Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ P., bytom O., zast. JUDr. P.,

advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie K., 2/ E., bytom S., 3/ G., bytom P. proti

odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Senec so sídlom Hurbanova č. 21, Senec

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom konaní, na

odvolanie navrhovateľov 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.

septembra 2010 č. k. -20, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 28. septembra 2010 č. k. -20 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. j.:1055-4/2008-Lu zo dňa 07. júla 2007 odporca podľa § 5 ods. 2

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

2

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku len „

Z.z.“) a v súlade s o správnom konaní (ďalej len „Správny

poriadok“) vyslovil, že

a) navrhovatelia nespĺňajú podmienky oprávnenej osoby uvedené v § 2 ods. 1

,

a. nakoľko nebol preukázaný doklad o vlastníctve pôvodných vlastníkov,

b) navrhovateľka 2/ nespĺňa podmienky oprávnenej osoby uvedené v § 2 ods. 2

,

a. nakoľko sa nejedná o oprávnenú osobu,

na pozemky zapísané v Pzkn. vl. č. X. až X. v k. ú. L., ktoré prešli na štát rozhodnutím

Okresného národného výboru č. Výst. 5800/1971, zo dňa 14.11.1973.

Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 20.12.2004 si navrhovatelia

uplatnili nárok na navrátenie parc. č. X. - vinica, č. X. - les, č. X. - vinica, č. X. - vinica a č. X.

– vinica, v k. ú. L. o rozlohe cca 26 ha, pri ktorých mali byť podľa navrhovateľky 2/ v rokoch

1962 až 1969 urobené dodatočné prídely. V podaní okrem iných dokladov absentoval doklad

o vlastníctve nehnuteľností pôvodných vlastníkov. Listom zo dňa 01.06.2005 ako aj

nasledujúcim podaním zo dňa 15.07.2005 navrhovateľka 2/ požiadala písomne o predĺženie

termínu na odstránenie nedostatkov podania.

Podľa zisteného skutkového stavu (LV č. X.) uvedené pozemky prešli na obec L.

z vlastníctva Slovenskej republiky podľa V pozemnoknižnej vložke č.

X. sa navrhovateľmi označení vlastníci, tzn. J. a M.M., rod. J., jednoznačne nenachádzajú.

Podľa platí, že ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku

prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch

uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo

ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni

občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

3

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými osobami jeho deti.

Ako reštitučný titul navrhovatelia uviedli, že pozemky parc. č. X. a č. X. prešli podľa

rozhodnutia PPPR v Bratislave a na základe rady ONV v Pezinku – odboru

pôdohospodárskeho 06. januára 1960 na obec Limbach.

Navrhovateľka 2/ podľa odporcu uviedla, že asi v roku 1962 - 1963 bol vyhotovený

obcou Limbach dodatočný zoznam prídelcov, na ktorom sa mal nachádzať aj J. s manželkou

M.M., rod. J., pričom túto informáciou získala od spracovateľky ROEP-u v k. ú. L. pani

M.M.. V štátnom archíve v Modre jej bolo oznámené, že zoznam neexistuje, neskôr jej bolo

oznámené, že existuje, avšak vzhľadom na osobné údaje v tomto doklade jej nemôže byť

vydaný. Tieto údaje o zozname sa majú nachádzať aj v protokole ROEP-u na Správe katastra

v Pezinku.

Na preverenie uvedených skutočností odporca požiadal Štátny archív v Bratislave,

pobočka Modra o zaslanie dokladu, na ktorom sa nachádza zoznam dodatočných prídelcov,

v ktorom sú uvedení J. a M.M., rod. J., avšak v zaslaných všetkých archívnych dokladov na

meno J. a manželka, a to v požadovanej výmere pôdy na meno pôvodných vlastníkov č.

1511/48-1 zo dňa 14.5.1948 v k. ú. L. a príslušných dokladov sa vyššie špecifikované parcely

nenachádzajú.

Na ústnom pojednávaní dňa 17.3.2008 pani M.M. uviedla, že zoznam prídelcov jej bol

poskytnutý v Modre k spracovaniu zákazky projektu Limbach, ktorý bol prevzatý do katastra

nehnuteľností v roku 2004, tento zoznam bola jediný a žiaden iný dodatočný zoznam

4

prídelcov nevidela a nemá o ňom vedomosť. Rozsiahle šetrenie na zistenie a zadováženie

vlastníckeho dokladu k požadovaným parcelám pôvodných vlastníkov J. a M.M., rod. J. bolo

bezvýsledné.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľky 3/ odporca uviedol, že nakoľko sa jedná o nevestu

pôvodných vlastníkov, táto nespĺňa podmienky uvedené v

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia na krajský súd opravný prostriedok

(došlým odporcovi dňa 25.08.2008) označený ako odvolanie.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré

mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru,

že opravný prostriedok nie je dôvodný. Preto potvrdil rozhodnutie odporcu napadnuté

opravným prostriedkom navrhovateľov, nakoľko je v zmysle vydané

v súlade so zákonom.

Najskôr krajský súd zrekapituloval skutkové zistenia odporcu. Ďalej vo svojom

odôvodnení krajský súd zdôraznil, že správny orgán pri posudzovaní reštitučného nároku

navrhovateľov 1/ až 3/ postupoval správne keď rozhodol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nespĺňajú

podmienky uvedené v , pretože v reštitučnom konaní nebol

preukázaný doklad o vlastníctve nehnuteľností pôvodných vlastníkov J. a M.M., rod. J.

k uplatneným nehnuteľnostiam, lebo tento záver logicky vyplýva zo skutkových zistení

odporcu.

Krajský súd ďalej konštatoval, že odporca tiež správne postupoval, keď rozhodol,

že navrhovateľka 3/ nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, nakoľko ako

nevesta pôvodných vlastníkov nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. a) až e)

(najmä nie je dedičom zo závetu, ani nie je dieťaťom, manželom

oprávnenej osoby, poprípade rodičom či súrodencom oprávnenej osoby).

5

Vo vzťahu k M., bytom S., ktorá mala byť podľa navrhovateľov doplnená medzi

oprávnené osoby, krajský súd uviedol, že u tejto osoby jednak vôbec nebol označený

príbuzenský vzťah k pôvodným vlastníkom v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 503/12003 Z.z.

a predovšetkým nebola dodržaná lehota na uplatnenie práva na navrátenia vlastníctva

k pozemkom podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, a preto na túto požiadavku uvedenú

v odvolaní neprihliadol.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu

č. j. : 1055-4/2008-Lu zo dňa 07. júla 2008 podľa ako vecne správne

potvrdil.

III.

Odvolanie navrhovateľov/stanovisko odporcu

A)

Vo včas podanom blanketnom odvolaní zo dňa 17.12.2010 (č. l. 27) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľ 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu iba stručne

uviedol, že podáva odvolanie a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Záverom

prisľúbil, že odvolanie zdôvodní v lehote 5 dní.

Podaním z 28.12.2010 navrhovateľ 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedol dôvody odvolania. Najprv konštatoval, že písomne žiadal Správu katastra Pezinok,

aby mu umožnila osobne nahliadnuť do protokolu ROEPU, nakoľko pani Ing. F. zo

spoločnosti F. s.r.o. mala mať k dispozícii menný zoznam dodatočných prídelov, v ktorom sa

nachádzalo meno J. - môj otec.

Ďalej uviedol, že išiel za riaditeľom archívu Modra, ktorý navrhovateľovi 1/ najprv

uviedol, že takýto menný zoznam dodatočných prídelcov nie je, ale potom mu povedal,

že takýto menný zoznam dodatočných prídelcov je, ale mu ho nemôže dať. S obdobným

výsledkom skončila aj jeho žiadosť na Správe katastra Pezinok. Rovnako navrhovateľ 1/

6

vyslovil svoj názor, že bolo povinnosťou starostu obce po vydaní nového zákona o pôde

upozorniť občanov, ktorí získali pozemky na základe dodatočných prídelov, aby si vyžiadali

z archívu zoznam o dodatočnom prídele a tento doručili Správe katastra na zaregistráciu,

čo však neurobil.

Záverom svojho podania vyslovil názor, že pokiaľ by sa dostal k protokolu ROEP-u,

potom by tam zistil, že sa tam nachádza dodatočný zoznam prídelcov pozemkov.

B)

Ďalej podaním zo dňa 23.12.2010 navrhovateľka 3/ uviedla, že krajský súd neúplne

zistil skutkový stav veci, tzn. kto je dedičom po J. a M., rod. J.. K uvedenému podaniu bol

priložený úmrtný list pre J..

Následne navrhovateľka 3/ svojim listom (predpokladaný dátum je 29.12.2010)

doručeným na krajský súd 04.01.2011 zrušila svoje odvolanie z 23.12.2010, nakoľko „nemá

to význam sa ďalej naťahovať, lebo žiadne doklady sú neni“.

C)

Z vyjadrenia odporcu (č. l. 36) zo dňa 14.01.2011 vyplýva, že nakoľko navrhovatelia

v svojom odvolaní neuvádzajú nové skutočnosti, tunajší pozemkový úrad zotrváva na svojom

pôvodnom stanovisku.

Súčasne navrhol konajúcemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potvrdené

ako zákonne správne.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa

(ďalej v texte rozsudku len „“).

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

7

v spojení s ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie

( v spoj. s ) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

( o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nie je

dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219

v spoj. s ako vecne správny z nasledovných dôvodov potvrdil.

Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane musel odvolací súd zobrať do úvahy, že

1. k doplneniu odvolania podaním z 28.12.2010, ktorým navrhovateľ 1/ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol zákonom obligatórne požadované dôvody

odvolania ( ), došlo až po uplynutí odvolacej lehoty, preto je možné

na ne iba prizerať, ako na všeobecný podnet na preskúmanie napadnutého rozsudku

ex offo v odvolacom súdnom konaní, a ďalej, že

2. podanie navrhovateľky 3/ doručené na krajský súd 04.01.2011 Najvyšší súd postupom

podľa (posúdenie úkonu podľa jeho obsahu) posúdil ako späťvzatie

odvolania.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje pre odvolacie konanie potrebné medze

skutkového zistenia.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s a

konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje

v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty

prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom

odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia

napadnutého rozsudku.

8

Predovšetkým z obsahu odvolania navrhovateľov vyplýva, že skutkové zistenia

vykonané odporcom sú medzi odporcom a účastníkmi reštitučného konania sporné. Najmä

sa navrhovatelia dovolávajú na dodatočný zoznam prídelcov, ktorý mal byť približne

v rokoch 1962 - 1963 vyhotovený obcou L.. Uvedený dokument je podľa navrhovateľov

základným dôkazným prostriedkom v reštitučnom konaní, nakoľko sa v menoslove prídelcov

mali nachádzať aj J. s manželkou M.M., rod. J., tzn. rodinnými predchodcami navrhovateľov.

Navrhovatelia uvedenú listinu neboli schopní počas celého reštitučného konania

pred odporcom predložiť (viď viaceré výzvy odporcu na odstránenie nedostatkov podania)

a viac menej argumentovali, že ich tvrdenie je pravdivé, lebo túto informáciou môže potvrdiť

Ing. M.M., ktorá bola spracovateľkou podkladov pre register obnovy evidencie pozemkov

v k. ú. L.

Odporca predovšetkým vykonal šetrenie v Štátnom archíve v Bratislave, pobočka

Modra, avšak bezvýsledne, nakoľko v obdŕžaných zoznamoch dodatočných prídelcov

sa medzi menami prídelcov (a to v uvedenej výmere pôdy na meno pôvodných vlastníkov

č. 1511/48-1 zo dňa 14.05.1948 v k. ú. L.) mená J. s manželkou M.M., rod. J. nenachádzali.

Ďalej predvolal na ústne pojednávanie pani M.M., ktorá dňa 17.03.2008 uviedla, že

zoznam prídelcov jej bol poskytnutý v Modre k spracovaniu zákazky projektu Limbach.

Uvedený zoznam bol prevzatý do katastra nehnuteľností v roku 2004, pričom žiadny iný

dodatočný zoznam prídelcov nevidela a nemá o ňom vedomosť.

Navrhovatelia boli aj v reštitučnom konaní (subsidiárne pôsobenie

Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/ je pripustené prostredníctvom ustanovenia § 5

ods. 3 ) zaviazaní na aktívnu súčinnosť ( a 4 Správneho poriadku),

pričom podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku boli navrhovatelia ako účastníci reštitučného

konania zaťažení povinnosťou navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú im

známe, resp. ich zadovážiť, ak sú im dostupné.

Najvyšší súd sa stotožňuje so záverom odporcu ako aj krajského súdu, že rozsiahle

šetrenie vykonané odporcom na základe uvedených tvrdení navrhovateľov na zistenie

9

a zadováženie vlastníckeho dokladu k požadovaným parcelám pôvodných vlastníkov J.

a M.M., rod. J. sa v reštitučnom konaní ukázalo ako bezvýsledné.

Za tejto situácie Najvyšší súd vyzdvihuje úmysel zákonodarcu sledovaný pri tvorbe

reštitučných zákonov. Hlavným úmyslom zákonodarcu smerujúcim k prijatiu reštitučných

majetkových zákonov bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo

voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,

následne dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade

so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny

a životného prostredia (viď preambula k Tento zámysel zákonodarca

vymedzil pre účely textom zakotveným v ust. .

Z ustanovenia pre Najvyšší súd vyplýva záver, že tento zákon

upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, poprípade

neboli vydané podľa až 39 o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide

o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle

o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle o lesoch.

Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel

interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok

na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa

Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, umožniť uplatniť si nárok

na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov

taxatívne vymedzeným v , a to v novo ustanovenej prekluzívnej

lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004.

Navrhovatelia však uvedenú podmienku reštitučného konania, tzn. vznik a následné

odňatie vlastníctva u svojich rodinných predchodcov, tzn. J. a M.M., rod. J., nepreukázali.

10

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd

v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom

potvrdil právne závery odporcu.

Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľov a stanoviska odporcu Najvyšší súd s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má

právo na úplnú náhradu trov tohto konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava reštitučných nárokov

je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 13. decembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

11

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová