Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
110/381930.392085.pdf
PDF · 179.59 KB
No categories available
2Sžo/12/2011
Najvyšší súd 2Sžo/12/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. R. B., zastúpeného advokátom
JUDr. M. B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
č. 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-4/PK-2009
z 1. apríla 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 22. septembra 2010, č. k. 2S 92/2009-115, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 22. septembra 2010, č. k. 2S 92/2009-115 v spojení s opravným uznesením
z 21. januára 2011, č. k. 2S 92/09-135 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. septembra 2010, č. k. 2S 92/2009 – 115,
v spojení s opravným uznesením z 21. januára 2011 č. k. 2S 92/09-135 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR
č. p. SLV-4/PK-2009 z 1.apríla 2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený
personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 566 z 26. novembra 2008 o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák.
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe príslušníkov PZ).
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že dôvodom prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ SR bola tá skutočnosť, že 4. októbra 2008 v čase
o 01.15 hod. mimo výkonu služby viedol svoje osobné motorové vozidlo v smere jazdy
od obce K. na obec S. K., pričom na základe anonymného oznámenia pre podozrenie
z ovplyvnenia alkoholom bol zastavený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na
zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Žalobca podľa skutkovej vety personálneho rozkazu bez
udania dôvodu dychovú skúšku odmietol a žiadal sa na odber krvi. Na požiadanie hliadky
nepredložil ani predpísané doklady k vedeniu a prevádzke vozidla, ďalej pod zámienkou, že si
skočí pre doklady nastúpil do svojho vozidla a z miesta odišiel, bol hliadkou prenasledovaný
a dostihnutý v mieste svojho bydliska, kde zastavil a následne bol prevezený na odber krvi,
ktorá mu bola odobratá uvedeného dňa o 02.25 hod., pričom jej rozborom na Úrade pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Košice bolo zistené, že žalobca mal v krvi 0,50 ‰
alkoholu.
Žalobca v žalobe vytýkal žalovanému, že odmietol akceptovať akékoľvek dôkazy
svedčiace v jeho prospech, všetky vyhodnotil ako účelové, pričom medzi usvedčujúce dôkazy
zaradil aj také, ktoré v skutočnosti potvrdzujú pravdivosť žalobcových tvrdení. Žalobca tvrdil,
že svojim konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a poukázal na rozhodnutie ODI OR
PZ Vranov nad Topľou ČPS: ORP-l O 17/DI-2-2008 zo 16. februára 2009 v priestupkovej veci
vedenej pre ten istý skutok, pre ktorý bol prepustený, v ktorom sa konštatuje, že žalobcovi
nie je možné z právneho hľadiska dokázať požitie alkoholického nápoja pred alebo počas
jazdy, a preto správny orgán z tohto dôvodu vylúčil postih za požívanie alkoholu žalobcom
pred alebo počas jazdy.
Žalobca v personálnom konaní tvrdil, že 0,50 ‰ alkoholu v krvi, ktorý bol zistený
v čase odberu, bol spôsobený užitím liekov - tinktúry A. obsahujúcej alkohol. Uviedol, že
dychovú skúšku bezdôvodne neodmietol, stalo sa tak v dôsledku žalobcových zdravotných
ťažkostí - bolo mu zle, čoho dôkazom je podľa jeho názoru skutočnosť, že sa dobrovoľne
podrobil odberu krvi. Žalobca poukazoval na výpovede svedkov, podľa ktorých v čase
po zastavení jeho vozidla zvracal, ako aj na údaje v znaleckom posudku, podľa ktorého
ak by vypil jeden dcl tinktúry, bolo by mu nevoľno. Podľa žalobcu bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že tinktúra A. je liek, ktorý mu predpísal lekár, tento liek nemá
príbalový leták ani iné upozornenie týkajúce sa zloženia a informácie, že obsahuje alkohol.
Žalobca tvrdil, že o tom, že tento liek obsahuje alkohol, nevedel, dozvedel sa to až v priebehu
vyšetrovania veci. Poukázal tiež na výpovede svedkov, s ktorými pred jazdou sedel
v pohostinstve v obci S. K., ktorí mali potvrdiť, že žalobca v tom čase pil iba čaj a džús a mal
užiť nejaký lekársky prípravok proti žalúdočným problémom. Vzhľadom na uvedené
považoval žalobca jeho prepustenie za nezákonné a nespravodlivé a uviedol, že žiadne
alkoholické nápoje pred jazdou ani počas jazdy nepožil a o tom, že tinktúra A. obsahuje
alkohol, nevedel. Mal za to, že spáchanie protiprávneho konania - že vedome a úmyselne
riadil vozidlo po požití alkoholického nápoja, mu nebolo preukázané, pričom správny orgán
ťarchu dôkazného bremena ne dôvodne a v rozpore so zákonom presunul na neho, čím porušil
základné pravidlá správneho konania garantované zákonom o štátnej službe príslušníkov PZ
i Správnym poriadkom. Žalobca tiež zvýraznil skutočnosť, že na pracovisku nikdy nebol pod
vplyvom alkoholických nápojov, pravidelne sa podroboval kontrolám na prítomnosť alkoholu
v krvi, po dobu 14 rokov bol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom PZ, a preto
považuje za nespravodlivé, keď sa dostal nevedome do nejasnej situácie požitím lieku, aby
bol okamžite prepustený z Policajného zboru. Prepustením došlo podľa jeho názoru aj
k porušeniu jeho práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje každému právo na
slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť.
Z pripojených administratívnych spisov žalovaného krajský súd zistil, že v konaní
vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, o začatí ktorého bol žalobca
upovedomený 21. októbra 2008, správny orgán vypočul práp. G. L., práp. J. B. (členov
policajnej hliadky, ktorí dňa 4. októbra 2008 zastavovali a kontrolovali vozidlo žalobcu), A.
B., B. B., M. M., J. O., J. T., J. L., J. D., ako dôkaz použil správu o výsledku objasňovania
priestupku žalobcu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záznam hliadky a DI OR
PZ Vranov nad Topľou, protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi žalobcu,
ďalej odborné vyjadrenie Kriminalistického expertízneho ústavu PZ zo dňa 6. novembra
2008, správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracovisko Košice, zo dňa
27. októbra 2008, lekársku správu - nález MUDr. Ing. M. F. zo dňa 28. októbra 2008,
znalecký posudok č. 30/2008 spracovaný na základe zadania žalobcu znalcom MUDr. J. Z.,
kontrolný znalecký posudok MVDr. L. S., vypočul žalobcu, zabezpečil ďalšie podklady
a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k nim.
Krajský súd poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe musia byť zákonné
predpoklady pre prepustenie policajta zo služobného pomeru dané v čase rozhodovania
o prepustení a sú nezávislé od výsledku prípadného súvisiaceho trestného, či priestupkového
konania, pričom porušenie služobnej prísahy, resp. služobných povinností nemusí nutne
dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Skutočnosť, že popri konaní o prepustení
policajta zo služobného pomeru prebieha konanie o priestupku pre ten istý skutok,
teda nebráni tomu, aby v personálnom konaní správny orgán rozhodol o predmete konania
bez ohľadu na výsledok priestupkového konania. V správnom konaní o prepustení policajta
zo služobného pomeru je služobný orgán viazaný len zákonom o štátnej službe príslušníkov
PZ a v tomto konaní neplatí ani zásada prezumpcie neviny, a to ani v prípade, ak ide
o totožné konanie, pre ktoré sa vedie konanie o priestupku. Personálne konanie na rozdiel
od priestupkového konania, v ktorom správny orgán rozhoduje o naplnení znakov skutkovej
podstaty konkrétneho priestupku a o otázke viny a uložení sankcie, rieši totiž len otázku
zotrvania policajta v služobnom pomere z dôvodov protiprávneho konania upraveného
v zákone o štátnej službe príslušníkov PZ.
Krajský súd považoval skutkové a právne závery žalovaného o tom, že sa žalobca
dopustil protiprávneho konania spočívajúceho vo vedení motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu a v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške v súvislosti s vedením motorového
vozidla za opodstatnené, dostatočne preukázané a náležite odôvodnené. Za dôvodný
a zákonný považoval súd aj z toho plynúci dôsledok pre žalobcu, že jeho konanie bolo
vyhodnotené ako naplňujúce predpoklady pre prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192
ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, nakoľko vedenie motorového vozidla
policajtom v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,
alebo odmietnutie dychovej skúšky v súvislosti s vedením motorového vozidla sa v zmysle
nariadenia MV SR č. 18/2008, s ktorého obsahom musel byť žalobca oboznámený, považuje
bez ďalšieho za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom, pričom ponechanie policajta v služobnom pomere za takýchto okolností by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tohto dôsledku si žalobca musel byť vedomý.
Krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že minister vnútra SR v súlade so zákonom
povolenou voľnou úvahou (správnym uvážením) posúdil v danom prípade intenzitu porušenia
služobnej prísahy a služobných povinností upravených internými rezortnými normami,
ako aj možnosti ďalšieho zotrvania žalobcu v služobnom pomere, pričom v posúdení týchto
otázok je minister nezastupiteľný. Súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal toto
diskrečné oprávnenie správneho orgánu, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu
výkonnej moci, ktorá mu neprináleží.
Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že konanie, v ktorom minister vnútra
SR videl zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, bolo vedenie
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a odmietnutie dychovej skúšky na zistenie
prítomnosti alkoholu v dychu. Odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške žalobca nepopieral,
v konaní sa bránil len tvrdením, že mu bolo v tom čase nevoľno. Bezprostredne po výzve na
dychovú skúšku však žalobca podľa výpovede členov policajnej hliadky bez bližšieho
zdôvodnenia povedal, že "fúkať nebude". Žalovaný postupoval podľa názoru krajského súdu
správne, keď tvrdenia žalobcu o jeho žalúdočnej nevoľnosti v čase zastavenia vozidla
nevyhodnotil ako dostatočný dôvod na odmietnutie dychovej skúšky, pretože ani prípadná
nevoľnosť nemôže policajta zbaviť povinnosti podrobiť sa dychovej skúške, resp. aspoň
sa o ňu pokúsiť.
Nespochybniteľným spôsobom bolo podľa názoru krajského súdu tiež preukázané,
že žalobca riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keďže podľa analýzy krvi
odobratej žalobcovi 4. októbra 2008 o 02.25 hod. (t. j. 70 minút po zastavení jeho vozidla),
mal žalobca v krvi 0,50 ‰ alkoholu. Obranu žalobcu, že uvedená koncentrácia alkoholu bola
spôsobená požitím kvapiek tinktúry A. obsahujúcej alkohol, o prítomnosti ktorého
v tomto liečive žalobca nevedel, považoval krajský súd v zhode so žalovaným za úplne
nevierohodnú a účelovú. Požitie cca 1 dcl tohto prípravku (toto množstvo by podľa záverov
znaleckých posudkov zodpovedalo zistenému množstvu alkoholu v krvi žalobcu), teda celé
najväčšie voľno predajné balenie tesne pred jazdou, najmä keď odporúčané dávkovanie
je 30 kvapiek 3 x denne, je podľa názoru krajského súdu natoľko nepravdepodobné,
že pri zachovaní triezveho úsudku ho možno ako dôvod prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu
v zistenom množstve vylúčiť.
Na základe zistených skutočností, po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí
správnych orgánov, dospel krajský súd v záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, a preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie žalovaného
a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
Podľa jeho názoru, krajský súd nesprávne vyhodnotil preukázané skutočnosti
a rovnako ako správne orgány aj on nedostatočne prešetril vec. Tvrdil, že protiprávneho
konania sa nedopustil, že jeho konanie nenapĺňa skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, že žiaden alkoholický nápoj
pred ani počas jazdy osobným motorovým vozidlom nepožil, že opatrenie žalovaného
je neadekvátne prísne vzhľadom na jeho dlhoročný čestný, statočný a disciplinovaný výkon
štátnej služby.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 22. novembra 2010 žiadal rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť pričom zdôraznil, že krajský súd sa v dostatočnom
rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 10 ods.2 OSP,
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým,
že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk,
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 14. decembra 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt
sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.
Podľa § 17 ods. 1 občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú
prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný
a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov,
ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Tak prisahám!".
Podľa § 48 ods. 3 písm. g) policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru
v tento zbor.
Podľa § 194 ods. 1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť
v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
Podľa § 233 ods. 1 oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol
presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.
Podľa ods. 2 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 241 ods. 1 rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí
vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
č. p.: SLV-4/PK-2009 z 1.apríla 2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený
personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 566 z 26. novembra 2008 o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
o štátnej službe príslušníkov PZ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok
krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom
rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť nasledovné:
Podľa názoru odvolacieho súdu, vec bola prešetrená riadne a skutkový stav podrobne
zistený. Svedčí o tom obsah administratívneho spisu z ktorého vyplýva, že správne orgány
podrobne zisťovali okolnosti, za ktorých sa skutok stal a rovnako krajský súd sa
s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatočne zisteného skutkového stavu vysporiadal.
Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že sa nedopustil protiprávneho konania, pretože
vedome žiaden alkoholický nápoj pred ani počas jazdy nepožil, odvolací súd túto jeho
argumentáciu považuje za účelovú. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru,
ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný preukazoval tú skutočnosť, že žalobca viedol
osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a na výzvu hliadky sa odmietol podrobiť
dychovej skúške. Toto konanie žalobcu bezpochyby je porušením služobnej disciplíny,
pretože ako príslušník PZ musel vedieť, aké sú jeho povinnosti a akým následkom sa ich
nesplnením vystavuje.
Pokiaľ žalobca namietal neadekvátnosť postihu vzhľadom na jeho doterajší riadny
výkon služby odvolací súd zdôrazňuje, že aktívne a svedomité plnenie úloh policajta
pri výkone štátnej služby nemôže ospravedlňovať protiprávne konanie policajta ani byť
poľahčujúcou okolnosťou pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej disciplíny.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že § 192 ods. 1 písm. e) zákona
o štátnej službe príslušníkov PZ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie
porušenia služobnej prísahy a preto žalovaný nepochybil, keď za danej situácie nepovažoval
za rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca si doposiaľ riadne plnil svoje služobné povinnosti.
Taktiež pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré nie je možné ponechať žalobcu v služobnom pomere,
tieto boli tak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozsudku krajského súdu uvedené
v dostatočnom rozsahu.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,
je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo
preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak
ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti
ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu
správnym orgánom a správne právne posúdené.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor
považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní
nemal úspech a žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. decembra 2011
JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová