Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/254/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci ţalobcu: K., s.r.o., so sídlom P. X., K., IČO: X., zast. JUDr. M.

V., advokátom so sídlom Š. X., K., proti ţalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25.

septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-33 zo dňa 8. októbra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-33 zo dňa 8. októbra 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa

25. septembra 2009 č. 08285/2009/SCDPK-38228 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému

na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 315,58 € na účet

právneho zástupcu JUDr. M. V., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. -33 zo dňa 8. októbra 2010 Krajský súd

v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného

č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25. septembra 2009, ktorým bolo zamietnuté jeho

odvolanie a potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Košiciach vydané pod č. -04 zo dňa 10. júla 2009, ktorým

dodatočne vybral od ţalobcu – dopravcu K., s.r.o., zvýšený správny poplatok za vykonanú

nadmernú prepravu bez povolenia podľa o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Zb.“) v spojení s bodom 2 splnomocnenia poloţky 80 o správnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo výške

trojnásobku prislúchajúceho poplatku t.j. vo výške 2982 €. Ţalobca bol povinný

do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť zvýšený správny

poplatok priloţeným peňaţným poukazom alebo prevodom z účtu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe rozhodnutia správnych

orgánov oboch stupňov boli vecne správne, pričom ţalovaný sa riadne vysporiadal

s námietkami ţalobcu. Krajský súd vyslovil, ţe ţalobca bol v súlade s § 8 ods. 1 zákona

č. v spojení s cestného zákona povinný poţiadať správny orgán

o povolenie vykonať nadmernú alebo nadrozmernú prepravu pred jej uskutočnením, pričom

s nesplnením tejto povinnosti spája následok a to zvýšenie výšky

správneho poplatku v rozsahu určenom v bode 3 splnomocnenia, pod poloţkou 80 sadzobníka

správnych poplatkov, t. j. trojnásobku správneho poplatku, ak ho dodatočne vyberá

rozhodnutím správny orgán. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, ţe napriek nesprávnemu

výkladu o účinnosti o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“) vo vzťahu k skôr začatým konaniam,

nedošlo v zaväzujúcej časti rozhodnutia k hmotnoprávnemu pochybeniu, na vec bol

aplikovaný správny právny predpis a výška dodatočného správneho poplatku bola určená

v zákonom určenej výške, preto nebol dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas

odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -33 zo dňa 8. októbra 2010 zmenil tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25. septembra 2009 ako aj rozhodnutie

Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. -04

zo dňa 10. júla 2009 zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Zároveň ţiadal, aby zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania.

Krajskému súdu vyčítal, ţe akceptoval postup správnych orgánov, ktoré na nadmernú

prepravu, zistenú dňa 25. augusta 2008, aplikovali novelizovanú právnu úpravu účinnú

od 1. februára 2009, čo podľa krajského súdu nemalo za následok hmotnoprávne pochybenie

správneho orgánu, nakoľko zákon mu neukladá povinnosť prihliadať na okolnosti, ktoré

bránili správcovi komunikácie vybrať na mieste merania dvojnásobok zákonnej povinnosti.

Skutkový a právny stav pokladal ţalobca za zrejmý, preto namietal, ţe na prepravu,

uskutočnenú dňa 25. augusta 2008 o 10.00 h na ceste pre motorové vozidlá I/50 (R2) Košice –

Červený rad, je potrebné aplikovať vtedy platnú a účinnú právnu úpravu, s čím sa stotoţnil

i krajský súd. Pokladal za nesporné, ţe po vytlačení váţneho lístka zástupca Národnej

diaľničnej spoločnosti a.s. zaplatenie správneho poplatku na mieste merania výslovne

odmietol z dôvodu, ţe nemá zákonné oprávnenie na vyberanie správneho poplatku na mieste

merania, čo bolo potvrdené v samotnom správnom konaní.

Mal zato, ţe správnosť jeho právneho názoru na výklad príslušnej právnej úpravy,

platnej a účinnej v čase zistenia nadrozmernej prepravy dňa 25. augusta 2008, potvrdzuje

práve skutočnosť, ţe pri „novom“ rozhodnutí (zrejme rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. -04 zo dňa 10. júla 2009)

prvostupňový orgán rozhodol o vybratí zvýšeného správneho poplatku vo výške trojnásobku

prislúchajúceho poplatku t.j. 3 x 994 = 2982 €, pričom uţ argumentoval novou legislatívou

účinnou od 1. februára 2009, vykonanou , ktorý v čl. II novelizoval

znenie Zároveň ţalovaný dôvodil nariadením vlády

Slovenskej republiky č. , ktorý právny predpis je účinný od 1. septembra 2009,

zdôrazňujúc, ţe zmeny vykonané zákonodarcom uţ nepredpokladajú výber trojnásobku pri

nezaplatení na mieste zistenia nadrozmernej prepravy.

Namietal, ţe krajský súd síce v napádanom rozsudku aplikoval správnu právnu

úpravu, avšak ju nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, ţe zákon neukladá správnemu

orgánu povinnosť prihliadať na okolnosti, ktoré správcovi komunikácie bránili vybrať na

mieste merania dvojnásobok správneho poplatku. Odkázal na

Zb., podľa ktorého správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez

povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného

predpisu, ktorým je v znení vtedy platnom, ktorý v sadzobníku

vypočítava jednotlivé správne poplatky. Mal zato, ţe na danú vec je nutné aplikovať poloţku

č. 80 bod 2 komplexným spôsobom ako celok, t.j. vrátane oslobodenia, splnomocnenia

a poznámok pod danou poloţkou, ktoré sú takisto súčasťou normatívneho textu danej poloţky

sadzobníka. Ak sa v bode 3 splnomocnenia pod poloţkou č. 80 sadzobníka správnych

poplatkov ustanovovalo, ţe poplatok vyberaný dodatočne rozhodnutím správneho orgánu

sa zvýši na trojnásobok, ak dopravca nezaplatí poplatok na mieste merania, potom správny

orgán na túto skutočnosť musí prihliadať, pretoţe ide o normatívnu podmienku zakotvenú

v poloţke sadzobníka. Preto zvýšenie na trojnásobok je moţné iba vtedy, ak bol v súlade

so zákonom určený správny poplatok a súčasne vodič bol vyzvaný správcom na zaplatenie

na mieste merania, pričom k zaplateniu zo strany vodiča (prepravcu) nedošlo.

Ďalej namietal, ţe z pohľadu ţalobcu je irelevantné, ako a prečo správca komunikácie

nie je technicky spôsobilý vybrať zvýšený správny poplatok na mieste merania a táto

skutočnosť nemôţe byť na ťarchu dopravcov.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe rozsudok

Krajského súdu v Bratislave povaţuje za správny a navrhol ho potvrdiť, keď sa plne stotoţnil

s jeho výrokom aj odôvodnením. Ohľadom námietky ţalobcu, ţe po zistení nadmernej

prepravy Národná diaľničná spoločnosť a.s. odmietla zaplatenie správneho poplatku na mieste

z dôvodu, ţe na to nemá zákonné oprávnenie uviedol, ţe podľa

správne poplatky vyberajú orgány štátnej správy, vyššie územné celky, obce a štátne archívy,

teda nie obchodné spoločnosti. Základný správny poplatok mal a mohol ţalobca zaplatiť pred

uskutočnením prepravy správnemu orgánu, ako to zákon predpokladá. Vzhľadom na to, ţe

nadmerná preprava uţ bola čiastočne vykonaná, došlo k porušeniu zákonom stanovenej

povinnosti, teda ako je v napadnutom rozsudku uvedené, vybratie zvýšeného správneho

poplatku predstavuje zároveň sankciu za nesplnenie zákonnej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa

8. decembra 2011 ( v spojení s ). Deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( ).

Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou sú administratívne spisy

ţalovaného správneho orgánu ako aj Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Košiciach ako správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd zistil, ţe

predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného správneho

orgánu č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25. septembra 2009, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu

a pozemné komunikácie v Košiciach vydané pod č. -04 zo dňa 10. júla 2009,

ktorým tento dodatočne vybral od ţalobcu – dopravcu K., s.r.o., zvýšený správny poplatok za

vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia podľa

o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s bodom

2 splnomocnenia poloţky 80 o správnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku t.j. 2982 €. Dôvodom

bola tá skutočnosť, ţe ţalobca vykonal dňa 25. augusta 2008 o 10.00 h. na rýchlostnej ceste

I/50 (R2) Košice – Červený Rak nadmernú prepravu, čo spočívalo v okolnosti, ţe pri kontrole

vozidiel úradným meraním v uvedenom čase a mieste bolo zistené Národnou diaľničnou

spoločnosťou, a.s., pracoviskom SSÚD/SSÚR-4 Košice, ako správcom komunikácie,

prekročenie prípustných nápravových zaťaţení a prípustnej hmotnosti vozidla ţalobcu EČ: X.

a prípojného vozidla EČ: Y. Námietky ţalobcu, obsiahnuté jednak v podanej ţalobe a tieţ

v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, smerovali k nesúhlasu s tým, ţe mu bola uloţená

povinnosť zaplatiť trojnásobok správneho poplatku napriek tomu, ţe bol prostredníctvom

vodiča ochotný a ţiadal o umoţnenie úhrady predmetného poplatku na mieste vo výške

dvojnásobku.

Podľa súdy preskúmavajú v správnom súdnictve na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa druhej hlavy piatej časti súdy rozhodujú o ţalobách

proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov ( aţ ). sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

o správnom konaní (správny poriadok) správnym orgánom

ukladá povinnosť postupovať v konaní tak, aby vydané rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci, pričom správny orgán musí postupovať v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania a musí im vţdy dať príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

brániť, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 4, § 32

ods. 1, 2, 3, § 46). Súčinnosť s účastníkmi konania v štádiu pred vydaním rozhodnutia

zdôrazňuje tieţ ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktorý ukladá správnym orgánom

povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním

rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie. Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky

dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite

odôvodniť (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci v súdnom odvolacom konaní

dospel k záveru, ţe správne orgány nepostupovali v danej veci v súlade s citovanými

ustanoveniami Správneho poriadku. S ohľadom na uvedené dáva do pozornosti rozsudok

tunajšieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 31. marca 2010, v ktorom tento

poukázal na stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

(právneho predchodcu ţalovaného) z 24. augusta 2007, adresované Krajskému úradu pre

cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, v ktorom sa uvádza, ţe cestný správny

orgán v rozsahu svojej pôsobnosti v súčasnosti môţe vykonať na základe oznámenia správcu

cesty iba vyberanie zvýšeného správneho poplatku (na trojnásobok) dodatočným vydaním

rozhodnutia (podľa splnomocnenia bodu 3. v poloţke 80. sadzobníka správnych poplatkov),

nakoľko zmena správcu cesty, ako aj nové podmienky váţenia vozidiel vstupom Slovenskej

republiky do Európskej únie neboli v plnom rozsahu (s výnimkou NV č. )

legislatívne doposiaľ aktualizované. Prihliadnuc na predmetné stanovisko odvolací súd

v citovanej veci dospel k záveru, ţe uvedené dôvody neboli premietnuté do rozhodnutí

správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavacieho konania, takţe v odôvodneniach

rozhodnutí správnych orgánov nie je daná jasná odpoveď na otázku, či (resp. ţe) neexistujú

záväzné právne akty Európskej únie (nariadenia), upravujúce danú oblasť, ktoré by boli

priamo záväzné pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie (nariadenia), resp.

právne akty Európskej únie, ktoré by boli pre Slovenskú republiku záväzné pri splnení

ďalších podmienok (smernice). Preto odvolací súd konštatuje, ţe s nastolenou otázkou sa

správne orgány nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach ani v prejednávanej veci, teda aj

preskúmavané rozhodnutia trpia vadami vytýkanými v citovanom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa sa dôsledne

nevysporiadal s námietkou ţalobcu, týkajúcou sa nesprávnej aplikácie novelizovanej právnej

úpravy, teda , účinného od 1. februára 2009, vo vzťahu k skôr začatým

konaniam.

bol s účinnosťou od 1. februára 2009 zmenený a doplnený

, ako aj , pričom prechodné ustanovenia postup

v začatých, avšak neskončených konaniach neupravujú.

Pravidlá postupu v takomto prípade sú jednoznačne dané v právnej teórii, a tieţ sú

vymedzené aj platnými ústavnými princípmi. Vzhľadom na to, ţe všeobecne platné pravidlo

pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým

právnym predpisom určuje, ţe právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho

právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej

spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis

neustanovuje inak.

Teoretická problematika neprípustnosti spätného pôsobenia právnych noriem sa

prekrýva s teóriou tzv. nadobudnutých práv (iura quaesita), popr. s ňou splýva, resp. sa s ňou

stotoţňuje. Teória nadobudnutých práv spočíva v teoretickom zdôvodnení neprípustnosti

toho, aby práva niekým nadobudnuté podľa zákona, mu boli dodatočne a so spätnou

účinnosťou neskorším zákonom odňaté, aby so spätnou účinnosťou bol dodatočne zmenený

právny stav, resp. o tento právny stav sa opierajúci právny dôvod, o ktorý sa opieralo

nadobudnutie práva. Pojem „nadobudnuté právo“ sa pritom vykladá extenzívne a zahŕňa

akýkoľvek právny stav, ktorý je niekomu na prospech. To znamená, ţe porušením zásady

nezmeniteľnosti, t. j. ochrany nadobudnutých práv by bola kaţdá retroaktívna zmena

právneho vzťahu, ktorá by so spätnou účinnosťou zhoršila právne postavenie subjektu práva.

Podľa článku 152 ods. 4 výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť

v súlade s touto .

Podľa článku 2 ods. 2 štátne orgány môţu konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Súd je v konaní podľa článku 46 ods. 2 pri

preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, ţe preskúma

zákonnosť uloţenej sankcie na základe princípov materiálneho právneho štátu.

Podľa článku 50 ods. 6 trestnosť činu sa posudzuje a trest

sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa pouţije, ak

je to pre páchateľa priaznivejšie.

Na rozdiel od retroaktivity súvisiacej s trestným konaním, ktorú Slovenskej

republiky výslovne upravuje článkom 50 ods. 6, ochrana pred retroaktivitou právnych

účinkov v ostatných veciach podľa právneho názoru ústavného súdu je implikovaná

v princípe právneho štátu stanoveného článkom 1 ods. 1 SR.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov alebo ich ustanovení moţno odvodiť z článku 1 Slovenskej

republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom

právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery

občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia

právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí

zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný

právny predpis (jeho noriem), nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným

pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (, nález ÚS SR

uverejnený pod č. 131/96 Zbierky nálezov a uznesení).

Z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

nepresvedčivé, vydané predčasne a v rozpore so zákonom (správnym poriadkom) a preto

neboli podmienky na zamietnutie ţaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa

prvá veta rozsudok krajského súdu, ktorým bola ţaloba zamietnutá

zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Zistenia a závery odvolacieho súdu zakladajú zrušenie preskúmavaného

rozhodnutia podľa a Právnym názorom odvolacieho súdu

je správny orgán viazaný ( ).

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení

s veta prvá a s poukazom na veta prvá Ţalobcovi,

ktorý bol úspešný v súdnom preskúmavacom konaní, priznal náhradu trov podľa vyčíslenia

právneho zástupcu v sume 315,58 €, ktorá pozostáva zo sumy 162,47 € za tri úkony právnej

sluţby (53,49 € za prevzatie a prípravu zastúpenia, 53,49 € napísanie ţaloby a 55,49 €

napísanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave), 21,11 € reţijného paušálu

(6,95 + 6,95 + 7,21), 66 € súdneho poplatku za podanie ţaloby a 66 € súdneho poplatku

za podanie odvolania (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská