Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Krajská prokuratúra

Trnava, Dolné Bašty č. l, Trnava, proti ţalovanému: Mesto Senica – Mestská polícia

Senica, Štefánikova č. 1408/56, Senica, za účasti J. S., nar. X., A., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave č. k. -64 zo dňa 04.11.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave

č. k. -64 zo dňa 4. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Protest prokurátora

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 4. novembra 2010 č. k. -64

zastavil konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24.09.2008,

ktorým nebolo vyhovené ţiadosti ţalobcu o zrušenie rozhodnutia – bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA2343501 zo dňa 11.09.2007, ktorým ţalovaný správny

orgán uloţil zúčastnenej osobe J. S. pokutu vo výške 1.000,- Sk za priestupok podľa § 22

o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.

“).

2

Uvedeného priestupku sa mal J. S. dopustiť tým konaním, ţe prekročil maximálnu

povolenú rýchlosť 40 km/hod. o 23 km/hod., čím porušil ustanovenie

Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „“).

Proti tomuto rozhodnutiu (bloku) podala Okresná prokuratúra Senica dňa 28.08.2008

u ţalovaného protest prokurátora pod č. k. Pd 78/08-4 (č. l. 11), v ktorom s odkazom na § 58

ods. 3, a a s poukazom na a

o obecnej polícii namietala, ţe obecná polícia nie je oprávnená

objasňovať a prejednávať priestupky vyplývajúce z porušenia zákazovej značky B27a a nie je

oprávnená na pouţívanie technického prostriedku – merača rýchlosti jazdy vozidla

(typ: FAMALESERIII/VHT 507) za účelom získania dôkazov v konaní o priestupkoch

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa o obecnej polícii, v znení platnom

v čase spáchania priestupku (11.09.2007), obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní

pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tieţ za priestupky proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy

cestnej premávky, vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami,

objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon.

Napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní bolo preto podľa Okresnej

prokuratúry v Senici nezákonné.

II.

Nevyhovenie protestu prokurátora žalovaným

Ţalovaný uvedenému protestu prokurátora nevyhovel prípisom č. j. 176/2008

zo dňa 24.09.2008. Svoje nevyhovujúce stanovisko odôvodnil tým, ţe nakoľko na objasnenie

skutočnosti, či vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, bol pouţitý merač rýchlosti

certifikovaného typu, tak bol priestupok voči cestnej premávke spoľahlivo zistený.

Podľa ţalovaného boli všetky 3 zákonné podmienky, ktoré pre takéto konanie

vyţaduje ustanovenie ods. l v čase ukladania predmetnej pokuty

3

naplnené; na tomto mieste ţalovaný zdôraznil aj to, ţe pokutu uloţil poriadkový útvar,

ktorý je k tomuto zmocnený priamo zákonom.

Rovnako ţalovaný odmietol tvrdenie Okresnej prokuratúry v Senici, ţe príslušník

obecnej polície je oprávnený z technických prostriedkov pouţiť len technický prostriedok

na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Takýmto výkladom ustanovení zák.

č. dochádza podľa ţalovaného k zásahu do vecí územnej samosprávy. Podľa

ţalovaného zo zákona o obecnej polícii naopak vyplýva, ţe môţe pouţívať aj iné technické

prostriedky (hoci ich tak zákonný text neoznačuje), a to najmä pulty centrálnej ochrany.

S odkazom na ustanovenie o prokuratúre

(ďalej len „“) dospel ţalovaný k záveru, ţe nebolo moţné predloţiť

protest v prípade nevyhovenia protestu Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici,

nakoľko tento nie je nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom,

a to ani vo vzťahu k Mestskej polícii Senica, ani k samotnému Mestu Senica.

Podľa sa na protest prokurátora proti

rozhodnutiu vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani

dozerajúci orgán, predloţí protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie

orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni,

ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu

vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloţí v takom prípade protest

prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej

komisie.

III.

Nevyhovenie protestu prokurátora policajným orgánom

Na základe uvedeného prípisu č. j. 176/2008 zo dňa 24.09.2008 podala okresná

prokurátorka v Senici protest prokurátora zo dňa 06.05.2009 s obdobným argumentačným

obsahom na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Senica (č. l. 19 spisu).

4

Uvedený policajný orgán oznámením zo dňa 10.06.2009 dospel s prihliadnutím

na ustanovenie a k záveru, ţe Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, krajské dopravné inšpektoráty, ako ani okresné dopravné inšpektoráty

nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktorý smeruje voči rozhodnutiu

v blokovom konaní, vydanému obecnou (mestskou) políciou.

Ďalej poukázal policajný orgán na o správnom konaní,

podľa dikcie ktorého trpí rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným váţnou procesnou

vadou, pre ktorú je ho potrebné povaţovať za nulitné (ničotné). Z uvedeného dôvodu nemohol

Okresný dopravný inšpektorát v Senici OR PZ v Senici predmetnému protestu vyhovieť.

IV.

Konanie na krajskom súde

Ţalobou zo dňa 30.07.2009 podanou v zmysle v spojení

s , v znení neskorších

predpisov (ďalej len „), sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste.

Krajský súd v Trnave, ako prvostupňový súdny orgán, uznesením zo dňa 4. novembra

2010 č. k. -64 súdne konanie zastavil. Vo svojom uznesení najmä zdôraznil,

ţe ţaloba bola podaná predčasne. S odkazom na ustanovenie a

a vyslovil záver, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať

právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho

orgánu.

V danom prípade však, podľa názoru krajského súdu, odvíjal ţalovaný svoje tvrdenie

o právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora od nesprávneho právneho

názoru, týkajúceho sa neexistencie dozerajúceho orgánu. Preto malo byť v kompetencii

orgánov prokuratúry, aby postupovali cestou upozornenia prokurátora a následne prípadne aj

cestou návrhu na konanie proti nečinnosti verejnej správy.

Súčasne krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. , z ktorého jednoznačne

5

vyplýva, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom prokuratúry v tom, ţe vo vzťahu k priestupkom

podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch ide pri konaní vo veci priestupkov o prenesený

výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spadajúci

do pôsobnosti štátu. Dozerajúcim orgánom mestskej, či obecnej polície vo veci ukladania

a vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru – Okresný dopravný inšpektorát.

V.

Odvolanie žalobcu

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.11.2010 (č. l. 70) vyslovil ţalobca nesúhlas

s názorom krajského súdu, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné

rozhodnutie o proteste prokurátora. Podľa ţalobcu predpokladá dve

alternatívy, na základe ktorých sa konanie o proteste prokurátora dostáva pred dozerajúci

orgán – predloţenie protestu prokurátora alebo podanie protestu prokurátora dozerajúcemu

orgánu. Ak dozerajúci orgán nerozhodne o proteste prokurátora v zákonnej lehote má sa za to,

ţe protestu nevyhovel. Potom má uvedená právna domnienka podľa ţalobcu tie isté účinky,

ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo

vyhovené protestu prokurátora.

Na základe uvedeného ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k podanému odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril.

VI.

Právne názory Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací podľa , preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( )

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel jednomyseľne k názoru,

ţe odvolanie bolo dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1

písm. f) v spojení s veta prvá O. s. p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

6

Ţalobca nastolil prostredníctvom svojho odvolania viacero zásadných otázok. Prvou

otázkou bolo, či sa prokuratúra musí odvolať za situácie, keď jej protestu prvostupňový

správny orgán nevyhovel.

Na tomto mieste Najvyšší súd SR zdôraznil povinnosť všetkých orgánov štátnej moci

svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte

( ), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota.

S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach

rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená

prostredníctvom ustanovenia , podľa ktorého platí, ţe ak Najvyšší súd

SR rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania

pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého

celý text v odôvodnení uvedie. Na základe tohto ustanovenia odkazuje tunajší senát na svoj

rozsudok zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. zverejnený v plnom rozsahu

na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR http://www.nsud.sk/rozhodnutia/ a

v prejednávanej veci konštatuje obdobnosť právnej problematiky vo veci rozhodnutej

rozsudkom sp. zn. najmä v tom, ţe proti právoplatnému rozhodnutiu správneho

orgánu o povolení vkladu podal prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému správny

orgán nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia následne prokurátor

podal ţalobu v súlade s ustanovením Proti tomu protestoval

účastník správneho konania námietkou absencie moţnosti súdu zaoberať sa podanou ţalobou

a vyslovil pochybnosti o splnení zákonnej podmienky vyčerpania všetkých opravných

prostriedkov, nakoľko prokurátor nevyuţil moţnosť podať proti rozhodnutiu o nevyhovení

jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania opravného prostriedku správnym

orgánom riadne poučený. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým námietkou, ţe súd nemal

ţalobu vecne prejednať, pretoţe bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne

opravné prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, ţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať

odvolanie proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu správy

katastra, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o moţnosti podať proti nemu

odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Odvolací súd sa

stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe táto skutočnosť nebránila meritórnemu prejednaniu

7

ţaloby, pretoţe podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre sa proti rozhodnutiu

o proteste prokurátora môţu odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom

prokurátor v tomto konaní postavenie účastníka konania nemá a preto nemôţe podať ani

odvolanie. Pre podanú ţalobu prokurátora bolo preto relevantné iba ustanovenie § 250b ods. 5

, podľa ktorého môţe prokurátor podať ţalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.

Na základe tohto právneho názoru nemohol Najvyšší súd SR v prejednávanej veci

súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe ţaloba bola podaná predčasne a naopak, prisvedčil

právnemu názoru ţalobcu, ţe za situácie, kedy orgán verejnej správy v zákonnej lehote

protestu prokurátora nevyhovel, stávajú sa orgány prokuratúry aktívne legitimované na postup

podľa . Preto Najvyšší súd SR zrušil zastavujúce uznesenie

krajského súdu.

Navyše musel Najvyšší súd SR konštatovať, ţe zastavenie súdneho prieskumu

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie implicitne

označil za právoplatné, nakoľko protest prokurátora nebolo podľa neho moţné predloţiť

na rozhodnutie Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, pretoţe tento nebol

nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, za situácie,

kedy uvedený protest váţnym spôsobom signalizoval pochybnosti o oprávnenosti správneho

orgánu protestom napadnuté rozhodnutie vôbec vydať (znaky o nekompetentnom správnom

orgáne môţu viesť aţ k záveru o paakte/nulitnom akte), tak takýto postup bol v rozpore

s (ďalej len „“).

Podľa SR kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Určitým aplikačným problémom sa v prejednávanej veci mohla javiť tá skutočnosť,

ţe prokuratúra pri podávaní ţaloby podľa nevystupuje na ochranu svojich

práv, dotknutých rozhodnutím napadnutým protestom. Nakoľko však základnou náplňou

pôsobnosti prokuratúry je (viď. veta prvá ) vykonať

vo verejnom záujme opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie

8

a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti

za ich porušenie, potom aj orgány prokuratúry spadajú nepriamo (actio popularis) pod okruh

subjektov vymedzený v SR. Ak by súd konajúci v správnom súdnictve

za tejto situácie pripustil zastavenie súdneho prieskumu, odňal by tým prokuratúre jej

pôsobnosť konať v konkrétnej veci hore uvedeným spôsobom. V tomto videl Najvyšší súd SR

naplnenie zrušovacieho dôvodu uvedeného v

Navyše prieskum zákonnosti uloţenia pokuty v blokovom konaní, ktoré je predmetom

protestu prokurátora, bolo podľa Najvyššieho súdu SR nutné chápať v zmysle úlohy

prokuratúry a účelu správneho trestania ako zásah do vlastníctva majetku, tzn. podľa čl. 20

SR ako zásah do mnoţiny základných práv a slobôd.

Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ ( SR) nie je

potom moţné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom

za právoplatne označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje aj na také

rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci sa

neskôr preukáţe, ţe na ich právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené.

Najvyšší súd SR k tomuto záveru uviedol, ţe do skupiny rozhodnutí, u ktorých

podmienky pre platnosť a s tým spojenú právoplatnosť nenastanú nikdy, patria podľa

odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.:

Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tieţ

paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne

vydaného aktu, patria najmä absencia právneho titulu, najzávaţnejšie vady príslušnosti

a nedostatok právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.

Preto bude úlohou krajského súdu, pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekáţky,

zaoberať sa meritom ţaloby, tzn. či boli v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady

na uloţenie pokuty v zmysle argumentov obsiahnutých v ţalobe, resp. či išlo o nulitný akt

v dôsledku namietaného nedostatku pôsobnosti správneho orgánu, konajúceho v predmetnej

veci.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery, obsiahnuté vo svojich

9

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v spomenutom rozhodnutí sp. zn.

(a ďalších napr. sp. zn. , ), pri ktorom Najvyšší súd SR nezistil

ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho

prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 224

ods. 3 v spojitosti s veta prvá v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok

( ).

V Bratislave 7. decembra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková