Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/57/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: B. K., nar. X., štátna príslušnosť: Beninská republika, bytom A., doručovacia adresa: JUDr. J. P., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU- 132-16/PO-Ž-2011 zo dňa 11. mája 2011, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -15 zo dňa 14. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -15 zo dňa 14. septembra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. -15 zo dňa

14. septembra 2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-132-16/PO-Ž-2011 zo dňa 11. mája 2011,

ktorým odporca podľa ustanovenia a

o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon

o azyle“), zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd vyhodnotil skutočnosti uvádzané navrhovateľom v opravnom prostriedku

podľa § 8, § 9, § 10, § 13a alebo § 13c zákona o azyle, ako i podľa § 12 ods. 1 písm. a)

zákona o azyle. K námietke navrhovateľa, že odporca nevenoval náležitú pozornosť

politickým dôvodom uviedol, že navrhovateľ v žiadosti o udelenie azylu žiadne politické

dôvody neuvádzal. Vyhlásenie navrhovateľa, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie

doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) preto, lebo by chcel

naďalej študovať na vysokej škole na Slovensku, nie sú podľa názoru krajského súdu

dôvodmi pre udelenie azylu, ktorými sú opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, preto považoval posúdenie žiadosti

navrhovateľa o azyl podľa § 12 ods. 1 zákona o azyle za správne a napadnuté rozhodnutie

odporcu č. ČAS: MU-132-16/PO-Ž-2011 zo dňa 11. mája 2011 podľa § 250q ods. 2 zákona

č. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu v merite veci v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd neprihliadal na vážnosť politickej situácie v Benine

a na jeho obavy z prenasledovania z dôvodu, že požiadal o politický azyl v inej krajine a tým

nepriamo nesúhlasil s politikou režimu a stal sa nepohodlnou osobou. Súd tiež nevenoval

náležitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenia do štátu, kde by bola ohrozená jeho

bezpečnosť, čo nepochybne v Benine doposiaľ trvá.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí a poukázal

hlavne na politické dôvody, ktorým nebola venovaná náležitá pozornosť. Tým, že požiadal

o azyl v SR, by sa neudelením azylu dostal do pozície človeka, ktorý sa nechcel vrátiť

3

do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostal do skupiny občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou

ideológiou, pričom osoby, ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia

tejto moci, sú po politickej a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského

života, čo by navrhovateľovi pri návrate do vlasti hrozilo.

V tejto súvislosti poukázal na správu organizácie Amnesty International (Amnesty

International report on Benin 2011), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu, tak ako správa

Human Rights Watch, ktoré hodnotia úroveň ľudských a občianskych práv v Benine.

Podľa názoru navrhovateľa bol napadnutý rozsudok krajského súdu v rozpore s § 32

ods. 1 a o správnom konaní (ďalej len „“)

a preto považuje tento rozsudok za porušenie práv v náväznosti na Ústavu SR, Dohovor

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ostatných

medzinárodných dohovorov, čo vôbec nebolo brané do úvahy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 3. novembra 2011,

v ktorom konštatoval, že nakoľko navrhovateľ vo svojej žiadosti udával ako dôvod študijné

pohnútky, odporca nad rámec jeho výpovede nezisťoval, či sú u navrhovateľa prítomné obavy

z prenasledovania podľa § 8, resp. či nespĺňa podmienky § 10 zákona o azyle a to z dôvodu,

že o takýchto skutočnostiach sa žiadateľ ani nezmienil. Rovnako postupoval aj v otázke,

či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 13a, prípadne či sú prítomné skutočnosti

podľa § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ vypovedal, že v krajine pôvodu sa ničoho neobáva.

V zmysle § 20 ods. 4 zákona o azyle odporca nerozhodoval ani o poskytnutí doplnkovej

ochrany, nakoľko nejde o rozhodnutie o neudelení alebo odňatí azylu. Odporca vychádzal

z výpovede navrhovateľa a zistil skutkový stav veci v rozsahu a z dôvodov, ktoré navrhovateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Okrem výpovede a listinných dôkazov založených

v správnom spise podľa odporcu nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Námietku, že krajský súd sa nevysporiadal s výrokom administratívneho vyhostenia

do krajiny pôvodu, považoval odporca za neopodstatnenú, pretože takýto výrok nie je

súčasťou predmetného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej.

4

Odporca k navrhovateľovej námietke, ktorú uviedol aj v prvostupňovom konaní a to,

že nebola venovaná náležitá pozornosť politickým dôvodom jeho žiadosti, odkazoval na svoje

vyjadrenie k opravnému prostriedku adresované Krajskému súdu v Bratislave zo dňa 8. júla

2011, v ktorom uviedol, že „navrhovateľ politické dôvody neuviedol ako dôvody na udelenie

azylu. Na položenú otázku zo strany odporcu, či bol členom politickej strany, hnutia alebo

inej organizácie odpovedal, že nie, nie je členom žiadnej politickej strany, avšak sympatizuje

s Demokratickou stranou Beninu. Žiadne ďalšie skutočnosti neudal, neopísal nijaké udalosti,

ktoré by mali byť dôvodom na prenasledovanie, nesťažoval sa na žiadne problémy v súvislosti

so svojimi sympatiami k danej politickej strane. Podľa bodu 80 Kritérií a postupov

pri udeľovaní štatútu utečenca vydaných Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov,

mať iné názory ako vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným motívom na prijatie žiadosti

o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod obávať sa

prenasledovania za svoje politické názory. Navrhovateľova výpoveď je primárnym dôkazným

prostriedkom, na základe ktorej odporca môže pristúpiť k vykonaniu ďalších dôkazov.

Navrhovateľ však vypovedal, že sa neobáva ničoho v krajine pôvodu, preto sa odporca počas

pohovoru, a ani v priebehu správneho konania bližšie nezaoberal jeho sympatiami k uvedenej

politickej strane a nevykonal v tomto smere ani ďalšie dokazovanie.“

Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „Najvyšší súd SR“) rozsudok krajského súdu potvrdil (a tým aj rozhodnutie odporcu) ako

vecne správne a v súlade so zákonom o azyle.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol uverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7. decembra 2011

( a ).

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

5

V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti "Rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých

zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov ( ods. l ).

Podľa veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné

udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8

zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy

z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa

žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné

vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným

za uplatňovanie politických práv a slobôd ( veta prvá ).

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu

inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo

§ 13b.

Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie

azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3

zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

6

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že by chcel aj naďalej

študovať na vysokej škole na Slovensku, teda žiadosť odôvodnil inými dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. V priebehu konania boli

všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom objektívne preskúmané a komplexne posúdené,

pričom Najvyšší súd SR sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel odporca, ako aj krajský

súd, že navrhovateľ nesplnil stanovené podmienky na udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa 12. januára 2011

dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „OCP

BB“) s cieľom predĺženia pobytu na území SR. Po predložení pasu bolo zistené,

že navrhovateľ nerešpektoval rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu

na územie SR vydané pod č.k.: UHCP-BB-BB-24-0030/2010 dňa 6. októbra 2010. Z územia

SR bol povinný vycestovať do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti predmetného

rozhodnutia, čo však bez vážneho dôvodu nerešpektoval a teda týmto maril výkon

rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že bez povolenia sa neoprávnene zdržiaval

na území SR, hoci mu bolo uložené administratívne vyhostenie. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti bol Trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn.:

zo dňa 13. januára 2011 podľa s použitím a

, , , odsúdený

na trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Podľa sa

mu výkon trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov.

Po obdržaní trestného rozkazu bol príslušníkmi polície predvedený na OCP BB, kde bol

rozhodnutím OCP BB pod č.k.: UHCP-BB-BB-AV-3-007/2011 z 13. januára 2011 zaistený

a následne umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

Za účelom zdôvodnenia žiadosti o udelenie azylu, ktorú navrhovateľ podal 19. apríla

2011, s ním bol vykonaný vstupný pohovor, v ktorom uviedol, že krajinu pôvodu opustil ešte

v roku 2008 po tom, ako mu na základe jeho písomnej žiadosti bolo umožnené študovať

na Slovensku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že iné dôvody, pre ktoré sa rozhodol odísť

do zahraničia nemal, krajinu pôvodu opustil len z dôvodu štúdia. V prípade návratu do krajiny

7

pôvodu sa neobáva ničoho, nakoľko mu tam nič nehrozí. Pred odchodom z krajiny pôvodu

tam nemal žiadne problémy so štátnou mocou, políciou a ani s nikým iným. Navrhovateľ ako

žiadateľ o udelenie azylu bol dňa 28. marca 2011 poučený o právach a povinnostiach počas

konania o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľa a všetkých

dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie

azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a

a § 13b zákona o azyle.

V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa

§ 32 Správneho poriadku má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu

správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie

azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové

zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu a jeho

žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona

o azyle, zo strany navrhovateľa išlo o cieľ naďalej študovať na Slovensku a takýto záver

našiel oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania, krajský súd nepochybil,

keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemal odvolací súd žiadne výhrady

a v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odkazuje.

Irelevantná bola aj námietka navrhovateľa, že krajský súd nevenoval pozornosť

výroku administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, keďže rozhodnutie odporcu bolo

rozhodnutím o neudelení azylu a výrok o administratívnom vyhostení neobsahovalo.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšiu námietku navrhovateľa, že rozsudok

krajského súdu bol v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a že bol porušením práv

8

v náväznosti na Ústavu SR, Dohovor a ostatné medzinárodné dohovory, keďže navrhovateľ

nekonkretizoval, v čom vidí porušenie uvedených ustanovení a predpisov.

Odvolacie námietky navrhovateľa tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení

navrhovateľa, ktoré prezentoval v administratívnom konaní, vyplynul ako jednoznačný

dôvod žiadosti pokračovanie v štúdiu a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky

navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského

súdu, ako vecne správny, potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p v spojení s § 250ja ods. 3

druhá veta a

O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224

ods. 1 a v spojení s a ,

podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo,

na základe čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková