Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/79/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: R. K., nar.: X., bytom

R., proti ţalovanému: JUDr. J. M., so sídlom Š., správca konkurznej podstaty úpadcu A., s.

r. o., Š., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. I. L., advokátom, I., o určenie pravosti

prihlásenej pohľadávky, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -53 z 29. júna 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2011 č. k. -53 sa

v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, ţe pohľadávka ţalobkyne, prihlásená

v konkurznom konaní vo výške 7 302,66 Eur istiny a 768,27 Eur úrokov, je

oprávnená ako pohľadávka prvej triedy voči úpadcovi A., s. r. o., K., v prevyšujúcej časti

ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa si na základe uznesenia Krajského

súdu v Košiciach z 21. októbra 2010 uplatňuje nárok na pohľadávku ako dedička

po veriteľovi neb. manţelovi V. K., ktorý uzavrel zmluvy o pôţičke s A.,

s. r. o., K.. Po úpadku A., s. r. o., pohľadávka bola uplatnená 16. januára 2003 prihláškou

konkurzného veriteľa a osvedčením o dedičstve č. sa ţalobkyňa stala

dedičkou pohľadávky. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2005.

Zmluvy boli uzatvorené vo vzťahu veriteľ – dlţník. Stať sa akcionárom neb. manţel

ţalobkyne nemal v úmysle a ponúknutú dohodu o predčasnom zániku zmluvy o pôţičke

a nahradením nového vzťahu veriteľ nepodpísal.

2

Ţalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, ţe na prieskumnom pojednávaní 20. januára

2004 správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku manţela ţalobkyne a v určenej lehote

nebola podaná určovacia ţaloba, pohľadávka zanikla neuplatnením práva. Dňa 10. septembra

2001 a 24. januára 2002 splnomocnil V. K. svoju manţelku ku všetkým úkonom, ktoré sa

týkajú konania so spoločnosťou A. v súvislosti s uzatvorenými zmluvami. V. K. podal

prihlášku do konkurzného konania 16. januára 2003 a zomrel 17. apríla 2003. Upovedomenie

o popretí bolo doručené 8. marca 2004 a prevzala ho ţalobkyňa, ktorá v zmysle § 336 ods. 6

mala podať určovaciu ţalobu a ak tak neurobila, porušila svoju

zákonnú povinnosť. Z osvedčenia o dedičstve je nepochybné, ţe dedičkou sa stala ţalobkyňa,

ale nevyplýva z neho, ţe by pohľadávka poručiteľa, prihlásená do konkurzu úpadcu A.,

s. r. o., vyplývajúca z predmetných zmlúv o pôţičke, bola predmetom dedenia. Predmetnú

pohľadávku nemoţno uplatňovať v rámci konkurzného konania, pretoţe uplatnenie

pohľadávky zaniklo nepodaním určovacej ţaloby v stanovenej lehote. Navrhol ţalobu

zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, ţe úpadca a neb. V. K. uzavreli Zmluvy

o pôţičke 10. septembra 2001, č. 1878/2001, na základe ktorej poţičal úpadcovi finančné

prostriedky vo výške 663,88 Eur (20 000,-- Sk) s dohodnutým ročným úrokom 35,5% dňa

24. januára 2002 č. 2365/2002, na základe ktorej poţičal úpadcovi finančné prostriedky

vo výške 3 319,39 Eur (100 000,-- Sk) s dohodnutým ročným úrokom 33,5% a dňa

24. januára 2002 č. 2366/2002, na základe ktorej poţičal úpadcovi finančné prostriedky

vo výške 3 319,39 Eur (100 000,-- Sk) s dohodnutým ročným úrokom 35,5%.

Následne účastníci uzatvorili zmluvy o ručení za záväzok zo zmluvy o pôţičke

prevodom práva, podľa ktorej dlţník je vlastníkom kmeňových listinných akcií na meno

v menovitej hodnote jednej akcie 331,94 Eur (10 000,-- Sk) emitenta A., a. s., K.

a na účel zabezpečenia splnenia svojho záväzku prevádza v prospech veriteľa kmeňové akcie

v hodnote jednej akcie 331,94 Eur (10 000,-- Sk) a 33,19 Eur (1 000,-- Sk) emitenta A., a. s.,

K.. Podľa čl. V. zmluvy, ak dlţník v lehote splatnosti pôţičky nesplní svoj záväzok voči

veriteľovi v celom rozsahu alebo v časti, stáva sa veriteľ vlastníkom predmetu zabezpečenia.

Úpadca zaslal poštou veriteľovi akcie v celkovej hodnote 8 070,94 Eur (243 145,-- Sk)

spolu s návrhom dohody o zániku zmluvy o pôţičke a jej nahradení novým záväzkom –

3

zmluvou o prevode cenných papierov. Podľa čl. II. návrhu, dlţník (predávajúci) je

akcionárom spoločnosti A., a. s., K. a vlastní listinné akcie, ktoré nie sú verejne

obchodovateľné. Predávajúci predáva a kupujúci kupuje do svojho majetku listinné akcie,

v deň podpísania tejto zmluvy oboma stranami, zmluvné strany doručia jedno vyhotovenie

zmluvy A., a. s., za účelom zabezpečenia zmeny v zozname akcionárov. Táto dohoda nebola

podpísaná.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 20. decembra 2002,

bol na majetok A., s. r. o., K. vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej podstaty bol

ustanovený JUDr. J. M. Prihláškami z 15. januára 2003 konkurzný veriteľ V. K. prihlásil

svoje pohľadávky zo Zmluvy č. 1878/2001 vo výške 911,34 Eur (27 455,00-Sk), zo Zmluvy

č. 2365/2002 vo výške 4 443,34 Eur (133 860,-- Sk) a zo Zmluvy č. 2366/2002 vo výške

5 688,81 Eur (171 381,-- Sk), ktoré správca poprel z dôvodu, ţe je akcionár.

Medzi konkurzným veriteľom a úpadcom bola uzatvorená zmluva o pôţičke a zmluva

o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôţičke.

Zmluva o ručení, uzatvorená medzi veriteľom a úpadcom, nie je určitá. Akcie, ktoré

nie sú tovarom určeným mnoţstvom a cenou, nie sú v zmluve identifikované číslami,

pod ktorými sú evidované u emitenta v registri akcionárov a u vlastníka (úpadcu) v evidencii

majetku.

Právny úkon je urobený váţne, ak účastníci svojím prejavom, chceli vyvolať

následok, ktorým bola záruka za nesplnenie záväzku.

Veriteľ podpísal zmluvu v dobrej viere, ţe vo vydaných akciách bude mať záruku, ţe

mu dlţník dlh vyplatí v hotovosti a on mu vráti akcie. Konanie dlţníka nesmerovalo k tomu

a v zmluve boli dohodnuté také práva a povinnosti, ktoré nie sú v súlade so zabezpečovacou

funkciou. Zabezpečovací prevod práva končí splnením záväzku. Článok V. a posledný odsek

čl. VI. Zmluvy o ručení odporuje účelu zabezpečenia.

Úpadca zaslal veriteľovi akcie verejne neobchodovateľné a prevoditeľné len

so súhlasom predstavenstva A., a. s. Právny úkon úpadcu teda nebol urobený váţne.

Podľa čl. II. zmluvy o ručení, dlţník je vlastníkom kmeňových listinných akcií

na meno v menovitej hodnote jednej akcie 331,94 Eur (10 000,-- Sk) emitenta A., a. s., K.

a podľa čl. III. zmluvy prevádza v prospech veriteľa akcie v hodnote 331,94 Eur

(10 000,-- Sk) a 33,19 Eur (1 000,-- Sk). V zmysle čl. V. ods. 4 Stanov A., a. s. a zápisu

v obchodnom registri, akcie majú obmedzenú prevoditeľnosť. Súhlas na prevod akcií udeľuje

predstavenstvo A., a. s. a úpadca mal poţiadať o udelenie súhlasu na prevod akcií

pre veriteľov s uvedením čísla akcií z registra akcionárov. Na základe súhlasu mohol úpadca

uzatvárať zmluvy o ručení, ale z hľadiska platnosti zmluvy mal uvádzať čísla akcií podľa

uvedenia v súhlase na ručiteľský prevod práva a tento ručiteľským rubopisom uskutočniť.

Bez uvedenia čísla akcie, s ktorej prevodom emitent súhlasil, zmluva nemôţe byť platná.

Z výpisu obchodného registra úpadcu písomnosti zakladajúce práva a povinnosti

spoločnosti podpisuje konateľ samostatne, a to tak, ţe k písanému alebo tlačenému

obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Akcie sú na meno A.,

s. r. o., K. Prevod na rubopise akcie je za majiteľa akcie podpísaný nečitateľným podpisom

bez označenia právnickej osoby, teda sa nejedná o právny úkon právnickej osoby. Podľa § 18

ods. 1 , rubopis musí byť bezpodmienečne vykonaný vlastníkom. Pretoţe

rubopis nebol vykonaný zákonom stanoveným spôsobom, nie je platný a práva z akcie

neprechádzajú na nového majiteľa akcie, veriteľ sa teda nestal akcionárom.

V priebehu konania konkurzný veriteľ zomrel a konkurzný súd upovedomením

a výzvou veriteľa, doručenou ţalobkyni 8. novembra 2010, upovedomil o popretí pohľadávky

z dôvodu – akcionár a vyzval na podanie určovacej ţaloby do 31 dní od doručenia výzvy.

Ţaloba bola podaná 24. novembra 2010, teda v lehote určenej súdom. Súd sa preto nestotoţnil

s názorom ţalovaného, ţe právo veriteľa zaniklo jeho neuplatnením v určenej lehote.

Podľa názoru súdu záväzok zo zmluvy o pôţičke nezanikol, veriteľ sa nestal

akcionárom, ţalobkyňa sa stala dedičkou pohľadávok zo Zmlúv o pôţičke č. 1878/2001, č.

2366/2002 a č. 2365/2002 v celkovej výške 8 070,94 Eur (243 145,-- Sk). Veriteľ poskytol

úpadcovi finančné prostriedky na základe uvedených zmlúv vo výške 7 302,66 Eur (220 000,-

Sk) a úroky sú 768,27 Eur (23 145,-- Sk). Súd preto v tejto časti ţalobe vyhovel

a v prevyšujúcej časti (rozdiel na úrokoch uplatnených v prihláške a nadobudnutých dedením)

ţalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ţe vzhľadom

na úspech a neúspech účastníkov konania, náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne

zamietne.

Ţalovaný v odvolaní uviedol, ţe podľa rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ podľa § 205 ods. 2

písm. d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Prvostupňový súd sa vo vzťahu ku hmotnoprávnej úprave úplne nevysporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré ţalovaný v priebehu konania vo veci uviedol, resp.

s dôkazmi, ktoré v konaní boli podkladom rozhodnutia.

Najmä z týchto a ďalších dôvodov, bliţšie uvedených v nasledujúcich častiach tohto

odvolania ţalovaný povaţuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne

a nepreskúmateľné.

Ţalovaný v odvolaní poukázal, na ust. , ktoré citoval

zo str. 3 napadnutého rozsudku a ďalej citoval zo strany 4 napadnutého rozsudku:

„V priebehu konania konkurzný veriteľ zomrel a konkurzný súd upovedomením a výzvou

veriteľa, doručenou ţalobkyni 8. novembra 2010, upovedomil o popretí pohľadávky z dôvodu

akcionár a vyzval na podanie určovacej ţaloby do 31 dní od doručenia výzvy. Ţaloba bola

podaná 24. novembra 2010, teda v lehote určenej súdom. Súd sa preto nestotoţnil s názorom

ţalovaného, ţe právo veriteľa zaniklo jeho neuplatnením v určenej lehote.

Podľa názoru súdu záväzok zo zmluvy o pôţičke nezanikol, veriteľ sa nestal

akcionárom, ţalobkyňa sa stala dedičkou pohľadávok zo Zmlúv o pôţičke č. 1878/2001, č.

2366/2002 a č. 2365/2002 v celkovej výške 8 070,94 Eur (243 145,-- Sk). Veriteľ poskytol

úpadcovi finančné prostriedky na základe uvedených zmlúv vo výške 7 302,66 Eur (220 000,-

Sk) a úroky sú 768,27 Eur (23 145,-- Sk). Súd preto v tejto časti ţalobe vyhovel

6

a v prevyšujúcej časti (rozdiel na úrokoch uplatnených v prihláške a nadobudnutých dedením)

ţalobu zamietol.“

Podľa názoru ţalovaného súd sa nevysporiadal s tvrdeniami, dôkazmi

a skutočnosťami, na ktoré ţalovaný v konaní poukazoval a tieto nesprávne právne posúdil.

Ţalovaný namieta, ţe z napadnutého rozhodnutia súdu nie je moţné zistiť, prečo

(z akých dôvodov a tieţ podľa ktorých predpisov hmotného práva) súd neprihliadol na tieto

skutočnosti:

Dňa 10. septembra 2001 a dňa 24. januára 2002 splnomocnil V. K. svoju manţelku,

ţalobkyňu R. K., ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A.,

s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou. Týmto

jednostranným právnym úkonom dal splnomocniteľ tretej osobe, teda A., s. r. o., na vedomie,

ţe ho manţelka bude zastupovať v konaní s uvedenou spoločnosťou generálnym

splnomocnením.

V. K., manţel ţalobkyne, podal prihlášku do konkurzného konania osobne dňa

16. januára 2003.

V. K. v zmysle priloţeného osvedčenia o dedičstve zomrel dňa X.

Prieskumné pojednávanie úpadcu A., s. r. o., K., na ktorom poprel správca

pohľadávku V. K., sa konalo dňa 20. januára 2004. Krajský súd v Košiciach následne zaslal

všetkým tým, ktorým bola pohľadávka na prieskumnom pojednávaní popretá, písomné

upovedomenie o popretí a výzvu na podanie určovacej ţaloby v prípade, ţe nesúhlasia

s popretím pohľadávky.

Upovedomenie a výzvu Krajského súdu v Košiciach prevzala ţalobkyňa osobne dňa

8. marca 2004.

Ak splnomocniteľ zomrie, je splnomocnenec povinný urobiť všetko, čo neznesie

odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach (§ 33b ods. 6 Občianskeho

zákonníka).

Splnomocniteľ zomrel dňa X., splnomocnenec, teda ţalobkyňa, prevzala

upovedomenie a výzvu Krajského súdu v Košiciach osobne dňa 8. marca 2004, oboznámila sa

s obsahom listu a mala dostatočne dlhý čas na odborné konzultácie o obsahu listu a prípadné

podanie určovacej ţaloby, všetko v lehote 30 dní od prevzatia listu.

Ak ţalobkyňa ako splnomocnenec z plnej moci, nepodala určovaciu ţalobu, čím

zanikla pozícia splnomocniteľa voči A., s. r. o., porušila svoju zákonnú povinnosť vykonať

všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach (v záujme

práv splnomocniteľa) a ak z titulu porušenia tejto svojej zákonnej povinnosti sa domáha

zodpovednostného vzťahu voči A., s. r. o., nemôţe jej byť toto konanie na prospech v zmysle

zásady nemo turpitudinem suam alegare potest, teda, ţe nikomu nemôţe byť

na osoh jeho protiprávne konanie.

Ak ţalobkyňa ako splnomocnenec z plnej moci, úmyselne nepodala určovaciu ţalobu

znamená to, ţe tak omisívne potvrdila existenciu právnej pozície splnomocniteľa iba

so spoločnosťou A. H., a. s., IČO: X. ako majiteľa akcií tejto spoločnosti.

V obidvoch uvedených alternatívach sa však má za to, ţe márnym uplynutím

prepadnej doby na podanie určovacej ţaloby v zmysle pozícia

splnomocniteľa voči A., s. r. o., zanikla ex lege.

Smrťou konkurzného veriteľa V. K. ako splnomocniteľa (t.j. dňa X.), plnomocenstvo

udelené ţalobkyni zaniklo, a preto Upovedomenie a výzva súdu (z 20. januára 2004) doručené

ţalobkyni v nadväznosti na uvedené podanie určovacej ţaloby v stanovenej lehote v danom

prípade nemohlo mať právne účinky, predpokladané zákonom v ustanovení § 23 ods. 5

zákona o konkurze a vyrovnaní, teda došlo k zmeškaniu lehoty na podanie ţaloby

konkurzného veriteľa na určenie svojho práva, v dôsledku čoho nemoţno na prihlásenú

pohľadávku uţ prihliadať.

Ţalobkyňa, ktorá v zmysle mala robiť všetko, čo

neznesie odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach v zmysle

Upovedomenia a výzvy veriteľa z 20. januára 2004 zaslanej V. K., ktorú ţalobkyňa dňa

8. marca 2004 v mene svojho manţela prevzala, však v lehote 31 dní (lehote na podanie

incidenčnej ţaloby) ani neoznámila Krajskému súdu v Košiciach tú skutočnosť, ţe jej manţel

zomrel, prípadne ţe prebieha vo veci dedičské konanie, a nepoţiadala príslušný súd, aby tento

jej zaslal Upovedomenie a výzvu veriteľa dodatočne po právoplatnom skončení konania

o dedičstve. Navyše, ako to bolo uţ uvedené, ani v lehote 31 dní od doručenia výzvy ako

splnomocniteľ v mene manţela ţalobu o určenie pravosti pohľadávky nepodala.

Ţalovaný poukázal, ţe smrť ţalobcu pred začatím konania o určenie pravosti

pohľadávky (incidenčný spor) spôsobila, ţe ţalobca stratil nielen procesnú, ale aj vecnú

spôsobilosť (na práva či právne úkony). Osvedčenie o dedičstve, ktorým sa skončilo konanie

o dedičstve po ňom, na tom nič nemení, je len dokladom o tom, kto môţe teraz (aktuálne)

práva, ktoré mala poručiteľka uplatňovať vo svojom mene ako nositeľka týchto práv. Po smrti

poručiteľa V. K. ich vo svojom mene mohli uplatniť dedičia (teda aj manţelka R. K. –

ţalobkyňa), a po vydaní osvedčenia o dedičstve ten dedič, ktorému bol prechod práv priznaný

(viď. Uznesenie NS SR, sp. zn. str. 2).

Podľa ţalovaného je preto irelevantné tvrdenie ţalobkyne v jej ţalobnom návrhu, ţe

Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2005, a preto na výzvu zo dňa

20. januára 2004 uplatniť pohľadávku podaním určovacej ţaloby nemohla konať.

Ţalovaný uviedol ako dôkazy uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. , upovedomenie a výzvu veriteľa v konaní sp. zn.

z 20. januára 2004 a potvrdenie o prevzatí upovedomenia a výzvy Krajského súdu Košiciach

z 8. marca 2004.

Ţalovaný taktieţ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalobkyňa sa stala

dedičkou pohľadávok zo Zmluvy o pôţičke č. 1878/2001, č. 2366/2002, a č. 2365/2002.

Z osvedčenia o dedičstve č. , , ktoré nadobudlo

právoplatnosť 31. marca 2005, je nepochybné, ţe dedičkou po V. K. sa stala ţalobkyňa.

9

Z osvedčenia o dedičstve ale nevyplýva, ţe by pohľadávka poručiteľa V. K., prihlásená do

konkurzu úpadcu A., s. r. o., vyplývajúca z predmetných zmlúv o pôţičke, bola predmetom

dedenia v predmetnom dedičskom konaní.

Z osvedčenia o dedičstve vyplynulo (v spise, str. 3-4), ţe predmetom dedičstva bola

pohľadávka poručiteľa voči spoločnosti A. H., a. s., so sídlom Kukučínova 7, K., IČO: X.

z titulu, ţe poručiteľ bol vlastníkom listinných akcií. Spoločnosť A. H., a. s., so sídlom

v Košiciach je však iným subjektom ako ţalovaný.

Tým, ţe tieto akcie právny predchodca ţalobkyne nevrátil úpadcovi a ţalobkyňa ich

predloţila v dedičskom konaní, ako titul pohľadávky poručiteľa voči A. H., a. s. (teda nie voči

A., s. r. o.), hoci uvedených zmluvách o pôţičke mala vedomosť a tieto mala aj k dispozícii

jasne uznala existenciu právneho vzťahu V. K. titulom akcií a z neho vyplývajúcich

pohľadávok voči inému subjektu, ako je ţalovaný.

Ţalobkyňa nepreukázala, ţe by po smrti manţela nadobudla predmetnú pohľadávku

titulom Zmluvy o pôţičke č. I – 1878/2001, č. I – 2366/2002 a č. I – 2365/2002. Naopak, ako

to vyplýva z dôkazov predloţených ţalobkyňou, predmetná pohľadávka voči ţalovanému

(resp. úpadcovi A., s. r. o.), nebola predmetom prejednania v dedičskom konaní a v tomto

konaní nebolo preukázané, ţe by bol podaný dedičmi po nebohom V. K. návrh na konanie

o znovuobjavenom majetku.

Ţalovaný citáciou ust. poukázal, ţe

rozhodnutie súdu musí byť podľa zákona odôvodnené, pretoţe len tak sa stane

zrozumiteľným a len tak môţe presviedčať o svojej správnosti.

Iba zhodnotením pravdivosti kaţdého jednotlivého dôkazu moţno dospieť k záveru,

ktorým je zistenie určitého skutkového stavu zodpovedajúceho objektívnej skutočnosti. Iba

takto zistený skutkový stav sa môţe stať základom právneho posúdenia a spravodlivého

rozhodnutia.

Právne posúdenie potom spočíva v podriadení zisteného skutkového stavu

pod príslušnú normu hmotného práva. Aj tento myšlienkový postup súdu treba bliţšie

10

odôvodniť a tak vysvetliť jeho správnosť, najmä prečo bola na existujúci skutkový stav

aplikovaná tá alebo oná norma hmotného práva a pritom bliţšie vysvetliť jej zmysel.

Podľa ţalovaného však v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa skutočnosti

uvedené vyššie absentujú a nie je moţné z neho vyvodiť prečo, a podľa ktorých predpisov

hmotného práva súd prvého stupňa sa nestotoţnil s právnou argumentáciou ţalovaného, ako

je to uvedené vyššie, t. j. ako na to poukazuje ţalovaný v tomto odvolaní.

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadrila ţalobkyňa. Navrhla, aby odvolanie ţalovaného

súd zamietol a pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní č. j. voči úpadcovi A.,

s. r. o., K., vo výške 7 302,66 Eur istiny a 768,27 Eur úrokov bola uznaná ako pohľadávka

prvej triedy.

Ţalobkyňa uviedla, ţe ţalovaný správca konkurznej podstaty JUDr. J. M. v odvolaní

sa proti rozsudku poukázal na nesprávne posúdenie veci. Názor ţalobkyne je taký, ţe

nesprávne bola vec posúdená pri prieskumnom pojednávaní a pohľadávka bola popretá

neoprávnene, bez prihliadnutia na to, ţe zmluva medzi veriteľom a predstavenstvom akciovej

spoločnosti nebola podpísaná.

O tom, ţe dňa 20. januára 2004 sa konalo prieskumné pojednávanie, nemala

ţalobkyňa ţiadnu vedomosť a dodnes nevie, ţe z akého zdroja sa to mala dozvedieť. Zásielku

od Krajského súdu, adresovanú na manţela V. K., prevzala 8. marca 2004, t. j. rok po smrti

manţela.

Pri podpisovaní zmlúv o pôţičkách s A., s. r. o., manţelom bolo ţalobkyni udelené

splnomocnenie na právne úkony, týkajúce sa konania so spoločnosťou v súvislosti

so zmluvami o pôţičkách. Smrťou manţela dňa X. splnomocnenie stratilo platnosť, a to bol

dôvod, ţe ţalobkyňa nepodala určovaciu ţalobu po prvom prevzatí upovedomenia a nie to, ţe

ţalobkyňa potvrdila právnu pozíciu – akcionár.

Upovedomenie a výzvu Krajského súdu Košice o popretí pohľadávky, adresovanej

na meno ţalobkyne, prevzala dňa 08. novembra 2010 a určovaciu ţalobu podala dňa

24. novembra 2010.

11

Ţalovaný správca konkurznej podstaty namieta proti rozhodnutiu súdu, ţe sa

ţalobkyňa stala dedičkou zmlúv o pôţičke, ţe predmetom dedenia boli akcie A. H., a. s.

Ţalovaná uviedla, ţe poručiteľ, manţel ţalobkyne, bol majiteľom zmlúv o pôţičkách

a nie akcií, ţiadne zmluvy s A. H., a. s., nepodpísal, tak ani akcie nemohli byť predmetom

dedenia. Dedičské konanie bolo ukončené 31. marca 2005.

Ţalovaný v podaní z 5. septembra 2011 zaslal súdu listinné dôkazy, na ktoré

v odvolaní z 10. augusta 2011 poukázal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je určenie, ţe

pohľadávka vo výške 7 302,66 Eur s úrokom je uznaná a patrí do prvej triedy. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, ţe veriteľ V. K. splnomocnil svoju manţelku R. K. 10. septembra 2001

a 24. januára 2002 ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A.,

s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou.

Prihlášku do konkurzného konania podal V. K. 16. januára 2003. V. K. zomrel dňa X.

Prieskumné pojednávanie úpadcu A., s. r. o., na ktorom poprel správca konkurznej

podstaty pohľadávku neb. V. K., sa konalo dňa 20. januára 2004.

Upovedomenie a výzvu z 20. januára 2004 na podanie určovacej ţaloby v prípade, ţe

nesúhlasia s popretím pohľadávky, zaslal následne Krajský súd v Košiciach tým, ktorým bola

pohľadávka na prieskumnom pojednávaní popretá. Krajský súd v Košiciach upovedomenie

a výzvu adresoval neb. V. K. a prevzala ju manţelka R. K. 8. marca 2004.

Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2005.

12

Upovedomenie a výzvu z 20. januára 2004, doručenú 8. marca 2004, zaslal opätovne

Krajský súd v Košiciach adresátovi ţalobkyni R. K. 8. novembra 2010. Z obsahu spisu nie je

zrejmé, na základe čoho konkurzný súd opakovane doručoval výzvu z 20. januára 2004, a to

napriek tomu, ţe uvedený postup v priebehu konania namietal ţalovaný správca konkurznej

podstaty, súd sa s touto námietkou vôbec nezaoberal.

Prvostupňový súd sa ani v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkou

ţalovaného, ţe predmetnú pohľadávku uţ nemoţno uplatňovať v rámci konkurzného konania,

pretoţe uplatnenie pohľadávky zaniklo nepodaním určovacej ţaloby v stanovenej lehote

a z tohto dôvodu navrhol ţalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa sa v súvislosti s touto

námietkou nevysporiadal v odôvodnení rozsudku s upovedomením o popretí pohľadávky

a výzvou veriteľa na podanie určovacej ţaloby konkurzným súdom, ktoré ţalobkyňa prevzala

8. marca 2004 a ktoré predchádzalo upovedomeniu a výzve veriteľa, ktorá bola ţalobkyni

doručená dňa 8. novembra 2010.

V rozhodnutí sa súd vôbec nezaoberal ani udeleným plnomocenstvom, ktorým neb. V.

K. splnomocnil dňa 10. septembra 2001 a 24. januára 2002 svoju manţelku R. K. ku všetkým

právnym úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A., s. r. o., v súvislosti

so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou.

Aby súd prvého stupňa mohol určiť, ţe pohľadávka ţalobkyne vo výške 7 302,66 Eur

s úrokom je po práve a patrí do prvej triedy, bude musieť predovšetkým preskúmať a posúdiť

úkony, týkajúce sa doručovania upovedomenia a výzvy veriteľa konkurzným súdom, komu

ich adresoval a či nastali účinky platného doručenia upovedomenia a výzvy z dôvodu, ţe

ţalobkyňa manţelka neb. V. K., R. K. bola odo dňa 10. septembra 2001 a 24. januára 2002

splnomocnená ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkali konania so spoločnosťou A.,

s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou.

Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné,

preto ho odvolací súd podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

13

V ďalšom konaní súd zistí skutkový stav v naznačenom smere s prihliadnutím

na záväznosť právnych záverov odvolacieho súdu a znovu rozhodne o určení pravosti

prihlásenej pohľadávky.

V novom konaní rozhodne súd tieţ o náhrade trov konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 8. decembra 2011

JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová