Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/190/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. K., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. C. S., advokátom so sídlom v Č., proti žalovaným 1/ K., spol. s r.o.

v konkurze, so sídlom v K., IČO: X., 2/ S., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., o neplatnosť

uznania dlhu, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca uznesením z 20. decembra 2010 č.k. -328 konanie

zastavil, žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

v lehote 3 dní žalovanému 2/ trovy konania 6 587,53 € na účet jeho právnej zástupkyne

Advokátskej kancelárie JUDr. J. M. & JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v Ž.. V odôvodnení

uviedol, že keďže žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po vyhlásení

konkurzu na majetok žalovaného 1/ uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní, konanie

podľa zastavil. Výrok, ktorým žalobcu zaviazal na náhradu trov konania,

odôvodnil veta prvá Tým, že žalobca zobral žalobu späť, zavinil

zastavenie konania, preto je povinný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania, ktorých výšku

určil podľa vyhlášky č. 655//2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „“). Žalovanému 1/ náhradu trov

konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný 1/ nepodal návrh na ich náhradu.

2

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu proti výroku uznesenia súdu prvého

stupňa, ktorým bol zaviazaný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania, uznesením z 29. apríla

2011 sp. zn. uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že

žalobcovi uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalovanému 2/ trovy prvostupňového

konania v sume 574,50 € na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. J.

M. & JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v Ž.. Žalobcovi a žalovanému 2/ nepriznal právo na

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa,

pokiaľ rozhodol o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ podľa § 146 ods. 2

veta prvá (procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania), za správne. Nestotožnil sa

však s výškou trov ustálených súdom prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý

pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 10 ods. 1

vyhlášky č. , mal za to, že na daný prípad je pre určenie výšky tarifnej odmeny

potrebné aplikovať vyhlášky č. v znení účinnom do 31. mája 2009,

resp. vyhlášky č. v znení účinnom od 1. júna 2009.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Uviedol, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým, že

odvolací súd nepreskúmal vecnú správnosť výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení

konania, napriek tomu, že aj tento výrok napadol odvolaním z dôvodu, že súd prvého stupňa

nebol oprávnený rozhodnúť o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, nakoľko podľa § 47

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii sa vyhlásením konkurzu konania

zo zákona prerušujú. Z uvedeného dôvodu žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ prostredníctvom správcu konkurznej podstaty JUDr. V. J. vo vyjadrení

k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s jeho dôvodmi a poukázal na to, že vo vyjadrení

k odvolaniu žalobcu vyslovil nesúhlas s pokračovaním zo zákona prerušeným konaním a bol

toho názoru, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania tak, ako o ňom rozhodol

súd prvého stupňa.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený v súlade

3

s , skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V zmysle

ods. 3 ale ustanovenia a neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie

o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol

o trovách konania. Takéto uznesenie je v zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Vychádzajúc z obsahu dovolania sa osobitne zameral na otázku splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, že odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa len

v časti o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, hoci on podal odvolanie aj

proti výroku prvostupňového uznesenia o zastavení konania.

Dovolací súd posudzujúc vyššie uvedenú námietku žalobcu dospel k záveru, že postup

odvolacieho súdu, keď vychádzajúc z posudzoval odvolanie žalobcu podľa

4

obsahu a ustálil, že žalobca podal odvolanie len do výroku o náhrade trov konania medzi ním

a žalovaným 2/, bol správny. Z obsahu odvolania totiž jednoznačne vyplýva, že žalobca

odvolanie nepodal proti všetkým, resp. viacerým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa, ale

len proti výroku, ktorým bol zaviazaný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania. Žalobca

v dôvodoch odvolania uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol zaviazaný

zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania, považuje za nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa

pre rozhodnutie o trovách nesprávne aplikoval veta prvá , keď bol toho

názoru, že zavinil zastavenie konania. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného 1/ žalobca

dával len do súvislosti s posudzovaním jeho zavinenia na zastavení konania, tvrdiac,

že skutočnosť, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz, nezavinil on ale žalovaný

1/, keď doslovne v odvolaní uviedol, že „ak súd rozhodoval o zastavení konania, mal zastaviť

konanie a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ust. “. O tom, že

žalobca odvolaním napadol len výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/

svedčí aj jeho záverečný petit, v ktorom navrhuje, „aby Krajský súd v Žiline napadnuté

uznesenie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

Keďže z odvolania žalobcu bolo nepochybne zrejmé, ktorý výrok napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa napáda, z akých dôvodov a čoho sa domáha, postup

odvolacieho súdu, keď preskúmal v odvolacom konaní len výrok uznesenia prvostupňového

súdu o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, bol v súlade s

a týmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred odvolacím súdom v zmysle

Pokiaľ žalobca, vychádzajúc z obsahu dovolania, mal na mysli aj vadu konania

odvolacieho súdu, spočívajúcu v tom, že odvolací súd konal vo veci, hoci na majetok

žalovaného 1/ bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -56 z 25. augusta 2010

vyhlásený konkurz, táto nenapĺňa znaky ani jednej z vád uvedených v Riešenie

sporu o neplatnosť uznania dlhu patrí do právomoci súdu. Konanie súdu nie ja tak postihnuté

vadou podľa ustanovenia Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu

subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť (porovnaj

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1998 sp. zn.

). Vzhľadom na uvedené nemá konanie súdu ani vady podľa § 237 písm. b/ a c/

V danej veci nešlo ani o prekážku veci už právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už

začatého konania, teda o vadu uvedenú v ustanovení Súd v danej veci

konal na základe žaloby, teda nechýbala ani táto podmienka konania, nedostatok ktorej by

mal za následok vadu podľa Naostatok nebolo ani zistené, že by vo veci

rozhodoval vylúčený sudca alebo že by súd bol nesprávne obsadený, teda že by konanie súdu

bolo postihnuté vadou v zmysle ustanovenia

Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení ),

na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia

majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, že dovolanie je

v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa

ods. 5 v spojení s , pričom sa nezaoberal vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

žalovaným ( v spojení s a );

dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková