Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f26/381733.3f9f7f.pdf
PDF · 170.69 KB
No categories available
10Sžd/38/2011
Najvyšší súd 10Sžd/38/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu,
v právnej veci ţalobcu Ing. F. F., K., zastúpeného JUDr. Petrom Janíkom, advokátom
so sídlom na Hviezdoslavovej ul. č. 16, Partizánske, proti ţalovanému Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického 1,
Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-
24/2011 zo dňa 28.2.2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S 35/2011 – 36 zo dňa 8. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/35/2011 – 36 zo dňa 8. júna 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ-
TN-KDI-P-24/2011 zo dňa 28. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 99 € na účet jeho
právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 8. júna 2011, sp. zn. 11S 35/2011 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca Ing. F. F. domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. KRPZ-
TN-KDI-P-24/2011 z 28. februára 2011, ktorým tento zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil
rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, Odboru
poriadkovej a dopravnej polície, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-191/DI-PBN-
2010 z 11. januára 2011. Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol ţalobca
uznaný za vinného z dvojnásobného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZP“), ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 2. septembra 2010 o 10.30 hod. v Bánovciach nad
Bebravou na Sládkovičovej ulici s osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia ev. č. BN
838 AM stál na mieste, kde je státie zakázané dopravnou značkou B33 – zákaz státia
a s vozidlom stál na chodníku, pričom neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Za to
mu bola uloţená sankcia – pokuta 30 € (tridsať Eur) a povinnosť uhradiť trovy konania 16 €
(šestnásť Eur).
Krajský súd v Trenčíne rozsudok odôvodnil tým, ţe z obsahu predloţeného spisu ako
aj citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe ţalobca sa konania, pre ktoré bol postihnutý
dopustil a nevedel dostatočným spôsobom preukázať, ţe na mieste nestál dlhšiu neţ prípustnú
dobu na vyloţenie a naloţenie tovaru, ba ani si nepamätal, aký druh a mnoţstvo tovaru
vykladal a nakladal a z toho dôvodu nemoţno predpokladať, ţe by si to pamätali svedkovia,
ktorých navrhol vypočuť samotný ţalobca. Krajský súd ďalej uviedol, ţe lehota uvedená
v § 67 ods. 3 ZP na začatie konania o priestupku neodkladne – najneskôr v lehote 30 dní, bola
dodrţaná vydaním rozkazu o uloţení sankcie za priestupok zo 17. septembra 2010,
a odvolacia námietka ţalobcu o nedodrţaní tejto lehoty nie je dôvodná.
Ohľadne výšky uloţenej sankcie krajský súd neuviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia ţiadne úvahy.
Proti predmetnému rozsudku, ktorý bol ţalobcovi prostredníctvom jeho advokáta
doručený 22. augusta 2011, podal 30. augusta 2011 - v zákonnej pätnásťdňovej lehote -
odvolanie ţalobca. Uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za nezákonný a neodôvodnený
s tým, ţe vec nebola náleţite právne posúdená a neboli vykonané všetky, najmä ním
navrhované dôkazy, ktoré by odôvodnili správne rozhodnutie o otázke „nevyhnutného času“,
ktorý bol potrebný na vyloţenie a naloţenie tovaru do predajne a z predajne, aby bolo moţné
rozhodnúť, či bolo všetko vykonané v čase, ktorý zodpovedá situácii vyjadrenej slovom
„státie“.
K odvolaniu pripojil i rozhodnutie o takmer totoţnom skutku iného svojho osobného
motorového vozidla (Škoda Octavia ev. č. BN 619 BA), ktoré malo stáť v tom istom čase
(2. septembra 2010 o 10.32 hod.) na tom istom mieste (v Bánovciach nad Bebravou
na Sládkovičovej ulici) v zákaze státia na chodníku, avšak správny orgán v tomto konaní
rozhodol tak, ţe konanie zastavil pre nedostatok dôkazov o dĺţke státia, hoci v prerokúvanom
konaní ho postihol pokutou pri rovnakom skutkovom základe.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť Krajskému súdu v Trenčíne na nové
konanie a rozhodnutie.
K odvolaniu sa 4. októbra 2011 vyjadril ţalovaný Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru, Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne tak, ţe ţiadal rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť z dôvodu, ţe dôvody uvádzané ţalobcom v odvolaní sú totoţné
s dôvodmi prednášanými ním v priebehu celého konania. Uviedol, ţe bolo dostatočne
preukázané, ţe ţalobca sa priestupku dopustil, jeho konanie mu bolo dokazovaním
preukázané a bolo správne právne posúdené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s
§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa
§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne
k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla
bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní
prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 8. júna 2011, na ktorom sa
zúčastnil právny zástupca ţalobcu a mal moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací
súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto
postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7. decembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ- TN-KDI-P-24/2011 z 28. februára 2011, ktorým zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bánovciach nad Bebravou, Odboru poriadkovej a dopravnej polície, Okresného dopravného
inšpektorátu č. ORP-191/DI-PBN-2010 z 11. januára 2011, ktorým bol ţalobca uznaný
za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch na tom
skutkovom základe, ţe 2. septembra 2010 o 10.30 hod. v Bánovciach nad Bebravou
na Sládkovičovej ulici s osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia ev. č. BN 838 AM
stál na mieste, kde je státie zakázané dopravnou značkou B33 – zákaz státia a s vozidlom stál
na chodníku, pričom neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Za to mu bola uloţená
sankcia – pokuta 30 € (tridsať Eur) a povinnosť uhradiť trovy konania 16 € (šestnásť Eur).
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,
alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je
uvedené v písmenách a/ aţ h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), účastník
cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto
zákone.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ ZCP, účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť
pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia .
Podľa § 52 ods. 2 ZCP, iní účastníci cestnej premávky neţ chodci nesmú chodník
pouţívať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo
ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej
1,5 m.
Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zvislé dopravné značky sa podľa významu členia do skupín. Podľa písmena c/ zákazové
značky tvoria skupinu B. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia zákazové značky skupiny B
ustanovujú účastníkovi cestnej premávky zákazy alebo obmedzenia.
Podľa Prílohy 1, II. diel, čl. 3, odsek 37. Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, značka Zákaz státia (č. B 33) sa používa najmä v prípadoch, keď je
nutné v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s prihliadnutím na miestne
podmienky zakázať státie vozidiel a umožniť iba ich zastavenie napríklad najmä na účel
zásobovania.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací
zistil, ţe ani orgány objasňujúce priestupok, ani Krajský súd v Trenčíne sa uvedenými
ustanoveniami neriadili, keď skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, a preto bol
i nesprávne právne posúdený a napokon v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania a z obsahu pripojeného administratívneho spisu
je zrejmé, ţe ţalobca 2. septembra 2010 o 10.30 hod. v Bánovciach nad Bebravou
na Sládkovičovej ulici zanechal opustené zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Octavia evidenčného čísla BN 838 AM tak, ţe vozidlo stálo na mieste označenom dopravnou
značkou B33 – zákaz státia a navyše na chodníku pre chodcov tak, ţe na ňom neostávalo
1,5 metra šírky voľnej časti chodníka pre chodcov. Ţalobca počas celého priestupkového
konania opakovane tvrdil, ţe iba vyloţil tovar odniesol ho do neďalekej predajne a priniesol
a naloţil do vozidla iný tovar. O aký tovar išlo, ani dĺţku vyloţenia a naloţenia, ani zotrvania
v predajni si nepamätal, ale trval na tom, ţe ţiadny dopravný predpis neporušil.
Okresný dopravný inšpektorát v Bánovciach nad Bebravou povaţoval konanie ţalobcu
za dvojnásobný dopravný priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb.
a rozkazom o uloţení sankcie za priestupok sp. zn. ORP-191-1/DI-PBN-2010
zo 17. septembra 2010 ho uznal za vinného z uvedeného priestupku a uloţil mu sankciu 30 €.
Proti tomuto rozhodnutiu doručenému ţalobcovi 24. septembra 2010 podal ţalobca
v 15 dňovej zákonnej lehote odpor 7. októbra 2010. Tým sa rozkaz zrušil zo zákona a bolo
vykonané priestupkové konanie, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, Odboru poriadkovej a dopravnej
polície, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-191/DI-PBN-2010 z 11. januára 2011,
ktorým bol ţalobca uznaný za vinného rovnako ako rozkazom o uloţení sankcie za priestupok
zo 17. septembra 2010 a bol mu uloţený rovnaký trest. Proti tomuto rozhodnutiu podal
v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, opätovne s tvrdením, ţe sa ţiadneho priestupku
nedopustil. Odvolanie bolo rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne,
Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-TN-KDI-P-24/2011 z 28. februára 2011
zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.
V priestupkovom konaní bolo ţalobcovi uloţené uhradiť i trovy konania v sume 16 €.
Priestupkové konanie bolo od počiatku vedené v rozpore s jeho účelom a ustanovením
§ 58 ods. 1 ZP, podľa ktorého objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloţí ochranné opatrenie,
e) uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Pritom priestupkom podľa § 2 ods. 1 ZP je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,
alebo o trestný čin.
S prihliadnutím k týmto ustanoveniam bolo úlohou orgánov Policajného zboru ako
priestupkových orgánov podľa § 58 ods. 4 písm. c/ ZP najmä zistiť, či to bol osobne ţalobca,
ktorý mal jazdiť na označenom vozidle a či ho on i zaparkoval na mieste, kde ho príslušníci
PZ A. B. a C. D. videli, odfotili a vyhotovili i správu o výsledku objasňovania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Napriek ich tvrdeniu, ţe na mieste boli viac
neţ desať minút, nikoho v blízkosti vozidla nevideli. Napriek tomu za priestupcu označili
ţalobcu, ktorý nepoprel, ţe na vozidle v daný deň jazdil a tieţ s ním parkoval v uvedenom
čase na uvedenom mieste. Rovnako však mal jazdiť a odparkovať ďalšie svoje osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia evidenčného čísla BN 619 BA v rovnakom čase
a mieste, čo zaznamenali uţ uvedení príslušníci v zázname o výkone sluţby na strane 14
priestupkového spisu, avšak podľa rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu
v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. ORP-205-DI-PBN-2010 z 22. júna 2011 bolo
priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1, písm. b/ ZP týkajúce sa tohto vozidla a ním
spáchaného priestupku ţalobcom zastavené pre nedostatok dôkazov.
Dve rovnaké osobné motorové vozidlá ţalobcu, parkujúce takmer na identickom
mieste, niekoľko metrov od seba, v tom istom čase, skontrolované a odfotené tou istou
hliadkou na mieste, kde to zakazuje dopravná značka navyše brániac riadnemu priechodu
chodcov po chodníku pre nedostatok voľnej šírky chodníka mali byť riadené tou istou osobou
– ţalobcom. Pritom za priestupok spáchaný jedným z vozidiel sa vedie dlhé priestupkové
konanie s postihom ţalobcu a za konanie s druhým vozidlom ţalobca postihnutý nebol pre
nedostatok dôkazov.
Z uvedeného, v súlade s uţ odcitovanou zásadou správneho konania uvedenou v § 3
ods. 5, veta druhá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ţe správne orgány dbajú o to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely, nie je moţné prijať rozdielny spôsob rozhodnutia o takmer
identickom priestupku, ak navyše v prerokúvanom prípade nebol dostatočne zistený skutkový
stav.
Policajné orgány objasňujúce priestupok mali bezpochyby zistiť na mieste priestupku,
či o priestupok ide, ak áno, tento zadokumentovať spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek
pochybnosť o totoţnosti miesta, času a priestupcu (resp. jeho vozidla). V zázname
o objasňovaní priestupku, ani pri priestupkovom konaní by nemali vznikať (tak ako
v prerokúvanom prípade) pochybnosti o správnosti skutkových zistení, napr. evidenčnom
čísle vozidla a oprava chýb by mala byť uskutočnená tak, aby nevznikali pochybnosti
o zákonnosti takej opravy (napr. v zápisnici o vypočutí príslušníkov PZ chýba súhlas
vypočúvanej osoby s opravou zápisnice a podobne).
Ak sa na mieste nepodarilo skontaktovať s vodičom vozidla, malo byť inak zaistené
zariadením proti pohybu alebo vozidlo malo byť odtiahnuté na určené miesto, ak skutočne
po dlhšiu dobu bránilo plynulosti cestnej premávky, ako to tvrdili príslušníci PZ objasňujúci
priestupok.
Fotodokumentácia k priestupku mala byť vyhotovená tak, aby ktokoľvek do nej
nazrel, nemal pochybnosti o tom, čo zachytávajú (jedna fotografia v priestupkovom spise,
ktorý mimochodom postráda chronológiu usporiadania a číselné označenie strán, zachytáva
značku B33- zákaz státia na stĺpe verejného osvetlenia a ďalšia fotografia zachytáva skupinu
vozidiel stojacich na ulici, sčasti na chodníku, bez toho, aby bola zrejmá spojitosť fotografie
prvej a druhej, keďţe chýba akákoľvek legenda k nim). Týka sa to aj fotografií z merania
voľnej časti chodníka.
Obsah spisu a jeho listy majú byť zoradené od prvotných úkonov, cez rozkaz o uloţení
sankcie, odpor, konanie na prvostupňovom správnom orgáne cez prvostupňové rozhodnutie,
opravný prostriedok aţ po rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu.
Taktieţ v priestupkovom spise sa nachádzajú dokumenty, o ktorých nie je moţné
zistiť, kto a na aký účel ich tam zaloţil a čo majú objasňovať, napr. na č. l. 11 konceptu
priestupkového spisu.
Napokon, v koncepte priestupkového spisu sa nachádzajú originály dokumentov
a naopak v originále priestupkového spisu sa nachádzajú koncepty, pričom ani jeden
z prietupkových spisov neobsahuje všetky listiny nevyhnutné pre konanie na orgáne vyššieho
stupňa, či na súde – jednotlivé spisy samy o sebe nie sú úplné.
Z vykonaného neúplného dokazovania, v ktorom neboli vypočutí svedkovia
navrhovaní ţalobcom, konfrontovaného s rozhodnutím o zastavení priestupkového konania
v takmer totoţnom prípade, nie je moţné hodnotiť doposiaľ vykonané konanie inak, ako
zmätočné, nepripúšťajúce iný záver neţ ten, ţe ani dôkazy ani právne posúdenie prípadu
neboli vykonané v súlade so zákonom o priestupkoch a správnym poriadkom, nebolo moţné
bez akýchkoľvek pochybností zistiť, či ţalobca stál so svojim vozidlom úmerne alebo
neúmerne dlhú dobu v úseku, kde je moţné v dôsledku osadenia značky B33 – zákaz
zastavenia, len krátkodobé státie pre vystúpenie alebo nastúpenie osôb, vyloţenie,
či naloţenie tovaru, teda, či konanie je priestupkom, či sa ho dopustil priestupca a navyše
ak za iné veľmi podobné, takmer totoţné konanie nebol pre nedostatok dôkazov vôbec
postihnutý, hoci objasňovanie i tohto druhého prípadu prináleţalo rovnakej hliadke polície,
v rovnakom čase a mieste.
Na záver zhodnotenia dokazovania i právneho posúdenia je nutné poznamenať,
ţe odvolací súd zo spisu nezistil priznanie ţalobcu k spáchaniu priestupku, tak ako sa to
uvádzalo v konaní pred Okresným dopravným inšpektorátom v Bánovciach nad Bebravou.
Záver správnych orgánov i krajského súdu o tom, ţe ak si priestupca nepamätal,
ako dlho a aký tovar vykladal z vozidla, je to moţné pričítať v jeho neprospech, je nesprávny.
V priestupkovom konaní, v súlade s uţ odcitovaným pojmom priestupku, nie je úlohou
priestupcu vyviniť sa, ale je úlohou orgánov objasňujúcich priestupok bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, ţe skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchala ho konkrétna
osoba, ktorá nie je vyňatá z pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupok a priestupok – jeho
spáchanie - mu preukázať. Ani priznanie priestupcu nemôţe byť dostatočným podkladom
pre uznanie viny za priestupok, ak nekorešponduje s inými vykonanými dôkazmi alebo sám
o sebe nedáva istotu o spáchaní priestupku, resp. o osobe priestupcu.
Podľa uţ citovaného § 51 ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V tomto smere rozhodnutiam správnych orgánov nie je moţné nič vyčítať aţ na jednu
výnimku. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri pouţití
správnej úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti
prihliadal (závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, osobu páchateľa). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca podľa
výpisu z evidenčnej karty v období posledných 2 rokov nebol postihnutý za priestupok
v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách, je uloţená sankcia - pokuta 30 € -
primeraná. Z uvedeného je zrejmý spôsob pouţitia správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie.
Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne sa však vôbec uloţenou sankciou nezaoberal.
V tejto časti je preto jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, pretoţe ani neodkázal na rozhodnutie
prvostupňového orgánu, s ktorým by sa v tejto otázke stotoţnil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa
nestotoţnil so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok
kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového
i druhostupňového správneho orgánu, preto napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 O. s. p.
zmenil tak, ţe rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Krajského
dopravného inšpektorátu č. KRPZ-TN-KDI-P-24/2011 z 28. februára 2011 zrušil a vec vrátil
ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné prihliadnuť na zásadu správneho
konania, ţe v rovnakých alebo podobných prípadoch nemajú byť zásadné rozdiely
v rozhodovaní, ak sa v prerokúvanom prípade ani dokazovaním nepodarilo bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, ţe konanie ţalobcu je priestupkom. Odvolací súd však zdôrazňuje,
ţe sa tak nestalo z dôvodu jednoznačnej istoty o nevine ţalobcu, ale z dôvodu pochybností,
ktoré majú oporu najmä v nie zákonne vykonanom dokazovaní policajných orgánov,
ako orgánov objasňujúcich priestupok.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety
prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov prvostupňového
aj odvolacieho súdneho konania. Jeho trovy pozostávajú zo súdnych poplatkov za podanú
ţalobu (33 €) aj odvolanie (66 €), ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si však v zákonnej
lehote nevyčíslil, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 7. decembra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková