Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/29/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobcu: T. T., a.s., T., zastúpený Advokátskou kanceláriou

JUDr. Z. Č., s.r.o., B., proti žalovanému: Správa katastra Topoľčany, Bernolákova 1652,

Topoľčany, za účasti vedľajšieho účastníka: S., s.r.o., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. J. B.,

AK so sídlom B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -213 zo dňa

23. septembra 2010, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/1/2009-

213 zo dňa 23. septembra 2010 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozhodol o rozhodnutí žalovaného sp. zn.

Z 3028/08 zo dňa 27.11.2008 označeného ako návrh na vykonanie záznamu zániku záložného

práva – vyjadrenie a rozhodnutie sp. zn. Ev. č. 5130/2008 zo dňa 11.12.2008, označeného

ako žiadosť o vydanie rozhodnutia č. Z 3028/2008 podľa tak,

že vec zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

892,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

Uvedeným správnym aktom žalovaný nevyhovel žalobcovmu návrhu na vykonanie

záznamu zániku záložného práva, majúc za to, že záložné právo zriadené podľa § 129

Hospodárskeho zákonníka, ktorého režimom sa spravovala aj predmetná zmluva o zriadení

záložného práva, má charakter obligačno-záväzkového práva, ktoré viaže iba zmluvné strany.

Nový nadobúdateľ nehnuteľnosti, ktorý vec prevzal a na ktorých viazlo záložné právo sa stáva

dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi za pohľadávku, pre ktorú sa záložné právo zriadilo,

pričom takýto nadobúdateľ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého majetku.

Na návrh na vymazanie záznamu žalovaný zaujal vo svojom vyjadrení zo dňa

27.11.2008 stanovisko, v ktorom uviedol, že návrh na vklad časti majetku T. S. , a.s. T.

do dcérskej spoločnosti T. T., a.s. zo dňa 30.7.1997 bol podaný ako návrh na vklad časti

majetku formou nepeňažného vkladu. Podľa tohto návrhu bol žalovanému doložený aj súhlas

záložného veriteľa a to S., s.r.o. . a ďalej záznam zo zasadnutia rady veriteľov T. S., a.s.

zo dňa 10.2.1997, ktorý obsahoval súhlas rady veriteľov v skladnom majetku T. S., a.s.

do majetku T. T., a.s.. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že existenciu záložného práva

akceptovali obidve organizácie. Žalovaný preto zastáva názor, že sa nejedná o zánik

záložného práva zo zákona a preto žalobcovi doporučil, aby sa obrátil na záložného veriteľa

S. Ž, prípadne na súd. Po obdržaní predmetného vyjadrenia žalobca listom zo dňa 9.12.2008

požiadal žalovaného, aby v prípade ak nevykoná záznam zániku záložného práva v zmysle

návrhu zo dňa 14.10.2008, vydal o tom relevantné rozhodnutie, nakoľko zaslané vyjadrenie

nie je možné považovať za vybavenie návrhu. Na uvedené podanie reagoval žalovaný listom

zo dňa 11.12.2008 tak, že žalobcovi oznámil, že rozhodnutie nevydá, nakoľko pri zápise

3

záznamových listín plní žalovaný len evidenčnú funkciu s poukazom na ustanovenie § 5 a 34

.

Podľa názoru krajského súdu z vyššie označeného zákona vyplýva, že ak žalobca ako

osoba oprávnená na podanie návrhu na vykonanie záznamu taký návrh podá a priloží k nemu

verejnú listinu alebo inú listinu, je úlohou správy katastra obsah tohto návrhu a hlavne obsah

tejto listiny posúdiť v kontexte, či je táto listina spôsobilá na vykonanie záznamu.

Ak takémuto záznamu vyhovie a záznam sa vykoná, správa katastra v skutočnosti

akceptovala fakty uvedené v návrhu a spôsobilosť priloženej listiny na vykonanie záznamu,

medzi účastníkmi takto nevznikol spor, a preto zákonodarca pri vykonaní záznamu vylúčil

aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní. Ak správa katastra záznam nemieni

vykonať, je potrebné, aby o tom rozhodla z dôvodu, aby oprávnenej osobe uviedla skutočnosti

brániace vykonanie záznamu, pričom takého rozhodnutie už musí obsahovať náležitosti

v zmysle všeobecných ustanovení o správnom konaní, aby mohlo byť predmetom

preskúmania.

Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou správneho orgánu, správy katastra, posúdiť,

či predložené listiny boli bez chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností,

ale súčasne, či predložené listiny boli spôsobilé na vykonanie záznamu na základe splnenia

zákonných podmienok na vykonanie záznamu.

Žalovaný správny orgán v danej veci pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných

podmienok pre vykonanie záznamu na základe predložených listín nedostatočne venoval

pozornosť, či sú splnené zákonné podmienky pre zápis záznamu a teda nepostupoval v súlade

s ustanovením § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona.

Nakoľko žalovaný nerešpektoval citované ustanovenia, neskúmal obsah listín

predložených žalobcom a nevysporiadal sa žiadnym spôsobom s argumentáciou žalobcu

ohľadne tvrdení, prečo podľa jeho názoru záložné právo zaniklo a vo veci náležitým

spôsobom nerozhodol, prijal krajský súd záver, že postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie

trpí nezákonnosťou, v dôsledku čoho rozhodnutie zrušil v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2

písm. d/ , nakoľko postup a následné rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

4

Záverom ešte súd uviedol, že sa vo všeobecnej rovine stotožňuje s argumentáciou

žalobcu, v zmysle ktorej záložné právo zriadené podľa ustanovenia Hospodárskeho zákonníka

je obligačným záväzkovým právom, ktoré zaväzuje iba zmluvné strany a preto nemožno

dospieť k záveru, že v prípade ak niekto prevezme nehnuteľnosť, na ktorej viazne záložné

právo, dochádza aj k prechodu záložného práva na nového nadobúdateľa založenej veci,

v danom prípade nehnuteľnosti.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa a vzhľadom

na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol,

aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra ako špecializovaný orgán štátnej

správy nemôže konať nad rozsah stanovený zákonom a vydať rozhodnutie aj tam, kde je

vyslovene zákonom upravené, že sa rozhodnutie nevydáva a na toto konanie sa nevzťahuje

zákon o správnom konaní. Z gramatického, logického a systematického výkladu vyplýva,

že konanie o vykonanie záznamu, ktoré môže skončiť aj jeho nevykonaním pre nesplnenie

zákonných, najmä formálnych náležitostí, nie je správnym konaním a postup podľa § 34

a nasl. katastrálneho zákona nie je prísne formalizovaný. Z platnej právnej praxe

a rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že na celé konanie o vykonanie záznamu sa

nevzťahuje Správny poriadok a preto má tento postup podľa § 34 až 37 katastrálneho zákona

v spojitosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona v celom jeho priebehu formálne

špecifiká.

Správa katastra má za to, že návrh na vykonanie záznamu dostatočne preskúmala

a dôvody, pre ktoré nemôže byť záznam vykonaný uviedla vo svojich odpovediach voči

návrhom na vykonanie záznamu zo strany navrhovateľa a taktiež boli presne uvedené

a vyšpecifikované aj vo vyjadrení Katastrálneho úradu v Nitre voči odvolaniu žalobcu.

Žalovaný poukázal na to, že krajský súd v konaní pôvodne dospel k záveru,

že žaloba žalobcu vyplýva z , teda ide o rozhodnutie o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správe, ktorý nie je rozhodnutím. Súd toto konanie zastavil

pre nedodržanie lehoty podľa .

5

Záložné právo pre S., s.r.o. v súčasnosti zapísané v časti C – LV č. X. v k.ú. T.

na základe Z 705/97-č zmeny 30/91, 58/97 a 201/97 bolo v evidencii nehnuteľnosti a následne

v katastri nehnuteľností vedené a zapísané na základe predložených zápisu spôsobilých

právnych listín ohľadom predmetných nehnuteľností.

Vo svojom podaní žalobca uviedol, že k zániku predmetného záložného práva malo

dôjsť zo zákona v minulosti a to už pri prvej právnej zmene, avšak žalobca sa nevysporiadal

so skutočnosťou, že odvtedy bol zápis predmetného záložného práva dotknutý ďalšími

právnymi úkonmi a právnymi zmenami, ktoré robia vec spornou. Zo súvisiaceho listinného

materiálu vyplýva, že na základe v katastri nehnuteľností zapísaného predmetného záložného

práva, súčasný záložný veriteľ S., s.r.o. nemal pochybnosť o existencii a trvaní tohto

záložného práva o čom svedčí aj skutočnosť, že sa opakovane písomne vzdával tohto

záložného práva k niektorým nehnuteľnostiam, čo bolo do katastra nehnuteľností zapísané

záznamom, ako to spoločnosť T. T. sama uviedla vo svojom návrhu na vykonanie záznamu

zániku záložného práva zo dňa 14.10.2008. Aj v návrhu na povolenie vkladu časti majetku

T. T., a.s. T. dcérskej spoločnosti T. T., a.s. na základe mimoriadneho valného zhromaždenia

akcionárov T. S., a.s. T. podľa notárskej zápisnice bolo uvedené, že nakoľko je časť majetku,

ktorá je predmetom tohto nepeňažného vkladu zaťažená záložným právom, bolo potrebné

doložiť písomný súhlas záložného veriteľa S., s.r.o. zo dňa 28.4.1997 s týmto nepeňažným

vkladom.

Podľa žalovaného správa katastra nie je oprávnená v rámci posudzovania spôsobilosti

predloženej listiny, resp. návrhu na zápis do katastra nehnuteľností záznamom, ktorý plní

evidenčnú funkciu a nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam skúmať

účinky a povahu v katastri nehnuteľností zapísaného záložného práva. Podľa žalovaného,

pokiaľ záložný veriteľ nepožiada správu katastra o výmaz záložného práva z dôvodu jeho

zániku alebo záložca k žiadosti nedoloží listinu vystavenú záložným veriteľom preukazujúcu

zánik záložného práva určiť či tu právo v danom prípade záložné právo k nehnuteľnostiam,

alebo právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, patrí do výlučnej

právomoci súdu a deklaratórny rozsudok súdu vydaný na návrh podľa je

listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností záznamom.

Vzhľadom na uvedené žalovaný udáva, že zo strany správy katastra v Topoľčanoch

nemohlo dôjsť k vykonaniu záznamu o zániku záložného práva. Na záver žalovaný uviedol,

6

že vzhľadom k vyššie uvedeným faktom považuje rozsudok krajského súdu

za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a za zmätočný.

K rozsudku krajského súdu sa vyjadril aj vedľajší účastník S., s.r.o. svojim

vyjadrením zo dňa 19.4.2011, (vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením zo dňa

19.4.2011 v zmysle , v spojení s ).

Vedľajší účastník uviedol, že je záložným veriteľom, v prospech ktorého bolo

na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.7.1991 zriadené

záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach zabezpečujúce pohľadávku vo výške 38 mil. Sk.

Záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva č. X.

Od prvotného zápisu dochádzalo k zmenám v osobe vlastníka založených

nehnuteľností, ktoré boli zohľadnené aj v zápise dotknutého záložného práva v katastri

nehnuteľností. Záložné právo je aktuálne evidované v katastri nehnuteľností a to na liste

vlastníctva č. X. k.ú. T. Vedľajší účastník napriek tomu, že bol zapísaný ako záložný veriteľ

v konaní proti správe katastra, v ktorom sa koná o jeho záložnom práve doposiaľ nie je

účastníkom konania a ocitol sa v situácii, kedy sa rozhoduje o žiadosti na výmaz záložného

práva, t.j. o jeho právach a povinnostiach bez toho, aby mohol byť účastníkom konania

a realizovať právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv

a základných slobôd.

Ďalej vedľajší účastník uviedol, že žalobca podal žalobu proti spoločnosti S., s.r.o.

na určenie, že nie je oprávnená vykonať výkon záložného práva. Uvedená žaloba bola podaná

na Okresný súd Topoľčany dňa 28.6.2010 a konanie o nej je vedené pod sp. zn.

.

Okresný súd Topoľčany na základe návrhu vedľajšieho účastníka zo dňa 2.12.2010

uznesením č. 8Cb/123/2010- 275 zo dňa 3.1.2011 uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa

podania žiadosti alebo návrhu na zápis zániku záložného práva zriadeného pre S., s.r.o. ako

záložného veriteľa k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Proti uzneseniu

podal žalobca odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovel a zmenil uznesenie tak, že návrh má

byť v celom rozsahu zamietnutý.

7

Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, ktoré nie je právoplatne skončené, ak by

žalobca dosiahol výmaz záložného práva v rámci konania proti správe katastra nehnuteľností

a následne previedol dotknuté nehnuteľnosti na inú osobu, nastal by nenapraviteľný právny

stav, ktorý by nebolo možné zvrátiť ani v prípade nesprávnosti právnych záverov

a neoprávnenosti nárokov žalobcu v konaní o určovacej žalobe. Podľa vedľajšieho účastníka

by zánik záložného práva za vyššie uvedených okolností predstavoval ujmu, nakoľko by

napriek nesprávnosti právnych záverov žalobcu a neoprávnenosti jeho nárokov zaniklo

záložné právo S., s.r.o. , ktorá by vo vzťahu k pohľadávke stratila postavenie záložného

veriteľa.

Ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania a k jeho tvrdeniam sa vyjadril žalobca

podaním zo dňa 18.11.2011.

Oznámil, že nepodáva návrh na rozhodovanie o príslušnosti vedľajšieho účastníka

podľa .

Vo svojom vyjadrení potvrdil, že skutočne za účelom ochrany svojich práv,

keď spoločnosť S., s.r.o. začala realizovať výkon záložných práv, ktoré sú predmetom tohto

konania, podal žalobca na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 28.6.2010 žalobu o určenie, že S.,

s.r.o., ako odporca, nie je oprávnený uskutočniť výkon záložných práv.

Žalobca poukázal na to, že vedľajší účastník sa mylne domnieva, že konkrétne záložné

právo sa neriadi hospodárskym zákonníkom, ale s odôvodnením,

že komplexná úprava záložného práva ako takého bola presunutá do .

Poukázal na judikatúru súdov Slovenskej a Českej republiky, ktoré sa jednoznačne zhodujú

v tom, že záložné práva vzniknuté podľa hospodárskeho zákonníka sa ustanoveniami

hospodárskeho zákonníka spravujú aj naďalej. S účinnosťou od 1.1.1992 bol síce zrušený

hospodársky zákonník a nadobudol platnosť , avšak pre obchodné vzťahy

zákonodarca ponechal úpravu záložného práva podľa § 297 a nasl. Vzťahy založené podľa

predchádzajúcej právnej úpravy hospodárskeho zákonníka sa v zmysle § 763 ods. 1 Obch.

zák. spravovali naďalej pôvodným zákonom. Skutočnosť, že zriadené záložné právo sa

spravovalo ustanovením hospodárskeho zákonníka aj po zrušení úpravy záložného práva

v preukazuje aj tá skutočnosť, že uvedeným

8

právnym predpisom ostalo ustanovenie § 763 ods. 1 Obch. zák. nedotknuté a naďalej platí

v nezmenenej forme.

Žalobca poukázal na to, že záložné právo v dôsledku prenechania nehnuteľností tretej

osobe zaniklo v roku 1992 a následne opätovne v dôsledku prenechania nehnuteľnosti

žalobcovi bez toho, aby žalobca vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k vzniku,

resp. obnoveniu záložného práva na sporných nehnuteľnostiach v roku 1997, teda niekoľko

rokov pred tým ako nadobudol účinnosť .

Po zrušení hospodárskej arbitráže, ktorej mohol záložný veriteľ podľa § 129g ods. 3

hospodárskeho zákonníka navrhnúť predaj zálohu, sa záložný veriteľ mal právo obrátiť

v zmysle bod 9 písm. a/ na súdy. Toto prechodné ustanovenie

však neprenieslo na súdy právomoc orgánov hospodárskej arbitráže nariadiť predaj zálohu.

Záložný veriteľ už nemal právo podať návrh na predaj zálohu, ale predpokladom výkonu

rozhodnutia súdom muselo byť od 1.1.1992 vykonateľné rozhodnutie a neplnenie povinnosti

na základe vykonateľného rozhodnutia povinným.

Ohľadne otázky, či bola splatená zabezpečovaná pohľadávka, žalobca poukázal

na rozsiahly dôkazový materiál predložený súdu v konaní pred Okresným súdom Topoľčany

pod sp. zn. , najmä výpisy z účtov preukazujúce postupnú úhradu pohľadávky

jej jednotlivým vlastníkom na základe mnohopočetných postúpení pohľadávky. Žalobca súdu

dostatočne úhradu pohľadávky preukázal a pokiaľ S., s.r.o. tvrdí opak, spočíva na ňom

dôkazné bremeno.

Žalovaný uviedol, že síce rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch

č. k. -157 zo dňa 17.2.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -217 zo dňa 10.10.2006 odvolací súd dospel k právnemu záveru,

že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložných práv, avšak týmto

rozsudkom nedošlo k záväznému posúdeniu právneho vzťahu. Vzhľadom na skutočnosť,

že v označenom konaní súd zamietol určovaciu žalobu žalobcu bez toho, aby záväzne posúdil

existenciu záložných práv, neexistuje prekážka, ktorá by bránila súdu v tomto alebo v inom

konaní otázku existencie záložných práv záväzne posúdiť. Uvedené skutočnosti akceptoval aj

Krajský súd v Nitre v konaní č. , keď posudzoval otázku záložných práv napriek

9

vedomosti o vyššie označenom konaní s odôvodnením, že nedošlo k záväznému posúdeniu

otázky určenia právneho vzťahu.

Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre č. -213 zo dňa 23.9.2010 ako

vecne správny potvrdil, prípadne, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti uvedenia

ustanovenia, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené tak, že vo výroku

rozsudku bude uvedené aj ustanovenie .

Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ),

preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených

v odvolaní a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a potom, čo bolo

oznámenie o vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli

súdu, na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk rozsudok verejne vyhlásil

( až 3 ). Rozhodol jednomyseľne.

Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalobou zo dňa 19.1.2009 sa žalobca domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať pre k.ú. T. na LV č. X. záznam zániku

záložného práva zapísaného v časti C, LV č. X. pod Z 705/97 v prospech S., s.r.o.

pre nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby.

O podanej žalobe rozhodol krajský súd uznesením č. k. -97 zo dňa

30.4.2009 tak, že konanie zastavil, pričom určil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že skúmal len to, o aký druh

žaloby ide a keďže žalobca špecifikoval v písomnej žalobe, že petit návrhu v konaní

o preskúmanie nezákonnosti postupu vrátane nečinnosti vyplýva z a bol

na pojednávaní súdom vyzvaný, aby presne špecifikoval, podľa ustanovení ktorej hlavy piatej

časti žalobu podáva. Žalobca uviedol, že žalobu formuluje ako ochranu pred nesprávnym

úradným postupom. Podľa obsahu žaloby ako aj následného vyjadrenia žalobcu, súd dospel

k záveru, že žalobca žalobu opiera o ustanovenie , teda ide o konanie o ochrane

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorým návrh musí byť podaný do 30 dní

10

odo dňa, keď sa dotknutá osoba o ňom dozvedela. Keďže žalobca podal z tohto pohľadu

žalobu neskoro, súd konanie podľa za použitia

zastavil.

Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia rozhodol uznesením č. k. -116 zo dňa 17.2.2010 tak, že napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že záver súdu prvého stupňa,

že žaloba žalobcu vyplýva z ustanovenia nemá právne opodstatnenie. Z obsahu

žaloby nevyplýva, že by žalobca v žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom

chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je

rozhodnutím, alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a teda domáhal sa ochrany proti

nezákonnému zásahu žalovaného alebo proti jeho nečinnosti. Priamo z obsahu žaloby však

vyplýva, že žalobca namieta nezákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu,

keď žalovaný v jeho návrhu na vykonanie záznamu zániku záložného práva nevyhovel,

ktorú skutočnosť mu oznámil listom.

Z uvedených dôvodov podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého

stupňa nesprávne posúdil žalobu na začatie konania podľa a následne posudzoval

splnenie zákonných podmienok podľa .

Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žaloba napriek jej

rozsiahlosti, trpí vadami spočívajúcimi v nezrozumiteľnosti, pretože jednoznačne nie je

zrejmé, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov. Uložil preto súdu prvého stupňa

povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby postupom podľa

v spojení s .

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 26.3.2010 vyzval žalobcu v zmysle pokynov

najvyššieho súdu na odstránenie vád žaloby.

11

Podaním zo dňa 15.4.2010 žalobca na základe výzvy žalobu doplnil tak, že sa domáhal

preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní č. Z 3028/08 zo dňa

27.11.2008 označeného ako návrh na vykonanie záznamu záložného práva – vyjadrenie,

ktorým žalovaný odmietol vykonať záznam zániku záložných práv na základe návrhu

žalobcu.

Podľa , , katastrálneho práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv

k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam.

Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky

podľa tohto zákona.

Podľa záznam je úkon správy katastra plniaci

evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa zákona ods. 1 práva k nehnuteľnostiam uvedené v

ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,

príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva

k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce

z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu, alebo z iných skutočností

svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa

do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa

zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných

práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na vykonanie záznamu sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona správa katastra posúdi, či je verejná listina

alebo iná listina bez chýb v písaní alebo v počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či

obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

12

Ak je verejná listina spôsobilá na vykonanie záznamu správa katastra vykoná záznam

do katastra.

Podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva v znení

účinnom v čase začatia konania, podľa § 38 písm. d/ na vykonanie záznamu na návrh podľa

§ 34 ods. 1 zákona ak právo k nehnuteľnosti vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo zo zákona,

sú spôsobilé najmä návrh, ktorého prílohou je doklad viažuci sa k vzniku, zmene alebo zániku

práva k osobe; ak ide o právo k cudzej veci, ktoré sa viaže na osobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade je predmetom

žaloby preskúmanie postupu rozhodnutia Správy katastra Topoľčany označené ako návrh

na vykonanie záznamu zániku záložného práva – vyjadrenie sp. zn. Z 3028/08 zo dňa

27.11.2008 a rozhodnutie Správy katastra Topoľčany označené ako žiadosť o vydanie

rozhodnutia k.č. Z 3028/2008, ev.č. 5139/2008 zo dňa 11.12.2008, ktoré rozhodnutia žalobca

žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie,

pričom zároveň žiadal, aby Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

v čom spočíva nesprávnosť postupu a rozhodnutia žalovanému a aby vyjadril právny názor,

že záložné práva na označené nehnuteľnosti zanikli zo zákona a z toho dôvodu je Správa

katastra Topoľčany povinná vykonať záznam zániku týchto záložných práv v zmysle návrhu

žalobcu na vykonanie záznamu zániku záložných práv podaného Správe katastra Topoľčany

dňa 14.10.2008.

Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa menia, rušia alebo

môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

K uvedenej problematike už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval (R96/1994),

pričom vyslovil, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom

do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa, ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda

rozhodnutím správneho orgánu v zmysle a preto takýto zápis údajov formou

záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmavania súdom v konaní podľa druhej

hlavy piatej časti .

13

V prejednávanej veci je však otázne, či v súlade s ústavno konformným výkladom

jednotlivých ustanovení katastrálneho zákona a ustanovením piatej časti je možno

postupovať aj v danom prípade. V danom prípade je totiž potrebné vidieť v prvom rade tú

skutočnosť, že nedošlo k vykonaniu záznamu správnym orgánom.

Jednou zo zásad vyjadrených v je ochrana

vlastníctva a tým aj inštitútov, ktoré túto ochranu zabezpečujú, pričom záložné právo

nepochybne spadá do tej kategórie. Z uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí

vec posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci.

Správny orgán má chrániť vlastníctvo subjektu alebo iné právo súvisiace s vlastníctvom

subjektu tým skôr, keď zistil dôležité okolnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosť, či v danom

prípade skutočne došlo k zániku záložného práva zo zákona. Vykonanie záznamu v katastri

má evidenčný charakter, príslušný orgán však musí skúmať podmienky na takýto zápis a teda,

či išlo o návrh podaný oprávnenou osobou podľa ustanovenia § 36 a 36a zákona, pričom

príslušný orgán posúdi, či podaný návrh bol spôsobilý na vykonanie záznamu.

Za relevantne dôležité okolnosti v danom prípade považuje Najvyšší súd SR

skutočnosti, že žalobca vedie s vedľajším účastníkom konanie o žalobe, v ktorej sa primárne

bude posudzovať existencia záložného práva, pričom uvedená žaloba bola podaná na Okresný

súd Topoľčany dňa 28.6.2006 pod sp. zn. , ako aj zistenie správneho orgánu,

že k návrhu na vklad časti majetku T. S., a.s. T. do dcérskej spoločnosti T. T. formou

nepeňažného vkladu bol na správu katastra Topoľčany priložený aj súhlas záložného veriteľa

a to S., s.r.o. Ž. a ďalej záznam zo zasadnutia rady veriteľov a.s. T. S. T. zo dňa 10.2.2007,

ktorý obsahoval súhlas rady veriteľov s vkladom majetku T. S. a.s. do majetku T. T.

Z uvedených dokladov pritom vyplýva, že existenciu záložného práva akceptovali obidve

organizácie, na základe čoho je zapísané záložné právo na LV č. X. k.ú. T.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté listy ako oznámenia Správy katastra Topoľčany

žalobcovi prečo nevykonal zápis zániku záložného práva, aj keď nespĺňajú všetky formálne

znaky správneho rozhodnutia v podstate dostatočne odôvodnili odmietnutie vykonania

záznamu o zániku záložného práva, pričom súd je toho názoru, že dané podania je možné

považovať za rozhodnutia, aj keď neboli vydané vo formalizovanom procese, keďže majú

dostatočný rozsah odôvodnenia a sú z tohto aspektu preskúmateľné. Vzhľadom na uvedené je

potrebné považovať postup Správy katastra Topoľčany za zákonný, keďže v prípade, že by

14

žalobca dosiahol vykonanie záznamu zániku záložného práva v rámci katastrálneho konania

a následne previedol dotknuté nehnuteľnosti na inú osobu nastal by nenapraviteľný právny

stav, ktorý by nebolo možné zvrátiť ani v prípade nesprávnosti právnych záverov

a neoprávnenosti nárokov T. T., a.s. v konaní o určovacej žalobe správnosti záverov S. a

oprávnenosti jej námietok. Ak by totiž tretia osoba nadobudla nehnuteľnosti pri vynaložení

náležitej starostlivosti, pre vedľajšieho účastníka by zánik záložného práva predstavoval

nezvratnú ujmu, nakoľko konvalidovať takto vzniknutý právny stav by bolo nemožné.

Návrh na vykonanie záznamu o zániku záložného práva je možné podľa Najvyššieho

súdu SR realizovať až po právoplatnom rozhodnutí vo vyššie uvedenom konaní o žalobe,

resp. s podaním návrhu na vykonanie záznamu o zániku záložného práva záložným veriteľom,

alebo s jeho súhlasom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom na charakter súdneho prieskumu

zákonnosti a postupu orgánu verejnej správy odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového

súdu tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a v spojení s

ods. 1 neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková