Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
372/381657.e96f49.pdf
PDF · 177.67 KB
No categories available
8Sžo/254/2010
Najvyšší súd 8Sžo/254/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci ţalobcu: K., s.r.o., so sídlom P. X., K., IČO: X., zast. JUDr. M.
V., advokátom so sídlom Š. X., K., proti ţalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25.
septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S/209/2009-33 zo dňa 8. októbra 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S/209/2009-33 zo dňa 8. októbra 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa
25. septembra 2009 č. 08285/2009/SCDPK-38228 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému
na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 315,58 € na účet
právneho zástupcu JUDr. M. V., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č. k. 4S/209/2009-33 zo dňa 8. októbra 2010 Krajský súd
v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného
č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25. septembra 2009, ktorým bolo zamietnuté jeho
odvolanie a potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Košiciach vydané pod č. 2009/00838-04 zo dňa 10. júla 2009, ktorým
dodatočne vybral od ţalobcu – dopravcu K., s.r.o., zvýšený správny poplatok za vykonanú
nadmernú prepravu bez povolenia podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961
Zb.“) v spojení s bodom 2 splnomocnenia poloţky 80 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) vo výške
trojnásobku prislúchajúceho poplatku t.j. vo výške 2982 €. Ţalobca bol povinný
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť zvýšený správny
poplatok priloţeným peňaţným poukazom alebo prevodom z účtu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov boli vecne správne, pričom ţalovaný sa riadne vysporiadal
s námietkami ţalobcu. Krajský súd vyslovil, ţe ţalobca bol v súlade s § 8 ods. 1 zákona
č. 145/1995 Z. z. v spojení s § 8 ods. 1 cestného zákona povinný poţiadať správny orgán
o povolenie vykonať nadmernú alebo nadrozmernú prepravu pred jej uskutočnením, pričom
s nesplnením tejto povinnosti zákon č. 145/1995 Z. z. spája následok a to zvýšenie výšky
správneho poplatku v rozsahu určenom v bode 3 splnomocnenia, pod poloţkou 80 sadzobníka
správnych poplatkov, t. j. trojnásobku správneho poplatku, ak ho dodatočne vyberá
rozhodnutím správny orgán. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, ţe napriek nesprávnemu
výkladu o účinnosti zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) vo vzťahu k skôr začatým konaniam,
nedošlo v zaväzujúcej časti rozhodnutia k hmotnoprávnemu pochybeniu, na vec bol
aplikovaný správny právny predpis a výška dodatočného správneho poplatku bola určená
v zákonom určenej výške, preto nebol dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas
odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4S/209/2009-33 zo dňa 8. októbra 2010 zmenil tak, ţe rozhodnutie
ţalovaného č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25. septembra 2009 ako aj rozhodnutie
Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 2009/00838-04
zo dňa 10. júla 2009 zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Zároveň ţiadal, aby zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania.
Krajskému súdu vyčítal, ţe akceptoval postup správnych orgánov, ktoré na nadmernú
prepravu, zistenú dňa 25. augusta 2008, aplikovali novelizovanú právnu úpravu účinnú
od 1. februára 2009, čo podľa krajského súdu nemalo za následok hmotnoprávne pochybenie
správneho orgánu, nakoľko zákon mu neukladá povinnosť prihliadať na okolnosti, ktoré
bránili správcovi komunikácie vybrať na mieste merania dvojnásobok zákonnej povinnosti.
Skutkový a právny stav pokladal ţalobca za zrejmý, preto namietal, ţe na prepravu,
uskutočnenú dňa 25. augusta 2008 o 10.00 h na ceste pre motorové vozidlá I/50 (R2) Košice –
Červený rad, je potrebné aplikovať vtedy platnú a účinnú právnu úpravu, s čím sa stotoţnil
i krajský súd. Pokladal za nesporné, ţe po vytlačení váţneho lístka zástupca Národnej
diaľničnej spoločnosti a.s. zaplatenie správneho poplatku na mieste merania výslovne
odmietol z dôvodu, ţe nemá zákonné oprávnenie na vyberanie správneho poplatku na mieste
merania, čo bolo potvrdené v samotnom správnom konaní.
Mal zato, ţe správnosť jeho právneho názoru na výklad príslušnej právnej úpravy,
platnej a účinnej v čase zistenia nadrozmernej prepravy dňa 25. augusta 2008, potvrdzuje
práve skutočnosť, ţe pri „novom“ rozhodnutí (zrejme rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 2009/00838-04 zo dňa 10. júla 2009)
prvostupňový orgán rozhodol o vybratí zvýšeného správneho poplatku vo výške trojnásobku
prislúchajúceho poplatku t.j. 3 x 994 = 2982 €, pričom uţ argumentoval novou legislatívou
účinnou od 1. februára 2009, vykonanou zákonom č. 8/2009 Z. z., ktorý v čl. II novelizoval
znenie § 8 ods. 9 zákona č. 135/1961 Zb. Zároveň ţalovaný dôvodil nariadením vlády
Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z., ktorý právny predpis je účinný od 1. septembra 2009,
zdôrazňujúc, ţe zmeny vykonané zákonodarcom uţ nepredpokladajú výber trojnásobku pri
nezaplatení na mieste zistenia nadrozmernej prepravy.
Namietal, ţe krajský súd síce v napádanom rozsudku aplikoval správnu právnu
úpravu, avšak ju nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, ţe zákon neukladá správnemu
orgánu povinnosť prihliadať na okolnosti, ktoré správcovi komunikácie bránili vybrať na
mieste merania dvojnásobok správneho poplatku. Odkázal na § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961
Zb., podľa ktorého správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez
povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 145/1995 Z. z. v znení vtedy platnom, ktorý v sadzobníku
vypočítava jednotlivé správne poplatky. Mal zato, ţe na danú vec je nutné aplikovať poloţku
č. 80 bod 2 komplexným spôsobom ako celok, t.j. vrátane oslobodenia, splnomocnenia
a poznámok pod danou poloţkou, ktoré sú takisto súčasťou normatívneho textu danej poloţky
sadzobníka. Ak sa v bode 3 splnomocnenia pod poloţkou č. 80 sadzobníka správnych
poplatkov ustanovovalo, ţe poplatok vyberaný dodatočne rozhodnutím správneho orgánu
sa zvýši na trojnásobok, ak dopravca nezaplatí poplatok na mieste merania, potom správny
orgán na túto skutočnosť musí prihliadať, pretoţe ide o normatívnu podmienku zakotvenú
v poloţke sadzobníka. Preto zvýšenie na trojnásobok je moţné iba vtedy, ak bol v súlade
so zákonom určený správny poplatok a súčasne vodič bol vyzvaný správcom na zaplatenie
na mieste merania, pričom k zaplateniu zo strany vodiča (prepravcu) nedošlo.
Ďalej namietal, ţe z pohľadu ţalobcu je irelevantné, ako a prečo správca komunikácie
nie je technicky spôsobilý vybrať zvýšený správny poplatok na mieste merania a táto
skutočnosť nemôţe byť na ťarchu dopravcov.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe rozsudok
Krajského súdu v Bratislave povaţuje za správny a navrhol ho potvrdiť, keď sa plne stotoţnil
s jeho výrokom aj odôvodnením. Ohľadom námietky ţalobcu, ţe po zistení nadmernej
prepravy Národná diaľničná spoločnosť a.s. odmietla zaplatenie správneho poplatku na mieste
z dôvodu, ţe na to nemá zákonné oprávnenie uviedol, ţe podľa § 1 zákona č. 145/1995 Z. z.
správne poplatky vyberajú orgány štátnej správy, vyššie územné celky, obce a štátne archívy,
teda nie obchodné spoločnosti. Základný správny poplatok mal a mohol ţalobca zaplatiť pred
uskutočnením prepravy správnemu orgánu, ako to zákon predpokladá. Vzhľadom na to, ţe
nadmerná preprava uţ bola čiastočne vykonaná, došlo k porušeniu zákonom stanovenej
povinnosti, teda ako je v napadnutom rozsudku uvedené, vybratie zvýšeného správneho
poplatku predstavuje zároveň sankciu za nesplnenie zákonnej povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa
8. decembra 2011 (§ 156 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou sú administratívne spisy
ţalovaného správneho orgánu ako aj Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Košiciach ako správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd zistil, ţe
predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného správneho
orgánu č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25. septembra 2009, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Košiciach vydané pod č. 2009/00838-04 zo dňa 10. júla 2009,
ktorým tento dodatočne vybral od ţalobcu – dopravcu K., s.r.o., zvýšený správny poplatok za
vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s bodom
2 splnomocnenia poloţky 80 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku t.j. 2982 €. Dôvodom
bola tá skutočnosť, ţe ţalobca vykonal dňa 25. augusta 2008 o 10.00 h. na rýchlostnej ceste
I/50 (R2) Košice – Červený Rak nadmernú prepravu, čo spočívalo v okolnosti, ţe pri kontrole
vozidiel úradným meraním v uvedenom čase a mieste bolo zistené Národnou diaľničnou
spoločnosťou, a.s., pracoviskom SSÚD/SSÚR-4 Košice, ako správcom komunikácie,
prekročenie prípustných nápravových zaťaţení a prípustnej hmotnosti vozidla ţalobcu EČ: X.
a prípojného vozidla EČ: Y. Námietky ţalobcu, obsiahnuté jednak v podanej ţalobe a tieţ
v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, smerovali k nesúhlasu s tým, ţe mu bola uloţená
povinnosť zaplatiť trojnásobok správneho poplatku napriek tomu, ţe bol prostredníctvom
vodiča ochotný a ţiadal o umoţnenie úhrady predmetného poplatku na mieste vo výške
dvojnásobku.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. súdy preskúmavajú v správnom súdnictve na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú o ţalobách
proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 247 aţ § 250k O.s.p.). sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správnym orgánom
ukladá povinnosť postupovať v konaní tak, aby vydané rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci, pričom správny orgán musí postupovať v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania a musí im vţdy dať príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
brániť, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 4, § 32
ods. 1, 2, 3, § 46). Súčinnosť s účastníkmi konania v štádiu pred vydaním rozhodnutia
zdôrazňuje tieţ ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktorý ukladá správnym orgánom
povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite
odôvodniť (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci v súdnom odvolacom konaní
dospel k záveru, ţe správne orgány nepostupovali v danej veci v súlade s citovanými
ustanoveniami Správneho poriadku. S ohľadom na uvedené dáva do pozornosti rozsudok
tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 2Sţo/282/2009 zo dňa 31. marca 2010, v ktorom tento
poukázal na stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
(právneho predchodcu ţalovaného) z 24. augusta 2007, adresované Krajskému úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, v ktorom sa uvádza, ţe cestný správny
orgán v rozsahu svojej pôsobnosti v súčasnosti môţe vykonať na základe oznámenia správcu
cesty iba vyberanie zvýšeného správneho poplatku (na trojnásobok) dodatočným vydaním
rozhodnutia (podľa splnomocnenia bodu 3. v poloţke 80. sadzobníka správnych poplatkov),
nakoľko zmena správcu cesty, ako aj nové podmienky váţenia vozidiel vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie neboli v plnom rozsahu (s výnimkou NV č. 403/2005 Z. z.)
legislatívne doposiaľ aktualizované. Prihliadnuc na predmetné stanovisko odvolací súd
v citovanej veci dospel k záveru, ţe uvedené dôvody neboli premietnuté do rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavacieho konania, takţe v odôvodneniach
rozhodnutí správnych orgánov nie je daná jasná odpoveď na otázku, či (resp. ţe) neexistujú
záväzné právne akty Európskej únie (nariadenia), upravujúce danú oblasť, ktoré by boli
priamo záväzné pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie (nariadenia), resp.
právne akty Európskej únie, ktoré by boli pre Slovenskú republiku záväzné pri splnení
ďalších podmienok (smernice). Preto odvolací súd konštatuje, ţe s nastolenou otázkou sa
správne orgány nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach ani v prejednávanej veci, teda aj
preskúmavané rozhodnutia trpia vadami vytýkanými v citovanom rozhodnutí.
Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa sa dôsledne
nevysporiadal s námietkou ţalobcu, týkajúcou sa nesprávnej aplikácie novelizovanej právnej
úpravy, teda zákona č. 8/2009 Z. z., účinného od 1. februára 2009, vo vzťahu k skôr začatým
konaniam.
Zákonom č. 8/2009 Z. z. bol s účinnosťou od 1. februára 2009 zmenený a doplnený
zákon č. 135/1961 Zb., ako aj zákon č. 145/1995 Z. z., pričom prechodné ustanovenia postup
v začatých, avšak neskončených konaniach neupravujú.
Pravidlá postupu v takomto prípade sú jednoznačne dané v právnej teórii, a tieţ sú
vymedzené aj platnými ústavnými princípmi. Vzhľadom na to, ţe všeobecne platné pravidlo
pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým
právnym predpisom určuje, ţe právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho
právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej
spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis
neustanovuje inak.
Teoretická problematika neprípustnosti spätného pôsobenia právnych noriem sa
prekrýva s teóriou tzv. nadobudnutých práv (iura quaesita), popr. s ňou splýva, resp. sa s ňou
stotoţňuje. Teória nadobudnutých práv spočíva v teoretickom zdôvodnení neprípustnosti
toho, aby práva niekým nadobudnuté podľa zákona, mu boli dodatočne a so spätnou
účinnosťou neskorším zákonom odňaté, aby so spätnou účinnosťou bol dodatočne zmenený
právny stav, resp. o tento právny stav sa opierajúci právny dôvod, o ktorý sa opieralo
nadobudnutie práva. Pojem „nadobudnuté právo“ sa pritom vykladá extenzívne a zahŕňa
akýkoľvek právny stav, ktorý je niekomu na prospech. To znamená, ţe porušením zásady
nezmeniteľnosti, t. j. ochrany nadobudnutých práv by bola kaţdá retroaktívna zmena
právneho vzťahu, ktorá by so spätnou účinnosťou zhoršila právne postavenie subjektu práva.
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť
v súlade s touto ústavou.
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Súd je v konaní podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, ţe preskúma
zákonnosť uloţenej sankcie na základe princípov materiálneho právneho štátu.
Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa pouţije, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie.
Na rozdiel od retroaktivity súvisiacej s trestným konaním, ktorú Ústava Slovenskej
republiky výslovne upravuje článkom 50 ods. 6, ochrana pred retroaktivitou právnych
účinkov v ostatných veciach podľa právneho názoru ústavného súdu je implikovaná
v princípe právneho štátu stanoveného článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.
V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov alebo ich ustanovení moţno odvodiť z článku 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom
právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery
občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia
právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí
zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný
právny predpis (jeho noriem), nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (PL ÚS 36/95, nález ÚS SR
uverejnený pod č. 131/96 Zbierky nálezov a uznesení).
Z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
nepresvedčivé, vydané predčasne a v rozpore so zákonom (správnym poriadkom) a preto
neboli podmienky na zamietnutie ţaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa
§ 250ja ods. 3 prvá veta O.s.p. rozsudok krajského súdu, ktorým bola ţaloba zamietnutá
zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Zistenia a závery odvolacieho súdu zakladajú zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. Právnym názorom odvolacieho súdu
je správny orgán viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení
s § 250k ods. 1 veta prvá a § 149 ods. 1 s poukazom na § 246c veta prvá O.s.p. Ţalobcovi,
ktorý bol úspešný v súdnom preskúmavacom konaní, priznal náhradu trov podľa vyčíslenia
právneho zástupcu v sume 315,58 €, ktorá pozostáva zo sumy 162,47 € za tri úkony právnej
sluţby (53,49 € za prevzatie a prípravu zastúpenia, 53,49 € napísanie ţaloby a 55,49 €
napísanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave), 21,11 € reţijného paušálu
(6,95 + 6,95 + 7,21), 66 € súdneho poplatku za podanie ţaloby a 66 € súdneho poplatku
za podanie odvolania (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská