Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dfd/381656.816795.pdf
PDF · 101.32 KB
No categories available
3Cdo/190/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 190/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. K., bývajúceho v S.,
zastúpeného JUDr. C. S., advokátom so sídlom v Č., proti žalovaným 1/ K., spol. s r.o.
v konkurze, so sídlom v K., IČO: X., 2/ S., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., o neplatnosť
uznania dlhu, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C 132/2006, o dovolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2011 sp. zn. 6 Co 80/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením z 20. decembra 2010 č.k. 8 C 132/2006-328 konanie
zastavil, žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
v lehote 3 dní žalovanému 2/ trovy konania 6 587,53 € na účet jeho právnej zástupkyne
Advokátskej kancelárie JUDr. J. M. & JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v Ž.. V odôvodnení
uviedol, že keďže žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po vyhlásení
konkurzu na majetok žalovaného 1/ uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní, konanie
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Výrok, ktorým žalobcu zaviazal na náhradu trov konania,
odôvodnil § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Tým, že žalobca zobral žalobu späť, zavinil
zastavenie konania, preto je povinný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania, ktorých výšku
určil podľa vyhlášky č. 655//2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Žalovanému 1/ náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný 1/ nepodal návrh na ich náhradu.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu proti výroku uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým bol zaviazaný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania, uznesením z 29. apríla
2011 sp. zn. 6 Co 80/2011 uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobcovi uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalovanému 2/ trovy prvostupňového
konania v sume 574,50 € na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. J.
M. & JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v Ž.. Žalobcovi a žalovanému 2/ nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa,
pokiaľ rozhodol o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ podľa § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. (procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania), za správne. Nestotožnil sa
však s výškou trov ustálených súdom prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý
pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., mal za to, že na daný prípad je pre určenie výšky tarifnej odmeny
potrebné aplikovať § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2009,
resp. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. júna 2009.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Uviedol, že postupom
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že
odvolací súd nepreskúmal vecnú správnosť výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení
konania, napriek tomu, že aj tento výrok napadol odvolaním z dôvodu, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený rozhodnúť o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, nakoľko podľa § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa vyhlásením konkurzu konania
zo zákona prerušujú. Z uvedeného dôvodu žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ prostredníctvom správcu konkurznej podstaty JUDr. V. J. vo vyjadrení
k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s jeho dôvodmi a poukázal na to, že vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu vyslovil nesúhlas s pokračovaním zo zákona prerušeným konaním a bol
toho názoru, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania tak, ako o ňom rozhodol
súd prvého stupňa.
Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený v súlade
s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Vychádzajúc z obsahu dovolania sa osobitne zameral na otázku splnenia podmienok
prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. vyvodzuje z toho, že odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa len
v časti o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, hoci on podal odvolanie aj
proti výroku prvostupňového uznesenia o zastavení konania.
Dovolací súd posudzujúc vyššie uvedenú námietku žalobcu dospel k záveru, že postup
odvolacieho súdu, keď vychádzajúc z § 41 ods. 2 O.s.p. posudzoval odvolanie žalobcu podľa
obsahu a ustálil, že žalobca podal odvolanie len do výroku o náhrade trov konania medzi ním
a žalovaným 2/, bol správny. Z obsahu odvolania totiž jednoznačne vyplýva, že žalobca
odvolanie nepodal proti všetkým, resp. viacerým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa, ale
len proti výroku, ktorým bol zaviazaný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania. Žalobca
v dôvodoch odvolania uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol zaviazaný
zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania, považuje za nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa
pre rozhodnutie o trovách nesprávne aplikoval § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď bol toho
názoru, že zavinil zastavenie konania. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného 1/ žalobca
dával len do súvislosti s posudzovaním jeho zavinenia na zastavení konania, tvrdiac,
že skutočnosť, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz, nezavinil on ale žalovaný
1/, keď doslovne v odvolaní uviedol, že „ak súd rozhodoval o zastavení konania, mal zastaviť
konanie a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP“. O tom, že
žalobca odvolaním napadol len výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/
svedčí aj jeho záverečný petit, v ktorom navrhuje, „aby Krajský súd v Žiline napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.
Keďže z odvolania žalobcu bolo nepochybne zrejmé, ktorý výrok napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa napáda, z akých dôvodov a čoho sa domáha, postup
odvolacieho súdu, keď preskúmal v odvolacom konaní len výrok uznesenia prvostupňového
súdu o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, bol v súlade s § 212 O.s.p.
a týmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred odvolacím súdom v zmysle
Pokiaľ žalobca, vychádzajúc z obsahu dovolania, mal na mysli aj vadu konania
odvolacieho súdu, spočívajúcu v tom, že odvolací súd konal vo veci, hoci na majetok
žalovaného 1/ bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2 K 20/2010-56 z 25. augusta 2010
vyhlásený konkurz, táto nenapĺňa znaky ani jednej z vád uvedených v § 237 O.s.p. Riešenie
sporu o neplatnosť uznania dlhu patrí do právomoci súdu. Konanie súdu nie ja tak postihnuté
vadou podľa ustanovenia § 237 písm. a/ O.s.p. Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu
subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1998 sp. zn.
5 Cdo 27/1999). Vzhľadom na uvedené nemá konanie súdu ani vady podľa § 237 písm. b/ a c/
O.s.p. V danej veci nešlo ani o prekážku veci už právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už
začatého konania, teda o vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. d/ O.s.p. Súd v danej veci
konal na základe žaloby, teda nechýbala ani táto podmienka konania, nedostatok ktorej by
mal za následok vadu podľa § 237 písm. e/ O.s.p. Naostatok nebolo ani zistené, že by vo veci
rozhodoval vylúčený sudca alebo že by súd bol nesprávne obsadený, teda že by konanie súdu
bolo postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p.
Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p.),
na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, že dovolanie je
v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení
§ 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pričom sa nezaoberal vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
žalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.);
dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková