Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/39/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu,

v právnej veci žalobcu R. S. , bytom R., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., Advokátska

kancelária Z., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach,

Krajskému dopravnému inšpektorátu Košice, Kuzmányho č. 8, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-136/DI-1-2009 z 23. októbra 2009, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. – 52 z 22. júna 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. – 52 zo dňa 22. júna 2011 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. júna 2011, sp. zn. zrušil

rozhodnutie žalovaného z 23. októbra 2009, č. KRP-136/DI-1-2009 a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

Rozhodnutím žalovaného č. KRP-136/DI-1-2009 z 23. októbra 2009, ktorým podľa

o správnom konaní bolo zmenené rozhodnutie Okresného

riaditeľstva PZ Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát z 12. augusta 2009 č.p.: ORP-P-

527/DI-SK2008 tak, že (už po zmene) bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku

na tom skutkovom základe, že v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a nesledovania

situácie v cestnej premávke dňa 20.05.2008 v čase o 11.00 hod. spôsobil dopravnú nehodu

tak, že jazdil so svojim osobným motorovým vozidlom značky Ford Focus C-Max ev.č.

KS 373CA, s ktorým vychádzal z objektu Kamenárstva F. na cestu III. triedy č. 050176,

pričom nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Peugeot 206, ev. č.

KS 432AV, ktoré viedol A. K. bytom M., ktorý s vozidlom jazdil po ceste III. triedy

č. 050176 v smere od Moldavy nad Bodvou na Budulov v ľavom jazdnom pruhu, nakoľko

predbiehal pred ním idúce nezistené motorové vozidlá, pričom došlo k zrážke medzi

vozidlami v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Peugeot. Pri dopravnej nehode

utrpel vodič vozidla Peugeot A. K. zranenie – tržnú ranu na brade, ktorého liečba si

nevyžiadala práceneschopnosť. Vykonanými dychovými skúškami nebolo u vodičov zistené

požitie alkoholických nápojov. Na uvedených motorových vozidlách vznikla škoda

cca 8.300,- Eur.

Žalobca týmto svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ a § 20 ods. l

o premávke na pozemných komunikáciách platného a účinného

v čase spáchania skutku a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. l písm. l/ zákona

č. o priestupkoch (ďalej iba ).

Podľa mu bola uložená pokuta vo výške 165,- Eur a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia.

3

Krajský súd v Košiciach rozsudok odôvodnil tým, že správne orgány nepostupovali

v súlade s platnou právnou úpravou, pretože ako to vyplýva z dôkazov vykonaných

v správnom konaní, skutkový stav, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie

ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nebol zistený dostatočne. O nedostatočne

zistenom skutkovom stave svedčí aj listinný dôkaz predložený žalobcom v odvolacom konaní,

konkrétne znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava Ing. H., ktorého záver týkajúci

sa vyriešenia stretu dvoch vozidiel, od ktorého sa záverom znaleckých posudkov, ktoré boli

vykonané v správnom konaní, pričom z tohto posudku vyplýva, že ďalšie údaje zistené

spätným odvíjaním deja nemôžu byť vypočítané správne, ak stret dvoch vozidiel je vyriešený

tak, že výsledkom sú súčinitele GEV pre prvé vozidlo 0,90 a pre druhé vozidlo 1,61.

Vzhľadom na citované ako aj na judikovaný právny názor Najvyššieho súdu SR ()

je zistenie skutkového stavu nedostačujúce pre posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. júna 2011, sp. zn. podal

odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietne. Poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo jednoznančne preukázané,

že žalovaný nedal prednosť v jazde pri vychádzaní na cestu a niet preto dôvodu ďalej skúmať,

či sa tak stalo aj čo i len sčasti konaním vodiča A. K., pretože ten podľa názoru žalovaného

neporušil žiadnu povinnosť, ktorú mu pri jazde v danom čase a mieste ukladal zákon

o premávke na pozemných komunikáciách (č. ).

Žalovaný v podanom odvolaní ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal tak

prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán z dostatočne zisteného skutočného stavu

veci. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je

vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Krajský

dopravný inšpektorát KR PZ Košice sa v rozhodnutí č.: KRP-136/DI-1-2009 z 23. októbra

2009 zaoberal každou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, čo podrobne rozpísal. Krajský

dopravný inšpektorát KR PZ v Košiciach sa nestotožňuje s názorom Krajského súdu

v Košiciach, vyjadreným v rozsudku, že cit.: „odmietol a nezohľadnil odborný

a kvalifikovaný posudok podaný v prospech žalobcu.“

Na záver odvolateľ uviedol, že: „odvolací správny orgán zdôrazňuje, že povinnosť

vyplývajúca z ustanovenia zákona NR SR číslo o premávke

na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase

4

spáchania skutku, t.j. dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste neznamená dať prednosť

len tým vozidlám, ktoré jazdia v jazdnom pruhu, do ktorého sa chce vodič zaradiť.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla

bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd v prvostupňovom konaní

prerokoval napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 22. júna 2011, na ktorom

sa zúčastnil právny zástupca žalobcu i právna zástupkyňa žalovaného a mali možnosť sa

vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovažoval preto za potrebné na prerokovanie

veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 7. decembra 2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie žalovaného č. KRP-136/DI-1-2009 z 23. októbra 2009, ktorým na základe

odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice -

okolie, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-P-527/DI-SK-2008 z 12. augusta 2009,

ktorým bol žalobca obvinený zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil 20. mája 2008

5

o 11,00 hod. tým, že spôsobil dopravnú nehodu tak, že jazdil so svojim osobným motorovým

vozidlom značky Ford Focus C-Max ev.č. KS 373CA, s ktorým vychádzal z objektu

Kamenárstva F. na cestu III. triedy 050176, pričom nedal prednosť v jazde osobnému

motorovému vozidlu značky Peugeot 206 ev.č. KS 432AV, ktoré viedol vodič A. K., ktorý

s vozidlom jazdil po uvedenej ceste v smere od Moldavy nad Bodvou smerom na Budulov

v ľavom jazdnom pruhu, nakoľko predbiehal pred ním idúce nezistené motorové vozidlá,

pričom k zrážke došlo medzi vozidlami v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla

Peugeot. Pri dopravnej nehode utrpel vodič vozidla Peugeot A. K. tržnú ranu na brade,

ktorého liečba si nevyžiadala práceneschopnosť. Dychovými skúškami nebolo u vodičov

preukázané požitie alkoholických nápojov. Na vozidlách vznikla škoda 8.300,- Eur.

Žalobca R. S. sa podanou žalobou i opravným prostriedkom v priestupkovom konaní

snažil opakovane preukázať, že nezavinil dopravnú nehodu, ale naopak to bol vodič A. K.,

ktorý neprimeranou rýchlosťou v čase zníženej viditeľnosti - za dažďa - predbiehal kolónu

vozidiel a pri tomto predbiehaní narazil do jeho vozidla, s ktorým on už riadne vyšiel na cestu

a nemohol zrážke zabrániť.

Odvolací súd preskúmal konanie pred správnym orgánom objasňujúcim priestupok

v prvom i druhom stupni ako i konanie pred Krajským súdom v Košiciach a zistil,

že v priebehu dokazovania bolo výpoveďami svedkov i znaleckým dokazovaním preukázané,

že žalobca nedal prednosť v jazde vozidlu poškodeného A. K., ktorý práve predbiehal vozidlá

a náhlym vyjdením na cestu ho nútil náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy, k čomu došlo a čo

bolo príčinou vzniku dopravnej nehody, zrážky vozidiel žalobcu a vodiča A. K. Pre krátkosť

vzdialenosti a času, v ktorom žalobca nedal prednosť v jazde vozidlu A. K., tento vodič ani

nestihol reagovať brzdením a došlo k nárazu vozidiel. Takýto skutkový stav je potvrdený

jednak opakovaným znaleckým posudkom, ako aj výpoveďami svedkov a najmä

najdôležitejším prvotným úkonom - záznamom o nehode s fotodokumentáciou.

Z týchto dôkazov je nespochybniteľné, že k stretu vozidiel došlo v mieste, kde miesto

ležiace mimo cesty odkiaľ žalobca vychádzal na cestu, ústi na cestu. Na mieste neboli nájdené

stopy, najmä pneumatík vozidla žalobcu, ktoré by potvrdzovali jeho verziu, že jeho vozidlo

bolo nárazom odhodené 6 až 7 metrov k miestu, odkiaľ vychádzal na cestu, a teda k zrážke

došlo s odstupom času po tom, čo už na ceste jazdil.

6

Žiadny nový znalecký posudok ani žiaden nový dôkaz nemôže spochybniť,

že k nárazu došlo z dôvodu, že žalobca svojim vozidlom vytvoril vozidlu vedenému A. K.

náhlu prekážku v čase, keď vodič A. K. sa už nachádzal v ľavej časti vozovky, teda už začal

úkon predchádzania pred sebou idúcich vozidiel. Predbiehaniu mu nebránila žiadna prekážka,

ani právne ustanovenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Tento úkon začal

v takej vzdialenosti od vyústenia miesta mimo cesty na cestu, že vodič R. S. za predpokladu,

že by sa bol venoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, mohol a mal vidieť

vozidlo vodiča A. K. v jazdnom pruhu, do ktorého sa chystal s vozidlom vyjsť.

Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje

záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo

o trestný čin.

Podľa , priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným

v písm. k/ bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí

dopravnú nehodu.

Podľa , priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, než ako je

uvedené v písmenách a/ až h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), účastník cestnej

premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa o premávke na pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného v čase vzniku dopravnej nehody, vodič

je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 20 ods. l citovaného zákona pri vchádzaní z miesta mimo cesty na cestu vodič

je povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste. To platí aj pri vchádzaní z poľnej

cesty alebo lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov alebo z obytnej zóny, alebo z pešej zóny

na inú cestu.

7

Podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ods. l o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov.

Podľa , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací,

zistil, že niet pochýb o tom, ža žalobca nedal prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po ceste

pri vychádzaní na ňu.

Prednosťou v jazde sa podľa platného a účinného

20. mája 2008 rozumie povinnosť vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť

v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Žalobca - vodič R. S. - si tak nepočínal.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania a z obsahu pripojeného administratívneho spisu

je zrejmé, že žalobca nedal prednosť v jazde vozidlu A. K. pri vychádzaní na cestu II. triedy

z miesta ležiaceho mimo cesty.

Prednosťou v jazde sa v tomto prípade rozumie i prednosť v jazde vozidlám,

ktoré vždy a bežne využívajú na jazdu v svojom smere pravý jazdný pruh, ale ak tomu

nebráni situácia v cestnej premávke a právny predpis i ľavý jazdný pruh, do ktorého sa chcel

zaradiť pri vychádzaní na cestu žalobca.

Žalobca mal brať na zreteľ, že aj vozidlá jazdiace v protismere sú vozidlá jazdiace

po ceste a preto im treba dať prednosť v jazde a to i tým, že vozidlo jazdiace v protismere

8

môže kedykoľvek začať predbiehací manéver, pokiaľ sa v protismere, teda v ľavom jazdnom

pruhu nenachádza žiadne vozidlo alebo prekážka.

Pre posúdenie konkrétnej veci nie je preto rozhodujúce, či vodič, ktorému mala byť

daná žalobcom prednosť v jazde jazdil rýchlosťou 20 alebo 70 kilometrov za hodinu, ak bola

v uvedenom úseku nehody dovolená, ani či pred nárazom brzdil alebo videl a na akú

vzdialenosť a v akej polohe vozidlo žalobcu.

Podstatné je, že žalobca so svojím vozidlom mal dať prednosť v jazde i vozidlu vodiča

A. K. v ľavom jazdnom pruhu, v ktorom sa pri predbiehaní právom nachádzal, a zo strany

žalobcu malo byť vykonané všetko preto, aby vodič A. K. nemusel náhle zmeniť smer alebo

rýchlosť jazdy, teda dať mu prednosť v jazde, čo sa však zo strany žalobcu nestalo a to bolo

príčinou vzniku dopravnej nehody.

Z týchto dôvodov je zavinenie dopravného priestupku žalobcom bez akýchkoľvek

pochybností a ani nový znalecký posudok, resp. prehodnotenie už vykonaného znaleckého

dokazovania so zreteľom na tvrdenia Ing. H., na tom nemôže nič zásadné zmeniť.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zo všetkých uvedených dôvodov, nestotožniac sa

s názorom súdu prvého stupňa, zmenil jeho rozhodnutie tak, že žalobu žalobcu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky mal

za preukázané, že dopravný priestupok kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva

z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zmeneného

výrokom druhostupňového správneho orgánu.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1 a 2 v spojení s tak, že vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní mu

náhradu trov celého konania nepriznal a žalovaný na náhradu trov konania nemá zákonný

nárok.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 7. decembra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková