Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/113/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcov: 1/ A., bytom L.L., 2/ A., bytom L.L., 3/ Ľ., bytom L.L., 4/ M., bytom L.L.,

žalobcovia 1/ až 4/ právne zastúpení JUDr. A., advokátom v D., proti žalovanému:

Katastrálny úrad Žilina, Hollého č. 7, Žilina, za účasti: 1/ M., bytom L.L., 2/ M., bytom

L.L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-24/2010-Hu

zo dňa 22.9.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

č. k. -85 zo dňa 17.5.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky Krajského súdu v Žiline č. k. -85

zo dňa 17.5.2011 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ trovy odvolacieho konania v sume

565,14 € k rukám ich právneho zástupcu JUDr. A., do desať dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom konania pod 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

s použitím zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie

žalovaného č. Xo-24/2010-Hu zo dňa 22.9.2010 o zrušení prvostupňového rozhodnutia

zn. X26/2008 zo dňa 7.4.2010, ktorým Správa katastra Tvrdošín rozhodla o oprave chyby

v katastrálnom operáte podľa o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) tak,

že zrušila zápis notárskej zápisnice N 8/73 NZ 9/73, registrovanej bývalým Okresným úradom

v Tvrdošíne pod sp. zn. Z.-pvz č. X. na LV č. X., k.ú. L. a zároveň zapísala nehnuteľnosti

z komasačného hárku č. 030, evidované na LV č. X. v k. ú. L., pôvodnému vlastníkovi M.,

nar. X., bytom L. č. 25. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania vo výške 1 153,07 € a ostatným

účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že zápis do katastra

nehnuteľností pod Z., pod položkou výkazu zmien X., bol vykonaný v rozpore s verejnou

listinou – notárskou zápisnicou, do ktorej bola pojatá darovacia zmluva medzi M. (nar. X.)

a M. (nar. X.). Podľa krajského súdu bolo nesporné, že predmetom tejto darovacej zmluvy,

okrem iného, vo vzťahu ku komasačnému hárku č. 030, bola len časť parciel

vykomasovaných do tohto hárku a to len tá časť, ktorá bola pôvodne obsiahnutá

v pozemnoknižnom protokole č. X. na meno darcu v ½. Preto ak správa katastra v roku 1997

záznamom Z. na základe žiadosti M.M. ako obdarovaného zapísala jeho ako výlučného

vlastníka nehnuteľností všetkých pozemkov nachádzajúcich sa v komasačnom hárku č. 030,

bol tento zápis vykonaný v rozpore s darovacou zmluvou. Komasačný hárok č. 030 sa skladal

z protokolov X., X., X., X., no darovacia zmluva sa týkala len pozemkov uvedených

v protokole č. X.. Preto krajský súd považoval za nevyhnutné, aby správa katastra tento

nesúlad opravila a zrušila záznam Z. a teda aj LV, ktorý bol na základe uvedeného záznamu

zavedený.

Krajský súd však v odôvodnení rozsudku zároveň konštatoval, že sa nestotožnil

s druhým výrokom prvostupňového rozhodnutia, ktorým správa katastra zapísala všetky

3

dotknuté nehnuteľnosti z komasačného hárku č. 030 (evidované na LV č. X.) pôvodnému

vlastníkovi M. st. a to z toho dôvodu, že predmetom darovacej zmluvy z roku 1974 bola časť

komasačného hárku č. 030, konkrétne nehnuteľnosti obsiahnuté v protokole č. X.. Preto

nemožno úplne negovať uvedenú zmluvu a prepísať spätne na darcu aj tie nehnuteľnosti,

ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy jeho syn. V takom prípade by totiž znovu nastal

rozpor medzi notárskou zápisnicou ako verejnou listinou a zápisom v katastri nehnuteľností.

Podľa názoru krajského súdu preto žalovaný nesprávne právne posúdil vec,

keď uviedol, že problém zápisu do katastra nehnuteľností záznamom Z. sa nedá vyriešiť

opravou chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona.

Rozpor medzi verejnou listinou a zápisom v katastri totiž podľa krajského súdu jednoznačne

je takou chybou, ktorú treba odstrániť postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho

zákona.

S argumentáciou žalovaného, že nedošlo k zápisu darovacej zmluvy z roku 1973

dvakrát, lebo druhý zápis vychádzal z nehnuteľností zapísaných v poznámke na LV č. X., teda

zapísané tam boli len pozemky identifikované podľa komasačného stavu, krajský súd

nesúhlasil. Uviedol, že v poznámke na LV č. X. bolo uvedené, že išlo o pozemky

v k. ú. L. na listine č. RI 232/73 zo dňa 19.11.1973; komasačný hárok č. 030 zapísaný pod Z.

sa v tejto poznámke nenachádza, lebo tento ako celok ani nebol predmetom darovacej

zmluvy. Zápisom v roku 1997 preto nebol vykonaný prepis poznámky na LV č. X. do stavu

katastra nehnuteľností, ale šlo o zápis aj tých pozemkov v prospech M.M., ktoré v skutočnosti

predmetom darovacej zmluvy neboli. Krajský súd dôvodil, že odkaz na darovaciu zmluvu

nemôže byť titulom na zápis vlastníckeho práva k tým pozemkom, ktoré predmetom zmluvy

preukázateľne neboli.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok krajského súdu

zrušiť tvrdiac, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vyjadril názor,

že postupom podľa rozsudku krajského súdu by došlo k hrubému zásahu do práv M.M.,

ktorého vlastnícke právo vyplývajúce z darovacej zmluvy bolo zapísané do evidencie

nehnuteľností v roku 1974 na LV č. X. a do katastra nehnuteľností (aj keď nie úplne správne)

4

na LV č. X. v roku 1997. Podľa žalovaného možno vykonať opravu iba za predpokladu, že by

bolo možné určiť predmet darovacej zmluvy a následne by sa dalo posúdiť, v akom rozsahu

bola darovacia zmluva nesprávne zapísaná do katastra. Zdôraznil, že ak by postupoval podľa

rozsudku krajského súdu, teda ak by zrušil zápis darovacej zmluvy v katastri, pri podaní

určovacej žaloby by došlo k patovej situácii, pretože už v petite by bolo problematické určiť

nehnuteľnosti, ktoré by mali byť jeho predmetom. Pre vyriešenie vzniknutého problému je

preto podľa žalovaného nevyhnutné, aby darovacia zmluva ostala zapísaná v katastri, čo

vytvorí priestor, z ktorého sa bude môcť odvíjať určovacia žaloba. Žalovaný napadol aj výrok

o trovách, keď žiadal trovy konania pred krajským súdom žalobcom nepriznať z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pretože podľa jeho názoru mali žalobcovia len formálny úspech.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaný len zopakoval svoju argumentáciu

obsiahnutú v jeho vyjadrení k žalobe, s ktorou sa krajský súd už vysporiadal a žiadne nové

skutočnosti neuviedol. Dokonca v odvolaní nepriamo pripustil, že zápis darovacej zmluvy

v roku 1997 nebol úplne správny. Zdôraznili, že správy katastra môžu zapisovať len vecné

práva skutočne vyplývajúce z verejnej listiny a preto nemôže byť porušením práv M.M., ak

správa katastra upraví zápis darovacej zmluvy v súlade s jej predmetom. K odvolaniu

žalovaného voči priznaniu trov konania poukázali na svoj úspech v konaní (§ 250k ods. 1

) a na to, že v konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by im nemali byť trovy priznané v plnej výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. decembra 2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

5

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného, vyplýva, že správa katastra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím

zn. X26/2008 zo dňa 7.4.2010 vydaným podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona

zrušila zápis notárskej zápisnice N 8/73 NZ 9/73, registrovanej bývalým Okresným úradom

v Tvrdošíne pod sp. zn. Z.-pvz č. X. na LV č. X., k. ú. L. a zároveň zapísala nehnuteľnosti

z komasačného hárku č. 030, evidované na LV č. X. v k. ú. L., pôvodnému vlastníkovi M.,

nar. X., bytom L. č. X.. V rozhodnutí správa katastra konštatovala o. i. aj to, že vykonala zápis

ROEP v k. ú. L. dňa 8.1.2010, PVZ 2/10, výsledkom ktorého bolo aj zrušenie všetkých tzv.

„hluchých“ LV, teda aj LV č. X..

Účastník M. ml. napadol uvedené rozhodnutie odvolaním, na základe ktorého ho

žalovaný zrušil s odôvodnením, že vo veci je potrebné podať určovaciu žalobu k sporným

nehnuteľnostiam, pretože predmet daru špecifikovaný v notárskej zápisnici N 8/73 NZ 9/73 je

sporný, nakoľko v k. ú. L. sa v súčasnosti používa komasačný a nie pozemnoknižný operát.

Žalobcovia sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 9.11.2010 domáhali zrušenia

rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Argumentovali tým,

že do komasačného hárku č. 030 sa pri komasácii brali podiely M., ktoré vlastnil v PK

vložkách č. X., X., X. a X.. Pre neidentickosť PK parciel s novými komasačnými parcelami

museli byť darom prevedené nehnuteľnosti zapísané na tzv. „hluché“ LV na meno M.M. ako

obdarovaného zo zmluvy a to v podiele ½ a bez uvedenia konkrétnych parciel, pričom do

poznámky bolo vnesené, že tento LV bol zriadený pre PK vl. č. X.. Na základe žiadosti M.M.

z roku 1997 mu boli na základe priloženej identifikácie komasačných parciel z hárku 030

zapísané v celosti všetky parcely na novozaložené LV č. X., čím podľa žalobcov správne

orgány porušili § 42 katastrálneho zákona, pretože zápis vykonali v rozpore s darovacou

zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice. Preto bolo podľa ich mienky rozhodnutie

správy katastra o oprave chyby v katastrálnom operáte správne.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení žalobou

napadnutého rozhodnutia žalovaného č. Xo-24/2010-Hu zo dňa 22.9.2010, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

6

skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správy katastra,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov

konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami účastníkov konania a pokiaľ dospel k záveru o potrebe zrušiť

rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a odvolacie dôvody žalovaného

neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu považovať za správne. V postupe

krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné

s poukazom na veta prvá v spojení s . Odvolací súd

len konštatuje, že odvolanie žalovaného sa neodlišovalo od jeho argumentácie, s ktorou sa súd

prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery

sú vecne správne.

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu

a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo

s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,

b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne

zakreslené hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými

oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými

zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných

listinách a v iných listinách.

Z pripojeného spisového materiálu je zrejmé, že komasáciou v roku 1946 boli

v prospech M. vykomasované pozemky na hárku č. 030 a to z pozemkov PK vl. č. X., X., X.,

X. a to v podiele ½. Darovacou zmluvou, spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa

19.11.1973, pod č. N 8/73 a NZ 9/73, daroval svojmu synovi M. ml. nehnuteľnosti zapísané

7

v pozemkovej knihe vo vložkách č. X., X., X., X., X. a tiež vo vl. č. X., ktorá bola zahrnutá

do komasačného hárku č. 030. Na základe darovacej zmluvy bol vykonaný v katastri zápis

PVZ č. 2/74. Parcely z PK vložiek č. X., X., X., X. a X. boli identifikované dňa 22.8.1972 ako

parcely E-KN č. X. a X. a zapísané na LV č. X. v prospech M.M. Zvyšné darované pozemky

– parcely z PK vložky č. X., boli zapísané ako neidentické do poznámky na LV č. X.

(„hluché“ LV) v prospech M.M. Dňa 27.4.1997 požiadal M. ml. o zápis darovacej zmluvy N

8/73 NZ 9/73 do katastra nehnuteľností a k žiadosti pripojil identifikáciu parciel z celého

komasačného hárku 030, na základe čoho bol pre žiadateľa vytvorený nový LV č. X., kde

bol tento pod č. Z., PVZ X., dňa 9.5.1997 zapísaný ako vlastník všetkých nehnuteľností

z celého komasačného hárku č. 030.

Podľa odvolacieho súdu je z notárskej zápisnice (darovacej zmluvy) - na rozdiel

od názoru žalovaného - predmet daru jasný a zrozumiteľný. Okrem iných nehnuteľností

(zapísaných a identifikovaných už v roku 1974, teda nie sporných) boli predmetom daru

pozemky obsiahnuté v PK protokole č. X., ktorý bol súčasťou komasačného hárku č. 030

a to v ½. Ďalšie pozemky z uvedeného komasačného hárku (PK protokoly č. X., X. a X.)

predmetom daru otca synovi neboli. Teda ak došlo v roku 1997 k zápisu všetkých

nehnuteľností na komasačnom hárku č. 030 a navyše v celosti na M.M., stalo sa tak

jednoznačne v rozpore s darovacou zmluvou.

Odvolaciu námietku žalovaného, že ak by sa mal správny orgán riadiť rozsudkom

krajského súdu, nešlo by o opravu chyby ale o jej vytvorenie a zároveň o zásah

do vlastníckych práv M.M., nemožno považovať za relevantnú. Zapísaný stav po roku 1973

korešpondoval s obsahom darovacej zmluvy a chybu urobil v roku 1997 pri zápise správny

orgán, keď na základe predloženej identifikácie parciel vykonal zápis všetkých pozemkov

obsiahnutých pôvodne v komasačnom hárku č. 030, nielen toho, ktorý bol jeho súčasťou a bol

vedený ako PK protokol č. X. na „hluchom“ LV č. X. Tento stav je v zrejmom rozpore

s obsahom notárskej zápisnice (darovacej zmluvy), teda verejnej listiny a spôsobil ho správny

orgán, preto bolo nevyhnutné postupovať v zmysle zákonného ustanovenia § 59 a odstrániť

túto chybu v katastrálnom operáte.

8

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalovaného, že je potrebné ponechať tento

chybný zápis, čím by sa do budúcnosti vytvoril priestor, z ktorého sa bude môcť odvíjať

určovacia žaloba. Súd v preskúmavacom konaní nemôže prihliadať na to, že medzičasom

došlo v k.ú. L. k ukončeniu ROEP, jeho zápisu a v súvislosti s tým aj k zrušeniu všetkých

„hluchých“ LV, teda aj LV č. X., na ktorom bol pôvodne vedený pre M.M. protokol č. X., ani

na skutočnosť, že v súčasnosti sa (podľa žalovaného) v k.ú. L. používa komasačný a nie

pozemkovoknižný operát. Nemožno totiž prehliadnuť a tolerovať chybu a zjavné porušenie

právnych predpisov správnym orgánom, ktoré zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných

osôb, len preto, že je „výhodnejšie“ pre určitý subjekt. Keďže došlo k pochybeniu správou

katastra, ktorá vykonala zápis práv tak, že jednému účastníkovi priznala viac práv, ako mu

vyplýva z verejnej listiny, nemožno nechať tento stav nepovšimnutý a „vytvárať priestor“ pre

určovaciu žalobu. Predmetom súdneho prieskumu správneho rozhodnutia na základe správnej

žaloby je totiž zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, v tomto prípade zákonnosť

zrušujúceho rozhodnutia žalovaného a po zistení, že žalovaný nepostupoval správne

a v súlade so zákonom, keď zrušil rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, lebo

podľa jeho názoru na postup podľa § 59 katastrálneho zákona neboli dané predpoklady

a podmienky, nemožno jeho rozhodnutie ponechať v platnosti. Ďalšie usporiadanie

vlastníckych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam však nemožno riešiť v rámci

preskúmavacieho správneho konania.

Odvolací súd preto zhodne s názorom krajského súdu považoval rozhodnutie

žalovaného za vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2

písm. a/ ) a preto bolo potrebné ho zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie. Úlohou

správnych orgánov bude odstrániť rozpor opravou chyby v katastrálnom operáte

a to zrušením nesprávneho zápisu - zápisu všetkých nehnuteľností z komasačného hárku

č. 030 v celosti na M.M., lebo tento stav je v rozpore s obsahom notárskej zápisnice –

darovacej zmluvy, ktorej predmet nie je sporný.

Žalovaný sa odvolal aj proti výroku krajského súdu o trovách konania tvrdiac,

že žalobcovia mali len formálny úspech a preto tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov konania.

9

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie

správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu

trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd považoval aj výrok krajského súdu o trovách za správny, pretože

ako to vyplýva z petitu a argumentácie žaloby zo dňa 27.10.2010, žalobcovia sa domáhali

zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodov, s ktorými

krajský súd súhlasil a pre ktoré ich žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu zrušil. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania

žalobcom, ktorí mali plný úspech v konaní, podľa odvolacieho súdu neboli dané. Žalovaný

nenapadol výšku a jednotlivé položky priznaných trov a z tohto dôvodu sa nimi odvolací súd

nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s , keď úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 565,14 € v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Priznaná náhrada trov

pozostáva z dvoch úkonov právnej služby (§ 14 ods. 2 písm. a/ ... 164,67 € a § 14 ods. 1

písm. b/ vyhl. ... 247 €), vypočítanej v súlade s § 11 ods. 4 vyhl. a zníženej o 50% v súlade

s § 13 ods. 2 vyhl., ďalej z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl.

po 7,41 € a zo zvýšenia o 20%-nú DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.

Právny zástupca žalobcov 1/ až 4/ si podaním doručeným súdu dňa 12.12.2011

uplatnil aj odmenu za tretí úkon právnej služby – účasť na pojednávaní pred odvolacím

súdom dňa 13.12.2011, k tomu prislúchajúci režijný paušál, náhradu za stratu času, náhradu

cestovných výdavkov a zvýšenie týchto položiek o 20%-nú DPH, no vzhľadom

10

ku skutočnosti, že vyhlásenia rozhodnutia sa nezúčastnil, odvolací súd mu náhradu týchto trov

nepriznal.

Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje a účastníci 1/ a 2/

si trovy konania neuplatnili, ani im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. decembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová