Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
325/382144.e2d1a1.pdf
PDF · 260.35 KB
No categories available
10Sžr/29/2010
Najvyšší súd 10Sžr/29/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci žalobcu: T. T., a.s., T., zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Z. Č., s.r.o., B., proti žalovanému: Správa katastra Topoľčany, Bernolákova 1652,
Topoľčany, za účasti vedľajšieho účastníka: S., s.r.o., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. J. B.,
AK so sídlom B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/1/2009-213 zo dňa
23. septembra 2010, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/1/2009-
213 zo dňa 23. septembra 2010 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozhodol o rozhodnutí žalovaného sp. zn.
Z 3028/08 zo dňa 27.11.2008 označeného ako návrh na vykonanie záznamu zániku záložného
práva – vyjadrenie a rozhodnutie sp. zn. Ev. č. 5130/2008 zo dňa 11.12.2008, označeného
ako žiadosť o vydanie rozhodnutia č. Z 3028/2008 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP tak,
že vec zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
892,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
Uvedeným správnym aktom žalovaný nevyhovel žalobcovmu návrhu na vykonanie
záznamu zániku záložného práva, majúc za to, že záložné právo zriadené podľa § 129
Hospodárskeho zákonníka, ktorého režimom sa spravovala aj predmetná zmluva o zriadení
záložného práva, má charakter obligačno-záväzkového práva, ktoré viaže iba zmluvné strany.
Nový nadobúdateľ nehnuteľnosti, ktorý vec prevzal a na ktorých viazlo záložné právo sa stáva
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi za pohľadávku, pre ktorú sa záložné právo zriadilo,
pričom takýto nadobúdateľ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého majetku.
Na návrh na vymazanie záznamu žalovaný zaujal vo svojom vyjadrení zo dňa
27.11.2008 stanovisko, v ktorom uviedol, že návrh na vklad časti majetku T. S. , a.s. T.
do dcérskej spoločnosti T. T., a.s. zo dňa 30.7.1997 bol podaný ako návrh na vklad časti
majetku formou nepeňažného vkladu. Podľa tohto návrhu bol žalovanému doložený aj súhlas
záložného veriteľa a to S., s.r.o. . a ďalej záznam zo zasadnutia rady veriteľov T. S., a.s.
zo dňa 10.2.1997, ktorý obsahoval súhlas rady veriteľov v skladnom majetku T. S., a.s.
do majetku T. T., a.s.. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že existenciu záložného práva
akceptovali obidve organizácie. Žalovaný preto zastáva názor, že sa nejedná o zánik
záložného práva zo zákona a preto žalobcovi doporučil, aby sa obrátil na záložného veriteľa
S. Ž, prípadne na súd. Po obdržaní predmetného vyjadrenia žalobca listom zo dňa 9.12.2008
požiadal žalovaného, aby v prípade ak nevykoná záznam zániku záložného práva v zmysle
návrhu zo dňa 14.10.2008, vydal o tom relevantné rozhodnutie, nakoľko zaslané vyjadrenie
nie je možné považovať za vybavenie návrhu. Na uvedené podanie reagoval žalovaný listom
zo dňa 11.12.2008 tak, že žalobcovi oznámil, že rozhodnutie nevydá, nakoľko pri zápise
záznamových listín plní žalovaný len evidenčnú funkciu s poukazom na ustanovenie § 5 a 34
Podľa názoru krajského súdu z vyššie označeného zákona vyplýva, že ak žalobca ako
osoba oprávnená na podanie návrhu na vykonanie záznamu taký návrh podá a priloží k nemu
verejnú listinu alebo inú listinu, je úlohou správy katastra obsah tohto návrhu a hlavne obsah
tejto listiny posúdiť v kontexte, či je táto listina spôsobilá na vykonanie záznamu.
Ak takémuto záznamu vyhovie a záznam sa vykoná, správa katastra v skutočnosti
akceptovala fakty uvedené v návrhu a spôsobilosť priloženej listiny na vykonanie záznamu,
medzi účastníkmi takto nevznikol spor, a preto zákonodarca pri vykonaní záznamu vylúčil
aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní. Ak správa katastra záznam nemieni
vykonať, je potrebné, aby o tom rozhodla z dôvodu, aby oprávnenej osobe uviedla skutočnosti
brániace vykonanie záznamu, pričom takého rozhodnutie už musí obsahovať náležitosti
v zmysle všeobecných ustanovení o správnom konaní, aby mohlo byť predmetom
preskúmania.
Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou správneho orgánu, správy katastra, posúdiť,
či predložené listiny boli bez chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností,
ale súčasne, či predložené listiny boli spôsobilé na vykonanie záznamu na základe splnenia
zákonných podmienok na vykonanie záznamu.
Žalovaný správny orgán v danej veci pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných
podmienok pre vykonanie záznamu na základe predložených listín nedostatočne venoval
pozornosť, či sú splnené zákonné podmienky pre zápis záznamu a teda nepostupoval v súlade
s ustanovením § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona.
Nakoľko žalovaný nerešpektoval citované ustanovenia, neskúmal obsah listín
predložených žalobcom a nevysporiadal sa žiadnym spôsobom s argumentáciou žalobcu
ohľadne tvrdení, prečo podľa jeho názoru záložné právo zaniklo a vo veci náležitým
spôsobom nerozhodol, prijal krajský súd záver, že postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie
trpí nezákonnosťou, v dôsledku čoho rozhodnutie zrušil v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2
písm. d/ OSP, nakoľko postup a následné rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Záverom ešte súd uviedol, že sa vo všeobecnej rovine stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, v zmysle ktorej záložné právo zriadené podľa ustanovenia Hospodárskeho zákonníka
je obligačným záväzkovým právom, ktoré zaväzuje iba zmluvné strany a preto nemožno
dospieť k záveru, že v prípade ak niekto prevezme nehnuteľnosť, na ktorej viazne záložné
právo, dochádza aj k prechodu záložného práva na nového nadobúdateľa založenej veci,
v danom prípade nehnuteľnosti.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom
na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol,
aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra ako špecializovaný orgán štátnej
správy nemôže konať nad rozsah stanovený zákonom a vydať rozhodnutie aj tam, kde je
vyslovene zákonom upravené, že sa rozhodnutie nevydáva a na toto konanie sa nevzťahuje
zákon o správnom konaní. Z gramatického, logického a systematického výkladu vyplýva,
že konanie o vykonanie záznamu, ktoré môže skončiť aj jeho nevykonaním pre nesplnenie
zákonných, najmä formálnych náležitostí, nie je správnym konaním a postup podľa § 34
a nasl. katastrálneho zákona nie je prísne formalizovaný. Z platnej právnej praxe
a rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že na celé konanie o vykonanie záznamu sa
nevzťahuje Správny poriadok a preto má tento postup podľa § 34 až 37 katastrálneho zákona
v spojitosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona v celom jeho priebehu formálne
špecifiká.
Správa katastra má za to, že návrh na vykonanie záznamu dostatočne preskúmala
a dôvody, pre ktoré nemôže byť záznam vykonaný uviedla vo svojich odpovediach voči
návrhom na vykonanie záznamu zo strany navrhovateľa a taktiež boli presne uvedené
a vyšpecifikované aj vo vyjadrení Katastrálneho úradu v Nitre voči odvolaniu žalobcu.
Žalovaný poukázal na to, že krajský súd v konaní 26S/1/2009 pôvodne dospel k záveru,
že žaloba žalobcu vyplýva z § 250v OSP, teda ide o rozhodnutie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správe, ktorý nie je rozhodnutím. Súd toto konanie zastavil
pre nedodržanie lehoty podľa § 250v ods. 3 OSP.
Záložné právo pre S., s.r.o. v súčasnosti zapísané v časti C – LV č. X. v k.ú. T.
na základe Z 705/97-č zmeny 30/91, 58/97 a 201/97 bolo v evidencii nehnuteľnosti a následne
v katastri nehnuteľností vedené a zapísané na základe predložených zápisu spôsobilých
právnych listín ohľadom predmetných nehnuteľností.
Vo svojom podaní žalobca uviedol, že k zániku predmetného záložného práva malo
dôjsť zo zákona v minulosti a to už pri prvej právnej zmene, avšak žalobca sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že odvtedy bol zápis predmetného záložného práva dotknutý ďalšími
právnymi úkonmi a právnymi zmenami, ktoré robia vec spornou. Zo súvisiaceho listinného
materiálu vyplýva, že na základe v katastri nehnuteľností zapísaného predmetného záložného
práva, súčasný záložný veriteľ S., s.r.o. nemal pochybnosť o existencii a trvaní tohto
záložného práva o čom svedčí aj skutočnosť, že sa opakovane písomne vzdával tohto
záložného práva k niektorým nehnuteľnostiam, čo bolo do katastra nehnuteľností zapísané
záznamom, ako to spoločnosť T. T. sama uviedla vo svojom návrhu na vykonanie záznamu
zániku záložného práva zo dňa 14.10.2008. Aj v návrhu na povolenie vkladu časti majetku
T. T., a.s. T. dcérskej spoločnosti T. T., a.s. na základe mimoriadneho valného zhromaždenia
akcionárov T. S., a.s. T. podľa notárskej zápisnice bolo uvedené, že nakoľko je časť majetku,
ktorá je predmetom tohto nepeňažného vkladu zaťažená záložným právom, bolo potrebné
doložiť písomný súhlas záložného veriteľa S., s.r.o. zo dňa 28.4.1997 s týmto nepeňažným
vkladom.
Podľa žalovaného správa katastra nie je oprávnená v rámci posudzovania spôsobilosti
predloženej listiny, resp. návrhu na zápis do katastra nehnuteľností záznamom, ktorý plní
evidenčnú funkciu a nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam skúmať
účinky a povahu v katastri nehnuteľností zapísaného záložného práva. Podľa žalovaného,
pokiaľ záložný veriteľ nepožiada správu katastra o výmaz záložného práva z dôvodu jeho
zániku alebo záložca k žiadosti nedoloží listinu vystavenú záložným veriteľom preukazujúcu
zánik záložného práva určiť či tu právo v danom prípade záložné právo k nehnuteľnostiam,
alebo právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, patrí do výlučnej
právomoci súdu a deklaratórny rozsudok súdu vydaný na návrh podľa § 80 písm. c/ OSP je
listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností záznamom.
Vzhľadom na uvedené žalovaný udáva, že zo strany správy katastra v Topoľčanoch
nemohlo dôjsť k vykonaniu záznamu o zániku záložného práva. Na záver žalovaný uviedol,
že vzhľadom k vyššie uvedeným faktom považuje rozsudok krajského súdu
za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a za zmätočný.
K rozsudku krajského súdu sa vyjadril aj vedľajší účastník S., s.r.o. svojim
vyjadrením zo dňa 19.4.2011, (vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením zo dňa
19.4.2011 v zmysle § 93 ods. 1, 3 v spojení s § 246c ods. 1 OSP).
Vedľajší účastník uviedol, že je záložným veriteľom, v prospech ktorého bolo
na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.7.1991 zriadené
záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach zabezpečujúce pohľadávku vo výške 38 mil. Sk.
Záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva č. X.
Od prvotného zápisu dochádzalo k zmenám v osobe vlastníka založených
nehnuteľností, ktoré boli zohľadnené aj v zápise dotknutého záložného práva v katastri
nehnuteľností. Záložné právo je aktuálne evidované v katastri nehnuteľností a to na liste
vlastníctva č. X. k.ú. T. Vedľajší účastník napriek tomu, že bol zapísaný ako záložný veriteľ
v konaní proti správe katastra, v ktorom sa koná o jeho záložnom práve doposiaľ nie je
účastníkom konania a ocitol sa v situácii, kedy sa rozhoduje o žiadosti na výmaz záložného
práva, t.j. o jeho právach a povinnostiach bez toho, aby mohol byť účastníkom konania
a realizovať právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv
a základných slobôd.
Ďalej vedľajší účastník uviedol, že žalobca podal žalobu proti spoločnosti S., s.r.o.
na určenie, že nie je oprávnená vykonať výkon záložného práva. Uvedená žaloba bola podaná
na Okresný súd Topoľčany dňa 28.6.2010 a konanie o nej je vedené pod sp. zn.
Okresný súd Topoľčany na základe návrhu vedľajšieho účastníka zo dňa 2.12.2010
uznesením č. 8Cb/123/2010- 275 zo dňa 3.1.2011 uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa
podania žiadosti alebo návrhu na zápis zániku záložného práva zriadeného pre S., s.r.o. ako
záložného veriteľa k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Proti uzneseniu
podal žalobca odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovel a zmenil uznesenie tak, že návrh má
byť v celom rozsahu zamietnutý.
Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, ktoré nie je právoplatne skončené, ak by
žalobca dosiahol výmaz záložného práva v rámci konania proti správe katastra nehnuteľností
a následne previedol dotknuté nehnuteľnosti na inú osobu, nastal by nenapraviteľný právny
stav, ktorý by nebolo možné zvrátiť ani v prípade nesprávnosti právnych záverov
a neoprávnenosti nárokov žalobcu v konaní o určovacej žalobe. Podľa vedľajšieho účastníka
by zánik záložného práva za vyššie uvedených okolností predstavoval ujmu, nakoľko by
napriek nesprávnosti právnych záverov žalobcu a neoprávnenosti jeho nárokov zaniklo
záložné právo S., s.r.o. , ktorá by vo vzťahu k pohľadávke stratila postavenie záložného
veriteľa.
Ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania a k jeho tvrdeniam sa vyjadril žalobca
podaním zo dňa 18.11.2011.
Oznámil, že nepodáva návrh na rozhodovanie o príslušnosti vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 3 OSP.
Vo svojom vyjadrení potvrdil, že skutočne za účelom ochrany svojich práv,
keď spoločnosť S., s.r.o. začala realizovať výkon záložných práv, ktoré sú predmetom tohto
konania, podal žalobca na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 28.6.2010 žalobu o určenie, že S.,
s.r.o., ako odporca, nie je oprávnený uskutočniť výkon záložných práv.
Žalobca poukázal na to, že vedľajší účastník sa mylne domnieva, že konkrétne záložné
právo sa neriadi hospodárskym zákonníkom, ale občianskym zákonníkom s odôvodnením,
že komplexná úprava záložného práva ako takého bola presunutá do občianskeho zákonníka.
Poukázal na judikatúru súdov Slovenskej a Českej republiky, ktoré sa jednoznačne zhodujú
v tom, že záložné práva vzniknuté podľa hospodárskeho zákonníka sa ustanoveniami
hospodárskeho zákonníka spravujú aj naďalej. S účinnosťou od 1.1.1992 bol síce zrušený
hospodársky zákonník a nadobudol platnosť obchodný zákonník, avšak pre obchodné vzťahy
zákonodarca ponechal úpravu záložného práva podľa § 297 a nasl. Vzťahy založené podľa
predchádzajúcej právnej úpravy hospodárskeho zákonníka sa v zmysle § 763 ods. 1 Obch.
zák. spravovali naďalej pôvodným zákonom. Skutočnosť, že zriadené záložné právo sa
spravovalo ustanovením hospodárskeho zákonníka aj po zrušení úpravy záložného práva
v obchodnom zákonníku zákonom č. 526/2002 Z.z. preukazuje aj tá skutočnosť, že uvedeným
právnym predpisom ostalo ustanovenie § 763 ods. 1 Obch. zák. nedotknuté a naďalej platí
v nezmenenej forme.
Žalobca poukázal na to, že záložné právo v dôsledku prenechania nehnuteľností tretej
osobe zaniklo v roku 1992 a následne opätovne v dôsledku prenechania nehnuteľnosti
žalobcovi bez toho, aby žalobca vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k vzniku,
resp. obnoveniu záložného práva na sporných nehnuteľnostiach v roku 1997, teda niekoľko
rokov pred tým ako nadobudol účinnosť zákon č. 526/2002 Z.z..
Po zrušení hospodárskej arbitráže, ktorej mohol záložný veriteľ podľa § 129g ods. 3
hospodárskeho zákonníka navrhnúť predaj zálohu, sa záložný veriteľ mal právo obrátiť
v zmysle čl. 3 bod 9 písm. a/ zákona č. 519/1991 Zb. na súdy. Toto prechodné ustanovenie
však neprenieslo na súdy právomoc orgánov hospodárskej arbitráže nariadiť predaj zálohu.
Záložný veriteľ už nemal právo podať návrh na predaj zálohu, ale predpokladom výkonu
rozhodnutia súdom muselo byť od 1.1.1992 vykonateľné rozhodnutie a neplnenie povinnosti
na základe vykonateľného rozhodnutia povinným.
Ohľadne otázky, či bola splatená zabezpečovaná pohľadávka, žalobca poukázal
na rozsiahly dôkazový materiál predložený súdu v konaní pred Okresným súdom Topoľčany
pod sp. zn. 8Cb/123/2010, najmä výpisy z účtov preukazujúce postupnú úhradu pohľadávky
jej jednotlivým vlastníkom na základe mnohopočetných postúpení pohľadávky. Žalobca súdu
dostatočne úhradu pohľadávky preukázal a pokiaľ S., s.r.o. tvrdí opak, spočíva na ňom
dôkazné bremeno.
Žalovaný uviedol, že síce rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch
č. k. 7Cb/30/2005-157 zo dňa 17.2.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č. k. 15Cob/89/2006-217 zo dňa 10.10.2006 odvolací súd dospel k právnemu záveru,
že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložných práv, avšak týmto
rozsudkom nedošlo k záväznému posúdeniu právneho vzťahu. Vzhľadom na skutočnosť,
že v označenom konaní súd zamietol určovaciu žalobu žalobcu bez toho, aby záväzne posúdil
existenciu záložných práv, neexistuje prekážka, ktorá by bránila súdu v tomto alebo v inom
konaní otázku existencie záložných práv záväzne posúdiť. Uvedené skutočnosti akceptoval aj
Krajský súd v Nitre v konaní č. 26S/1/2009, keď posudzoval otázku záložných práv napriek
vedomosti o vyššie označenom konaní s odôvodnením, že nedošlo k záväznému posúdeniu
otázky určenia právneho vzťahu.
Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 26S/1/2009-213 zo dňa 23.9.2010 ako
vecne správny potvrdil, prípadne, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti uvedenia
ustanovenia, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené tak, že vo výroku
rozsudku bude uvedené aj ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/ OSP.
Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c OSP),
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených
v odvolaní a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a potom, čo bolo
oznámenie o vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli
súdu, na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk rozsudok verejne vyhlásil
(§ 156 ods. 1 až 3 OSP). Rozhodol jednomyseľne.
Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalobou zo dňa 19.1.2009 sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať pre k.ú. T. na LV č. X. záznam zániku
záložného práva zapísaného v časti C, LV č. X. pod Z 705/97 v prospech S., s.r.o.
pre nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby.
O podanej žalobe rozhodol krajský súd uznesením č. k. 26S/1/2009-97 zo dňa
30.4.2009 tak, že konanie zastavil, pričom určil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že skúmal len to, o aký druh
žaloby ide a keďže žalobca špecifikoval v písomnej žalobe, že petit návrhu v konaní
o preskúmanie nezákonnosti postupu vrátane nečinnosti vyplýva z § 250t a § 250v OSP bol
na pojednávaní súdom vyzvaný, aby presne špecifikoval, podľa ustanovení ktorej hlavy piatej
časti žalobu podáva. Žalobca uviedol, že žalobu formuluje ako ochranu pred nesprávnym
úradným postupom. Podľa obsahu žaloby ako aj následného vyjadrenia žalobcu, súd dospel
k záveru, že žalobca žalobu opiera o ustanovenie § 250v OSP, teda ide o konanie o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorým návrh musí byť podaný do 30 dní
odo dňa, keď sa dotknutá osoba o ňom dozvedela. Keďže žalobca podal z tohto pohľadu
žalobu neskoro, súd konanie podľa § 250d ods. 3 OSP za použitia § 250v ods. 8 OSP
zastavil.
Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia rozhodol uznesením č. k. 1Sžo/343/2009-116 zo dňa 17.2.2010 tak, že napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že záver súdu prvého stupňa,
že žaloba žalobcu vyplýva z ustanovenia § 250v OSP nemá právne opodstatnenie. Z obsahu
žaloby nevyplýva, že by žalobca v žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a teda domáhal sa ochrany proti
nezákonnému zásahu žalovaného alebo proti jeho nečinnosti. Priamo z obsahu žaloby však
vyplýva, že žalobca namieta nezákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu,
keď žalovaný v jeho návrhu na vykonanie záznamu zániku záložného práva nevyhovel,
ktorú skutočnosť mu oznámil listom.
Z uvedených dôvodov podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého
stupňa nesprávne posúdil žalobu na začatie konania podľa § 250v OSP a následne posudzoval
splnenie zákonných podmienok podľa § 250v ods. 3 OSP.
Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žaloba napriek jej
rozsiahlosti, trpí vadami spočívajúcimi v nezrozumiteľnosti, pretože jednoznačne nie je
zrejmé, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov. Uložil preto súdu prvého stupňa
povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby postupom podľa § 246c ods. 1 OSP
v spojení s § 43 ods. 1 OSP.
Prvostupňový súd uznesením zo dňa 26.3.2010 vyzval žalobcu v zmysle pokynov
najvyššieho súdu na odstránenie vád žaloby.
Podaním zo dňa 15.4.2010 žalobca na základe výzvy žalobu doplnil tak, že sa domáhal
preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní č. Z 3028/08 zo dňa
27.11.2008 označeného ako návrh na vykonanie záznamu záložného práva – vyjadrenie,
ktorým žalovaný odmietol vykonať záznam zániku záložných práv na základe návrhu
žalobcu.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam.
Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky
podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. záznam je úkon správy katastra plniaci
evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 34 zákona 162/1995 Z.z. ods. 1 práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1
ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva
k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu, alebo z iných skutočností
svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa
do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa
zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných
práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na vykonanie záznamu sa nevzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona správa katastra posúdi, či je verejná listina
alebo iná listina bez chýb v písaní alebo v počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či
obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
Ak je verejná listina spôsobilá na vykonanie záznamu správa katastra vykoná záznam
do katastra.
Podľa vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. v znení
účinnom v čase začatia konania, podľa § 38 písm. d/ na vykonanie záznamu na návrh podľa
§ 34 ods. 1 zákona ak právo k nehnuteľnosti vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo zo zákona,
sú spôsobilé najmä návrh, ktorého prílohou je doklad viažuci sa k vzniku, zmene alebo zániku
práva k osobe; ak ide o právo k cudzej veci, ktoré sa viaže na osobu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade je predmetom
žaloby preskúmanie postupu rozhodnutia Správy katastra Topoľčany označené ako návrh
na vykonanie záznamu zániku záložného práva – vyjadrenie sp. zn. Z 3028/08 zo dňa
27.11.2008 a rozhodnutie Správy katastra Topoľčany označené ako žiadosť o vydanie
rozhodnutia k.č. Z 3028/2008, ev.č. 5139/2008 zo dňa 11.12.2008, ktoré rozhodnutia žalobca
žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie,
pričom zároveň žiadal, aby Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
v čom spočíva nesprávnosť postupu a rozhodnutia žalovanému a aby vyjadril právny názor,
že záložné práva na označené nehnuteľnosti zanikli zo zákona a z toho dôvodu je Správa
katastra Topoľčany povinná vykonať záznam zániku týchto záložných práv v zmysle návrhu
žalobcu na vykonanie záznamu zániku záložných práv podaného Správe katastra Topoľčany
dňa 14.10.2008.
Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa menia, rušia alebo
môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
K uvedenej problematike už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval (R96/1994),
pričom vyslovil, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom
do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa, ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda
rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 44 ods. 3 OSP a preto takýto zápis údajov formou
záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmavania súdom v konaní podľa druhej
hlavy piatej časti OSP.
V prejednávanej veci je však otázne, či v súlade s ústavno konformným výkladom
jednotlivých ustanovení katastrálneho zákona a ustanovením piatej časti OSP je možno
postupovať aj v danom prípade. V danom prípade je totiž potrebné vidieť v prvom rade tú
skutočnosť, že nedošlo k vykonaniu záznamu správnym orgánom.
Jednou zo zásad vyjadrených v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky je ochrana
vlastníctva a tým aj inštitútov, ktoré túto ochranu zabezpečujú, pričom záložné právo
nepochybne spadá do tej kategórie. Z uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí
vec posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci.
Správny orgán má chrániť vlastníctvo subjektu alebo iné právo súvisiace s vlastníctvom
subjektu tým skôr, keď zistil dôležité okolnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosť, či v danom
prípade skutočne došlo k zániku záložného práva zo zákona. Vykonanie záznamu v katastri
má evidenčný charakter, príslušný orgán však musí skúmať podmienky na takýto zápis a teda,
či išlo o návrh podaný oprávnenou osobou podľa ustanovenia § 36 a 36a zákona, pričom
príslušný orgán posúdi, či podaný návrh bol spôsobilý na vykonanie záznamu.
Za relevantne dôležité okolnosti v danom prípade považuje Najvyšší súd SR
skutočnosti, že žalobca vedie s vedľajším účastníkom konanie o žalobe, v ktorej sa primárne
bude posudzovať existencia záložného práva, pričom uvedená žaloba bola podaná na Okresný
súd Topoľčany dňa 28.6.2006 pod sp. zn. 8Cb/123/2010, ako aj zistenie správneho orgánu,
že k návrhu na vklad časti majetku T. S., a.s. T. do dcérskej spoločnosti T. T. formou
nepeňažného vkladu bol na správu katastra Topoľčany priložený aj súhlas záložného veriteľa
a to S., s.r.o. Ž. a ďalej záznam zo zasadnutia rady veriteľov a.s. T. S. T. zo dňa 10.2.2007,
ktorý obsahoval súhlas rady veriteľov s vkladom majetku T. S. a.s. do majetku T. T.
Z uvedených dokladov pritom vyplýva, že existenciu záložného práva akceptovali obidve
organizácie, na základe čoho je zapísané záložné právo na LV č. X. k.ú. T.
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté listy ako oznámenia Správy katastra Topoľčany
žalobcovi prečo nevykonal zápis zániku záložného práva, aj keď nespĺňajú všetky formálne
znaky správneho rozhodnutia v podstate dostatočne odôvodnili odmietnutie vykonania
záznamu o zániku záložného práva, pričom súd je toho názoru, že dané podania je možné
považovať za rozhodnutia, aj keď neboli vydané vo formalizovanom procese, keďže majú
dostatočný rozsah odôvodnenia a sú z tohto aspektu preskúmateľné. Vzhľadom na uvedené je
potrebné považovať postup Správy katastra Topoľčany za zákonný, keďže v prípade, že by
žalobca dosiahol vykonanie záznamu zániku záložného práva v rámci katastrálneho konania
a následne previedol dotknuté nehnuteľnosti na inú osobu nastal by nenapraviteľný právny
stav, ktorý by nebolo možné zvrátiť ani v prípade nesprávnosti právnych záverov
a neoprávnenosti nárokov T. T., a.s. v konaní o určovacej žalobe správnosti záverov S. a
oprávnenosti jej námietok. Ak by totiž tretia osoba nadobudla nehnuteľnosti pri vynaložení
náležitej starostlivosti, pre vedľajšieho účastníka by zánik záložného práva predstavoval
nezvratnú ujmu, nakoľko konvalidovať takto vzniknutý právny stav by bolo nemožné.
Návrh na vykonanie záznamu o zániku záložného práva je možné podľa Najvyššieho
súdu SR realizovať až po právoplatnom rozhodnutí vo vyššie uvedenom konaní o žalobe,
resp. s podaním návrhu na vykonanie záznamu o zániku záložného práva záložným veriteľom,
alebo s jeho súhlasom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom na charakter súdneho prieskumu
zákonnosti a postupu orgánu verejnej správy odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového
súdu tak, že žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c a § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k
ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková