Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému J. M. H. pre

pokus trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,

5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí 13. decembra 2011

v Bratislave o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 22. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného J.

M. H. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 22. marca 2010, sp. zn. bol

obžalovaný J. M. H. uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

na tom skutkovom základe, že

F. F. ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti G. s.r.o. L. a Ing. J. J., ako

konateľ obchodnej spoločnosti D. s.r.o. L., obaja právoplatne odsúdení v konaní vedenom

na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , dňa 27.12.1996 uzatvorili kúpnu zmluvu,

ktorou obchodná spoločnosť G. s.r.o. L. ako predávajúci, mala predať obchodnej spoločnosti

D. s.r.o. L. ako kupujúcemu 4650 kusov diamantov za kúpnu cenu 170.997.060,-Sk,

na zaplatenie ktorej v hotovosti v deň jej uzatvorenia mal obžalovaný J. M. H., zmluvou

zo dňa 1.8.1996 zapožičať kupujúcemu 160.000.000,-Sk, pričom tieto právne úkony

predstierali a vediac, že s výnimkou 10 kusov v prípade ostatných kameňov išlo o syntetické

zirkóny a obžalovaný J. M. H. nemal peňažnú hotovosť majúcu tvoriť pôžičku na zaplatenie

kúpnej ceny, s cieľom získať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý Ing. J. J. ako

štatutárny zástupca kupujúceho daňovým priznaním dňa 27.1.1997 vo výške 28.995.084,-Sk

aj u správcu dane – Daňového úradu v Leviciach uplatnil, avšak k jeho vyplateniu pre

pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré sa ukázali opodstatnené

nedošlo, týmto svojim konaním sa pokúsili spôsobiť Slovenskej republike škodu v sume

28.995.084,-Sk (962.460,46 eur).

Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. (v znení účinnom do 1. januára 2006)

na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný J. M. H., ktoré

odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Namietal v ňom správnosť výroku o vine, konkrétne

skutkových záverov v tom smere, že sa spolu s bývalými spoluobvinenými dopustil

podvodného konania v úmysle vylákať od štátu prostredníctvom správcu dane nadmerný

odpočet dane z pridanej hodnoty a spôsobiť tak škodu presahujúcu 28 mil. Sk. Podľa

odvolateľa taký skutok preukázaný nebol. Pokiaľ ho krajský súd uznal za vinného, stalo sa tak

len z dôvodu neobjektívneho hodnotenia vykonaných dôkazov, keď vzal do úvahy len dôkazy

svedčiace nepriamo o jeho vine a neprihliadol na dôkazy svedčiace v jeho prospech. Išlo

o výpovede pracovníkov Daňového úradu v Leviciach, pracovníčky Slovenskej sporiteľne,

a.s. Z. K., svedka Ing. J. L., znalkyne v odbore ekonomika hospodárstva – dane Ing. Ľ. P.,

jeho brata – svedka I. H., notára JUDr. R. B., pracovníčky notárskeho úradu svedkyne A. B.,

ako aj o výpovede bývalého spoluobžalovaného Ing. J. J., ktorý jednoznačne potvrdil jeho

výpovede z prípravného konania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť

a oslobodiť ho spod obžaloby.

Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie

obžalovaného zamietnuť podľa v znení účinnom do 1. januára 2006

ako nedôvodné s poukazom na správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na § 564

ods. 4 ( – v znení neskorších predpisov)

účinného od 1. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa

Zb. o trestnom konaní súdnom () účinného do 1. januára 2006 po zistení,

že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa , preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol

obžalovaný podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie

obžalovaného J. M. H. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa po tom ako 6. októbra 2003 vylúčil trestnú vec obžalovaného J. M.

H. na samostatné konanie zo spoločného konania s obžalovanými Ing. J. J. a F. F., ktorých

trestné stíhanie sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre

z 3. decembra 2003, sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 19. októbra 2004, sp. zn. , vykonal na novom hlavnom pojednávaní

dokazovanie v rozsahu takmer identickom s dokazovaním v právoplatne skončenej trestnej

veci obžalovaných Ing. J. J. a F. F. s tým rozdielom, že ostatne menovaného v dôsledku

zániku procesného postavenia obžalovaného (dôvodom zániku tohto postavenia bolo

právoplatné skončenie trestného stíhania) v súlade so zákonom vypočul v procesnom

postavení svedka, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 6

a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam. Zdôrazniť treba, že dôkazná situácia

v trestnej veci obžalovaného J. M. H. sa nijako nezmenila oproti výsledkom dokazovania

v už predtým skončenej trestnej veci obžalovaných Ing. J. J. a F. F., s ktorými sa obžalovaný

J. M. H. dopustil trestného skutku spoločným konaním ako spolupáchateľ v zmysle § 9 ods. 2

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006. Vzhľadom na uvedené konštatovanie

o existencii rovnakých výsledkov dokazovania, keď F. F. aj ako svedok potvrdil svoje

výpovede urobené v procesnom postavení obvineného a obžalovaného v podstatných

okolnostiach, niet žiadneho dôvodu na urobenie iných skutkových záverov v prípade

obžalovaného J. M. H. v porovnaní s odsúdenými Ing. J. J. a F. F.. Prisvedčiť pritom nemožno

odvolacej námietke obžalovaného J. M. H. o jednostrannom hodnotení dôkazov, výlučne

v jeho neprospech bez prihliadnutia na dôkazy svedčiace o jeho nevine, ktorými majú byť

dôkazné prostriedky konkretizované v jeho odvolaní. Tam uvádzané výpovede svedkov,

či znalkyne takú povahu nemajú, lebo objektívne nie sú spôsobilé spochybniť dôkazy

preukazujúce jednoznačnú fiktívnosť právnych úkonov popísaných v skutkovej vete

napadnutého rozsudku, predstavujúcich pre odsúdeného Ing. J. J., v aktuálnom čase

štatutárneho zástupcu kupujúceho (obchodná spoločnosť D. s.r.o. L.) podklad na preukázanie

zdaniteľného plnenia a nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Podstatnou okolnosťou z hľadiska trestnosti konania obžalovaného J. M. H. a tiež už

odsúdených Ing. J. J. a F. F., na ktorého bol prevedený obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti G. s.r.o. L. bolo zistenie, či táto spoločnosť zastúpená ako konateľom odsúdeným

F. F. predala spoločnosti D. s.r.o. L., za ktorú konal odsúdený Ing. J. J. diamanty

za cenu 170 997 060 Sk, ktorá obchodná transakcia mala podľa daňových predpisov

predstavovať zdaniteľné plnenie a zároveň zakladať nárok na nadmerný odpočet dane

z pridanej hodnoty, ktorý odsúdený Ing. J. J. uplatnil u správcu dane.

Vykonané dôkazy vrátane svedeckej výpovede F. F. na ostatnom hlavnom

pojednávaní jednoznačne svedčia pre záver, že medzi vyššieuvedenými obchodnými

spoločnosťami nedošlo k žiadnemu reálnemu obchodu s diamantmi a teda ani

k sprostredkovaniu pôžičky zo strany obžalovaného J. M. H. vo výške 160 000 000 Sk

na zaplatenie kúpnej ceny a k jej prevzatiu F. F. ako štatutárnym zástupcom predávajúceho.

Trvdenia menovaného, že síce sa mohol podieľať na skutku uvedenom v napadnutom

rozsudku spôsobom popísaným v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, pričom

ale nevedel o aktivitách spoločností G. s.r.o. L. a D. s.r.o. L., rusko-indických clearingových

obchodoch a neprišiel ani do kontaktu s bývalým spoluobžalovaným Ing. J. J. podporujú

aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy. Deklarovaná hodnota zaistených kameňov, ktorá podľa

k nim pripojených certifikátov mala byť 1 475 602 000 Sk v skutočnosti predstavovala

iba sumu 158 250 Sk, pretože podľa zistení znalca Ing. D. J. okrem desiatich kusov

diamantov v úhrnnej cene 7 800 Sk ostatné kamene v počte 4646 kusov predstavovali kubickú

zirkóniu, teda synteticky vyrobené šperkové kamene. S prihliadnutím na zistenie,

že certifikáty údajne vystavené spoločnosťou D. C. P. L. so sídlom v Singapúre sú falošné

a že priateľka a obchodná partnerka odsúdeného Ing. J. J. – S. I. z J. tomuto nesprostredkovala

žiadnych odborníkov na drahé kamene – gemológov z Malajzie je preukázane, že nedošlo

k žiadnemu skúmaniu kameňov, ktoré mal údajne predložiť F. F.. Uvedené skutočnosti

v spojitosti so zistením, že F. F. podľa obhajoby odsúdeného Ing. J. J. mal údajne diamanty

predávať hlboko pod ich deklarovanú hodnotu (len za 1/3 ich skutočnej hodnoty) svedčia

zároveň o fiktívnosti obchodnej transakcie a tiež aj údajnej pôžičky na zaplatenie kúpnej

ceny. Navyše doplnením dokazovania nariadeného ešte v zrušujúcom uznesení Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 18. mája 1999, sp. zn. bolo posudkom Technického

a skúšobného ústavu stavebného Nitra preukázané, že až do znaleckého skúmania nebol

zamurovaný otvor pod schodmi v dome odsúdené Ing. J. J. narušený, z čoho vyplýva,

že v uvedenom priestore nemohla byť uschovaná pôžička v kufri v hodnote 160 000 000 Sk,

ako to Ing. J. J. tvrdil, pretože ak by tomu tak bolo a tento objem peňazí by bol vyplatený

F. F., uvedený priestor by musel byť otvorený a znova zakrytý pred znaleckým skúmaním,

čo ale bolo vylúčené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno akceptovať obhajobu obžalovaného J. M.

H., že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a že prvostupňový súd postupoval

pri hodnotení dôkazov jednostranne, v rozpore s ustanovením v znení

účinnom do 1. januára 2006.

Správne zistený skutok obžalovaného krajský súd v súlade so zákonom (rovnako ako

už predtým u odsúdených Ing. J. J. a F. F.), rešpektujúc aj ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák.

o časovej pôsobnosti kvalifikoval ako pokus trestného činu podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006, pričom použitú právnu kvalifikáciu aj dostatočne odôvodnil, a preto

odvolací súd ďalej poukazuje len na príslušnú časť odôvodnenia prvostupňového rozsudku,

s ktorou sa stotožňuje.

Žiada sa ale zdôrazniť, v zhode s argumentáciou odvolacieho súdu vo veci odsúdených

Ing. J. J. a F. F., uvedenou uznesení z 19. októbra 2004, sp. zn. ,

že neprichádzalo do úvahy právne posúdenie skutku ako trestného činu neodvedenia dane

a poistného podľa § 148a Tr. zák., pretože toto právne posúdenie je v porovnaní s použitou

právnou kvalifikáciou pre obžalovaného nepriaznivejšie, a to s prihliadnutím ku konštrukcii

skutkovej podstaty uvedeného trestného činu vyjadrenej v druhej alinei ods. 1 ustanovenia

§ 148a Tr. zák., ktorá považuje za dokonaný trestný čin už samotné neoprávnené uplatnenie

nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty s úmyslom zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech. Navyše pri zistení, že malo ísť v posudzovanej veci o zadováženie

prospechu veľkého rozsahu, by taký čin bol dokonaný aj vo vzťahu k okolnosti

podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby, uvedenej v odseku 4, ustanovenia § 148a

Tr. zák., zakladajúcej rovnakú trestnosť obžalovaného ako tomu je v prípade posúdenia jeho

konania ako pokusu trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2,

§ 250 ods. 1, 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému celkom na dolnej hranici trestnej

sadzby uvedenej v § 250 ods. 5 Tr. zák. (v rozpätí od päť do dvanásť rokov) zodpovedá,

podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným kritériám uvedeným v § 31 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

c/ Tr. zák. ako aj účelu trestu podľa § 23 ods. 1 Tr. zák., pričom treba zdôrazniť, že miernejší

trest v prípade obžalovaného J. M. H. v porovnaní so skôrodsúdenými Ing. J. J. a F. F.

je dôvodný s poukazom na to, že trestné stíhanie obžalovaného J. M. H. bolo o sedem rokov

dlhšie v porovnaní s bývalými spoluobžalovanými. Po uplatnení prieskumnej povinnosti

najvyšší súd zistil, že zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného J. M. H. na výkon

uloženého trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny, a preto jeho odvolanie ako

nedôvodné podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková