo forme úmyslu. Obvinená v čase podania predmetnej informácie, ktorú
subjektívne podľa svojich vedomostí a znalostí vnímala ako pravdivú, nemala vedomosť,
že môže porušiť záujem chránený trestným zákonom.
Z uvedeného dôvodu obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave a rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami uvedenými v § 374
ods. 1, ods. 2 Tr. por. a v zákonnej lehote po tom, čo obvinená využila svoje zákonné právo
podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.), ale zároveň
aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinená poukazuje na dôvody
uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení
ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý
je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž
v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd
4
odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou
inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa
a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len toho dôvodu,
že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní
môže vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379
ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým
uplatním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil
okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci
to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého obvinená
PhDr. Š. M. spáchala skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu.
Motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú
psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako
ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia, alebo nesprávneho,
či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania, alebo nesprávneho vyhodnotenia
vykonaného dokazovania až v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,
čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa.
Dovolaciu námietku obvinenej, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané naplnenie
subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu nie je možné
uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne
posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvinenej, aby boli
vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jej prospech.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie PhDr. Š. M. odmietol podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
5
V Bratislave 7. decembra 2011
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová