Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
076/381905.9ae2da.pdf
PDF · 162.5 KB
No categories available
10Sžd/11/2011
Najvyšší súd 10Sžd/11/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Krajská prokuratúra
Trnava, Dolné Bašty č. l, Trnava, proti ţalovanému: Mesto Senica – Mestská polícia
Senica, Štefánikova č. 1408/56, Senica, za účasti K. K., nar. X., Z., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave č. k. 14S/102/2009-61 zo dňa 02.12.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/102/2009-61 zo dňa 2. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Protest prokurátora
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 2. decembra 2010 č. k. 14S/102/2009-61
zastavil konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24.09.2008,
ktorým nebolo vyhovené ţiadosti ţalobcu o zrušenie rozhodnutia – bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA2390608 zo dňa 11.09.2007, ktorým ţalovaný správny
orgán uloţil zúčastnenej osobe K. K. pokutu vo výške 1.000,- Sk za priestupok podľa § 22
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
372/1990 Zb.“).
Uvedeného priestupku sa mal K. K. dopustiť tým konaním, ţe prekročil maximálnu
povolenú rýchlosť 40 km/hod. o 26 km/hod., čím porušil ustanovenie § 3 zákona č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zák. č. 315/1996 Z.z.“).
Proti tomuto rozhodnutiu (bloku) podala Okresná prokuratúra Senica dňa 28.08.2008
u ţalovaného protest prokurátora pod č. k. Pd 83/08-4 (č. l. 11), v ktorom s odkazom na § 58
ods. 3, § 86 písm. a) a b) zák. č. 372/1990 Zb. a s poukazom na § 3 ods. 1 písm. f) a § 4
zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii namietala, ţe obecná polícia nie je oprávnená
objasňovať a prejednávať priestupky vyplývajúce z porušenia zákazovej značky B27a a nie je
oprávnená na pouţívanie technického prostriedku – merača rýchlosti jazdy vozidla
(typ: FAMALESERIII/VHT 507) za účelom získania dôkazov v konaní o priestupkoch
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v znení platnom
v čase spáchania priestupku (11.09.2007), obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní
pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tieţ za priestupky proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy
cestnej premávky, vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami,
objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon.
Napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní bolo preto podľa Okresnej
prokuratúry v Senici nezákonné.
II.
Nevyhovenie protestu prokurátora žalovaným
Ţalovaný uvedenému protestu prokurátora nevyhovel prípisom č. j. 181/2008
zo dňa 24.09.2008. Svoje nevyhovujúce stanovisko odôvodnil tým, ţe nakoľko na objasnenie
skutočnosti, či vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, bol pouţitý merač rýchlosti
certifikovaného typu, tak bol priestupok voči cestnej premávke spoľahlivo zistený.
Podľa ţalovaného boli všetky 3 zákonné podmienky, ktoré pre takéto konanie
vyţaduje ustanovenie § 84 ods. l zák. č. 372/1990 Zb. v čase ukladania predmetnej pokuty
naplnené; na tomto mieste ţalovaný zdôraznil aj to, ţe pokutu uloţil poriadkový útvar,
ktorý je k tomuto zmocnený priamo zákonom.
Rovnako ţalovaný odmietol tvrdenie Okresnej prokuratúry v Senici, ţe príslušník
obecnej polície je oprávnený z technických prostriedkov pouţiť len technický prostriedok
na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Takýmto výkladom ustanovení zák.
č. 372/1990 Zb. dochádza podľa ţalovaného k zásahu do vecí územnej samosprávy. Podľa
ţalovaného zo zákona o obecnej polícii naopak vyplýva, ţe môţe pouţívať aj iné technické
prostriedky (hoci ich tak zákonný text neoznačuje), a to najmä pulty centrálnej ochrany.
S odkazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
(ďalej len „zák. č. 153/2001 Z.z.“) dospel ţalovaný k záveru, ţe nebolo moţné predloţiť
protest v prípade nevyhovenia protestu Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici,
nakoľko tento nie je nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom,
a to ani vo vzťahu k Mestskej polícii Senica, ani k samotnému Mestu Senica.
Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 153/2001 Z.z. sa na protest prokurátora proti
rozhodnutiu vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:
a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani
dozerajúci orgán, predloţí protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie
orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni,
ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu
vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloţí v takom prípade protest
prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej
komisie.
III.
Nevyhovenie protestu prokurátora policajným orgánom
Na základe uvedeného prípisu č. j. 181/2008 zo dňa 24.09.2008 podala okresná
prokurátorka v Senici protest prokurátora zo dňa 06.05.2009 s obdobným argumentačným
obsahom na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Senica (č. l. 19 spisu).
Uvedený policajný orgán oznámením zo dňa 10.06.2009 dospel s prihliadnutím
na ustanovenie § 26 ods. 3 a § 27 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. k záveru, ţe Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, krajské dopravné inšpektoráty, ako ani okresné dopravné inšpektoráty
nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktorý smeruje voči rozhodnutiu
v blokovom konaní, vydanému obecnou (mestskou) políciou.
Ďalej poukázal policajný orgán na § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
podľa dikcie ktorého trpí rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným váţnou procesnou
vadou, pre ktorú je ho potrebné povaţovať za nulitné (ničotné). Z uvedeného dôvodu nemohol
Okresný dopravný inšpektorát v Senici OR PZ v Senici predmetnému protestu vyhovieť.
IV.
Konanie na krajskom súde
Ţalobou zo dňa 30.07.2009 podanou v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p. v spojení
s § 250b ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.), sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.
Krajský súd v Trnave, ako prvostupňový súdny orgán, uznesením zo dňa 2. decembra
2010 č. k. 14S/102/2009-61 súdne konanie zastavil. Vo svojom uznesení najmä zdôraznil,
ţe ţaloba bola podaná predčasne. S odkazom na ustanovenie § 27 a § 28 zák. č. 153/2001 Z.z.
a § 250b ods. 5 O. s. p. vyslovil záver, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať
právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho
orgánu.
V danom prípade však, podľa názoru krajského súdu, odvíjal ţalovaný svoje tvrdenie
o právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora od nesprávneho právneho
názoru, týkajúceho sa neexistencie dozerajúceho orgánu. Preto malo byť v kompetencii
orgánov prokuratúry, aby postupovali cestou upozornenia prokurátora a následne prípadne aj
cestou návrhu na konanie proti nečinnosti verejnej správy.
Súčasne krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 8 Sţo 282/2009, z ktorého jednoznačne
vyplýva, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom prokuratúry v tom, ţe vo vzťahu k priestupkom
podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch ide pri konaní vo veci priestupkov o prenesený
výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spadajúci
do pôsobnosti štátu. Dozerajúcim orgánom mestskej, či obecnej polície vo veci ukladania
a vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru – Okresný dopravný inšpektorát.
V.
Odvolanie žalobcu
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 17.12.2010 (č. l. 67) vyslovil ţalobca nesúhlas
s názorom krajského súdu, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné
rozhodnutie o proteste prokurátora. Podľa ţalobcu predpokladá zákon č. 153/2001 Z.z. dve
alternatívy, na základe ktorých sa konanie o proteste prokurátora dostáva pred dozerajúci
orgán – predloţenie protestu prokurátora alebo podanie protestu prokurátora dozerajúcemu
orgánu. Ak dozerajúci orgán nerozhodne o proteste prokurátora v zákonnej lehote má sa za to,
ţe protestu nevyhovel. Potom má uvedená právna domnienka podľa ţalobcu tie isté účinky,
ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo
vyhovené protestu prokurátora.
Na základe uvedeného ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa k podanému odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril.
VI.
Právne názory Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.)
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel jednomyseľne k názoru,
ţe odvolanie bolo dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f) O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Ţalobca nastolil prostredníctvom svojho odvolania viacero zásadných otázok. Prvou
otázkou bolo, či sa prokuratúra musí odvolať za situácie, keď jej protestu prvostupňový
správny orgán nevyhovel.
Na tomto mieste Najvyšší súd SR zdôraznil povinnosť všetkých orgánov štátnej moci
svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte
(čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota.
S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako.
Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená
prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O. s. p., podľa ktorého platí, ţe ak Najvyšší súd
SR rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania
pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého
celý text v odôvodnení uvedie. Na základe tohto ustanovenia odkazuje tunajší senát na svoj
rozsudok zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. 10Sţr/1/2011 zverejnený v plnom rozsahu
na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR http://www.nsud.sk/rozhodnutia/
a v prejednávanej veci konštatuje obdobnosť právnej problematiky vo veci rozhodnutej
rozsudkom sp. zn. 10Sţr/1/2011 najmä v tom, ţe proti právoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu o povolení vkladu podal prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému správny
orgán nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia následne prokurátor
podal ţalobu v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p. Proti tomu protestoval
účastník správneho konania námietkou absencie moţnosti súdu zaoberať sa podanou ţalobou
a vyslovil pochybnosti o splnení zákonnej podmienky vyčerpania všetkých opravných
prostriedkov, nakoľko prokurátor nevyuţil moţnosť podať proti rozhodnutiu o nevyhovení
jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania opravného prostriedku správnym
orgánom riadne poučený. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým námietkou, ţe súd nemal
ţalobu vecne prejednať, pretoţe bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, ţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať
odvolanie proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu správy
katastra, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o moţnosti podať proti nemu
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Odvolací súd sa
stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe táto skutočnosť nebránila meritórnemu prejednaniu
ţaloby, pretoţe podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre sa proti rozhodnutiu
o proteste prokurátora môţu odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom
prokurátor v tomto konaní postavenie účastníka konania nemá a preto nemôţe podať ani
odvolanie. Pre podanú ţalobu prokurátora bolo preto relevantné iba ustanovenie § 250b ods. 5
O. s. p., podľa ktorého môţe prokurátor podať ţalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.
Na základe tohto právneho názoru nemohol Najvyšší súd SR v prejednávanej veci
súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe ţaloba bola podaná predčasne a naopak, prisvedčil
právnemu názoru ţalobcu, ţe za situácie, kedy orgán verejnej správy v zákonnej lehote
protestu prokurátora nevyhovel, stávajú sa orgány prokuratúry aktívne legitimované na postup
podľa § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p.. Preto Najvyšší súd SR zrušil zastavujúce uznesenie
krajského súdu.
Navyše musel Najvyšší súd SR konštatovať, ţe zastavenie súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie implicitne
označil za právoplatné, nakoľko protest prokurátora nebolo podľa neho moţné predloţiť
na rozhodnutie Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, pretoţe tento nebol
nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, za situácie, kedy
uvedený protest váţnym spôsobom signalizoval pochybnosti o oprávnenosti správneho
orgánu protestom napadnuté rozhodnutie vôbec vydať (znaky o nekompetentnom správnom
orgáne môţu viesť aţ k záveru o paakte/nulitnom akte), tak takýto postup bol v rozpore
s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Určitým aplikačným problémom sa v prejednávanej veci mohla javiť tá skutočnosť,
ţe prokuratúra pri podávaní ţaloby podľa § 35 ods. 1 O. s. p. nevystupuje na ochranu svojich
práv, dotknutých rozhodnutím napadnutým protestom. Nakoľko však základnou náplňou
pôsobnosti prokuratúry je (viď. § 3 ods. 2 veta prvá zák. č. 153/2001 Z.z.) vykonať
vo verejnom záujme opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie
a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti
za ich porušenie, potom aj orgány prokuratúry spadajú nepriamo (actio popularis) pod okruh
subjektov vymedzený v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Ak by súd konajúci v správnom súdnictve
za tejto situácie pripustil zastavenie súdneho prieskumu, odňal by tým prokuratúre jej
pôsobnosť konať v konkrétnej veci hore uvedeným spôsobom. V tomto videl Najvyšší súd SR
naplnenie zrušovacieho dôvodu uvedeného v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
Navyše prieskum zákonnosti uloţenia pokuty v blokovom konaní, ktoré je predmetom
protestu prokurátora, bolo podľa Najvyššieho súdu SR nutné chápať v zmysle úlohy
prokuratúry a účelu správneho trestania ako zásah do vlastníctva majetku, tzn. podľa čl. 20
Ústavy SR ako zásah do mnoţiny základných práv a slobôd.
Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) nie je
potom moţné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom
za právoplatne označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje aj na také
rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci sa
neskôr preukáţe, ţe na ich právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené.
Najvyšší súd SR k tomuto záveru uviedol, ţe do skupiny rozhodnutí, u ktorých
podmienky pre platnosť a s tým spojenú právoplatnosť nenastanú nikdy, patria podľa
odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.:
Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tieţ
paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne
vydaného aktu, patria najmä absencia právneho titulu, najzávaţnejšie vady príslušnosti
a nedostatok právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.
Preto bude úlohou krajského súdu, pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekáţky,
zaoberať sa meritom ţaloby, tzn. či boli v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady
na uloţenie pokuty v zmysle argumentov obsiahnutých v ţalobe, resp. či išlo o nulitný akt
v dôsledku namietaného nedostatku pôsobnosti správneho orgánu, konajúceho v predmetnej
veci.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery, obsiahnuté vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v spomenutom rozhodnutí sp. zn. 10Sţr/1/2011
(a ďalších napr. sp. zn. 1Sţd/2/2011, 1Sţd/5/2011), pri ktorom Najvyšší súd SR nezistil
ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho
prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska), preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 224
ods. 3 O. s. p. v spojitosti s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v novom rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 7. decembra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková